Prajem príjemné čítanie! 

Venue bolo ponorené do ticha.

Jediný zvuk narušujúci pokoj v zámku pretínal unudený rozhovor piatich členov rádu, ktorí zostali na stráži v hlavnej hale pri vstupnej bráne a kontrolovali špionóskopy.

Všetci ostatní mali na starosti buď ples, kde sa nachádzal i Chlapec, ktorý prežil alebo ďalšie dôležité misie na ministerstve mágie či stopovanie narastajúcej aktivity smrťožrútov v zahraničí.

Okrem troch mužov a dvoch žien sa však vo veľkolepom sídle potulovali aj dvaja chalani.

„Asi sa zbláznim od nudy." zamrmlal ten mladší a pretočil sa na brucho vyvaľujúc sa na pohovke v jednom zo salónikov. „Určite sa všetci bavia a my tu trčíme ako za trest."

Aiden len pretočil očami a ďalej sa venoval knihám na dlážke.

Vlkolak podobnú pesničku drankal posledné dve hodiny, takže to čo povedal, nebola žiadna novinka.

Kade si povzdychol a zahľadel sa na mulata sediaceho v tureckom sede na zemi. „Ako sa vy čarodejníci vlastne zabávate? Nechci mi tvrdiť, že neustále sedíte s rypákom v knihách..."

„Samozrejme že nie." muž začal listovať v nejakej extra hrubej bichli. „Máme večierky rovnako ako muklovia. Sledujeme metlobal. Hráme hry. Počúvame hudbu. Vykecávame... čokoľvek."

„Aj tak je zvláštne, že nepoužívate televízor či počítač."

„Keď som žil v Amerike, neustále sme s chalanmi pozerali animáky. Hlavne Neporaziteľné sestry. Nevedeli sme sa odtrhnúť." čarodejník zdvihol hlavu a na tvári sa mu zjavil nostalgický úsmev.

„Aké to tam bolo?" Kade si podoprel bradu rukou.

„V štátoch?" Aiden sa na malú chvíľu zamyslel. „S Maisonom sme boli čerství absolventi Durmstrangu, mali sedemnásť a chceli dobyť svet. Veľa sme cestovali, objavovali, užívali si celé prebdené noci i dni..."

Vlkolak pobavene pretočil očami.

„...a potom sa objavili vo Washingtone. Myslím, že na nás dýchala atmosféra politiky a miestna kultúra a to nás dostatočne očarilo, aby sme sa tam na istý čas usadili. Dokonca som sa zúčastnil aj na pár aurorských kurzoch pre MACUSA..."

„MACUSA?" chlapec udivene nadvihol obočie.

„Magický Kongres Spojených Štátov Amerických. To je niečo ako britské Ministerstvo mágie."pokojne vysvetlil Aiden a celkom sa odtrhol od kníh.

Kade mlčky prikývol a čarodejník pokračoval v rozprávaní „Spoznali sme Javiera, ktorý čerstvo vyštudoval Ilvermorny. Každý víkend sme zakotvili v inom meste, vo Vegas, Los Angeles či New Yorku a ďalej si užívali. Party, chľast, tráva, každú noc iná spoločnosť... po pravde, na to obdobie nie som príliš hrdý."

Čarodejník sa zamyslene zahľadel na svoj prútik, ktorý prevracial medzi prstami.

„Všetko sa zmenilo, keď som spoznal..." odmlčal sa akoby si uvedomil, že povedal priveľa a zavrtel hlavou „To nie je dôležité."

„Pokračuj." Kade sa posadil na pohovke a s očakávaním hľadel na Aidena „Naozaj ma to zaujíma."

Mulat v sebe zvádzal vnútorný boj, keď si rezignovane povzdychol. „Na jednom z večierkov, v tú noc sme výnimočne zostali v klube doma vo Washingtone, mi niekto padol do oka. Myslel som si, že to bude rovnaké ako vždy, vyspíme sa spolu, bude nám fajn a bodka..."

