Popoludnie so Snapom a jeho tréningom dopadlo katastrofálne.

Harry si ani jeden večer pred spaním nevyčistil myseľ a tak v oklumencii absolútne nepokročil. Profesor vyzeral, že so sebou z posledných síl vnútorne bojuje, aby chlapca na mieste nezaklial.

Ja som sa naopak musela zamerať na elixíry. Vyučovacia hodina v žalároch bola desivá, ale nič oproti tomu, ako sa správal počas výcviku. Na prvý pokus mi vybuchol kotlík a druhý sa mi nejakým záhadným spôsobom podarilo rozpustiť. Snape na mňa vyštekol pár vybraných urážok a potom ma poslal do nemocničnej časti, aby sa liečitelia pozreli na zranenú ruku, ktorú zasiahol elixír.

Keď som sa vrátila späť, červená koža bola späť vo svojej pôvodnej podobe a našťastie i bolesť zmizla, ale Snape ma odmietal prepustiť z výcviku, kým elixír nebude bez chyby vyhotovený.

Stála som nad kotlíkom a do očí sa mi tlačili zúfalé slzy, no nebol tu nikto, kto by ma mohol zachrániť.

Potter už bol dávno v našich komnatách a pochybovala som, že sa niekto odhodlá vyrušiť Snapov výcvik.

„Fosterová!" vyštekol na mňa muž a ja som si od hnevu zahryzla do spodnej pery.

Hrozilo, že sa celkom prestanem kontrolovať a magické jadro vybuchne.

„Ak so mnou túžite stráviť celú noc, stačí povedať..." zasyčal Snape „...lebo takým tempom tu spolu budeme do rána!"

Zovrela som ruky v späť a namiesto odpovede sa zhlboka nadýchla.

Tak veľmi som toho muža nenávidela... v niektorých chvíľach dokonca tromfol Voldemorta.

„Myslíte, že ste dosť silná, aby ste sa postavili pred Temného pána?!" zavrčal „Vaša mágia áno, ale vy?! Musíte si konečne uvedomiť kto vlastne ste! Bude vás chcieť zničiť, zlomiť, pokoriť... budete ako jeho výstavná trofej!"

„Ticho!" vykríkla som na hrane kontroly „Buďte ticho!"

„Ste kľúč k Potterovi!" vyštekol Snape „Chrápete s ním a on to vie! Nezastaví sa až..."

Nestihol dopovedať ako vybuchol ďalší kotlík, tentokrát vďaka magickému jadru. Stála som tam v tvári celá červená a zabíjala som ho pohľadom.

„To čo robím alebo nerobím s Harrym je moja súkromná vec!" precedila som cez zuby „Tak si náš vzťah láskavo neberte do huby."

Prehnala som to.

Snapovi, ktorý bol celý od elixíru, sa tvár skrútila do nebezpečného výrazu a ja som inštinktívne cúvla.

Prútik mala v rukáve tak ako vždy a ak by na mňa v afekte zaútočil, musela som byť pripravená.

Vo vzduchu viselo napätie, keď sa v tom otvorili dvere a dnu sa zjavila Lupinova hlava.

„Je všetko v poriadku?" prekvapene sa spýtal ako prebehol pohľadom po tréningovej hale.

„V najlepšom." chladne odvetil Snape a mávnutím prútika zo seba odstránil elixír.

„Pred chvíľou prišiel Albus a zvolal krízovú poradu. Ekharta našli mrtvého."

Profesor nad správou, že niekoho pravdepodobne zavraždili, nemykol ani brvou, len sa okamžite vybral k dverám.

Lupin mi venoval malý unavený úsmev a potom obaja urýchlene odišli.

Vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach.

Ak by nebolo tej naliehavej porady, asi by som trčala zavretá v tréningovej hale ďalších pár nekonečných hodín.

Ale niekto zomrel.

Podľa Lupinovho tónu musel byť na našej strane.

A Voldemort ho odstránil.

Obliala ma vlna strachu ako som vykĺzla z miestnosti a vybrala sa do spoločných komnát.

