Nadšene som sa krútila ako mi dokonalo telom duneli basy, ako sa mi pod nohami triasla zem a ako mi trhala bubienky hlasná hudba a nadšený smiech študentov. Parket bol preplnený mladými, ktorý sa zabávali s rukami nad hlavou a skákali do rytmu najnovšej piesne od Sudičiek.

Najprv som sa zabávala v spoločnosti Freda, no potom tancovala takmer s každým, s Ginny, Nevillom, ktorý sa v tom až príliš vyžíval, Angelinou, Georgeom a Leem. Ten ma však vykrúcal tak často až sa mi miestami motala hlava.

Nesťažovala som si.

Konečne som sa dokázala odviazať, zabudnúť na vojnu, magický zväzok a výcvik.

Rovnako ako nákupy v Londýne, bola to neskutočná zmena, vďaka ktorej som ľahko nadobudla pocit, že som len obyčajná teenagerka, užívajúca si života.

Keď sa ku mne po chvíli primotal Ron predvádzajúc svoje tanečné kreácia, rozosmiala som sa na plné hrdlo a on sa ku mne pridal.

Krútili sme sa v dave ľudí ako dve húsenice a bolo mi ukradnuté ako komicky musíme vyzerať.

Zrazu sa Weasley na niekoho usmial poza moje rameno a ja som sa zvedavo otočila.

Hermiona viedla za ruku na parket Chlapca, ktorý prežil. Jeho zelené oči sa uprene zabodávali do mojej tváre a ako sa ocitol v tesnej blízkosti, na tele som mohla cítiť zimomriavky.

Bol krásny.

Zelené oči mal zahalené rúškom tajomstva a havranie pramene nedbalo rozstrapatené.

Skrz zväzok však vyžaroval jeho nepokoj.

„Deje sa niečo?" zašepkala som ako ma jemne chytil za ruku a pritiahol k sebe.

Boli sme na verejnosti, takže to znamenalo ďalšie divadlo...

Objala som ho okolo krku a jeho dlane skĺzli na môj pás.

„Si nádherná." odvedil chrapľavo akoby pred chvíľou kričal.

Na malú chvíľu som len zavrela oči nevediac, čo povedať. Celý náš rozhovor pri soche Godrica Chrabromila sa mi úspešne vlieval dohromady a ja som omámená množstvom ďatelinového piva a jeho blízkosťou nedokázala racionálne rozmýšľať.

V pozadí na pódiu stíchla skupina a ich miesto vystriedal mladý čiernovlasý spevák. Hudba sa zmenila zo šialenej na zmyselnú a hriešnu a ja som kútikom oka zaregistrovala ako sa všetky čarodejnice či víly začali vlniť.

„Poďme si zatancovať..." navrhla som, no on len nadvihol obočie. 

„Netancujem."

„Už sme to robili predtým."

„Nemali sme na výber."

Pretočila som očami nevšímajúc si to ako tam postával s rukami vo vreckách nohavíc a pôsobil sexy.

Všade okolo nás sa všetci zabávali, takže som zahodila hanblivosť a tiež sa začala hýbať do rytmu. Nie tak pojašene ako v spoločnosti Rona, ale teraz jemne vlnila bokmi, pohľadom sa vyhýbajúc Vyvolenému a sledujúc sieň plnú ľudí.

Na malú chvíľu sa mi do zorného poľa dostal Malfoy, ktorý ma prepichoval ľadovými očami, ale potom sa mi stratil medzi ľuďmi prichádzajúcimi k stolom.

„Mohla by si s tým láskavo prestať?" zavrčal Potter a ja som sa opäť sústredila len na neho.

Neodolala som, prisunula sa k nemu ešte bližšie tak aby sme sa dotýkali a on ma podráždene chytil za pás, aby som sa nemohla hýbať.

„Áno?" nevinne som zamrkala riasami a v duchu sa zabávala.

Len potriasol hlavou a zahryzol si do spodnej pery. 

Odolala som túžbe podpichnúť ho a ďalej tancovala.

Song o pár sekúnd skončil a ozvala sa rýchla rytmická skladba.

Z masy hýbajúcich sa tiel ma obliala horúčava a na chrbte som mohla cítiť kropaje potu.

„Punč?" navrhol Vyvolený, no nečakal na moju odpoveď, chytil ma za ruku v hodvábnej rukavici a začal sa predierať davom na parkete.

„Naozaj musíš nenávidieť tancovanie..." zasmiala som sa, keď sme stáli pri jednom z prázdnych stoloch a on mi podával čašu.

Pretočil zelenými očami a priložil si pohár k perám. „Ples o chvíľu končí. Musíme nájsť Snapea a získať informácie o presune...."

Zahľadela som sa na stôl, kde sedeli najvýznamnejší čarodejníci, ale aj ten bol už takmer prázdny, teda ak nerátam dve staršie čarodejnice, ktoré sa pripito chichotali nad ohnivou whiskey.

Po Fudgeovi a Dumbledorovi ani stopy.

V mojom srdci narastal smútok.

Nechcelo sa mi odísť z Rokfortu.

Nechcela som opustiť Freda, Parvati a Lavender, keď som sa s nimi len pred pár hodinami privítala.

