Vždy keď chceme spomaliť čas, uteká ešte rýchlejšie a ani teraz to bohužiaľ nebolo inak. Posledné dni boli viac než šialené, neustále som sa nachádzala buď v tréningovej miestnosti alebo zavretá v komnate s horou kníh. S Harrym sme sa niekedy celé hodiny nevideli lebo bol buď s Dumbledorom alebo niekde trénoval so Siriusom či Lupinom a mne spoločnosť robila Tonksnová a Kade.

Každú chvíľu som mala pocit, že sa zbláznim. Nad kozubom tikali hodiny a odpočítavali čas do misie. Odpočítavali čas do noci, kedy sa rozhodne o budúcnosti sveta, o pokračovaní vojny, o víťazstve dobra nad zlom. Odpočítavali čas dovtedy, kým získam alebo stratím proroctvo. Kým Voldemort zistí moju pravú identitu.

„Megan?" na ruke som pocítila dotyk a prudko sa mykla.

Hľadel na mňa Kade, v očiach viditeľná starosť.

„Áno?" vystrela som sa a pokrútila stuhnutými lopatkami. V rovnakej polohe som zotrvala celé hodiny.

„Si celá bledá." zamrmlal ako pozoroval moju tvár. „Vyzeráš na odpadnutie."

„Dnes si samý kompliment." zažartovala som sucho a pretrela si oči „Som len vyčerpaná."

„Mala by si si aspoň na chvíľu odpočinúť."

„Nie. Už zajtra večer máme byť na ministerstve a ja musím byť dostatočne pripravená..."

„Preboha, Meg." skočil mi do reči Kade a zovrel moje zápästie. „Už vieš všetky kúzla naspamäť. Trénovala si celé dni, plány vieš odrecitovať odpredu dozadu... už viac nikdy nebudeš pripravená ako teraz."

Mlčala som, vediac, že má pravdu. Mala som však v sebe neskutočný strach, ktorý mi nedovoľoval sedieť s prekríženými rukami a čakať na ten osudný deň.

„Fajn." rezignovane som odložila pergamen s brkom a zaklapla najbližšiu knihu. „Čo budeme robiť?"

„Kde máš Pottera?" spýtal sa ako sa natiahol na pohovke a založil ruky za hlavou.

Ja som sedela na zemi v tureckom sede, chrbtom opretá o tú istú pohovku, pri mieste kde mal nohy.

„S Dumbledorom." odvetila som napäto „Myslím, že ho pripravuje na to, že sa možno znovu stretne s Veď-Vieš-Kým."

„Kurva!" vypadlo z Kada šokovane „To ti povedal?"

„Nie." nahnevane som si zahryzla do pery „Vôbec mi nehovorí o čom sa s Dumbedorom okrem tej misie rozprávajú. Chápem, že je Vyvolený, ale mám o neho naozaj strach."

Kade chvíľu mlčal.

„Naozaj si myslíš, že by sa na ministerstve ukázal Veď-vieš-kto a riskoval tak svoje odhalenie pred verejnosťou? Veď sa predsa koná ministerský večierok plný úradníkov a aurorov."

„Neviem." zavrtela som hlavou pri čom sa mi triasol hlas „Ale ak áno, zomriem od strachu."

„Meg." posadil sa a chytil ma za ruku, potom trochu silnejšie ako plánoval, vytiahol hore k sebe na pohovku. „Sľúbil som, že ťa ochránim... stále si predsa mojím druhom a preto tu budem vždy pre teba... keď nie ako milenec, tak ako priateľ."

Venoval mi mäkký pohľad a ja som si ho k sebe pritiahla a objala okolo krku. „Ďakujem."

V očiach som cítila slzy.

Vedela som, že budem do smrti vďačná za to, že ma vtedy pred mesiacmi oslovil krásny chlapec v muklovskom klube a zachránil nielen pred potetovaným týpkom, ktorý ma obťažoval, ale aj pred budúcimi chvíľami beznádeje, zúfalstva a samoty.

*

Harry sa vrátil neskoro večer, takmer pred polnocou.

Kade už skôr s ospravedlnením, že sa musí pred zajtrajšou misiou vyspať, odišiel a ja som zostala v komnate sama, zožierajúc sa myšlienkami na to čo ma čaká, narastajúcim stresom a kŕčmi v podbrušku od strachu.

„Meg?" váhavo zamrmlal ako vkĺzol do svojej tmavej izby a ja som vo dverách zbadala jeho siluetu.

Nespala som, len sa nervózne prehadzovala zo strany na stranu a zízala do plafóna.

„Som hore." posadila som sa na posteli a sledovala ako v tme prišiel až ku mne a po ceste zo seba dával dole najprv muklovskú mikinu, potom biele tričko s krátkym rukávom a nakoniec i tenisky a džínsy. Len v boxerkách vkĺzol ku mne do postele a okamžite si ma k sebe pritiahol.

Venoval mi detský bozk na pery a mne sa podbruško vzrušene stiahlo tak ako vždy v jeho prítomnosti. Prstami mi vošiel do vlasov a ja som sa unavene oprela o jeho horúcu nahú hruď. Zaplavila ma jeho dokonalá vôňa až mi na tele vyskočili zimomriavky.

Zavrela som oči a vychutnávala si jeho objatie. Tak veľmi som ho posledné dni potrebovala a tak málo sme teraz boli spolu.

„Všetko bude v poriadku." zašepkal mi do vlasov ako mnohokrát predtým.

„A čo ak nie?" zdvihla som hlavu a aj v tej tme dokázala rozoznať jeho oči.

„Bude." odvetil pevne a ja som mu závidela tu istotu.

„Pobozkaj ma." chytila som ho za ruku. „Prosím."

Potter si ma bez váhania k sebe znovu pritiahol a keď sa nám stretli pery mala som pocit, že sa zbláznim. Bozk bol jemný a plný emócií rovnako ako magické jadro a zväzok a mne sa z toho točila hlava.

Odtiahli sme sa od seba až keď nám došiel kyslík, ale len natoľko, aby sme sa stále dotýkali nosami. „Milujem ťa, Megan."

„A-aj ja ťa milujem, Harry." hanblivo som vykoktala a on ma znovu pobozkal, teraz už vášnivejšie. Obliala ma horúčava ako som sa snažila neodpadnúť.

Od mojich pier jemne prešiel ústami na citlivé miesto ušného lalôčika. Zachvela som sa ako zašepkal „Musíme spať, babe. Zajtra nás čaká náročný deň."

Mlčala som. Desila som sa zajtrajška.

Objal ma ako sme klesli na vankúše a mne sa do ucha dostal upokojujúci tlkot jeho srdca.