Nikdy to nebola len hra, ale teraz, vďaka posledným udalostiam, smrťožrútom dobýjajúcim sa do Rokfortu počas plesu, smrti Javiera a ďašej možnej vražde člena rádu...

Naozaj sa to dialo.

Naozaj sme sa nachádzali uprostred boja, uprostred vojny...

Pri tej myšlienke sa mi ešte viac zatočilo v hlave.

Keď som míňala chodbu, ktorá viedla z nášho krídla zámku do časti, kde sa bežne potulovali členovia Fénixovho rádu, neisto zastavila.

Najradšej by som sa vrhla medzi čarodejníkov a vybrala sa hľadať Kada a Aidena, dúfajúc, že sú obaja živí a zdraví. Dumbledore nám však stále nepovolil voľný pohyb po Venue a preto som skľúčene pokračovala do našich súkromných komnát.

Merlin ma po vypočutí hesla bez slova vpustil dnu a ja som sa ocitla v prázdnej miestnosti. V krbe veselo pukotal oheň a na nízkom stole pred pohovkou povaľovali knihy a dnešný výtlačok Denného Proroka.

„Harry?" neisto som sa vybrala do jeho izby a opatrne zaklopkala na dvere.

Možno bol po výcviku unavený a šiel si ľahnúť skôr.

Nikto neodpovedal a tak som nakukla do chlapcovej spálne.

Bola prázdna rovnako ako posteľ a z kúpeľne sa neozýval žiaden zvuk tečúcej vody.

Prekvapene som vycúvala von.

Kam sa mohol vybrať takto neskoro večer?

Potlačila som náhly pocit krivdy, keďže dúfala, že na mňa počká s večerou.

Celý deň bol totálne nanič.

Odplazila som sa do svojej izby a prevliekla cez hlavu sveter.

Dnes to bude hádam prvý krát po dlhej dobe, čo budem zaspávať sama.

Unavene klesla na posteľ a zízala do stropu.

Opäť sa mi vrátila depresívna nálada.

S povzdychom sa pretočila na bok a zahľadela na nočný stolík.

Zrazu mi do očí udrela biela ruža a zvitok pergamenu.

Posadila som sa a skúmavo medzi prstami otáčala kvetinu. Bola krásna, čerstvo rozkvitnutá a jej vôňa dokonalo očarila zmysli.

Pri pohľade na skrútený pergamen sa mi srdce rozbúšilo šialenou rýchlosťou.

Nikto iný okrem Harryho Pottera nevedel, že milujem biele ruže...

Po pár sekundách som si konečne dodala odvahu a načiahla sa za zvitkom.

Triasli sa mi prsty ako som ho nervózne rozvinula a spoznala písmo Vyvoleného.

Slečna Fosterová,

Hlavná sieň, dnes o 10:00 p.m

HJP

P.S- Kúpelňa

Prekvapene som zízala na stručný odkaz, ktorý mi nedával zmysel.

Čo mal v pláne?!

A kúpelňa?

Čo to preboha malo znamenať?

Zvedavo som vyskočila z postele a rozbehla sa do spomínanej miestnosti. 

Keď som zbadala tu krásu, od šoku mi spadli ústa. Na vešiaku viseli dlhé zmyselné červené šaty pokryté čipkou a lesklými kamienkami.

Jemne som ich pohladila končekmi prstov.

V tej chvíli ma zaplavila vlna vzrušenia, ale aj strachu.

Potter ma volal do hlavnej sieni vo Venue, v ktorej sa pred viac ako mesiacom konal uvítací banket a chcel, aby som na seba natiahla tieto šaty...

Váhavo sa zahľadela na kúsok oblečenia.

Možno mal v pláne prebrať ten rozhovor z plesu.

Nervózne som si zahryzla do pery.

Ešte nikdy v živote som sa tak veľmi nebála, ale bol to viac-menej príjemný strach.

Milujem ťa.

Jeho slová sa mi od tej osudnej noci ozývali v mysli každý deň a prenasledovali v snoch.

Opatrne som šaty stiahla z vešiaka a odniesla ich na posteľ.

Príjmam pozvanie.

Rýchlo sa vrátila do kúpeľne, vykašľala na sprchu a rovno vrhla na vlasy. Hodinky ukazovali pol desiatej a tak mi nezostávalo veľa času.