„Ani mne sa nechce vrátiť." zamrmlal Potter a ja som sa na neho prekvapene pozrela.

Väčšinou nedával najavo svoje pocity.

Zrazu na chlapca niekto skočil a ja som potlačila výkrik.

Ron sa pri pohľade na našu reakciu rozrehotal a potľapkal Harryho po chrbte, ktorý si nahnevane odkladal prútik.

„Mali by ste vidieť svoje tváre."

„To nie je vtipné." pretočila som očami a odpila si z pohára.

Weasley sa stále uškŕňal, na čele mal prilepené vlasy a bol zadýchaný od toľkého tancovania.

Vyvolený mu do ruky strčil pohár s punčom. „Vyzeráš, že to potrebuješ."

Ron ho vďačne vypil a potom sa zachechtal.

Bolo jasné, že bol už v dobrej nálade... Odložil prázdnu čašu a potom niekomu zamával. Prekvapene som sa otočila a pri druhom stole našla šytri chichotajúce sa dievčatá. Neušlo mi ako pohľadmi viseli na Potterovi.

„Neverím, že si si ich nevšimol." zasmial sa Ron a štuchol lakťom najlepšieho priateľa „Sú z teba úplne vedľa."

Harry pretočil očami, no zdvorilo kývol čarodejniciam. Na tvárach sa im zjavila červeň a vzrušene si medzi sebou začali šepkať.

„Kde si nechal Hermionu?" spýtal sa, keď pohľadom blúdil po tanečnom parkete.

„ Odskočila si s Ginny." Weasley kývol hlavou smerom k dverám.

Zatiaľ čo sa rozprávali, presunula som sa k vedľajšiemu stolu a vzala si z podnosu melasový koláčik. Okamžite sa ku nahrnuli tie štyri dievčatá. Museli to byť študentky Ilvermorny.

„Megan Fosterová?" oslovila ma čiernovlasá a ja som prikývla s plnými ústami.

„Prepáčte." rýchlo som prehtla a utrela si obrúskom ústa „Áno?"

Bola som si takmer sto percente istá, že sa budú vypytovať na Vyvoleného.

„Aké je to chodiť s Harrym Potterom?" nadšene vydýchla jedna z nich a ja som odolala pretočiť očami.

„Ako každý vzťah aj my zažívame úspechy i pády..." odvetila som poprade a pokrčila ramenami. „...aj on je len obyčajný človek z mäsa a kostí."

Mala som pocit, že ma v skutočnosti vôbec nepočúvali.

„Musí to byť úžasné." zasnívane sa jedna zahľadela na Vyvoleného, ktorý sa teraz na niečo smial s Ronom. „Dala by som všetko aby som bola na tvojom mieste..."

„Nie je to až také úžasné, ver mi." neodpustila som si odseknúť, keď som zacítila bodnutie žiarlivosti. „Aj my sa hádame..."

Kučeravá len mávla rukou „O čom sa, pri Merlinovi, naťahuješ s Harrym Potterom? Ja by som ten čas a energiu využila na niečo iné. Videli ste to jeho telo?"

Najradšej by som jej do tváre chrstla pohár vody, aby sa prebrala z toho snívania.

„Kde ste ho mohli vidieť?"

„V minulom čísle Čarodejnice mu venovali celú dvojstranu! Boli tam fotky z metlobalu aj z Trojčarodejníckeho turnaja... na jednej sa vyzliekal z dresu a dával si na seba suché tričko. Muselo to byť po druhej úlohe." nadšene štebotala blondína.

„To je... super." vykoktala som zo seba a bola na odchode. „Už musím ísť."

„Počkaj..." chytila ma ďalšia za ruku a ja som prekvapene nadvihla obočie „...je Harry nežný milenec alebo patrí medzi drsnejšie typy?"

Nad jej trúfalosťou som len otvorila ústa a nezmohla sa k odpovedi.

„Oboje." ozval sa za mnou hlas ako ma niekto zozadu objal okolo pása. „Nerád vás vyrušujem dámy, ale obávam sa, že si musím Meg ukradnúť..."

Vďaka jeho vôni a dotyku ma zaliala horúčava.

Dievčatá sa znovu vzrušene rozchichotali ako ma Potter za pás viedol smerom k dverám.

„Čo ste to preberali?" uškrnul sa Vyvolený „O tom sa baby zvyčajne rozprávajú?"

„Veľmi si ich zaujal..." precedila som cez zaťaté zuby „Ako si sám počul, chceli vedieť, aký si v posteli."

Rozbúchalo sa mi srdce pri myšlienke na jeho odpoveď.

Oboje.

„Chceš to vedieť aj ty, babe?" zaprovokoval a zahryzol si do pery.

Nachádzali sme sa v preplnenej Vstupnej hale, kde sa lúčili rokfortskí študenti s odchádzajúcimi hosťami.

„Už si odpovedal." naoko pokojne som odvetila „Viem všetko, čo potrebujem vedieť."

Zastavili sme a on mi venoval dlhý pobavený pohľad.

Opäť mal svoju hravú náladu.

„To si len myslíš." zamrmlal a ja som sa musela začervenať.

Neverím, že sme niečo také preberali na verejnosti!