Chlapec ticho čakal, kým si jeho spoločník utriedi myšlienky.

„Ale zmýlil som sa. Zostali sme v kontakte a ja som do toho časom padol až po uši. Ani neviem ako a našiel som lásku svojho života. Boli to najkrajšie dva roky aké som kedy zažil."

„Čo sa stalo?" vlkolakov hlas vrátil mulata späť do prítomnosti.

Aiden si zahryzol do pery, v tvári bolesť a smútok.

„Nemusíš o tom hovoriť." rýchlo vyhŕkol Kade ako si v duchu nadával do idiotov.

Chlapec zatvoril oči, no potom zavrtel hlavou. „Držím to v sebe už pridlho..." zhlboka sa nadýchol „...bola aprílová nedeľa, naplánovali sme si spoločný obed v našej obľúbenej reštaurácii, ktorý sa však nikdy neuskutočnil. V ten istý večer našli telo vo vani plnej krvi. V liste na rozlúčku stálo Odpusť mi. Nikdy ťa neprestanem milovať, Aiden."

Mulat zdrvene hľadel pred seba akoby tam videl ducha.

„Do konca života si budem vyčítať či sa tomu nedalo zabrániť. Do konca života sa budem sám seba pýtať prečo? Prečo si mladý človek vzal život, keď sme boli šťastní, zamilovaní a plánovali spoločnú budúcnosť?"

Kade mlčal ako cítil vlastný smútok a ľútosť pre druhého chlapca.

„Nasledujúce dni a mesiace som nedokázal spať, jesť, vstať z postele. Bol som na dne. Na zabudnutie mi každú noc poslúžila ohnivá whiskey a cigarety. Ak by nebolo chalanov tak neviem... pozliepali ma dokopy a len vďaka nim som sa dokázal posunúť ďalej. Potom sme dostali správu, že sa Veď-Vieš-Kto vrátil a dozvedeli sme sa o Fénixovom ráde a bolo jasné, že sa vraciame domov."

Vlkolak sa zošuchol z pohovky na zem k Aidenovi a vzal jeho ruku do svojej.

Chlapec zavrtel hlavou akoby sa chcel vytrhnúť zo spomienok a potom sa pokúsil zaškeriť„Nechápem prečo som ti to vlastne povedal."

„Lebo som sa pýtal." pokojne odvetil Kade a potom spustil „Ja som celý svoj život trčal v nudnom malom meste Forfar a zo Škótska vystrčil päty len raz a to bol školský výlet do Paríža. Vzťahy som nikdy nebral vážne a všetky tie dievčatá boli len forma zábavy. Prvá ktorá ma vážnejšie zaujala bola Megan a to isté si zrejme myslel i vlkolak, keďže si ju vybral za druha."

Mulatovi sa podarilo uškrnúť „Potter ti určite rozbil hubu."

„Chceli sme sa pozabíjať." zasmial sa chlapec „Ale už je to v pohode. Pochopil som, že Meg nie je pre mňa a vlkolak si tiež takmer už celkom zvykol na jej neustálu prítomnosť bez potreby žiarlivosti."

„Dúfam, že sa do toho štádia dostanem čo najskôr." zašomral Aiden a Kade sa zaškeril vrtiac hlavou „Čo ak by sme sa teraz vykašľali na tie psychologické kecy a začali sa baviť? Ak to takto pôjde ďalej, zomriem od nudy."

„Potrebujem dočítať kapitolu." pretočil očami čarodejník a vrátil sa ku knihám. „Chcem si doladiť obranné kúzla."

Vlkolak si povzdychol a znovu sa vyvalil na pohovke.

„Ak vydržíš aspoň pätnásť minút v tichosti, vykradneme sa spolu do kuchyne po neskorú večeru a potom ti v tréningovej hale predvediem let na metle."