Dlhé pramene nechala rozpustené a potom sa začala prehrabovať v kozmetickej taštičke. Korektor na zakrytie nedokonalostí na tvári a očná linka bude musieť stačiť.

Rukami sa oprela o umývadlo a pozorovala svoj odraz len v čiernej spodnej bielizni.

Bude to rande?

V spomienkach sa mi vynoril deň, keď ma vzal na metlobalové ihrisko a preleteli sme sa spolu na metle aj napriek môjmu strachu z výšok. Vtedy som si v kútiku duše tajne želala, aby to všetko bolo skutočné.

Roztrasene na seba natiahla šaty a obula čierne lodičky z plesu, ktoré aj tak zakrývala červená látka.

Mala som už len päť minút času a tak vzala prútik a vykĺzla cez Merlinov obraz von.

Kráčala po chodbe a ignorovala zvedavé šepkanie obrazov.

Tlkot splašeného srdca sa mi ozýval až v ušiach a potili dlane, ale prinútila som sa ísť ďalej a snažila sa ignorovať ozvenu vlastných opätkov.

Za oknami lenivo padali vločky a mráz na skle vytváral tajuplné obrazce.

Mimovoľne som sa striasla a zabočila za roh. Už len dole schodiskom a poslednou dlhou chodbou...

Zastavili ma vysoké zdobené dvere.

S hlbokým nádychom váhavo stlačila kľučku a vkĺzla dnu.

Sála vyzerala rovnako ako som si ju pamätala z prvého dňa teda až na vznášajúce sa sviečky vo vzduchu, ktoré na celú miestnosť vrhali matné svetlo. Na lesklej podlahe boli ledabolo porozhadzované červené lupienky ruží a uprostred obrovskej miestnosti stál stôl s bielym obrusom a ďalšími sviečkami. Strieborné príbory a taniere sa len tak trblietali v lúčoch svetla.

Okúzľujúcu atmosféru dodával aj sneh za vysokými oknami, ktoré siahali od podlahy až po strop a nechýbali ani bohaté olejomaľby či lesklé lustre s drahokamami.

Premohli ma obavy, že snívam a táto nádhera v skutočnosti neexistuje.

Zrazu sa sálou ozvali kroky a z tmavého rohu oproti vynoril mladý chalan s čiernou strapatou šticou vlasov a zelenými očami za okrúhlými sklíčkami okuliarov. Mal na sebe čierne skinny džínsy a biele tričko cez ktoré prehodil čierne sako. Celému vzhľadu dodávalo potrebnú eleganciu a nechýbali ani klasické tenisky.

Vyzeral úžasne.

Na plese pripomínal princa z rozprávky, ale teraz bol viac sexi a chlapčenský a sám sebou.

Pri pohľade na neho sa mi rozbúšilo srdce zatiaľ čo on pokojne kráčal sálou s rukami ľahostajne vo vreckách džínsov a prepaľoval ma očami. Hanblivo som sa zahľadela na zem a v duchu preklínala svoje červenanie.

Nakoniec zastavil priamo predo mnou a sieň sa znovu ponorila do ticha. Cítila som na sebe jeho skúmavý pohľad, ktorým si premeral moje telo odeté v úzkych šatách.

„Tak nádherná." zašepkal a ja som musela zdvihnúť hlavu.

Jemne ma chytil za ruku a potom ju s malým úklonom pobozkal. „Som šťastný, že ste prijali moje pozvanie, slečna Fosterová..."

Zachvela som sa nad dotykom jeho pier a dúfala, že to nezbadal. „O čo tu ide, pán Potter? Už dávno by sme mali byť v túto neskorú hodinu..."

Vyvolenému sa na tvári zjavil pobavený úškrn vďaka ktorému vyzeral ešte príťažlivejšie.„Odkedy sa riadíme pravidlami?"

Nervózne som si zahryzla do spodnej pery a mlčala.

„Celé dni makáme na výcvikoch a tak ma napadlo, aby sme sa trochu odreagovali..." začal ako ma jednou rukou objal okolo pása a viedol cez sálu k stolu „...a už dávno som ťa túžil vziať na večeru, Meg."

