Pansy Parkinsonová z duše nenávidela tu prekliatu humusáčku.

Nikdy si nemyslela, že niekto tromfne jej neľúbosť ku šprtke Grangerovej, ale tej potvore sa to nejakou záhadou podarilo. Nikdy sa taktiež neobávala, že ju bude Draco odmietať, no teraz sa jej posledné týždne ani nedotkol. Dlho rozmýšľala či to má niečo dočinenia s ich povinnosťami voči Temnému pánovi a ich rodičom, alebo či za to môže len škola a narastajúci stres zo skúšok VČÚ, ktoré sa nezastaviteľne blížili...

Keď však v piatok vošla do Veľkej Sieni na večeru v sprievode Millicent Bluestrodovej, ktorá jej vykladala o svojich problémoch s pupákmi na tvári (úprimne, Pansy to bolo totálne ukradnuté) jedáleň bola mimoriadne hlučná ako medzi študentami panovala vzrušená vrava.

Okamžite pretočila dokonalo nalíčenými očami.

Potter a Fosterová sa museli opäť po nejakej dobe zjaviť v Prorokovi.

Našla svoje miesto vedľa Blaisa a oproti Dracovi, ktorý zamyslene zízal do svojej čaše s Tekvicovým džúsom. Všimla si ako sa pohráva s rodovým prsteňom, s kúskom dedičstva váženej rodiny Malfoyovcov a venovala Zabinimu nadvihnuté obočie.

Uškrnujúc sa načiahol za novinami a hodil jej ich. Prekvapene sa zahľadela na titulnú stranu a od šoku takmer prevrhla džbán s mliekom.

Čo to má kurva znamenať?!

Prepichla blondiaka pohľadom, no ten len ľahostajne pretočil očami. „Konečne tam nie je zjazvený idiot Potter. Príjemná zmena, čo?"

„O čo ti ide, Draco?!" odhodila Proroka stranou tak prudko, že sa takmer roztrhla titulná strana.„Čo tým doriti sleduješ? Zahadzovať sa s humusáčkou? A ešte k tomu s Fosterovou?"

„Povedal som ti, že sa jej to nebude páčiť." zasmial sa Blaise a Pansy mu ukázala prostredník.

„Daj si pohov. Nepretiahol som ju." spokojne sa zaškeril a založil si ruky za hlavu „Zatiaľ."

Blaisovi, ktorý pobavene sledujúc rozhovor práve prežúval jahňacinu, zabehlo.

Dievčina sa zatiaľ prudko nadýchla ako horúčkovito premýšľala nad vhodnou odpoveďou a potom s prižmúrenými očami zavrčala „Toto sa mu nebude páčiť. A ani tvojmu otcovi. Som zvedavá, ako to vysvetlíš..."

„To už nechaj na mne, okej?" v Dracovom hlase rozoznala nebezpečný varovný podtón.„Nikto mi nebude diktovať, čo mám robiť, je ti to jasné?"

Blaise sa zatiaľ v pozadí stále dusil, kým sa tí dvaja na seba mračili.

Slizolinčanka nakoniec ako prvá sklopila pohľad na tanier plný dusených zemiakov a nahnevane zamrmlala. „Len dúfam, že vieš, čo robíš."

Malfoy stroho prikývol a potom sa vrátil k svojej predchádzajúcej činnosti a to k hraniu s rodinným dedičstvom. Smaragdový šperk sa ligotal v mäkkom svetle Veľkej Sieni.

Zabini konečne zo seba dostal zákerný kúsok mäsa a celý červený zahrešil.

*

Potter sa rozzúrene prechádzal po komnate so zaťatými päsťami za chrbtom a ja som si vystrašene hrýzla spodnú peru.

Prudký nárast mágie v našom zväzku bol taký enormný až sa zatriasli okná a zhasol oheň v krbe. Bolo šialené ako sa behom minúty zmenila z pokojnej a jemnej na agresívnu výbušnú energiu.

„Harry." zašepkala som a odhodila noviny na zem. „Ja netuším..."

„Netušíš čo?!" vyštekol a venoval mi vražedný pohľad „Ako sa k tomu dostali?! Alebo ako je možné, že sa to na titulke nezjavilo skôr?"

„Nie..." zahabkala som, stále omráčená šokom z fotografie.

„Kurva, Meg." chlapec si prehrabol vlasy „Hovorila si, že tu nikdy nikto okrem mňa nebol..."

„Nebol." vyhŕkla som podráždene ako kontrolu nad mojimi emóciami začínal preberať hnev.

„Tak prečo sa ťa ten zmrd dotýkal?!" vykríkol, jeho oči temné, bez stopy zelenej.

„Je to Malfoy!" vyštekla som a prepichla ho pohľadom „Odkedy si pýta povolenie?! Narazili sme na seba na chodbe, keď som sa vracala z toalety. Správal sa tak ako vždy, ako drzý arogantný idiot a potom sa tam zjavil Snape a poslal ho preč."

Harry ma pozoroval a ja som neuhla očami. „Povedala si, že sa ťa ani nedotkol."