„Let?" chlapcovi sa v očiach zjavili vzrušené ohníčky.

Aiden sa musel usmiať.

Ak chcel Kade zábavnú noc, bude ju mať.

*

Keď som sa vrátila späť do Veľkej Siene, čašníci práve odnášali prázdne taniere od predjedla. Okamžite som zamierila k nášmu stolu, kde Potterovi niečo dohovárala Hermiona a on v ruke drtil čašu s ďatelinovým pivom. Ron mal plné ústa a slastne prežúval.

„Megan."

Vyvolený, na hlas svojej kamarátky, zdvihol hlavu a prebodol ma zelenými očami. Klesla som na svoje miesto a zahryzla si do pery.

„Kde si trčala tak dlho?!" podráždene zasyčal a Hermiona pretočila očami.„Ak by som ho nezadržala, tak by pravdepodobne vletel na dievčenské záchody."

„Bola tam celú večnosť." namietol Potter a ďalej ma uprene pozoroval.

„Zdržal ma Malfoy." neochotne som odvetila.

Pôvodne som mu o našom stretnutí na chodbe chcela povedať až po plese, ale vďaka zväzku cítila jeho strach i hnev. Musela som myslieť na Dumbledora, Fudgea, stovky ľudí navôkol a na našu úlohu, ktorá sa podarí len ak bude magické jadro pokojné.

Chlapec zaťal sánku a v očiach sa mu mihli blesky „Čo chcel?!"

V hlave sa mi prehrali Malfoyove slová, ale neodvážila som sa mu ich zopakovať. Neriskovala som, že vybuchne.

„Nič."

„Megan..." varovne zavrčal, ale ja som ho chytila za ruku a to ho dostatočne prekvapilo na to aby stíchol.

„Neublížil mi, jasné?" zašepkala som, keďže sa pri stole zjavil čašník a zobral Ronov prázdny tanier „Vykašli sa na Malfoya... Fudge pozoruje každý náš krok tak nezabúdaj kde sme..."

Potter sa zahľadel na stôl plný významných čarodejníkov. Všetci medzi sebou klebetili, ale občas sa ich pohľad zatúlal smerom ku Vyvolenému.

„Fajn, ale ak sa ťa čo i len dotkol tak..."

„Som v poriadku." prerušila som ho, ale Hermiona sa veselo rozprávala s Ronom a náš rozhovor si nevšímali.

„Hneď ako sa dostaneme do Venue..."

„Všetko ti poviem." dokončila som za neho pretáčajúc očami.

Myšlienky na Malfoya ma však neopustili ani keď sa Fudge postavil a vyžiadal si pozornosť.

„Želám Vám príjemný slávnostný večer počas ktorého oslavujeme mier a súdržnosť v čarodejníckom svete." urobil krátku pauzu počas ktorej pohľadom preletel cez tváre cudzincov a študentov zo zahraničných škôl no potom oči uprel na Harryho Pottera „Ako Albus Dumbledore predniesol vo svojom prejave pri otváraní plesu... dnešný večer je naozaj výnimočný. Ja si to však dovolím trochu poupraviť. Dnešný večer je výnimočný lebo ukazuje, že v našom svete vládne poriadok, bezpečie a tolerancia..."

Cítila som ako chlapec vedľa mňa od hnevu zovrel päste. Fudge sa ho snažil naschvál vyprovokovať rečami o mieri aj keď vedel, že Harry mesiace tvrdí, že sa Voldemort vrátil.

Pod stolom som mu jemne zovrela zápästie a keď uvoľnil zovretie, preplietla naše prsty.

Trhane sa nadýchol.

„...na záver by som Vám rád poprial príjemný gurmánsky zážitok, keďže sa podáva večera!"

Po jeho slovách sa na všetkých stoloch zjavil hlavný chod.

Rýchlo som pohľadom strelila smerom ku Dumbledorovi, ktorý sa zdvorilo usmieval. Stretli sa nám oči a on sa nenápadne, takmer neviditeľne, zamračil.