„Netvrdil si, že romantika nie je pre teba?" podpichla som ho ako mi odsnul stoličku.

„Možno som vtedy pri sebe nemal toho správneho človeka." pokrčil ramenami a mne jeho slová vzali reč.

Zavrtela som sa pod jeho upretým pohľadom a rozhliadla sa navôkol „Je to tu naozaj čarovné....Mám pocit, že sme v inom svete."

Vo svete bez Voldemorta...

...bez vojny

...bez Snapa

...a bez jeho odporného výcviku...

Naozaj som tomu chcela aspoň na malú chvíľu veriť.

„Navrhujem, aby sme si objednali, slečna Fosterová..." hravo nadvihol obočie ako znovu prešiel z tykania na vykanie.

Len som s úsmevom prikývla „Zomieram od hladu."

Potter privolal domáceho škriatka a pri stole sa zjavil tvor v obrovskom žltom svetri a chlpatých ponožkách.

„Dobby?!" vyhŕkla som prekvapene a škriatok sa nadšene poklonil.

„H-harry P-potter, pane!" zapišťal so slzami šťaštia v očiach „Sle-slečna Fosterová!"

Nemohla som uveriť vlastným očiam.

Dobbyho sme od nášho odchodu z Rokfortu nemali možnosť vidieť a jeho prítomnosť mi vrátila nostaligický pocit domova.

„Ako sa máš, Dobby?"

„Dobre, Harry Potter, pane." odvetil škriatok ako si utieral slzy.

„Bol by som rád, ak by si pre nás pripravil nejakú špecialitu." usmial sa chlapec „Niečo chutné..."

„...a sladké." skočila som mu do reči a Vyvolený sa ku mne okamžite otočil s jedným nadvihnutým obočím.

Zelená v jeho očiach stmavla ako sa nám stretli pohľady a on si zmyselne prebehol jazykom po spodnej pere.

„Samozrejme, pane, slečna." ešte raz sa Dobby poklonil a s hlasným puknutím zmizol.

„Takže sladké?"

„Potrebujem ťa aj trochu rozmaznávať, nie?" zadívala som sa mu do očí a mala pocit, že teplota v sále i vo zväzku ešte viac stúpla.

Harry na malú chvíľu vyzeral prekvapene, ale potom sa zasmial a zavrtel hlavou „Prečo mám pocit, že so mnou flirtuješ, Megan?"

Do tváre sa mi nahrnula krv ako som sa zahanbene zavrtela na stoličke. Ešte stále, aj po všetkých tých mesiacoch, mi zjavne robilo problém byť v jeho prítomnosti celkom bez rozpakov.

„Prezradím ti tajomstvo." naklonil sa ku mne cez stôl a potom zašepkal„Neskutočne ma to priťahuje, babe."

Šokovane som roztvorila oči a on sa spokojne uškrnul.

Bolo mi jasné, že svoje slová myslel vážne.

Medzi nami stál strieborný svietnik s tromi sviečkami a ja som sa nervózne zadívala do mihajúciach sa plamienkov. Od príchodu do sály som mohla cítiť v podbrušku zamilované motýliky.

Otvorila som ústa, ale skôr ako stihla odpovedať, na stole sa zjavila tácka so sklenenými pohármi na nožičke a strieborné vedierko s ľadom a fľašou muklovského šampanského Krug Clos Ambonnay.

Pri pohľade na francúzsku značku bolo okamžite jasné, že to rozhodne nebola lacná záležitosť.

Harry poklopkal prútikom po korkovom štupli a ten s tichým puknutím vystrelil. Z hrdla fľaše sa vydral dym príjemnej vône.

„Zbláznil si sa?! To muselo stáť hotový majetok."

„Potrebujem ťa predsa rozmaznávať, nie?" zopakoval moje slová, v očiach nezbedne hriešna iskra a nalial sekt do pohárov.

Roztrasenou rukou som si od neho vzala ten svoj a zatajila dych ako sme si jemne štrngli „Na zväzok, magický i duševný."

„Na nás." zašepkala som a v jeho očiach sa už druhý krát za večer mihlo prekvapenie.