„Ak by som povedala niečo iné, zostal by si pokojne sedieť pri stole a hral svoju úlohu na plese?"
Mlčal.

„Tak vidíš." zamrmlala som a otočila sa k nemu chrbtom.

V miestnosti nastalo napäté ticho.

Zavrela som oči a snažila sa upokojiť. Harry bol žiarlivý a majetnícky, výbušný a prudký a svojimi činmi či slovami mi ľahko ublížil, ale to, že o mne pochyboval bolelo oveľa viac ako všetko, čím sme si prešli.

„Megan..."

„Nie, Harry." prerušila som ho a objala sa rukami. Do očí sa mi vkrádali slzy, ktoré som však ignorovala. „Sme spriaznené duše, sme magické polovice, sme... pár..." pri poslednom slove som na malú chvíľu zaváhala lebo stále mi ta myšlienka prišla nereálna. „...a ty mi neveríš."

„Tu nejde o teba." odsekol a o malú chvíľu bol pri mne, chytil ma zozadu za ruky a otočil čelom k sebe.

„Tak potom o koho?" zamračila som sa. „Nevyťahuj tu Malfoya a ani Kada. Vzťahy sú otázkou dôvery a ak tam nie je..."

Bolo šialené, že sme uprostred jednej zasneženej decembrovej noci riešili trápnu fotografiu v bulvári.

Z posledných mesiacov som bola naozaj vyčerpaná. Psychicky i fyzicky. Udalosti, ktoré sa za ten čas odohrali, tvorili akúsi zmes boja so zlom a s Vyvoleným a podľa všetkého to malo takto pokračovať aj v budúcnosti. Čakala ma misia na ministerstve mágie a opäť som sa naťahovala s Potterom.

„Milujem ťa, čo to nechápeš?!" zavrčal, oči tmavé a plné hnevu „A keď ťa vidím v prítomnosti iného muža..."

„Tak čo urobíš?" nadvihla som obočie a on zaťal päste. „Zabijem ho!"

Vďaka soulmates putu bolo jasné, že to myslel vážne.

Povzdychla som si a prikročila k nemu. Pozorne sledoval každý môj pohyb ako lev svoju korisť.

„Harry, viem, že to nie je jednoduché, práve naopak, sme vojaci, sme figúrky v rozohranej partii šachu, máme spoločné magické jadro a sme soulmates... no nič z toho bez dôvery nebude fungovať a to si nemôžeme dovoliť."

„Ja ti verím, Meg." rezignovane si rukou prešiel cez havranie pramene vlasov. „Ale neverím Malfoyovi."

„Tak to sme dvaja." zamrmlala som si popod nos ako ma Potter objal okolo pása a pritiahol na svoju hruď.

Ešte stále som mohla cítiť, aký je napätý.

Pevne ma zvieral akoby sa bál, že utečiem a mne v podbrušku ako vždy tancovalo hejno zamilovaných motýlikov.

„Si len moja, Megan Fosterová..." zašepkal mi do ucha a ja som zdvihla hlavu.

Stretli sa nám pohľady a tmavá zelená sa začala z jeho očí pomaly vytrácať. „Tvoja."

*

Nasledujúce dni utekali v šialenom tempe.

Výcvik sa nám ešte viac zintenzívnil a okrem cvičenia, spania a plánovania sme nič iné nerobili.

Ku hádke sme sa s Harrym už nevracali, no videla som ako všetky noviny, ktoré spomenuli mňa a Malfoya v jednej vete, s kamennou tvárou spálil.

Dumbledore sa vo Venue od toho večera neukázal a tak sme sa obaja sami ponorili do zvitkov s poznámkami, ktoré spoločne s brkami a knihami obranných kúzel zaberali obe pohovky, stôl a podlahu pred krbom.

Kada a Aidena som stretla len raz na ceste do knižnice. Obaja postávali pred vlkolakovou komnatou a zúrivo na seba štekali. Moju prítomnosť nebrali na vedomie a pokračovali v hádke, akoby sa nič nedialo. Opäť bola hlavnou témou Aidenova majetníckosť.

„Ja už nemôžem." zamrmlala som unavene a zabuchla učebnicu Obrany proti čiernej mágii pre siedmy ročník.

Už ráno na mňa zaútočila silná migréna a celý deň som buď bola zhrbená pri starých zväzkoch alebo trénovala so Siriusom.

Vyvoleného som vôbec nevidela. Po raňajkách zmizol cvičiť kontrolu mysle so Snapom a vrátil sa len pred hodinou, nasrdený a zamračený.

„Ja tiež nie." zavrčal a odhodil brko niekam za seba. „Mám pocit, že sa každú chvíľu zbláznim."

Pomasírovala som si spánky, ale bolesť hlavy nemizla „Už len týždeň."

Pri mojich slovách som však namiesto úľavy, pocítila príval strachu. Čím viac som zaklínadiel ovládala, tým viac vo mne narastali obavy.

„Už len týždeň." zopakoval po mne Potter a zavrel oči. „A čo potom? Čo sa stane, keď prejde týždeň? Zastavíme Voldemorta? Prestanú zomierať nevinní ľudia? Skončí vojna?!"