„Ak sa ťa tam niekto čo i len dotkne, odčarujem mu gule." zazíval a ja som sa potichu rozchichotala.

*

Prekvapivo som v noci dokázala na pár hodín zavrieť oči a zadriemať. Keď ma však o deviatej ráno budil Potter, cítila som sa totálne vyčerpane. Skočila som do sprchy, rozčesala vlasy a stiahla do jednoduchého konského chvosta, vyčistila si zuby a dokonca sa mi podarilo zjesť aspoň jednu misu mlieka s medovými cereáliami.

Cítila som na sebe narastajúcu nervozitu a podráždenie a ani Harry nebol celkom v pohode, aj keď sa to snažil neúspešne tajiť. Denného Proroka vôbec neotvoril, neustále sa hral s prútikom a na tanieri od raňajok zostali smažené vajcia, ktoré inak miluje.

„O šiestej tu bude Dumbledore." prehovoril ako sa prechádzal pred krbom a vyhadzoval pri tom prútik a zase ho chytal. Naozaj som obdivovala jeho dokonalé reflexy stíhača.

„O druhej Krystal." odvetila som, schúlená v kresle, v jeho weasleyovskom svetry s knihou v ruke, ktorú som reálne vôbec nečítala, zaseknutá na prvej vete.

Vyvolený prikývol.

Na miestnosť znovu padlo ohlušujúce ticho.

„Zajtra sú Vianoce." mala som pocit, že mi niečo uviazlo v hrdle.

„Ak sa ich dožijeme, sám vyberiem nejaký pekný stromček." uškrnul sa a mávol smerom k oknu za ktorým sa z oblohy sypal sneh.

„Veľmi vtipné." otrávene som pretočila očami „Chcem tým povedať... každý rok som trávila Vianoce s mamou a teraz som uväznená na zámku niekde v horách s..."

„...s Vyvoleným!" skočil mi do reči chlapec „Krása, nie? Vieš koľko čarodejníc by chcelo byť na tvojom mieste, Meg? Dokonalý Harry Potter, darčeky a..." nestihol rehotajúc dopovedať, keď som mu do tváre hodila vankúš.

Aspoň niekto sa tu dnes bavil.

Pravdou bolo, že som celý život milovala sviatky pohody a lásky. V Rokforte som nikdy nezostala, prázdniny trávila s ockom a mamou doma pred krbom a jedličkou a napchávala sa cukrovinkami a moriakom. Boli to pre mňa magické chvíle, ktoré som si navždy uchovala v srdci. Keď ocko zomrel, už to nikdy nebolo ako pred tým.

Povzdychla som si, zízajúc na tú istú stranu v knihe už hodnú chvíľu.

Aj keď boli Vianoce za rohom, vôbec som ich čaro necítila vo vzduchu. Tu v Ráde sme boli tak zaneprázdnení prípravami na misiu, že nikto nestíhal rozmýšľať nad tak banálnymi primitívnymi vecami ako vymeniť si navzájom darčeky alebo vyzdobiť farebnými reťazami miestnosť, kde sa konali porady. Všetci sme žili len chvíľou, kým to bude úspešne za nami a ja s Harrym Dumbledorovi bezpečne odovzdáme proroctvo.

„Megan." do reality ma vrátil Potterov hlas.

Čupel pri kresielku, kde som sedela, dlaň mal položenú na mojom kolene a hľadel na mňa svojimi prenikavými zelenými očami. Ako vždy, aj teraz vyzeral viac než dobre.

„Sľubujem, že keď sa vrátime z ministerstva, urobíme si tie najkrajšie Vianoce vôbec, dobre?" na tvári sa mu pohrával jemný úsmev a ja som vedela, že to myslí vážne.

Opätovala som mu ho a on si unavene oprel čelo o moje stehno. Prehrabla som havranie pramene, ktoré ako vždy nezbedne odstávali do všetkých strán a pohľad mi zablúdil nad rímsu kozuba, kde tikali tie prekliate hodiny.

Ručičky sa znovu nebezpečne posunuli k šiestej hodine večer.

*

Na Londýn tú noc padla hmla a spoločne so snehobielou prikrývkou pôsobil očarujúco. Na tmavej oblohe dominantne svietil okrúhly mesiac pripomínajúc peceň chleba. Ulice metropoly boli nezvyčajne vyľudnené, každý sa totiž ponáhľal na sviatky domov k svojej rodine.

Každý, až na malú skupinu ľudí, ktorá sa z ničoho nič zjavila na rohu Great Scotland Yard a namierilia si to priamo ku klasickej červenej telefónnej búdke...

Harry ma držal za ruku, mali sme prepletené prsty, ako sme nasledovali Tonksnovú a Kingsleyho a kráčali po jednej z ulíc Westminsteru, centra politického diania v Británii. Zahryzla som si do spodnej pery ako ma zasiahol chlad a snažil sa preniknúť pod dlhý čierny plášť pod ktorým sa skrývali krátke tmavé mini šaty. Na semišových topánkach s vysokým podpätkom sa tiež nebalancovalo najľahšie, keďže chodníky pokrývala vrstva ľadu a bohužiaľ, žiadna soľ. V ruke som kŕčovito zvierala drobnú trblietavú kabelku v ktorej sa skrýval len môj prútik a dýka od Dumbledora.

Kingsley zastavil pred telefónnou búdkou a potom bez váhania vkročil dnu a Tonksnová nám podržala dvere. Vlasy si zmenila na uhľovo čierne, dlhé po pás a oči zvýraznila ceruzkou. Mala na sebe pekný spoločenský habit s ornamentami a k tomu doladila veľké zlaté náušnice. Vyzerala úžasne a súdiac podľa toho ako na ňu zízalo mužské členstvo v ráde, nemyslela som si to jediná.

„Bude to fajn." žmurkla na mňa ako sme sa všetci napchali do búdky a Kinglsey vyťukal správne poradie čísel 62442.

Ešte nikdy som na Ministerstve Mágie nebola a ak by mi niekto pred pár mesiacmi povedal, že sa tam dostanem kvôli tomu, že odtiaľ budem chcieť niečo ukradnúť na čele s Harrym Potterom, poslala by som ho do blázinca.

Keď sa ciferník zatočil naspäť, v telefónnej búdke sa ozval pokojný ženský hlas, no nie zo slúchadla, ale tak blízko a jasne, akoby vedľa nás stála nejaká neviditeľná žena. „Vitajte na Ministerstve mágie. Uveďte, prosím, vaše meno a dôvod návštevy."

„Kinglsey Shacklebolt, auror Ministerstva mágie, Nymphadora Tonksnová, aurorka Ministerstva mágie, Harry Potter, hosť na Vianočnom večierku, Megan Fosterová, doprovod Harryho Pottera na Vianočnom večierku."