Nikdy som nepila alkohol a ani to nemala v pláne, ale zatúžila aspoň ochutnať . Nebolo to zlé, trochu ostré a samé bublinky, ale celkovo mi to chutilo.

Odložila pohár a na stole sa zjavila ďalšia tácka tentokrát s jahodami v horkej tmavej čokoláde.

V spomienkach som sa vrátila do čias, keď sme žili v KingSmuir...do dňa, keď sme si užívali piknik v záhrade a ja som so zaviazanými očami hádala ovocie, ktoré mi Harry vkladal do úst.

Aj vtedy ma skoro pobozkal...

Musel myslieť na to isté, lebo na tvári sa mu zjavil úsmev. „Zavri oči, Megan."

V tej chvíli vyzeral ako mladý bezstarostný chalan, žiaden Vyvolený či vojak v zácviku a ja som ho musela bez slova počúvnuť.

Pár sekúnd sa nič nedialo... srdce som cítila až v krku ako ma prepadla šialená myšlienka, že nakoniec predsa len ochutnám jeho pery.

„Otvor ústa." ozval sa Potterov hlas, podfarbený nejakou neznámou emóciou, ktorú som nedokázala rozoznať.

Opatrne som si odhryzla z jahody, ktorú pridržal pri mojich ústach a chuťové poháriky omráčila príjemná sladká chuť čokolády a ovocia.

Bolo to dokonalé.

Otvorila som oči a stihla zbadať ako si hodil do úst druhú polovicu.

Od plesu v našom zväzku vládlo napätie, ale teraz sa to ešte zdvojnásobilo a ja som dostala strach, že čoskoro jadro vybuchne.

Harry to musel cítiť tiež.

Celý večer ma pozoroval tmavými očami, ani stopy po jemnej zelenej.

Zrazu sa ozvalo puknutie a na stole sa zjavila objednávka.

Od prekvapenia som zalapala po vzduchu.

Na dvoch tanierikoch boli lievance poliate roztopeným arašidovým maslom a čokoládou a ozdobené čučoriedkami, čiernymi malinami či rozdrvenými orieškami.

Čo ma však očarilo bol stojan v tvare torty na ktorom boli poukladané čokoládové muffiny a červené ružičky.

„Nemám slov." zašepkala som očarene a načiahla sa za jedným malým košíčkom „Je to úžasné..."

„Prečo mám pocit, že sme ukradli dezert zo svadby?" zasmial sa Harry a tiež si vzal muffin.

Obaja sme zvedavo ochutnali.

„Vynikajúce."

Keď sme sa obaja pustili do lievancov, dúfala som, že mi zostane v žalúdku dosť miesta na ďalšie muffiny a jahody.

„Ako dopadol tréning so Snapom?" prehodil Potter a vložil si do úst vidličku s čučoriedkami.

„Ako mohol dopadnúť?" pretočila som očami pri myšlienke na vybuchnutý kotlík a na slovnú výmenu s profesorom „Tak veľmi toho muža nenávidím!"

„Aspoň ťa nevydieral vlastnými spomienkami." zavrčal chlapec „Vraj ak do ďalšieho výcviku nepohnem s oklumenciou, celej škole vytára všetky moje tajomstvá čo stihol zazrieť... a hádaj u koho začne?"

„U Malfoya."

„Presne tak." povzdychol si Vyvolený a potom sa zamračil „Vlastne si mi ešte stále nepovedala, čo od teba chcel na plese."

Zahryzla som si do pery.

Dočerta!

Dúfala som, že na to počas rušného a vyčerpávajúceho týždňa plného výcviku zabudol, ale mohlo mi byť od začiatku jasné, že na svojho školského soka si vždy spomenie.

„O nič nešlo. Veď poznáš Malfoya..."

„Megan." uprene sa na mňa zahľadel a naklonil dopredu. „Opakujem, ak sa ťa ten parchant dotkol..."

„Myslím, že sa pridal k smrťožrútom." skočila som mu do reči a Harryho obočie vyskočilo hore„Naznačil to, keď sa mi vyhrážal..."

„Vyhrážal sa ti?!" nahnevane zaťal sánku.