Zrazu sa k nám prihnal zamračený Snape. „Potter, Fosterová! Dumbledore vás očakáva v riaditeľni!"

„Nevedeli sme vás nájsť." pretočil očami Harry a profesor ho prebodol vražedným pohľadom.

„Padajte!" zavrčal a kývol hlavou ku schodom.

„Musíme sa rozlúčiť." ozvala som sa a on do mňa zabodol chladné oči.

Okamžite som sa zahľadela do zeme.

Dnes som Snapea podráždila až až. Nechcela som riskovať vlastné zdravie.

„Päť minút!" nakoniec vyštekol „Ani o sekundu viac."

Okamžite som sa rozhliadla okolo seba a Freda našťastie zbadala v rohu pri dverách so skupinkou študentov z Beauxbatons.

Čo najrýchlejšie sa predrala cez more ľudí a dostala až k najlepšiemu kamarátovi.

„Meg?" zasmial sa a jednou rukou ma objal okolo ramien.

„Fred, ja..."

„Toto je Megan Fosterová." predstavil ma skupinke „Poznáme sa celú večnosť a je mi ako sestra."

Študenti ma nadšene privítali a ja som sa zdvorilo usmievala, no v duchu odratúvala sekundy.

„Fred..." zasyčala som mu do ucha. „...odchádzam. Prišla som sa rozlúčiť."

Chlapec prekvapene nadvihol obočie. „Myslel som, že zostanete na noc."

„Nie... musíme už ísť." cítila som v očiach slzy.

Tak veľmi som ho potrebovala.

Lámalo mi srdce pri myšlienke, že ho znovu opúšťam.

„Panebože, Meg..." zamrmlal ako si ma stiahol do náručia a pevne zovrel.

Zaborila som nos do jeho ramena a zatvorila oči. „Tak veľmi mi budeš chýbať."

„Aj ty mne." zašepkal a keď sa odtiahol, venoval mi malý úsmev „Ako som povedal, pridám sa k rádu a budem stáť po tvojom boku..."

Len som prikývla, neschopná slova.

Ten chlapec bol neskutočný.

Mala som pocit, že si ho ani nezaslúžim.

„Mám ťa rada." venovala som mu bozk na líce a on sa zasmial. „Pozor, lebo sa zajtra spolu ocitneme na titulke Denného Proroka."

Musela som sa uškrnúť ako mi posledný krát stisol dlaň. „Dávaj si na seba pozor, Meg."

V mysli mi tikali neviditeľné stopky ako som sa otočila a predierala sa davom naťahujúc pri tom krk a hľadajúc Parvati a Lavender.

Opäť som mala šťastie.

Vychádzali z Veľkej Siene v spoločnosti Ginny a Susan Bonesovej. Všetky sa veselo smiali.

„Si v poriadku, Megan?" prekvapene sa ma spýtala Parvati, keď som rýchlo mrkala, aby zahnala slzy.

„Jasne... Prišla som sa len rozlúčiť."

„Pre Merlinove gule!" vyhŕkla Lavender a pevne ma objala. „Opäť nám odchádzaš."

„Musím." zamrmlala som jej do vlasov.

Rýchlo som sa objala s Parvati, kývla si so zvyšnými dievčatami a zvrtla sa na opätku. Snape ma asi naozaj zabije, keď budem meškať.

Vstupná hala sa pomaly vyprázdňovala. Novovzniknuté páriky si venovali posledné vášnivé bozky a objatia. Keď som sa zahľadela na Veľkú Sieň, na malú chvíľu ma pohltila nechuť k Venue, ktoré síce bolo mojim súčastným domov, ale nikdy mi nedokázalo vynahradiť Rokfort.

Harry i profesor už netrpezlivo čakali. Veľký prerastený netopier ma prebodával očami a chlapec k sebe okamžite majetnícky pritiahol.

Preplietol naše prsty a ja som prekvapene nadvihla obočie.

Nereagoval, ako sme sa pohli za Snapeom, ktorý nás viedol po schodoch na prvé poschodie a chodbami smerom do riaditeľne.

„Fred ťa pobozkal." zamrmlal chlapec a jeho zovretie zosilnenlo.

„Au." zavrčala som a dúfala, že si nás profesor nevšíma.

„Povedz Megan, s kým máš predstierať vzťah?" zašepkal, jeho hlas tvrdý a bez emócií.

„S tebou." pretočila som očami a snažila sa mu nenápadne vytrhnúť.

„Prečo potom lezieš po Fredovi?!" zasyčal a mne bolo jasné, že Snape jeho slová počul.

Zahodila som za hlavu zahanbenú červeň na tvári a zamračila sa na Vyvoleného.„Lúčili sme sa. Aby bolo jasné, nepotrebujem sa ti spovedať, Harry."

Vyzeral ešte viac rozzúrene ako si frustrovane prehrabol vlasy.

Zabočili sme sa roh a profesor vražedne privrel oči.

„Svoje teenagerské komplexy si môžete liečiť neskôr, Potter!" vyštekol, keď sa pred nami zjavila chodba na konci ktorej bol vstup do Dumbledorovej pracovne. „Kým vás úspešne nepresunieme späť do zámku, odporúčam vám, aby ste si postrážili rozbúrené hormóny!"