„Získame proroctvo." zašepkala som „Aspoň sa o to pokúsime."

Chlapec otvoril oči a venoval mi dlhý skúmavý pohľad.„Ešte stále by si z toho mohla vycúvať, Meg. Každý pochopí, ak..."

„Harry." prerušila som ho, postavila sa a presunula k jedálenskému stolu, kde sedel. „Vieš, že je to nemožné... je to moja vojna rovnako ako tvoja. Som súčasťou tohto šialenstva, lebo si ňou aj ty."

Potter si ma k sebe pritiahol a ja som klesla do jeho lona. Objal ma zozadu okolo pása ako som vyčerpane položila hlavu na rameno a zavrela oči.

Bol to neopísateľný pocit.

Každou chvíľou som ho viac a viac milovala a to, že ma objímal a držal, mi spôsobovalo závraty.

„Musíš byť opatrná, Megan." zašepkal mi do ucha. „Nemôžem ťa stratiť... nemôžem."

„Aj ty." cítila som ako pomaly zaspávam, jeho náruč bola príjemná a horúca, no prinútila som sa udržať pri vedomí. „Nemusíš byť vždy najväčší hrdina, Harry."

„Vieš, že áno." palcom mi pohladil zápästie. „Som to skrátka ja."

„A aj to jeden z dôvodov prečo ťa mám rada." zamrmlala som, na ceste do Morfeovej náruče a chlapec sa ticho zasmial. „Znovu sa ochotne zahrám na hrdinu a vezmem ťa do postele. Potrebuješ sa vyspať."

Cítila som, ako si ma jemne pretočil v objatí aby ma mohol pevnejšie chytiť a preniesol do jeho izby, ktorá sa medzi tým stala našou spálňou.

„Milujem ťa, Megan Fosterová." a jemný bozk na líce bolo posledné, čo som stihla vnímať, predtým ako celkom zaspala.

*

Ráno som sa prebrala na slnečné lúče, ktoré mi cez okno svietili priamo do tváre. Zažmurkala som a pretočila sa na bok, očakávajúc pri tom Harryho Pottera na druhej strane postele, ale miesto bolo prázdne. Na podobné prebudenia som bola už za tých pár posledných týždňov zvyknutá. Vyvolený málokedy zostal vedľa mňa.

„Dobré ráno." prekvapene som sa otočila za hlasom a vo dverách našla mladého tmavovlasého muža len v pyžamových nohaviciach a táckou v ruke. Bol to pohľad priamo pre bohov.

„D-dobré..." vykoktala som zo seba aspoň jedno slovo a zízala na polonahého Vyvoleného so strapatými čiernymi prameňmi, snedým telom na ktorom sa črtali svaly a hriešnymi zelenými očami. Na tvári mu svietil hravý úškrn ako sa priblížil k posteli.

„Ako si sa vyspala?" zamrmlal a naklonil sa ku mne, pokladajúc pri tom tácku s raňajkami na svoje prázdne miesto.

Mala som pocit, že ešte stále snívam. Práve som sa totiž nachádzala uprostred dokonalej idylky vzťahu a prežívala asi to najväčšie klišé, aké existuje.

„Výborne." zašepkala som a bola to pravda. Konečne ma neprenasledovali žiadne nočné mory s Bellatrix Lastrengovou.

„Tak to som rád." pousmial sa a priložil svoju dlaň k môjmu lícu. Palcom pohladil pokožku a ja som nad tým dotykom privrela oči. Potom som na ústach pocítila tie jeho.

Jemne ma bozkával a mne na tele vyskočili zimomriavky rovnako ako prvý krát. Jeho pery boli to najlepšie, čo som kedy ochutnala a ak by sa dalo, nič iné dokonca života nerobila.

Harry na to šiel naozaj pomaly rovnako ako si sľúbil. Od okamihu na balkóne, kde som mu povedala ako veľmi ho milujem, ma takto bozkával len druhý krát.

Jemne sa odtiahol a zahryzol si do pery.

Bol to ten najkrajší chlapec na svete.

„Raňajky." venoval mi úsmev a jeho hlas bol razom hlbší a chrapľavejší.

Obliala ma horúčava a dúfala som, že nedopadnem, lebo to čo mi robil dnes ráno muselo byť ilegálne.

„Ď-ďakujem." opäť zo mňa vyšlo koktanie ako mi položil na stehná prikryté perinou striebornú tácku s lievancami s čokoládou a jahodami.

Potter na mňa žmurkol a potom si do úst vložil ovocie.

Ak by som sa nekontrolovala, tak by mi klesla sánka až niekde pod posteľ.

On so mnou flirtuje?

Chce ma zabiť?

Panebože.

Bez slova som sa pustila do jedla, lievance boli vynikajúce a Harry ma chvíľu ticho pozoroval. Potom prehovoril „Mám pre teba dobrú správu."

Spýtavo som nadvihla obočie, ústa plné šťavnatých jahôd a on sa naklonil a prstom mi zotrel z kútika úst čokoládu. Ukazovák putoval priamo medzi jeho pery a ja som zalapala po vzduchu.