„Ďakujem." ozval sa ženský hlas „Môžete ísť."

Podlaha telefónnej búdky sa zatriasla. Pomaly sme klesali pod zem. Asi po minúte nám nohy osvetlil lúč zlatistého svetla, ktorý sa rozširoval, svetlo mi zasiahlo tvár a ja som zažmurkala.

„Ministerstvo Mágie vám praje príjemný deň." znovu sa ozvala neviditeľná žena a Tonksnová otvorila dvere.

Nachádzali sme sa v obrovskej nádhernej hale obkladanej drahými čiernymi kameňmi s množstvom kozuboch po stranách. Dominantou však bola veľkolepá fontána so zlatými sochami, čarodejníkom, čarodejnicou, kentaurom, raráškom a domácim škriatkom.

Do haly prenikala vzdialená hudba a Kingsley, taktiež v spoločenskom habite, nás viedol priamo tým smerom.

Na druhej strane miestnosti za fontánou sa nachádzalo množstvo výťahov, no my sme ich minuli a odbočili vľavo. Na konci chodby boli čierne vysoké dvere z ktorých sa ozýval spev Celestine Warbeckovej, smiech a hlasy.

Harry mi pevnejšie stisol ruku ako sme zastavili a nechali dnu vojsť Kingsleyho a Tonksnovú.

„Si naozaj krásna, Megan." zašepkal mi do ucha a pobozkal chrbát ruky. „Milujem, keď máš na sebe šaty."

Nervózne som si navlhčila pery ako mi do tváre stúpla horúčava. To, čo mi pravidelne spôsoboval, by malo byť ilegálne.

„No najradšej by som ťa videl bez nich." pokračoval hlbokým chrapľavým tónom, vďaka ktorému som zabúdala dýchať.

Prečo sa ma snažil doraziť práve teraz, keď som musela byť dokonalo pri zmysloch?!

„Harry!" prinútila som sa pohoršene zasyčať, ale on sa len lenivo uškrnul, istý sám sebou.„Ak si náhodou zabudol, máme tu úlohu!"

„Nemôžem povedať svojmu dievčaťu, ako by som ju najradšej..."

Rýchlo som ho pobozkala na líce, aby stíchol a potiahla dnu do miestnosti. Nachádzali sme sa v menšej sále plnej čarodejníkov v slávnostných habitoch. V rohu sa skvel obrovský vianočný stromček obvešaný ozdobami od výmyslu sveta, vo vzduchu sa vznášali lampášiky a strop vyzeral akoby z neho neustále snežilo. Na jednej strane boli okrúhle stoly pokryté bielym obrusom naaranžované vo vianočnom duchu a prehýbajúce sa pod bohatou hostinou, pečeným moriakom, yorkshirským pudingom, rôznymi koláčmi a cukrovinkami. Nechýbali ani sudy plné vianočného punču či fľaše s ohnivou whiskey alebo ďatelinovým pivom.

Na druhej strane sa nachádzalo pódium na ktorom vystupovala slávna Celestine Warbecková a pod ním priestor na tancovanie.

Čarodejníci postávali v skupinkách so zlatými čašami v ruke, sledovali speváčku, debatovali, zabávali sa a mihali na parkete.

Okamžite mi zrak padol na Korneliusa Fudgea, sediaceho za vzdialenejším stolom s ďalšími tromi mužmi, očividne v dobrej nálade a v sviatočnom habite. Ako sme vchádzali hlbšie do sály, hostia, teda zamestnanci ministerstva, aurori či osobnosti čarodejníckeho sveta nám začínali venovať svoju pozornosť a keď sme si nechali odložiť plášte, cítila som na sebe už desiatky pohľadov.

„Uvoľni sa." zamrmlal mi Harry do ucha ako sme sa pristavili pri jednom zo stoloch blízko tanečného parketu.

„Nie je to také jednoduché..." odvetila som ticho a nenápadne sa otočila späť ku Fudgeovi, ktorý do nás pohľadom prepaľoval dieru.

„Punč?"

„Radšej ďatelinové pivo."

Harry si to sebavedomo namieril priamo k sudom, kde sa čapovali nápoje a po ceste ho mnohí čarodejníci zdravili alebo zastavovali.

O začiatku bolo zrejmé, že Vyvolený bude na ministerskom vianočnom večierku za hlavnú hviezdu.

Nervózne som sa pohrávala s kabelkou a počúvala najnovšiu pieseň Celestine o neverných mužoch. Pohľad mi znovu zablúdil k ministrovi mágie, ktorý o niečom, celý vážny, zanietene diskutoval.

Otočila som sa radšej smerom kam odišiel Harry. V čiernych skinny džínsach, teniskách a čiernej košeli vyzeral neskutočne atraktívne. Vlasy mal aj tentokrát vyčesané dohora a tak mu ešte viac vynikli hlboké zelené oči. Úplne som chápala mladé čarodejnice, ktoré po ňom cez celú sálu vysielali obdivné pohľady a nemohla uveriť, že práve mňa tento chlapec bozkával a držal v náručí.

Potter sa v tej chvíli znovu zjavil o mojom boku a vtisol mi do ruky sklenenú dymiacu fľašu. Sám si k perám priložil svoju čašu s punčom, ale reálne sa nenapil.

„Ďakujem." venovala som mu malý nervózny úsmev.

„Myslím, že je tu do pár minút." uškrnul sa, nenápadne sledujúc skupinku troch mužoch. „A ak ide o všeobecnú mienku ľudí, vypytovali sa na Dumbledora a kde sme zmizli. Pár ich chcelo vedieť či spolu naozaj šukáme alebo sú to len výmysli Denného Proroka."

Práve som ochutnávala ďatelinové pivo, ktoré bolo príjemne chladené, no vďaka jeho poslednej vete mi zabehlo. Chvíľu som sa úspešne dusila a potom zasýpala „Čo si im preboha povedal?!"

„Že som šťastne zadaný a nepúšťam ťa zo spálne." spokojne odvetil a ja som celá červená pretočila očami.

Čarodejnice teda zistili, že majú smolu.

„Mimochodom sú tu aj tie hyeny z bulváru." mykol hlavou ku skupine ľudí s fotoaparátmi, ktorí pobehovali okolo pódia a cvakali Celestine. Medzi nimi svietila ako jediná žena Rita Skeeterová v ohavnom lesklom zelenom habite a zvedavo sa otáčala smerom k nám.

„Zajtra budeme mať titulnú stranu." povzdychla som si a Harry na mňa žmurkol. „Bol by som sklamaný, ak nie."