Chlapec mu venoval drzý úškrn a pretočil očami.

Zahryzla som si do spodnej pery a odolala pokušeniu zasmiať sa. Snape zamrmlal heslo a my sme sa dostali k dverám do riaditeľne. Muž ich bez ohlásenia otvoril a pred nami sa zjavil pohľad na Albusa Dumbledora s polmesiačikovými okuliarmi na nose. Sedel za svojim stolom a zamyslene hľadel na mysľomisu. Vyzeralo to, že si nás ani nevšimol, až kým sa neozval profesor.

„Ah... Vitajte!" energicky vyskočil zo svojho kresla. „Som rád, že sa nám konečne doprialo trochu súkromia!"

Obaja sme klesli na dve prichystané stoličky pred stolom a ja som v duchu preklínala Pottera.

Prečo vždy keď spolu vychádzame dlhšie ako päť minút, musí všetko zničiť?!

Prečo žiarli na Freda?

Prečo ma nenechá voľne dýchať?

Opäť som si v mysli vybavila jeho slová pri soche Godrica Chrabromila.

Milujem ťa.

„Si v poriadku, Megan?" z úvah ma vytrhol starostlivý hlas riaditeľa a ja som okamžite zamrmlala. „Prepáčte."

„Takže ako som hovoril, s vašou nočnou prácou som spokojný." usmial sa a ukázal na pergameny povaľujúce sa na vyleštenom dreve. „Zastavilo sa pri mne naozaj veľa vplyvných a silných čarodejníkov, ktorých bude Rád potrebovať."

Konečne sme niečo nepobabrali a urobili správne.

Dokonca ani nevybuchlo magické jadro a to bol obrovský úspech.

„Mali by ste vedieť, že sa celú noc cez ochranné bariéry Rokfortu snažili dostať dnu smrťožrúti. Som rád, že je moja mágia rovnako silná a spoľahlivá a ples prebehol tak ako mal." vážne prehovoril a ja som na tele cítila zimomriavky, keď si predstavila, ako blízko boli tie smrtiace beštie.

„Keď sa vrátite do Venue, čaká vás intenzívnejší výcvik ako doteraz. Potrebujem, aby ste nasledujúce tri týždne zabrali najviac, ako sa len dalo."

„Čaká nás nejaká úloha?" ozval sa Potter a v jeho hlase bolo cítiť vzrušenie.

Dumbledore ho prepichol svojimi rontgenovým pohľadom, ktorým vám videl aj do duše a potom s malým úsmevom prikývol. „Áno, Harry, čaká."

„O čo ide?" zvedavosť z neho priam sršala.

„Všetko sa dozviete v pravý čas." pokojne odvetil Albus. „Musíte mi sľúbiť, že sa naozaj budete pri tréningoch snažiť."

Obaja sme okamžite prikývli.

„Bol šťastný." z ničoho nič  zamrmlal Vyvolený „Netuším prečo, ale smial sa."

Starému mužovi sa na čele vytvorila vráska ako sa zamračil. „Musíš sa konečne naučiť uzatvárať si myseľ, Harry. Je nebezpečné, keď cítiš jeho pocity."

„Ale prečo?" nahnevane vyhŕkol chlapec. „Takto o ňom aspoň niečo vieme."

„Prinesie to len škodu, žiaden účinok." zamrmlal Albus a kývol na Snapea, ktorý doteraz ticho stál v rohu pri dverách a všetko pozoroval. „Musíš sa o to postarať, Severus."

Muž prebodol Vyvoleného pohľadom. „Budete si musieť každý večer vyprázdňovať myseľ! Budete musieť trénovať! Rozumeli ste, Potter?!"

Harry sa ešte viac zamračil pripravený niečo odseknúť, ale nakoniec len so zovretou sánkou prikývol.

Srdce mi búšilo ako o život, keď som horúčkovito premýšľala či mám vytiahnuť Malfoyove slová. Jeho otec bol smrťožrút, sama som s ním bojovala v Brixtone, ale teraz mala podozrenie, že syn kráča v rovnakých šľapajách...

Dumbledore mrkol na svoje zložité hodinky s dvanástimi ručičkami a potom sa postavil „Je takmer pol piatej ráno. Najvyšší čas skočiť do postele."

Presunuli sme sa ku krbu a muž otvoril sklenenú nádobu, ktorá sa nachádzala na rímse kozuba. „Ministerstvo sa zatiaľ neodvážilo zablokovať či sledovať moju súkromnú hop-šup práškovú sieť, takže by ste sa mali bezpečne a nepozorovane dopraviť priamo do zámku."

„Dámy majú prednosť." zavrčal Potter a ja som pretočila očami.

„Dovidenia." jemne sa usmiala na Dumbledora a ten mi venoval žmurknutie „S mužmi treba veľa trpezlivosti, Megan."

Rozosmiala som sa ako vkročila do krbu aj s práškom v ruke.

Harry sa tváril mrzuto, ale Albus pobavene škeril ako malý chlapec.

V tej chvíli som sa rozhodla, že Malfoya spomeniem nabudúce.

Čo ak som sa mýlila?