„Pred dvomi hodinami sa tu zastavil Dumbledore. Prešiel som si s ním naše poznámky..."

Okamžite som ku chcela skočiť do reči.

„Nechcel som ťa budiť a ani to nebolo treba, vyzeral, že má naponáhlo. Len nám chcel oznámiť, že dnes o štvrtej vyrážame na tri hodinky do Londýna."

Od prekvapenia som pustila vidličku a tá s hlasným štrngotom dopadla na tanier. „To myslíš vážne?!"

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Žeby sme sa konečne aspoň na malú chvíľu opäť dostali von zo zámku? Medzi obyčajných ľudí?!

Vyvolený sa nadšene zaškeril „Vraj si potrebujeme rovnako ako minule kvôli plesu v Rokforte aj teraz pozháňať handry na ten ministerský večierok. Chce, aby sme sa znovu ukázali v muklovských šatách."

Cítila som ako ma pohlcuje príval eufórie. Konečne opäť unikneme z nášho úkrytu pred svetom a nadýchame sa čerstvého vzduchu.

„Aj tentokrát pôjdeme s členmi rádu kvôli ochrane a budeme sa musieť rozdeliť."

Bolo zrejmé, že sa mu tá myšlienka vôbec nepáči rovnako ako mne.

„Všetko bude v poriadku." chytila som ho za ruku a on si ju pritiahol k perám.

„Viem, že bude."

Odložila som tácku a on si ma pritiahol na svoju hruď.

To ráno patrilo medzi jedno z najkrajších v mojom živote.

*

„Prečo vlastne necvičíte spolu vy dvaja?" zašomral Aiden, keď sa asi desiaty krát zdvíhal zo zeme.

Ja som stála oproti nemu s prútikom v ruke a Harry nás s úškrnom na tvári pozoroval opretý o stenu tréningovej miestnosti.

Po mulatových slovách ho však smiech prešiel a hodil o mne varovný pohľad. Členovia Fénixovho rádu stále nevedeli, že sme magické polovice či soulmates a tak to zatiaľ malo zostať. To bol aj dôvod prečo som Aidenovi nemohla pravdivo odpovedať na jeho otázku. S Harrym sme totiž proti sebe nemohli namieriť prútiky. Stalo sa to len raz a to pred obrazom Tučnej pani a výsledkom zostala zdemolovaná rokfortská chodba.

„Povedzme, že nám to Dumbledore zakázal." odvetila som pokojne a Potter nad mojim klamstvom obdivne nadvihol jedno obočie.

„Fajn, fajn." pretočil očami Aiden a potom mi venoval malý úsmev „Si oveľa lepšia ako keď som ťa videl prvý krát bojovať v Brixtone."

„Bol si naozaj dobrým hostiteľom."

„Kto by vtedy povedal, že sa to všetko takto skomplikuje? Ja a polovičný vlkolak? Šialené."

„Počul som aj o horších veciach. Napríklad nevinný muklovský teenager napadnutý rovnakou príšerou v klube." v miestnosti sa zjavil Kade, na tvári odmeraný výraz a oči bez života.

Aiden sa zamračil a otvoril ústa, no chlapec mu nedal žiadnu šancu k slovu „Krystal ťa očakáva v tvojej komnate, Meg."

„Krystal?" prekvapene som zopakovala meno čarodejnice.

„Chce ťa pripraviť, o hodinu vyrážate do Londýna." pripomenul a ja som sa jemne pleskla po čele. „Samozrejme."

Pohla som sa smerom k dverám a Harry ma automaticky nasledoval.

Kade, rovnako ako posledné dni, ani teraz nedovolil, aby zostali s Aidenom niekde osamote a ako prvý vykĺzol von.

Za svojim chrbtom som len počula tresnutie päsťou do jedného zo zrkadiel a následné sypanie črepín na zem.

Krystal musí ešte pár minút počkať. Teraz potrebujeme jedného zničeného nasratého chalana dostať do nemocničnej časti.

*

Londýn pre mňa vždy znamenal veľmi veľa. Bolo to najkúzelnejšie miesto na svete, tvorilo môj domov a viazali sa na neho najkrajšie spomienky z detstva.

S mamou sme sa často prechádzali popri Temži, túlali medzi obchodíkmi v Camdem Town-e alebo trávili voľný čas v jednom z londýnskych kráľovských parkov a užívali si dúšok prírody.

Keď sa so mnou Remus premiestnil do jednej z postranných uličiek hlavnej Regent Street, neodolala som úsmevu na tvári.

Vedľa mňa sa okamžite zjavili Bill a Tonksnová.

„Môžeme." zamrmlal vlkolak ako skontroloval či je čistý vzduch.

Mala som na sebe skinny džínsy, koženú bundu a čierne čižmy nad kolená. No okrem toho mi do tváre padali dlhé kučeravé ryšavé vlasy.

Dumbledore nechcel použiť všehodžús a tak mi Krystal začarovala aspoň vlasy a oči. Z modrej sa razom stala zelená.