Speváčka ukončila svoje vystúpenie a zišla z pódia, novinári sa vrhli smerom k nej ako hladné supy na svoju korisť a na jej mieste ju vystriedala nejaká komorná skupina.

„Fajn, už to začína." zamrmlal Vyvolený, keď Fudge odložil čašu, zdvihol sa od stola so spoločníkmi a namieril si to cez dav ľudí priamo k nám.

Po ceste sa k nemu pripojil mladý čarodejník po dvadsiatke s tmavými kučeravými vlasmi a dokonalo padnúcim slávnostným habitom. Stretli sa nám oči a ja som hanblivo sklonila pohľad.

„Pán Potter, slečna Fosterová, aké milé prekvapenie!" zvolal minister mágie, no v jeho hlase nebola ani stopa po úprimnej radosti z toho, že nás vidí.

„Pane." Harry mu zdvorilo podal ruku. „Vaše pozvanie sme nemohli odmietnuť."

„Momentálne ste najslávnejší čarodejníci v Británii... ľudia si vás viac žiadajú na verejnosti a ja im to rád dožičím, ale varujem vás Potter, jedno slovo o to výmysle s návratom Veď-viete-koho a končíte!"

„Vyhrážate sa mi?" Harry nadvihol obočie a ja som odlepila pohľad od podlahy. Muž po Fudgeovom boku na mňa hľadel s neskrývaným záujmom v očiach.

„To si píšte! Jedna vec je zmiznúť zo školy, ale ak naďalej budete s Dumbledorom rozširovať poplašné správy a huckať proti mne ľudí, máte isté miesto v Azkabane! Obaja i tá vaša slečinka!" prskol mojim smerom a ja som si nahnevane zahryzla do spodnej pery.

„Ubezpečujem vás, že sa o nič nepokúsim." precedil Potter cez zaťaté zuby „Môžete sa naďalej pokojne zabávať."

„Som rád, že si rozumieme." Fudge vyzeral, že je na odchode, no potom si to rozmyslel.„Ešte by som vás chcel zoznámiť s Derekom Scottom, hlavným aurorom kancelárie aurorov a mojou osobnou ochranou. Mali by ste byť na pozore, Potter, aby vám nepristrihol krídla."

Muž sa spokojne zaškeril a potom bez ďalšieho slova odobral preč. Auror si ma posledný krát premeral od hlavy po päty a potom obaja zmizli v dave.

„Tak to by bolo." Potter si spokojne prešiel rukou cez vlasy.

„Neviem či to zvládnem." zašomrala som a hľadela za Derekom, ktorý bol rozhodne svojim zvláštnym tajomným spôsobom príťažlivý muž.

„To myslíš vážne?" Vyvolený sa nahnevane zamračil „Drzo ťa vyzliekal očami priamo pred tvojím chalanom. Dalo mi zabrať, aby som mu nerozbil hubu."

Nervózne som pregĺgla.

„Fajn, na chvíľu sa rozdelíme tak ako je v pláne a potom to buchne." Harry si ma k sebe pritiahol a pobozkal na kútik úst, potom odložil svoju prázdnu čašu a zamotal sa medzi ľudí na parkete.

Nádych. Výdych.

Váhavo som sa presunula ku stolu so zákuskami a z najbližšieho podnosu vzala čokoládový cupcake. Vôbec mi však nebolo do chuti.

Ubehlo niekoľko minút, kým sa pri mne zastavilo pár čarodejníkov a pozvalo ma do tanca. Všetkých som zdvorilo odmietla. Stále som sa sebe mohla cítiť Derekov pohľad.

Čoraz viac ľudí sa z parketu presúvalo k stolom a to bola vhodná chvíľa na získanie čo najväčšieho publika.

Harry sa ku mne vrátil, dovtedy nezáväzne vykecával s Tonksnovou akoby sa videli prvýkrát v živote a nenápadne zamrmlal „Ideme na to."

Hľadela som na neho, žalúdok som mala stiahnutý od úzkosti a nervozity a chlapec ma prebodával pohľadom. „Megan..."

„Ja nemôžem..."

„Doriti, Meg, o nič nejde..."

Zahryzla som si do pery, keď si Potter povzdychol, na malú chvíľu zatvoril oči a keď ich znovu otvoril, bol v nich nenávistný pohľad.„Už si zabudla na všetky tie hádky?! Ako som ti povedal, že mi nikdy o nič iné nešlo len sa ti dostať do nohavičiek?! Nikdy som ťa nemiloval a nikdy ani nebudem! Čchangová mi aspoň hneď roztiahla nohy, za to ty si cudné malé dievčatko s..."

Nestihol dopovedať, keď mi dlaň s hlasným pleskotom pristála na jeho líci.

V očiach sa mi automaticky vďaka jeho slovám zjavili slzy ako som vykríkla „Nenávidím ťa! Tak veľmi ťa nenávidím!"

Okamžite sa k nám otočili ľudia pri najbližších stoloch.

„Kurva Meg!" Harry ma chytil za zápästie a prudko si ma k sebe pritiahol. „O nič nešlo! Ani som ju nepoznal!"

„Nedotýkaj sa ma!" snažila som sa mu vyvliecť zo zovretia. Po tvári mi stekali slzy „Ako si mi to mohol urobiť?! Vypadni!"

Teraz nám už viac než polovica hostí venovali svoju pozornosť a takmer všetci sa tvárili rozhorčene.

„O nič nešlo! Stalo sa to len raz, prisahám! No tááák, Megan, baby, zabudnime na to..."

Chlapec si ma pritisol k hrudi ako som s ním ďalej bojovala.

„Nepočul si dámu? Želá si, aby si ju pustil." zrazu sa pri nás zjavil Derek, na tvári nahnevaný výraz.

„A kto si ty, aby si mi hovoril, čo mám robiť?!" Harry drzo nadvihol obočie.

„Ten čo ťa pošle do riti, ak sa nespamätáš!" zavrčal auror a vytiahol prútik.

Vyvolený ma okamžite pustil a ja som sa so vzlykom rozbehla preč zo sály.

Fáza 1. ukončená.

Za chrbtom som počula kroky a tak som náročky spomalila.

„Ste v poriadku?" niekto ma chytil za ruku a ja som sa otočila.

Derek.

Cítila som ako sa mi ešte viac zovrelo hrdlo. Jedna vec bola, keď sa ma snažil Harry vyprovokovať všetkými tými ohavnými vetami a spomienkami, aby som stratila kontrolu a tresla mu facku a tak sa začalo divadielko, ale úplne iná vec bola ak som teraz mala zviesť dospelého muža, vysokopostaveného aurora a získať od neho všetky potrebné informácie.

„Ja-jasné." odhrnula som si vlasy z tváre „Len som trochu otrasená..."