Čo ak sa v skutočnosti správal len ako idiot, ktorým vždy bol?

„Venue!" vykríkla som a hodila k nohám prášok.

Zrazu okolo mňa zablčal vysoký zelený oheň, ktorý však vôbec nepálil.

Posledný krát som zazrela bielu bradu riaditeľa a potom zmizla v sieti kozubov.

Všetko sa okolo mňa krútilo, mala som pocit, že mi hlava vybuchne, no o pár sekúnd to našťastie zastavilo a ja som tvrdo vypadla na studenú dlážku.

„Au!"

Musela som si naraziť koleno a aj šaty neprežili bez ujmy. Na látke sa zjavili šmuhy od popola.

Vydriapala som sa na nohy a rozhliadla sa navôkol.

Z každej strany ma obklopoval luxus, leštený nábytok a obrazy.

Venue.

V tom na mňa zozadu niekto dopadol a opäť som skončila na podlahe.

„Prepáč." zašepkal hlas a keď som šokovane otvorila oči nado mnou sa nachádzal Chlapec, ktorý prežil.

Svojim telom ma prišpendlil k zemi a tvrdým nárazom takmer vyrazil dych. Teraz ma však obklopovala jeho dokonalá mužná vôňa a počarovala zmysli.

Naše tváre sa takmer dotýkali ako váhu tela držal na rukách, aby ma celkom nepriľahol. Jeho hriešne horúca koža pod jemnou látkou košele mi nahrnula do tváre krv a tmavé zelené oči brali všetok zdravý rozum.

Uprene hľadel do tých mojich, keď jeho pohľad skĺzol nižšie, na pery.

Srdce sa rozbúšilo šialenou rýchlosťou ako sa ku mne priblížil ešte o trochu bližšie a naše nosy sa jemne dotkli.

Chcel ma pobozkať.

Za dnešnú noc už druhý krát.

Zavrela som oči a nechala ho, nech sa sám rozhodne, čo urobí.

Nič sa nedialo.

Mala som pocit, že od strachu a adrenalínu v krvi zošaliem, no v tom niekto vtrhol do salónika a ja som prudko roztvorila oči.

„Počul som zvuky..." začal Kade, no v tom sa odmlčal, keď nás zbadal na dlážke. „...uch... nevedel som, že...."

Potter sa bez slova odtiahol a sadol si, frustrovane si prehrabujúc vlasy. Aj ja som sa posadila a snažila sa upokojiť. „Teraz sme sa vrátili."

Vlkolak mal pod očami tmavé kruhy a vyzeral, že nespal ani minútu.

„Ako to, že si ešte stále hore?" prekvapene som sa spýtala a prijala Harryho ruku, ktorý ma vytiahol na nohy.

Nedokázala som sa mu však pozrieť do očí.

Vzduch bol naplnený napätím a mne bolo jasné, že nebude trvať dlho a zväzok vybuchne.

Hádky a takmer bozky a to všetko neustále dokoola.... príťažlivosť a frustrácia a nervy...

Už som chápala Potterove slová pri našej hádke prvý deň na zámku.

Tvrdil, že za naše neustále naťahovanie a problémy vo zväzku, či magickom alebo duševnom môže sexuálne napätie.

Pravdepodobne mal pravdu.

Pri tom odhalení sa mi znovu šialene rozbúšilo srdce.

Kade zbledol a vyzeral, že každú chvíľu odpadne „Doteraz som bol v nemocnici. Javierovi sa priťažilo a takmer nedýcha. Liečitelia mu nedávajú už žiadnu šancu..."

Cítila som ako sa mi stiahlo vnútro a ruka mi vystrelila k ústam ako som neúspešne potlačila vzlyk.

„Aiden je pri ňom?" ozval sa Harry ako sme všetci bez slova vystrelili zo salónika a mierili do nemocničnej časti.

Chlapec zničene prikývol „Poslali sme po Maisona, ale ten dnes večer odcestoval do zahraničia, kde plní misiu pre Rád. Vráti sa až na Vianoce."

Panebože.

Museli sme Javiera zachrániť.

Jednoducho museli.

Sľúbila som si to po príchode do Venue, no Dumbledore ani liečitelia nám nikdy nepovedali, či máme niečo s Harrym urobiť.

Vďaka magickému jadru sme boli predsa najsilnejší čarodejníci na svete...

Musí niečo fungovať.

Prebehli sme cez spletité chodby zámku a nakoniec sa konečne dostali do nemocničnej časti. Postele boli takmer prázdne okrem troch spiacich čarodejníkov, ktorých som si pamätala z boja o Venue.

Sanya sa nachádzala spoločne s Aidenom v súkromnej časti miestnosti oddelnej závesom. Môj pohľad okamžite klesol na chlapca, mladého černocha, ktorý vyzeral na lôžku ako nehybná vosková figurína.

„Pán Potter!" prekvapene vyhŕkla liečiteľka ako sme sa vrhli k posteli.

„Ako je na tom?" ignorovala som jej pohľady smerujúce na Harryho smoking a moje šaty.

Aiden zdvihol hlavu od svojho kamaráta, ktorého držal za ruku a v očiach sa mu leskli slzy.