Nechcela som zničiť našu spoločnú noc, ktorá sa čoraz viac formovala do najkrajších chvíľ môjho života, rečami o Malfoyovi a následnom výbuchu zlosti a zväzku.

Cítila som sa príliš krásne... ako v nejakej rozprávke a bola to príjemná zmena oproti posledným mesiacom, ktoré boli príliš šialené, plné plaču a boja o život. Pri pohľade na budúcnosť som nevidela nič lepšie... vojnu, bolesť... smrť?

„Na tom nezáleží..." odložila som vidličku na prázdny tanier „...Malfoy mi je úplne ukradnutý."

„Ale ty jemu očividne nie!" zavrčal a odhodil príbor na stôl. „Prisahám, že ak sa mi dostane do rúk..."

Vzala som si ďalší muffin a dúfala, že Vyvolený po pár minútach vychladne. Našťastie sa tak stalo a on mi po chvíli venoval skúmavý pohľad „Nepôjdeme sa prejsť?"

Prikývla som ako vyskočil zo stoličky a venoval mi ruku.

Viedol ma za pás po sále a rozprával o tom ako s Ronom a Nevillom vyvádzali v chalanskej spálni a ja som sa musela smiať.

Každou bunkou tela si uvedomovala jeho prítomnosť, jeho vôňu, jeho dotyk, jeho hlas, jeho smiech....

Nedokázala som pochopiť, ako ďaleko sme sa dostali, ako sa z párika neznámych spolužiakov, slávneho Harryho Pottera a tichej neviditeľnej myšky Megan Fosterovej stali vzájomné polovice, spriaznené duše, najsilnejší čarodejníci na svete a... dobrí priatelia?

Musela som myslieť na to ako kričal, že som pre neho nikdy nebola kamarátka, spomínala, ako prvýkrát v hádke prezradil, že ho priťahujem, v duchu premietla okamih, keď mi pred pár dňami povedal, že ma miluje...

Po tom všetkom, po nekonečných hádkach a bolesti, som mu mohla uveriť?

Chlapec zrazu zastal pred vysokým skleneným vchodom, ktorý viedol z tanečnej sály na vonkajšiu terasu. Poklopkal po zlatej kľučke prútikom a vchod sa otvoril. Terasu začaroval do pomyselnej bubliny aby do nej neprenikal studený vzduch a mínusová teplota.

Zdvihol si k perám moju ruku a pobozkal ju. „Smiem?"

Len som prikývla a on ma jemne potiahol na balkón.

Pred nami sa rozprestierala čarokrásna zasnežená krajina. Obloha bola sfarbená do neuveriteľnej tmavomodrej, ktorá nad vrcholkami stromov tajomne prechádzala do ružova. Nad hlavami nám žiarili tisícky hviezd a kosák mesiaca.

Zrazu sa zhora ozvalo šuchotanie krídel.

Hedviga.

Musela sa vydať na nočný lov.

Chytila som sa zábradlia a hľadela do diaľky, na obrysy lesa, na nekonečnú temnotu, ktorá obklopovala Venue a snažila sa skrotiť divoko búšiace srdce.

Harry stál krok za mnou, mohla som na sebe cítiť jeho pohľad a pomaly hustnúci vzduch.

Mala som pocit, že nedokážem pregĺgať či dýchať.

„Megan..." ticho zašepkal a ja som zatvorila oči „...chcem aby si vedela, že všetko, čo som povedal pri soche Godrica Chrabromila bola pravda..."

Zahryzla som si do spodnej pery.

„...zamiloval som sa do teba ako malý chlapec a celé mesiace snažil potlačiť všetky city..."

V očiach som cítila slzy.

„...myslel som si, že moja láska k tebe je obyčajná slabosť..."

Zhlboka som sa nadýchla.

„...viem, že som sa mýlil. Viem, že som bol skurvený idiot. Viem, že som všetko zničil ešte skôr ako to vôbec začalo. Chcem však, aby si vedela... že... že je to moja najväčšia chyba v živote. Že si to nikdy neodpustím..."

Pomaly som sa otočila a on tam stál, s tými svojimi prekliate zelenými očami a čiernymi neposlušnými vlasmi.