„Potter je idiot ak si dovolil ublížiť slečne ako ste vy..." zdvihol ruku a prstami mi prešiel po zaslzenom líci. „Už vám určite veľa krát povedali, aká ste nádherná, ale ja to musím zopakovať."

Mala som zovreté hrdlo i žalúdok ako sa jemne hanblivo usmiala „Ďakujem za pomoc..."

„Vôbec nie je začo." muž vykúzlil dokonalý úsmev hodný filmovej hviezdy „Derek Scott, rád ťa spoznávam."

„Megan Fosterová." nervózne som v rukách zovrela kabelku, keď sa naklonil bližšie a perami sa zľahka obtrel o moje líce. „Potešenie je na mojej strane."

Harry už musel byť niekde pri nás, skrytý pod neviditeľným plášťom a ja som dúfala, že nestratí rozum a neurobí nejakú hlúposť.

„Takže si hlavný auror, naozaj pôsobivé." začala som ako sme sa pomalým krokom pohli smerom do hlavného átria ministerstva mágie.

„Presne tak." Derek sa pyšne uškrnul „Len málo komu sa v tak mladom veku podarí preraziť tak vysoko."

„Úžasné." vydýchla som obdivne.

„Vlastne sa to aj dalo očakávať. Môj otec viedol kanceláriu aurorov a pred tým aj jeho otec, takže schopnosti pravdepodobne máme v rodine." z jeho tónu bolo jasné, akú má o sebe vysokú mienku.

V hale sa od kamenných stien odrážalo moje klopkanie opätkov, ktoré neskôr zanikalo v zurčaní vody vo fontáne.

„Vždy ma fascinovali silný muži s dávkou moci." zašepkala som ako sa nám o seba pri pomalej chôdzi obtreli ruky.

„To vidím." očividná narážka na Harryho osobu „Povedz, krásna slečna, ako veľmi si zdrtená so straty bývalého?" zastavil.

„Možno nie až tak veľmi." vydýchla som ako jeho ruky zablúdili na môj pás a on si ma k sebe bez pýtania pritiahol. Dlane som mu položila na hruď, aby som nestratila rovnováhu a aby som sa stihla odtiahnuť, ak bude treba. Vôbec, ale naozaj vôbec, som sa necítila príjemne.

„Potter je úbožiak, ak mal niečo také doma a aj tak sa naháňal za druhou." z jeho dychu bolo jasné , že mal v sebe viac ako len jednu čašu vianočného punču. „Čo všetko by som musel spraviť, aby som ťa vlastnil aspoň jednu noc?"

Zatočilo sa mi v hlave ako sa snažila inštinktívne neodtiahnuť. Jeho hlas i ruky mi pripadali slizké a cudzie a z jeho slov sa mi dvíhal žalúdok. Celé to bolo tak veľmi nesprávne, no nemala som na výber.

„Som veľmi zvedavá." zašepkala som a jednou rukou mu prešla až dozadu na krk, kde jemne zatiahla za kučery. „A mám rada tajomstvá... ak mi jedno prezradíš, tak som dnes len tvoja..."

Musela som byť červená až na zadku.

„Výborne." vzdychol a ja som sa modlila ku všetkým svätým, aby sa Harry dokázal kontrolovať„Pýtaj sa čo chceš. Na všetko odpoviem."

„Tu na ministerstve je jedno oddelenie, ktoré je iné ako ostatné..." končekmi prstov som prešla cez citlivé miesto na krku „...musia ho viac chrániť..."

„Oddelenie záhad." zamrmlal Derek.

Ďakovala som bohu, že je pripitý, inak by to bolo oveľa ťažšie.

„Presne." jemne som sa pousmiala „Viem, že je samo o sebe dosť chránené, ale je tu niečo o čom vedia len taký silní mocní muži ako si ty?"

Derek sa pyšne uškrnul „Vlastne je tu niečo. Dokonca ten nápad vyšiel z mojej kancelárie. Naoko primitívny, ale účinný."

„Wau." zamrmlala som očarene.

„Cez tie hlavné dvere sa dostaneš len vďaka odtlačku palca, na ktorí má prístup len pár vybraných ľudí medzi ktorými som samozrejme aj ja. Môžeš skúšať Alohomoru či iné kúzla, ale bez odtlačku neprejdeš."

„Pôsobivé. Takže ukradnutý nápad u muklov." uštipačne sa ozvalo za mojim chrbtom a Derek ma od prekvapenia pustil.

„Vypadni!" vyštekol na Vyvoleného „Dnes v noci je moja a..."

Potter na neho nasrdene vyletel a vrazil mu päsťou tak silno až bolo počuť pôsobivé puknutie.

„Kurva!" zajačal Derek, keď mu z nosa vystrekla krv.

„Už sa jej nikdy nedotkneš je ti to jasné?!" jačal ako šialený, keď na neho mieril prútikom a aurorovi sa od strachu zovreli zreničky.

Rozhodne nebola žiadna sranda mať na druhom konci prútika Harryho Pottera.

„Harry." oslovila som ho, ale on ma absolútne nevnímal a vyzeral, že je v nejakom tranze ako vraždil Dereka pohľadom.

„Ak by som mohol, zabijem ťa na mieste za to, že si si vôbec mohol myslieť, že sa Megan niekedy dotkne iný muž ako som ja!"

Auror si držal nos, ktorý mal na sto percent zlomený a gánil na Vyvoleného.

„Harry, preboha, máme úlohu..." chytila som ho za ruku, ale on sa ani nepohol.

„Ak si ešte raz čo i len pomyslíš, že ju budeš mať, odrežem ti vtáka!" zavrčal a potom ho elegantne kúzlom omráčil.

„Myslíš, že si bude niečo pamätať?"

„Pochybujem. Bol pripitý, spadol a rozbil si nos." precedil cez zuby Potter.

Chytila som ho za ruku a potiahla preč.

Chvíľu odporoval, ale potom si povzdychol a spolu sme sa vybrali smerom k výťahom okolo fontány.

„O nič nešlo... nemusel si mu vraziť." zašepkala som, keď sme boli už vo výťahu, ktorý nás viezol na deviate podlažie.

Každou sekundou vo mne narastal neskutočný strach a adrenalín. Mala som pocit, že sa nemôžem nadýchnuť, so spotenými rukami som vytiahla z kabelky prútik a Dumbledorovu dýku, ktorú som strčila do podväzku na stehne tak ako na plese v Rokforte.

„Doriti, Meg, ak by som mohol, prizabijem ho na mieste!" vyštekol podráždene „Ani nechci vedieť aké to bolo mučenie, pozerať na toho idiota ako ťa obchytkáva a nemôcť nič urobiť."