„Zle." zašepkala Sanya a mávla prútikom aby skontrolovala Javierove životné funkcie.„Spomalil sa mu tep srdca aj dýchanie. Severusove elixíry celkom prestali účinkovať... vyskúšali sme už všetko."

Chytila som Javiera za druhú ruku a zistila, že je ľadová ako kameň. Kade si prisunul stoličku ku Aidenovi a objal ho okolo ramien.

„Aké je najsilnejšie zaklínadlo na obnovenie ľudských orgánov?" spýtal sa Potter a mne bolo jasné, že myslíme na to isté.

„Iterum Vivere." zúfalo odvetila liečiteľka „Ale ani to nefungovalo."

Cítila som ako mi po líci kĺže slza.

Javier nám, teda mne a Siriusovi, zachránil život.

Teraz prišiel čas, aby som mu to vrátila.

„Mohli by ste nás tu na chvíľu nechať osamote?" požiadala som a na moje prekvapenie liečiteľka ani chalani neprotestovali.

Aiden mi venoval pri odchode pohľad plný bolestivého žiaľu a ja som sa roztrasene nadýchla.

„Ak sa nám to nepodarí..." začal Harry ako sa za nimi zavreli dvere „...tak potom..."

Vedela som, čo chcel povedať.

Potom už nebude žiadna šanca na záchranu...

Obaja sme si vytiahli prútiky a postavili sa každý z jednej strany postele ku chlapcovi.

„Na tri." kývol na mňa Vyvolený „Jeden... dva... tri... Iterum Vivere!"

Lúče svetla z prútikov sa vo vzduchu spojili a zasiahli Javiera do hrude.

Cítila som ako ma požiera strach a zúfalstvo, keď sa nič nedialo.

„Ešte raz." triasol sa mi hlas aj ruka ako sme kúzlo zopakovali, ale chlapec sa ani nepohol.

Do miestnosti vletela liečiteľka a skontrolovala Javierovi zdravotný stav.

„Ako je na tom?" zašepkal Kade, keď objímal Aidena, ktorý vyzeral, že sa každú chvíľu zvozí na zem.

Cítila som v hrdle guču paniky, bezmocnosti a smútku.

Nemohla som uveriť, že sa stále nachádzam v realite.

V skutočnom svete, kde ľudia, mladí ľudia plný života, zomierajú v krvavej vojne, ktorá nepozná zľutovanie.

„Je mi to ľúto." ticho prehovorila Sanya.

„Nie!" vykríkol so slzami Aiden a Kade ho stihol zachytiť na poslednú chvíľu, skôr ako sa zrútil„Nie! To nemôže byť pravda!"

Zachvátil ma žiaľ a bolestivo stiahlo vnútro, keď som sa tiež rozplakala.

Javiera som takmer vôbec nepoznala, ale pre Aidena znamenal veľa. Všetko čo som vedela, bolo, že mal srdce na pravom mieste.

Že to bola zbytočná smrť.

Že o život prišiel nevinný chlapec.

V tú chvíľu som nenávidela Voldemorta ešte viac ak to vôbec bolo možné.

„Môžete sa rozlúčiť." zašepkala Sanya ako sa v miestnosti zjavili ďalší dvaja liečitelia s bieou plachtou.

Cítila som ako ma nadvihlo na zvracanie.

Vyvolený ma objal okolo pása a pritiahol k sebe, keď sa Aiden sklonil a vtisol Javierovi bozk na studené čelo. Potom ho bledý Kade odviedol preč a mne sa pi pohľade na zničeného chlapca ešte viac zdvihol žalúdok.

Harry ma nechal aby som čarodejníka na lôžku ešte raz chytila za ruku „Ďakujem za záchranu. Za všetko.... Ja...je mi to ľúto."

Keď sme vychádzali spoza závesu, triasli sa mi kolená.

Potter ma napoly viedol napoly niesol smerom do našich súkromných komnát a ja som dúfala, že Kade bude dobrou oporou pre Aidena.

Vyzeralo to, že spolu naozaj dobre vychádzajú, takže som sa nemusela báť.

Za oknami bola stále tma aj keď mohlo byť niečo po šiestej, keďže počas zimy slnko vychádzalo neskôr. Merlin nám rozospato otvoril a my sme vkĺzli dnu.

Cítila som na tele zmimoriavky a vyčerpanosť, psychickú i fyzickú.

Ples a teraz Javier... v hlave mi z toho všetkého trešťalo a bolo mi jasné, že sa o pár hodín zobudím so silnou migrénou.

„Nemôžem uveriť, čo sa stalo." vykoktala som zo seba zničene a skopla z nôh topánky na vysokom opätku.

Neskutočne ma boleli nohy a už teraz som cítila všetky tie opuchy z pretancovanej noci.

„Sme vo vojne, Megan." pozrel na mňa Potter ako si stiahol z tela sako a rozpínal košeľu.„Vojna zo sebou prináša aj obete. Bez toho to nejde."

„Nenávidím to!" zavrčala som a hodila rukavice na gauč k jeho saku a motýliku. „Nenávidím pocit, že zomierajú nevinní ľudia! Nenávidím Voldemorta! To je až také ťažké žiť v mieri?"