Keď ma tak pred odchodom Harry videl, mala som pocit, že na malú chvíľu prestal dýchať. Vedela som, že mu musím pripomínať jeho matku Lily.

Vzduch bol studený a štípal na odhalenej koži ako sme vkĺzli na preplnenú Regent Street. Sklenené výklady obchodov sa prehýbali pod vianočnými ozdobami, umelými stromčekmi a snehom a nad hlavami nám svietila klasická londýnska výzdoba na tento výnimočný čas v roku. Nádherní obrovskí anjeli.

Všade navôkol vládla vzrušená vrava, ľudia sa rozprávali o blížiacich sa sviatkoch, o kúpených darčekoch a cukrovinkách, ktoré sa chystali napiecť a mňa bodlo pri srdci.

Tak veľmi som im závidela tie „starosti"

Oni sa nemuseli pripravovať na misiu, ktorá mohla rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vojny. 

Oni Vianoce budú tráviť vo svojom domove, v kruhu svojej rodiny.

Oni sa nemusia každý deň obávať či sa dožijú jeho konca.

Predierali sme sa davom, občas sme zamierili do nejakého butiku a potom znovu vyšli s prázdnymi rukami von.

Okrem šiat som nenápadne pokukovala aj po vianočnom darčeku pre Harryho. Bola to jediná možnosť ako niečo zohnať, keďže sviatky boli za rohom a v zámku by som asi ťažko niečo splašila, ale cítila som ako vo mne rastie pocit frustrácie.

Ten chalan mal všetko na čo prstom ukázal. Bolo takmer nemožné vymyslieť niečo vhodné, niečo čo by sa mu páčilo a niečo čo by ho potešilo.

Niečo originálne.

Niečo, čo by mal len odo mňa.

V tom mi v hlave skrsol nápad Krystal, ktorá mi pri dnešnom líčení chichotajúc navrhla, aby som dala Potterovi samu seba.

Najprv som na ňu nechápavo zízala či sa náhodou nezbláznila, ale potom sa uškrnula „Stačí aby si si kúpila nejaké sexi spodné prádlo, chápeš korzet a tak, a nakráčala ku vianočnému stromčeku v lodičkách. Myslím, že bude viac než nadšený."

Bola naozaj šialená ak si myslela, že sa budem pred Harrym pretŕčať v čipkovaných nohavičkách a čakať, kým sa na mňa vrhne.

Ale aký iný darček?

Čo sa dá preboha darovať Vyvolenému?

Muselo to byť niečo dôležité, niečo čo ho prekvapí, niečo významné...

Otočila som sa k Remusovi, ktorý pozorne sledoval okolie. „Mohli by sme sa po nákupoch zastaviť ešte na jednom mieste, prosím?"

Vlkolakovi sa na čele vytvorila vráska ako si vyčerpane povzdychol. „Ale len na chvíľu."

„Ďakujem." usmiala som sa a vyhla sa hlúčiku výskajúcich žien, ktoré mali vo vlasoch zastrčené ozdobné korunky a cez telo prevesené ružové šerpy. Jedna z nich musela mať rozlúčku so slobodou.

Nechala som sa odviesť Tonksnovou do ďalšieho obchodu na Carnaby Street, ktorá žiarila svetlami, voňala vianočným punčom a ozývala hlasnou hudbou z otvorených dvier pubu.

Butik bol oveľa menší ako tie predošlé, ktoré sme navštívili a nenachádzali sa v ňom žiadne prepychové kúsky. Čím dlhšie som sa však prechádzala pomedzi vešiaky s róbami, tým viac sa mi šaty pozdávali.

Do očí mi nakoniec padol jeden kúsok vystavený v zadnej časti obchodu.

„Môžem si ich vyskúšať, prosím?" venovala som zdvorilý úsmev postaršej pani, majiteľke butiku ako mala napísané na visačke a tá odtrhla pohľad z bláznivej ženy s paradajkovými vlasmi.

Naznačila som Tonksnovej, že idem do kabínky, no ona sa len spokojne uškrnula a ďalej sa vykrúcala pred zrkadlom obtočená šialeným ružovým boa, ktorá stiahla z nejakého vešiaka.

 Ak nás teraz nevyhodia tak asi nikdy.

Keď sme o dvadsať minút odchádzali, v rukách som niesla dva papierové nákupné tašky, jednu so šatami a druhú s topánkami. Pani nadšene zatlieskala, keď som vyliezla z kabínky v tej nádhere a ukázala mi jej skromnú, ale za to úžasnú zbierku lodičiek. Neodolala som a jeden pár si vybrala.

„Páčila si sa jej." štuchla do mňa Tonksnová a mne sa na tvári rozšíril úsmev.

Dnešný deň bol naozaj fajn.

Ak sa mi ešte podarí získať darček pre Harryho, bude to dokonalé.

Sklonili sme hlavy ako nám do očí padali dotieravé vločky a vracali sa na hlavnú ulicu. Bill utrúsil nejakú vtipnú poznámku a všetci sme sa rozosmiali. Naozaj medzi nami panovala dobrá nálada.