„Nič by som mu nedovolila." odvetila som so stiahnutým hrdlom.

Výťah zastal a príjemný ženský hlas oznámil „Oddelenie záhad."

Mreže sa otvorili a Vyvolený sa ku mne otočil, chytil moju tvár do dlaní a krátko ma pobozkal na pery „Viem."

Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale nakoniec som ich znovu zatvorila. Vedel ako veľmi som ho milovala, náš zväzok sa v tej chvíli chvel plný lásky a vzájomného porozumenia.

„Poďme." zamrmlal s prútikom v ruke a ja som ho nasledovala po dlhej chodbe na ktorej konci boli obyčajné čierne dvere.

„Už som tu pár krát bol. V snoch." prehovoril, keď sme zastavili tesne pred nimi.„Dumbledore tvrdí, že ich vídam lebo po nich túži Voldemort. Chce sa čo najskôr zmocniť nášho proroctva."

Od strachu som si hrýzla spodnú peru až na jazyku cítila krv.

„Fajn, takže odtlačok." zamrmlal Potter ako si vedľa mňa čupol a prútikom prešiel po mieste na šatách, kde ma za pás držal Derek.

Zašepkal kúzlo, aby zachytil stopu na látke a potom sa opäť postavil. Koncom prútika sa zľahka dotkol zlatej guli, ktorá na dverách slúžila namiesto kľučky a dvere sa s tichým cvaknutím otvorili.

Ubehla minúta, keď sa na opačnej strane chodby zjavil výťah a vystúpili z neho Aiden a Kade.

„Bill a Krystal strážia vchod na ministerstvo a Tonksnová s Kingsleym sú stále na večierku a dávajú pozor na Fudgea." oznámil mulat a sklonil prútik. „Remus, Sirius a Moody čakajú na znamenie. Ak sa niečo poserie, budú tu behom minúty."

„Výborne." Harry prikývol a potom sa načiahol za zlatou guľou od dverí. „Pripravení?"

„Tak ako nikdy." zaškeril sa Aiden akoby o nič nešlo. Akoby sme sa nevrhali do spárov nebezpečenstva a možnej smrti.

S Kadom sme si vymenili nepresvedčivé pohľady. V tvári sa mu odrážala moja vlastná hrôza, ktorá ma zaživa pohlcovala a dusila.

Harry sa na mňa posledný krát pozrel, zelené oči ako vždy plné vášne a nespútaného ohňa a potom si ma k sebe na pár sekúnd pritiahol, naše pery sa o seba len jemne obtreli, keď zašepkal tak aby som ho počula len ja „Milujem ťa, Megan Fosterová."

„Aj ja ťa milujem." vydýchla som a bolo mi jedno, že ma mohli chalani počuť.

Vyvolený vyčaroval úsmev, otočil sa a vkĺzol do otvorených dverí.

S búšiacim srdcom som ho nasledovala dnu.

Nachádzali sme sa v kruhovej miestnosti, ktorá bola celá čierna, orámovaná navlas rovnakými obyčajnými čiernymi dverami. Jediný zdroj svetla vrhali sviece v držiakoch horiace belasým plameňom.

Akonáhle však za nami zavrel Kade dvere, miestnosť sa dala do pohybu a začala sa otáčať. Keď znovu zastala, bezradne som sa obzrela za seba. Všade čierne dvere. Nemali sme žiadnu šancu nájsť cestu späť.

Harry vyššie zdvihol prútik a zašepkal kúzelnú formulu. „Lumos."

„Je to tu presne také ako hovorili tí muži z ministerstva na porade Rádu." prehovoril Aiden a jeho hlboký hlas sa ozýval od prázdnych stien. „Presne ako to bolo v plánoch."

„Musíme sa čo najskôr dostať do tej veľkej miestnosti s proroctvami, takže do každých dverí len nazrieme a označíme ich. Nemôžeme strácať čas." Potter pevnejšie zovrel prútik a namieril si to rovno oproti.

Hneď sme ho nasledovali.

Miestnosť do ktorej sme vstúpili bola to najzvláštnejšie, čo som kedy v živote videla.Všade navôkol sa nachádzali zrkadlá rôznej veľkosti a v rôznych rámoch, mohli ich byť pokojne aj stovky, ale nemali vôbec žiaden odraz. Len sa podivne leskli v tlmenom svetle kryštálových lustroch, ktoré viseli z vysokého stropu.

Očarene som kráčala hlbšie do miestnosti. Akoby ma k nim niečo magické ťahalo.

„Megan." za chrbtom sa ozval Harryho hlas a keď som nereagovala a takmer sa dostala k tomu najbližšiemu, chytil ma za zápästie a potiahol dozadu.

Prekvapene som na neho zažmurkala.

Aj Kade zamračene zvieral Aidenove rameno, ktorý omámene zízal na zrkadlá a snažil sa dostať z vlkolakovho zovretia.

„Vypadnime odtiaľ." podráždene zavrčal Potter a viedol ma preč.

Poslušne som ho nasledovala, ale celý čas sa otáčala dozadu a snažila sa posledný krát vidieť to zrkadlové kráľovstvo.

„Fajn, tak to bolo dosť divné." zašomral Kade ako Harry označil dvere horiacim kruhom a zavrel ich. Miestnosť sa znovu dala do pohybu.

„Si v poriadku, Meg?" otočil sa ku mne a ja som už dokonalo príčetná prikývla.„Čo myslíš, že sa stane ak sa pozrieš do jedného z tých zrkadiel?"

„Neviem a ani to nechcem vedieť."

Za zrkadlovou miestnosťou nasledovala ďalšia, tentokrát takmer celkom prázdna ak ste nerátali veľkú nádrž plnú neznámej tmavozelenej tekutiny s plávajúcimi... ľudskými mozgami?

„To je sila." vydýchol Kade ako sme cúvali von a ja som bojovala s dávkou znechutenia, ktorá ma zaplavila.

Boli tu dvoje dvere, ktoré boli zamknuté a nedali sa nijako otvoriť, ďalšie, ktoré skrývali obrovskú knižnicu plnú kníh, pergamenov a zväzkov a ďalšie v ktorých sa skrývala súdna miestnosť so zvláštnym oblúkom, ktorý tvoril dominantu miestnosti.

Tentokrát na neho uprene zízal Potter a nevyzeral veľmi pri zmysloch a tak sme sa čo najskôr odpratali preč.

„Musí to tu niekde byť." počula som v jeho hlase narastajúce podráždenie „Tí pracovníci z Oddelenia záhad tvrdili, že..."

Nedopovedal, lebo keď otvoril ďalšie dvere, hneď nám podľa ich popisu bolo jasné, že sú to tie pravé.