Ešte aj teraz vyzeral ako hrdina, ktorým vždy bol, ako mučeník, ako jedenásťročný chlapec, ktorý mi ukradol srdce.

„Len mi dovoľ... prvý a posledný krát..." zašepkal ako medzi nami prekonal vzdialenosť„Prosím..."

Nemohla som uveriť, že Harry Potter žobral..... že v jeho hlase bola cítiť len zúfalosť a bolesť...

„Áno." roztrasene som vydýchla.

„Áno?" na jeho tvári sa zjavilo prekvapenie „Megan..."

Prikývla som a snažila sa nezblázniť od strachu a napätia.

Harry mi venoval ešte jeden pohľad akoby sa chcel ubezpečiť či to myslím vážne a potom si ma k sebe za pás pritiahol, čo najbližšie. Automaticky som ho objala okolo krku. 

Jeho pery sa po chvíli váhania obtreli o tie moje rovnako ako na Grimmauldovom námestí a potom ma bozkával... pomaly a jemne akoby som bola príliš krehká a vzácna.

Zavrela som oči a cítila vo svojom vnútri ohňostroj ako nahromadené pocity a túžby za celé tie roky prichádzali k životu.

Premohol ma pocit, že sa zastavil svet, že žiaden Voldemort ani Venue neexistuje... boli sme len my dvaja na našom kúsočku zeme uväznení vo vlastnom vesmíre.

Bol to ten najkrajší pocit, aký som vôbec zažila.

Srdce mi takmer vyletelo z hrude a zastavila krv v žilách, ale to všetko bolo nepodstatné oproti faktu, že ma bozkával Harry Potter, že sa dotýkal mojich pier, že ma držal vo svojom náručí...

Moja neskúsenosť a neohrabanosť bola zabudnutá ako sa spočiatku jemný bozk menil na naliehavejší v ktorom som dokázala rozoznať jeho strach.

„Nemôžeš mi teraz utiecť." zašepkal ako sa odtiahol, hlas hrubý a chrapľavý „Nemôžeš ma odmietnuť, keď konečne po tých dlhých mesiacoch viem, ako chutia tvoje pery..."

Palcom som ho pohladila po líci a on do môjho dotyku privrel oči. Keď ich znovu otvoril, boli sklené a zelená bola o pár odtieňov svetlejšia.

„Milujem ťa, Megan Fosterová." zamrmlal a ja som sa snažila upokojiť svoje šialene bijúce srdce.

Konečne prišiel ten správny čas.

„Milujem ťa, Harry Potter." 

A/N:) Nádych. Výdych. Nádych. Výdych...

Minule ste mi napísali neskutočné komentáre, preto Vás prosím, aj teraz mi napíšte vaše názory lebo sa pravdepodobne zbláznim. Na túto kapitolu potrebujem odozvu ako soľ. Vždy ma to posunie ďalej a pomôže motivovať a samozrejme, že sa mi aj lepšie píše. 

....Takže jedna z najdôležitejších častí za nami :) A úprimne, na jednu stranu som neskutočne šťastná, že sa to presne tak podarilo ako som plánovala, ale na druhú, je mi aj trochu smutno. Tento príbeh píšem celú večnosť (v marci to budú už 4 roky!) a vidieť kam sa za ten čas Megan a Harry posunuli a ako sa môj maličký výtvor, ktorý mal mať pôvodne dvadsať kapitol a žiadnu zápletku, vypracoval až na dlhú premyslenú knihu, ktorá ma presne určený dej a vypracované detaily... je to neuveriteľný pocit ♥

Naozaj dúfam, že sa Vám kapitola páčila a že nie ste nedajbože sklamaní. Túto časť som prepisovala 3x a mala naplánované rôzne varianty prvého rande a bozku, takže dúfam, že som vybrala správne.

Budem sa tešiť na všetky hviezdičky i komentáre! ♥

(A nemusíte sa báť, ML zďaleka nekončí, ešte nás čaká dlhá cesta :)

P.S- názov kapitoly je po latinsky a v preklade znamená Čarovná Noc.

I love you all! ♥