Možno to bolo tým, že sme na malú chvíľu zabudli na všetky starosti, ktoré nás čakali doma...

Remus nás viedol do prázdnejšej ulice vedľa Liberty, luxusného obchodného domu, v štýle tudorovskej architektúry, keď sa v tom udialo viac vecí naraz.

Jemný sneh sa zmenil na prudkú víchricu, ktorá nás oslepovala, vytrhla mi tašky z ruky a tie odleteli pár metrov dopredu, Tonksnová šokovane vykríkla a pred nami sa zjavila žena v čiernom.

Vyzerala ako chodiaca mŕtvola, vlasy jej splývali pozdĺž sivej tváre a oči sa jej ligotali vo svetle pouličných lámp.

Lupin a Bill okamžite vytiahli prútiky, no keď som sa ich chystala napodobniť, srdce od strachu až v krku a rozklepané kolená, žena sa na mňa vrhla.

„Megan!" zajačal vlkolak ako ma chytila svojimi mŕtvolnými prstami a obmotala ich okolo zápästí.

Od šoku som nedokázala ani ceknúť, mala som totiž pocit, že každú chvíľu zamdliem.

Zízala na mňa veľkými sivými očami a mne po chrbte prebehli zimomriavky.

Lupin na ňu vyslal zaklínadlo, ale nič sa nestalo a ona naďalej pokojne stála obkľúčená tromi členmi rádu a držala ma vo svojom zovretí.

„Megan Fosterová." zasyčala mi do ucha a ja som zaskučala. Ten hlas nebol ženský, ale hlboký a nebezpečný a patril mužovi. „Tak veľa som o tebe počul, ale nanešťastie ešte nemal tú česť stretnúť..."

„Kurva!" vykríkol Bill ako sa ďalšie zaklínadlo odrazilo a takmer zasiahlo aurorku.

„To sa však dá ľahko napraviť, no nie?" zamrmlala žena tým hlasom „Už sa nebudeš predo mnou skrývať, však Megan?"

Mlčala som.

„Uvidíme sa skôr ako si myslíš. Maj sa na pozore a nerob hlúposti, dievča, lebo inak pocítiš hnev samotného Lorda Voldemorta..."

V tom sa odniekiaľ zjavil oheň a žena ma pustila. Zbesilo cúvala pred plameňmi až ju nakoniec pohltili a ona sa so škrekotom premenila v prach. Remus, z ktorého prútika šľahal oheň, zrušil kúzlo a pribehol ku mne.

„Si v poriadku?! Megan!"

„J-ja..." koktala som, vystrašená a zmätená. „Č-čo to bo-bolo?"

„Inferius." zavrčal a zahľadel sa na popol na zemi. „Mŕtve telo oživené temným zaklínadlom. Odvetvie nekromancia."

Striasla som sa odporom ako som stále mala pred očami nechutné pazúry ženy, ktorými ma zvierala za zápästia.

„Musíme vypadnúť!" schmatla ma Tonksnová za rameno a pravdepodobne sa chystala premiestniť, ale ja som sa jej rýchlo vyvliekla.

„Megan!"

„Potrebujem sa ešte niekde zastaviť, prosím!"

„Práve ťa napadli..."

„Je to dôležité..." zahľadela som sa do Remusovej utrápenej tváre „...len na malú chvíľu... sľubujem."

Vlkolak si vyčerpane povzdychol. Sám bol z toho útoku poriadne vykoľajený „Dumbledore ma však zabije, dúfam, že je ti to jasné..."

„Ďakujem." zašepkala som, vo vnútri stále vystrašená a v šoku.

„Neviem, či je to najlepší nápad, Remus." ozval sa Bill, ktorý bol doteraz ticho.

„Bude to len pár minút." Lupin si rukou prešiel cez neoholené strnisko na brade. „Kde potrebuješ ísť, Meg?"

„Privátna cesta číslo 4, Malé Neradostnice, Surrey."

Muž prekvapene nadvihol obočie, ale prikývol.

*

Mala som šťastie, že bol Lupin z toho prepadnutia otrasený a príliš nerozmýšľal lebo inak by ma okamžite vzal späť na zámok.

Vedela som, že to čo sa stalo v Londýne bol starostlivo naplánovaný útok, ktorý slúžil ako hrozba a mal ma zatlačiť do kúta.

Bolo to šialené.

Na ulici ma napadla živá mŕtvola ovládaná najnebezpečnejším mužom na svete.

Zavrela som oči ako ma vďaka tej myšlienke znovu pohltila panika a strach a snažila sa udržať vo svojom žalúdku maslové croissanty, ktoré sme jedli s Harrym pred odchodom do Londýna.

Pred pár minútami sme sa premiestnili pár kilometrov od Venue, prebrodili sa novou vrstvou čerstvo napadnutého snehu a dostali sa do zámku a mňa okamžite poslali do jednej z miestností, kde sa konali porady Fénixovho rádu.

Pravdepodobne ma čakal rozhovor s Dumbledorom o tom, čo sa stalo.