„Ľudia su nenásytné stvorenia." odvetil chlapec a vyzliekol si nohavice. „Nikdy sa z ničím neuspokoja. Celé storočia bojovali o územia, kolónie, bohatstvo či si vymysleli zvrátenú ideológiu."

Nahnevane som si zotrela z tváre slzy „Mohol by si mi prosím rozopnúť tie šaty?"

Vyvolený, teraz už len v čiernych boxerkách, mi aj cez ten žiaľ dokázal spôsobiť vzrušené chvenie v podbrušku.

Odhrnul mi vlasy z chrbta a končekmi prstov dotkol šije. Z toho dotyku ma zamrazilo.

Jemne potiahol zips, ktorý začínal na lopatkách a tiahol sa až k zadku.

Na tvári sa mi zjavila červeň pri myšlienke na moje čierne čipkované nohavičky.

Rýchlo som zachytila šaty, aby som pred ním neskončila polonahá.

Jeho blízkosť mi podlamovala kolená a spôsobovala závraty.

Nádych. Výdych.

A zrazu som cítila na krku jeho pery.

Venoval mi jemný bozk na citlivé miestočko a potom sa (bohužiaľ alebo našťastie) odtiahol.

Zavrela som oči a snažila sa upokojiť. Celú noc ma prenasledovali rozbúrené emócie a jeho slová a teraz sa ma snaží... zviesť?

Roztrasene som sa nadýchla ako sa odtiahol a rovno sa vybrala do svojej izby.

V kúpeľni som zo seba rýchlo stiahla šaty, opatrne odložila podväzky aj s dýkou od Dumbledora a obliekla jednoduchú bielu nočnú košeľu.

Tešila som sa do postele na niekoľkohodinový odpočinok aj keď mala strach, že nezaspím.

Pred očami sa mi opäť zjavil Javier.

Možno to všetko bol len sen.

Vrátila som sa do izby, kde sedel Potter na kraji postele len v pyžamových nohaviciach.

Opieral sa rukami za chrbtom a zamyslene pozoroval strop.

„Takže si sa rozhodol opäť sa mi nasáčkovať do postele?" prehovorila som žartovným tónom a snažila sa odľahčiť to neustále napätie.

Vystrúhal na mňa úškrn, ale aj na ňom bolo vidieť únavu a smútok.

Nemala som teraz síl niečo riešiť a on taktiež nie.

Vkĺzli sme pod perinu a Harry si ma k sebe pritiahol.

Zaborila som nos do jeho nahej horúcej hrudi a odolala túžbe pobozkať ju.

Ešte nikdy sme k sebe neboli takto blízko. Vždy nás delila vrstva oblečenia.

Pri myšlienke na Javiera sa mi chcelo znovu plakať a kričať, ale vedela som, že Harry tu bol pre mňa...

Vedela som, že keď budem padať, chytí ma.

*

Keď som sa o pár hodín neskôr zobudila, bola som v posteli sama.

Za oknami husto padali vločky a kúzlo času ukázalo pol štvrtej poobede.

Odhrnula som perinu a vystrelila z izby.

Šokovane zastavila ako našla Pottera a Kada v súboji, váľajúc sa na podlahe.

Aiden len sedel na stoličke a pozoroval ich.

Oči mal červené a napuchnuté.

„Zbláznili ste sa?!" vykríkla som a obaja sa na mňa prekvapene pozreli.

Chvíľu spolu vychádzali a už to museli pokaziť?

„To nič nie je." Harry sa postavil, odhrnul si zo spoteného čela ofinu a podal vlkolakovi ruku aby mu pomohol na nohy „Len som Kadovi ukazoval pár bojových trikov, ktoré ma naučil Charlie."

„Och." premohli ma rozpaky, keď som klesla na stoličku vedľa Aidena. „Myslela som..."

Potter sa pobavene uškrnul „...že sa tu snažíme pozabíjať?"

Len som prikývla a potom sa otočila k tichému mulatovi. Zvyčajne ho bolo najviac počuť, no teraz mlčal a smutne nás pozoroval.

Objala som ho a on mi na moje prekvapenie objatie opätoval.

Netušila som, čo mám povedať.

Že to bude v poriadku, keď viem, že nebude?

„Čas vylieči rany." zašepkala som mu do ucha a potom sa odtiahla.

„Javier..." na chvíľu zavrel oči akoby mu vyslovenie mena spôsobovalo fyzickú bolesť.„Vždy tu pre mňa bol... Postavil ma na nohy, keď som sa do seba uzavrel pred celým svetom... a teraz som ho nedokázal zachrániť..."

Kade si sadol oproti Aidenovi a cez stôl k nemu natiahol ruku. Keď sa ich prsty preplietli, mulat mu venoval vďačný pohľad.

„Určite musíš byť hladná." ozval sa Harry, ktorý sa medzi tým vyparil do svojej izby a vrátil sa prezlečený v čiernom tričku s krátkym rukávom a obyčajnými čiernymi teplákmi.

„Zomieram od hladu." vyhlásila som, keď mi zaškvŕkalo v bruchu.