Tentokrát boli všade navôkol nás samé hodiny, veľké i malé a na konci miestnosti boli ďalšie dvere.

„Pripravení?" otočil sa k nám Harry ako som pevne zovrela svoj prútik a prikývla.

Nachádzali sme sa v nekonečne veľkom priestore, kde nebolo nič, len vysoké police plné malých zaprášených sklených gúľ.

Proroctiev.

S namierenými prútikmi sme sa opatrne pohli medzi police, naše kroky sa hlučne ozývali v tom tichu a vďaka kúzlu Lumos zízali na ošúchané žlté ceduľky s rôznymi menami a dátumami.

„Harry." zašepkala som a z mojich úst vyšla para.

Bolo tu naozaj chladno, na koži som mala zimomriavky a bolo mi jasné, že premrznem až na kosť.

Chlapec sa ku mne otočil so spýtavým pohľadom a ja som roztrasenou rukou ukázala na najbližšiu policu. „Je tu môj dátum narodenia a iniciály, ktoré máš na zápästí..."

Potter sa natiahol, aby lepšie videl na zaprášenú guľu.

01.07.1980

M.E.C.F.(?)B & (?) D.T.(?)B

„Dumbledore nehovoril o žiadnom ďalšom proroctve." zamrmlal ako pozoroval guľu v ktorej sa mihalo strieborné svetlo a para.

Načiahla som k nej ruku a pomaly ju zložila dole. Bola teplá, pulzovala mi v dlani a svetlo v nej akoby ešte viac ožilo.

„Myslím, že som to našiel." ozval sa Kadov hlas z diaľky a my sme sa k nemu hneď rozbehli. S Aidenom čupeli pri guli, ktorá mala pri sebe štítok s našimi iniciálami, ale ako jediná nemala žiaden dátum.

H.J.P & M.E.C.F.(?)B

„Fajn." Harry sa k nej hneď načiahol a vzal ju „Teraz musíme čo najrýchlejšie vypadnúť."

Obaja sme v jednej ruke zvierali prútiky a v druhej proroctvá ako sme sa rýchlim krokom vybrali späť po dlhej chodbe medzi policami.

„Kam si myslíš, že ideš Potter?" zrazu sa pár metrov pred nami zjavil Lucius Malfoy a ja som od šoku takmer vykríkla.

Za chrbtom som počula zahrešiť Aidena.

Zastavili sme a Harry muža prepichol vražedným pohľadom.

Za Luciusom pribúdali ďalšie postavy v čiernych habitoch a smrťožrútskych maskách a to isté sa dialo aj v uličkách po našom boku a za nami.

Boli sme v pasti.

Cítila som ako sa magické jadro prebúdza k životu, ako vo zväzku začínajú panovať naše emócie, môj strach a panika, Harryho napätie a hnev.

„A máme tu aj slečinku Megan Fosterovú." ozval sa pobavený afektovaný ženský hlas a mňa zaplavila nová silná vlna hrôzy. „Dlho sme sa nevideli, však? Chýbala som ti?"

Bellatrix Lastrengová.

Moja pravidelná nočná mora.

Vynorila sa za Luciusom ako prízrak a škodoradostne sa na nás škľabila.

„Myslím, že je ti jasné, čo chceme, Potter, tak buď dobrý chlapec a daj mi to proroctvo."

„Hm... počkajte, porozmýšľam....už viem.... odpoveď je nie."

„Ty drzý malý...!" zajačala Bellatrix a jej hlas sa ozýval v obrovskej miestnosti. Mala som pocit, že sa zbláznim od strachu. „Podám si teba i to tvoje dievčatko!"

Vrhla sa vpred skôr ako stihol Lucius reagovať a zastaviť ju a vystrelila na nás zaklínadlo. Harry okamžite použil ochranné Protego! a vzadu, za mojim chrbtom zreval nejaké kúzlo Aiden a tým nám uvoľnil cestu preč. Kade ma zdrapil za zápästie a ťahal preč ako Harry a Aiden za nami vystreľovali po smrťožrútoch zaklínadlá.

„Expelliarmus!" namierila som prútikom na nejakého, ktorý sa mihol popri mne a úspešne zasiahla cieľ.

Všetci štyria sme upaľovali medzi policami s proroctvami a smrťožrúti nás za jačania prenasledovali. Po ceste som vytratila obidve topánky na vysokom podpätku a behala bosky.

„Rozdelíme sa!" vykríkol Harry, stiahol ma za ruku k sebe a odbočili sme doľava zatiaľ čo chalani doprava.

Pred nami sa však zjavili piati smrťožrúti, ktorých som kvôli maskám nepoznala a vystrelili na nás smrteľné zaklínadla. Strhol sa súboj, cítila som v tele strach a adrenalín a mala som pocit, že sa každú chvíľu zrútim.

Nejaké kúzlo zasiahlo policu s proroctvami a tie na nás začali z výšky padať a rozbíjať sa všade navôkol. Harry využil toho zmätku a schmatol ma za ruku. Bežali sme až k čiernym dverám na začiatku tejto miestnosti a chlapec ma stiahol za policu, ktorá ešte ako jedna z mála stála. Zdálo sa, že sme ich na malú chvíľu striasli.

Vyčaroval patronusa, krásneho jeleňa a poslal ho s žiadosťou o pomoc za členmi rádu.

Načiahol sa a vytiahol mi z vlasov kúsok črepiny. Proroctvá ma zasiahli aj na tvári, na spánku som cítila pramienok krvi a rovnaký i na bolestivom ľavom líci.

A on na tom nebol o nič lepšie. Na čele, vedľa rozpálenej bielej jazvy mal dlhú reznú ranu.

Bol zázrak, že sme stále žili a že sme v dlaniach zvierali celé proroctvá.

Snažila som sa vydýchať ako sa z diaľky ozval bolestivý výkrik.

Kade.

„Musíš vypadnúť, Megan!" horúčkovito šepkal Potter a uprene mi hľadel do očí. „Vezmi proroctvá a zmizni! Ja ich nejako zdržím!"

„Čože!? Nie! To nebolo v pláne!" chytila som ho za ruku „Spolu sme prišli, spolu aj odídeme!"

„Nie! Počúvaj ma!" pevne mi zovrel ramená. „Aiden a Kade, obaja vedeli do čoho idú a priorita je dostať to proroctvo preč, takže bež! Stretneme sa vo Venue!"

„Harry..." bezradne som si zahryzla do pery ako mi do kabelky, ktorú som stále mala prehodenú krížom cez plece na dlhom ramienku vložil proroctvo.

To druhé, moje, som stále zvierala v ruke.

„Budeme v poriadku! Sľubujem!"