Hrbila som sa na drevenej stoličke a zízala na svoje ruky položené na prázdnom stole. Pred očami sa mi však neustále zjavovala tá žena so sivým mŕtvym pohľadom a ja som vedela, že sa pridá k Bellatrix Lastrengovej a bude ma strašiť v snoch.

O pár dní obávanú smrťožrútku možno znovu osobne uvidím...

Z tej misii na ministerstvo mágie mi pravidelne sťahovalo žalúdok a pohlcoval ma stres.

Neskutočne som sa bála.

Nikdy som nebola žiadna hrdinka.

To Harry.

Vystupoval ako odvážny hrdina z knihy, bol dokonalý vo všetkých aspektoch a ja som bola len hlúpe zamilované dievčatko, s ktorým sa osud nepekne zahral a vytvoril z nej magickú i duševnú polovicu Vyvoleného.

„Nemusíš sa podceňovať, Megan." zrazu sa ozval hlboký hlas a ja som sebou vystrašene trhla.

V miestnosti stál Albus Dumbledore a zamyslene ma pozoroval.

„Nie, ja... len..." koktala som prekvapene, keď mi niečo docvaklo, „Ako je možné, že som vás v mysli necítila? Použili ste Legilimenciu, nie?"

Riaditeľ sa pobavene usmial. „Nemusím ti čítať myšlienky, aby som vedel, čo ťa trápi."

Začervenala som sa a zamrmlala. „Ja... mám len strach, že Harryho sklamem. Že vás sklamem."

„Samozrejme, že nie." riaditeľ si sadol oproti mne „Si silná mladá žena a vynikajúca čarodejnica."

Mlčala som, pohľad zarytý do dreveného stola.

Dumbledore ma jemne vyzval, aby som opísala čo sa dnes stalo na londýnskej ulici a ja som roztrasene spustila.

„Voldemort potrebuje za každú cenu zistiť, čo si zač." zahľadel sa na mňa po mojom monológu riaditeľ. „Zaútočí a pôjde po tebe, ale najskôr potrebuje získať to proroctvo. Musíš byť pre neho obrovská hádanka a tak skúša všeličo možné. Poslal za tebou inferiusa a vyhrážal sa... zaujímavé..."

Muž sa na malú chvíľu stratil vo svojich myšlienkach.

„Musí z teba cítiť to obrovské množstvo energie a to bol aj dôvod prečo ťa dnes aj napriek tvojmu krytiu inferius rozpoznal... Vďaka jeho prepojeniu s Harrym skrz jazvu dokáže na druhej strane rozoznať neskutočné množstvo mágie, teda váš zväzok až na to, že netuší čo to je a odkiaľ sa berie. Všetko, čo vidí je neznáme dievča a náhly príval mágie... potrebuje to proroctvo za každú cenu, aby získal všetky odpovede a nedopustí aby mu stála v ceste nejaká Megan Fosterová."

Preglgla som ako ma pohltil ďalší príval strachu.

Dumbledore sa načiahol cez stôl a zovrel mi ruku vo svojich veľkých dlaniach.

„Nemôžeme si dovoliť strácať hlavu a nádej. Je dôležité bojovať a znovu bojovať a vydržať v boji, pretože jedine tak môžeme zlo udržať v bezpečnej vzdialenosti, aj keď ho nikdy celkom nezničíme. Spolu s Harrym všetko zvládnete, Megan."

„Naozaj?"

Albus sa len usmial a posledný krát mi stisol ruku. „Môžeš ísť, Harry ťa už dávno netrpezlivo očakáva."

„Ja... ďakujem. Dovidenia." rozpačito som vstala a presunula sa k dverám.

Nevedela som sa dočkať, kedy konečne uvidím Vyvoleného aj keď to bolo len pár hodín čo sme neboli spolu.

„Megan?"

„Áno?" otočila som sa s klopadlom v ruke.

„Remus ma informoval o vašej malej zastávke na Privátnej ceste."

„Ja... ospravedlňujem sa, viem že to nebolo vhodné... ale môžem vám to vysvetliť, pane."

„Nemusíš. Už som sa rozprával s Petuniou a všetko je v poriadku." usmial sa a oči mu zažiarili vo svetle sviečok. „Myslím, že to bol skvelý nápad."

„Ďakujem." na tvári mi opäť vyskočila červeň ako som zmizla za dverami.

Pri srdci ma príjemne hrialo.

*

Potter bol viac než rozzúrený.

Kým som prišla, úspešne šmaril do krbu tri učebnice obranných kúzel a rozbil o stenu vázu s mojimi bielymi ružami, ktoré som mala práve od neho.

„Ten skurvysyn!" vyštekol a zdrapil najbližšiu vec na nízkom stole pred krbom, otvorený kalamár s atramentom. „Poslal na teba posratú mŕtvolu!"

„Harry." rezignovane som si prešla rukou cez tvár. Odvtedy čo som sa vrátila od Dumbledora prešla asi polhodina a nikam sme nepokročili.

Najskôr ma zovrel v objatí a zašepkal do vlasov, že Lupin mu povedal, čo sa stalo, potom ma posadil oproti sebe na pohovku a prinútil zopakovať celú udalosť vlastnými slovami a teraz znovu dostal záchvat zúrivosti a pokračoval v demolovaní všetkých vecí naokolo v čom som ho vlastne svojim príchodom vyrušila.