Na chlapcovu požiadavku sa zjavil škriatok, Vyvolený poprosil o olovrant a o malú chvíľu sa jedálensky stôl prehýbal pod bohatými striebornými táckami plnými croissantov, donutov či ovocia.

Počas jedla sa Kade zvedavo vypytoval na ples a my sme mu s Harrym odpovedali. Dokonca sa zapojil aj Aiden a vyzeralo to, že ma aspoň o trošilinku lepšiu náladu.

Neustále som však na sebe cítila Potterov skúmavý pohľad, ktorý ma znervózňoval.

Pomaly hustnúca atmosféra pri stole by sa dala krájať aj nožom a musel si to všimnúť aj vlkolak, keďže spýtavo nadvihol obočie. Nenápadne som mu naznačila, že sa porozprávame neskôr.

Zrazu sa odkryl obraz a v miestnosti sa zjavil Sirius.

„Nazdar, mládež!" venoval nám úsmev, no keď zbadal Aidena, okamžite mu spadol.

Podal mulatovi ruku, v tvári smútok „Úprimnú sústrasť... Dopočul som sa o tom ráno. Javiera mi je veľmi ľúto. Bol to dobrý chalan."

„Ďakujem." zašepkal Aiden.

Sirius si vyčaroval ďalšiu stoličku a potom na stôl medzi nedojedené taniere hodil noviny.

Okrem Denného Proroka a týždenníka Čarodejnica som ďalších päť nepoznala, ale jedno mali spoločné.

Titulnú stranu, na ktorej sa nachádzali pohyblivé fotografie mňa a Pottera zo včerajšej noci.

„Mali ste veľký úspech." podotkol Sirius a usmial sa „Toto sú francúzske, nemecké či talianské denníky... Niektoré sa dokonca vyjadrujú o Harrym len v superlatívoch a začínajú podporovať myšlienku návratu Voldemorta. Fudgea to veľmi nepoteší."

„Netušila som, že tam budú novinári z celého sveta." zamrmlala som pri pohľade na otvorenú dvojstránku.

Na jednej z fotografií ma Harry držal za ruku, na druhej objímal okolo pása a na tretej som bola sama, kde rozoberali môj outfit.

Megan Fosterová šokovala v muklovských šatách!

Zaľúbenci sa vrátili do Rokfortu!

Harry Potter a jeho Vyvolená!

„Vyzeráte super." zdvihol pohľad od novín Kade, ktorého po týždňoch strávených v čarodejníckom svete, nevyviedli z miery pohyblivé fotografie.

„Dumbledore je veľmi spokojný." ďalej sa usmieval Sirius a potom zívol. „Najradšej by som sa zahrabal do postele a nevideli by ste ma celý týždeň!"

„Vôbec si nespal?" prekvapene sa spýtal Harry.

„Z Rokfortu sme sa do zámku vrátili až o siedmej... Od rána sa však viedli výsluchy a okrem prestávky na obed sme sa vôbec nezastavili."

„Výsluchy?" nadvihol obočie Vyvolený.

„Vyšetrovanie zajatých smrťožrútov po útoku na Venue. Väčšinou to netrvá tak dlho aj keď v septembri sme ťahali tri dni bez spánku..."

„Vy vo Venue pravidelne vypočúvate stúpencov Voldemorta?"

Sirius sa nad našimi neveriacimi výrazmi pobavene uškrnul. „Presne tak. A to je aj dôvod prečo som tu. Dumbeldore sa musel vrátiť do školy, ale chcel, aby ste aspoň jeden výsluch videli..."

Potterovi okamžite zažiarili oči ako vždy, keď sa mal vrhnúť do akcie.

Mne sa tá myšlienka až tak nepáčila... nechcela som sa k tým beštiám ani priblížiť.

Zabili stovky nevinných ľudí a zabili Javiera.

O dôvod viac aby sme ich spoločne s Harrym zničili.

 Raz a navždy.

A/N:) Hi! Prichádzam s novou kapitolou ML, ktorá síce patrí medzi tie smutnejšie, ale aj to je súčasť príbehu. Hneď na začiatok by som rada poďakovala za všetky neuveriteľné komentáre a votes v ktorých sa prekonávate a robíte mi radosť ♥

Takže Meg a Harry sa nám vrátili späť do Venue a vďaka vyznaniu medzi nimi vládne napätie. V Rokforte obaja zažili bodnutie žiarlivosti a teraz sa musia vysporiadať so svojimi pocitmi. Čaká ich náročný výcvik a Dumbledore má pre nich pripravenú úlohu. Čo to môže byť?! A bohužiaľ sme sa museli rozlúčiť s Javierom :( A čo tie výsluchy?!

Na ďalšiu kapitolu sa však veľmi teším, keďže sa už pripravuje v plnom prúde. Na týždeň máme voľno lebo sú októbrové prázdniny a preto budem mať konečne čas na písanie. Ako prežívate školu? My toho máme veľmi veľa, na semináre sa učím celé víkendy, ale aspoň to už nie je matika, chémia či fyzika :D A vraj je maturitný ročník ľahký... jasné... určite...

Ako vždy budem naozaj vďačná za všetky komentáre a votes lebo ma veľmi potešia a zlepšia mi deň ♥

Užite si Halloween! 

I love you all! ♥