V tej chvíli vybuchla i posledná polica a na nás sa zosypali ďalšie sklené gule. Automaticky sme sklonili hlavy a chránili sa rukami.

„Tam sú!" zúrivo zajačal Malfoy a Potter rýchlo otvoril dvere a my sme sa pretiahli dnu. Zabuchol ich a miestnosť s čiernymi dverami sa začala otáčať.

Ohnivé značky však zmizli.

Mala som pocit, že zošaliem, z každej strany sa na nás mohli vyrútiť smrťožrúti a ja som vôbec netušila, kde je cesta von.

Keď sme zastavili, udialo sa pár vecí naraz. Z dverí pred nami vybehol Greyback, Yaxley, Dolohov a dvaja ďalší, všetci už bez masiek so salvou zaklínadiel a z dverí za nami Remus a Sirius spolu s Moodym.

V malej kruhovej miestnosti sa rozpútal šialený boj, ktorý sa o chvíľu rozrástol s príchodom ďalších smrťožrútov a Krystal a Billa.

„Petrificus Totalus!" vykríkla som ako ma nejaký mohutný smrťožrút zatlačil do miestnosti s akváriom v ktorom plávali mozgy.

Vedľa mňa sa mihol Remus, ktorý bojoval s dvomi naraz a vo dverách som mohla vidieť v súboji Krystal.

Uhla som sa a zaklínadlo prefrčalo okolo mňa a zasiahlo akvárium.Tekutina zaplavila celú miestnosť až po kolená a mozgy ako nejaké divné sépie sa začali sápať po všetkom naokolo. Najbližšie bol ten mohutný muž a tak som s hrôzou zízala na to ako sa ich snaží zbaviť, ale tie sa na neho lepia a pohlcujú ho zaživa.

Nič odpornejšie som v živote nevidela.

„Tak tu si dievčatko!" zasyčala Bellatrix, keď som unikla z vytopenej miestnosti, šaty i nohy som mala od tej nechutnej tekutiny a vrátila sa do kruhovej miestnosti, kde bojoval Bill, obkľúčený tromi smrťožrútmi.

Harryho som nikde nevidela a od strachu mi zovrelo hrdlo lebo na zemi ležalo niekoľko tiel.Nestihla som však skontrolovať komu patrili.

„Crucio!" zajačala čarodejnica ako som skočila do prvých otvorených dverí a zjavila sa v zrkadlovej miestnosti.

Vypálila som na ňu zaklínadlo, presne tak ako som sa učila na tréningu a ona sa šikovne uhla.

„Ak si myslíš, že si silnejšia, tak to sa mýliš!" zavrčala a znovu na mňa namierila prútik. Snažila som sa stratiť medzi zrkadlami, ale zasiahla ma priamo do chrbta.

S bolestivým výkrikom som sa zrútila na zem ako ma pohltili najhoršie muky, aké poznám, ako mi po tele putovali neviditeľné nože a biče, ako mi do očí vbehli slzy a ja som si želala zomrieť.

„Kde je tvoj Vyvolený teraz, Megan?" Bellatrix sa zaškerila ako stiahla zaklínadlo a ja som jej ležala pri nohách, zadychčaná a v bolestivej kŕči.

Nikdy v živote som nemala väčší strach ako teraz, keď na mňa pohŕdavo hľadela a ja som bola bezbranná a slabá, bez prútika, ktorý mi pri tom páde niekde odletel a rovnako bez proroctva, ktoré sa muselo niekde odkotúľať. Druhé som našťastie bezpečne cítila v trblietavej kabelke.

Mala som pocit, že od bolesti ani nedokážem rozmýšľať, nedokážem sa poriadne nadýchnuť, nedokážem sa pohnúť. Zaklínadlo dokonale paralyzovalo moju myseľ aj telo.

„Daj mi to proroctvo a nezabijem ťa dlhou mučivou smrťou, dobre, dievčatko?" sklonila sa ku mne ako hovorila výsmešným dievčenským hlasom. „Bude to rýchle a krátke."

V tom sa v miestnosti zjavil Sirius a okamžite na ňu vystrelil zaklínadlo.

Strhol sa zúrivý súboj ako som sa snažila pozbierať z podlahy, všade navôkol rinčalo rozbíjajúce sa sklo zrkadiel a zrazu sa vedľa mňa zjavila Tonksnová a vytiahla ma na trasúce sa nohy. Do ruky mi strčila prútik a proroctvo a ťahala ma preč od Siriusa a Bellatrix.

V kruhovej miestnosti to vyzeralo ako po výbuchu, takmer všetky dvere boli vyrazené z pántov a všade boli bojujúce dvojice.

Okamžite sa na nás vrhli ďalší dvaja a ja som z posledných síl odrazila útok muža s tmavou hrivou.

„Kurva už bež Megan!" zajačal Harry ako vybehol z dverí, za ktorými bolo vidieť oblúk.

Na malú chvíľu sa nám stretli oči, zelená s modrou, a ja som sa otočila a vybehla z jediných dverí, ktoré boli stále zatvorené.

Musela som ochrániť proroctvo za každú cenu.

A/N:) Ahojte baby! ♥ Je osem hodín ráno britského času a po celej prebdenej noci, kedy som novú kapitolu opravovala a dopisovala je konečne na svete! YAY! 

Viem, znovu po nekonečnej dobe a je mi to naozaj ľúto tak ako vždy, ale na moju obhajobu som si konečne dokázala vyhradiť čas na písanie, len ma bohužiaľ zasiahol dlhý pisateľský blok a nedokázala som sa pohnúť ďalej. Prečítala som si celú ML od začiatku a snažila sa do toho dostať a konečne sa mi podarilo dej v mysli preniesť i na papier. 

Budem naozaj veľmi veľmi šťastná ak mi napíšete Váš názor, ohodnotíte časť hviezdičkou alebo ma vyhrešíte kvôli najhoršiemu vydávaniu vôbec. Prosím, naozaj budem vďačná za každú reakciu.

V Magical Love sa posúvame znovu dopredu a behom ďalších pár častí prichádza trochu temnejšie obdobie, takže buďte pripravení a možno navnadení? :)

Čo sa týka mňa, stále som v Londýne, v januári som konečne bola po mesiacoch doma a videla znovu rodinu a pred dvomi týždňami sa vrátila z Amsterdamu. Ďalší výlet ma čaká do Berlína a potom pravdepodobne dánska Kodaň. 

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi posledné týždne písali výhražné správy a komentáre a pripomínali mi akých úžasných čitateľov mám ♥ Písanie vždy bolo, je a aj vždy bude pre mňa na prvom mieste len v poslednej dobe mi v tom prekáža nedostatok času :(

I love you all! ♥