„Som v poriadku. Nič sa nestalo, jasné?"

„Mohol som o teba prísť!" zavrčal ako som vyskočila zo svojho miesta a úspešne mu z ruky vytrhla kalamár. „Mohol som ťa stratiť!"

„Ale som tu, nie?" venovala som mu malý úsmev.

Tvárila som sa pred ním viac odvážne ako som sa reálne cítila a dúfala, že ma neprekukne aj keď som pre neho väčšinou bola otvorenou knihou.

Sledovala som nahnevaného chlapca so strapatými havraními vlasmi a stmavnutými zelenými očami a neverila, že ráno začalo tak dobre. Konečne sme spolu fungovali normálne, teda normálne tak ako sa to len pri nás dalo a tých pár dní do misie na ministerstve mágie som si chcela, čo najviac užiť.

Žiadne hádky.

Žiaden krik.

Žiaden nepokojný zväzok.

Harry otvoril ústa, pravdepodobne aby mi niečo štipľavé odsekol, ale ja som mu položila dlaň na líce a jemne pohladila. Stretli sa nám oči a on unavene zavrel viečka. Svoje čelo oprel o to moje a pritiahol si ma k sebe za pás bližšie.

Och, tak veľmi som ho milovala.

„Čo to so mnou robíš, Meg?" zamrmlal a ja som sa musela usmiať.

„Možno to, č-čo ty mne spôsobuješ už roky." cítila som ako ma pri vlastných neistých slovách polial studený pot. Ešte to bolo medzi nami čerstvé a ja som stále bola v obavách po tom všetkom, čo sa udialo. Nehovorila som o svojich pocitoch, ani o tom ako veľmi a hlboko som ho milovala už od čias dieťaťa. Od toho vyznania na balkóne, keď ma prvý krát pobozkal som mlčala a len si užívala jeho prítomnosť. Nemala som silu vracať sa späť k tomu, čím sme si prešli, k všetkým tým chvíľam lásky a nenávisti, bolesti a šťastia.

„Bol som idiot." prehovoril tichým hlasom „Mohol som svoju soulmate objaviť už oveľa skôr."

Zahryzla som si do spodnej pery, nevediac čo povedať.

Po celom náročnom dni som bola vyčerpaná a nevládala rozmýšľať.

„Poďme do postele." pobozkala som ho na líce a odtiahla sa.

Čakali nás posledné dni plné príprav na misiu.

„Milujem ťa." zašepkal mi do ucha, keď sme už ležali v posteli a on pomocou bezprútikovej mágie zhasol všetky sviečky v jeho izbe.

Objímal ma zozadu, jeho horúca hruď bola pritlačená na môj chrbát a ja som v bruchu cítila motýliky vzrušenia a neopísateľný pocit šťastia.

Pevne ma držal v objatí a jeho vôňa dráždila moje zmysli ako som si zúfalo priala zastaviť čas.

O pár minút už tvrdo spal a z mojich pier uniklo „Aj ja ťa milujem."

A/N:) Hi baby! Tak konečne znovu po šialene dlhej dobe je nová kapitola na svete a ja som na ňu naozaj veľmi hrdá. Je dlhšia ako zvyčajne a zameriava sa hlavne na pomaly sa rozvíjajúci vzťah Megan a Harryho ako pár. Popravde, je naozaj zvláštne predstaviť si, že sú spolu, keď tak dlho trvalo, kým sa dostali do tejto fázy. Chápem Megan, že je trochu zmätená a ešte presne nevie, ako sa zachovať :)

Veľmi pekne ďakujem za všetky komentáre a hlasy, je mi naozaj veľmi ľúto to ako vždy musíte čakať na nové časti a verte, naozaj sa snažím, aby sa to nedialo, ale môj život je momentálne jedna šialená jazda a ja nestíham absolútne nič. Aj teraz keď pridávam túto kapitolu je v UK 6 hodín ráno a ja vstávam o 9...

Všimla som si, že ubudli vaše reakcie i aktivita a naozaj neviem, čo robiť aby sa to vrátilo späť ako to bolo v minulosti :( Mohli by ste prosím Magical Love zdieľať a posúvať ľuďom ďalej? Sľubujem, že nás spolu v tomto príbehu čakajú ešte veľké veci a ako sa to povie... práve sme na fáze ticho pred búrkou? :D

Btw čo hovoríte na Crimes of Grindelwald? Bola som na tom v kine hneď v deň premiéry a popravde páči sa mi to oveľa viac ako prvá časť :) Jonny Deep stvárnil Gellerta naozaj perfektne a myslím, že sa máme na čo tešiť. Ešte nás čakajú ďalšie 3 filmy, nie?

Naozaj si budem vážiť každý jeden komentár, názor i kritiku. Prosím posnažte sa tak ako ja sa budem snažiť s novou kapitolou a sľubujem, že nedovolím aby sa udiala taká dlhá pauza ako bola tá posledná.

I love you all! ♥