„Skurvysyn." zamrmlal Potter zízajúc na ministra mágie.

„Musíš predstierať, že to s tebou nič nerobí." zašepkala som ako sa sálou ozýval potlesk.„Chce ťa pred verejnosťou sabotovať. Chce aby si všetci mysleli že si..."

„Chorobný klamár posadnutý pozornosťou...?" nahnevane precedil.

Zahryzla som si do spodnej pery a len prikývla. Moje oči sa stretli s očami Grangerovej. Spýtavo nadvihla jedno obočie.

„Fudge." dostala som zo seba a ona chápavo prikývla.

„Kašli na neho, Harry. Nepokazíme si ples kvôli tomu idiotovi, nie?" ozval sa však na miesto nej Weasley a potom sa s chuťou pustil do večere.

„Ron má pravdu." usmiala sa Hermiona a zdvihla svoju čašu. „Na zábavnú noc?"

Opätovala som jej úsmev a taktiež pozdvihla pohár.

Potrebovala som, aby bol Potter pri zmysloch a nevyhodil Veľkú Sieň do luftu.

Potrebovala som splniť to, čo sme splniť mali.

Potrebovala som ho vidieť šťastného.

V mysli sa mi zjavila spomienka zlomeného chalana na zemi, ktorý ma so slzami prosí, aby som ho nikdy neopustila.

„Na zábavnú noc!" ozval sa hlas Pottera, ktorý taktiež už držal svoju čašu a na tvári mu opäť svietil úškrn.

Štrngli sme si a on sa potom naklonil k môjmu uchu „Presvedčíme toľko čarodejníkov do Fénixovho rádu, že si Fudge ani neškrtne..."

Prikývla som a dúfala, že tomu tak naozaj bude.

„A ja každému ukážem, akú mám dokonalú partnerku." perami sa obtrel o môj lalôčik a tým vyslal po tele zimomriavky.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa sústrediť na zapekaný kurací steak s mozzarelou a paradajkami.

Prisahám, že Harry Potter raz bude moja smrť.

Čo je v podstate možné, ale ak zomriem, stiahnem ho do temných hlbín spoločne so mnou...

Lebo ani jeden nemôže žiť, keď ten druhý nie je nažive.

Potriasla som hlavou a vrátila sa späť do reality.

Dnes večer sa mi myšlienky neustále rozutekávali šialenými smermi a možno za to mohol Fredov drink či všetko to ďatelinové pivo.

Ron Harryho zatiahol do debaty o metlobale a Hermiona mi začala rozprávať o tom ako sú skúšky VČÚ za dverami a ona absolútne nestíha s učením.

„Máš ešte čas pár mesiacov." uistila som ju s malým úsmevom „Si najlepšia v ročníku. Zvládneš to ľavou zadnou."

„To mi hovorí každý." pretočila očami a vložila si do úst kúsok mäsa. „Ale ide o najdôležitejší krok človeka, ak myslí na budúcu kariéru."

„Aké je tvoje vysnené povolanie?"

„Veľmi vážne uvažujem nad liečiteľstvom."

„Wau." obdivne som vydýchla „Tak tam je dosť veľká konkurencia..."

„Vidíš..." povzdychla si a potom sa pozrela niekam za mňa. „Myslím, že ťa už dlhšiu dobu pozoruje Malfoy."

„Vážne?" prekvapene som nadvihla obočie a odolala nutkaniu otočiť sa.

Hermiona zamyslene prikývla ako vidličkou krúžila po takmer prázdnom tanieri. „Vlastne ak nad tým uvažujem, poslednú dobu sa choval naozaj zvláštne.Akoby to nebol ani on."

„Pri mne sa správal rovnako." pokrčila som ramenami, no ak boli moje úvahy správne a Dracovo divné chovanie nasvedčovalo, že sa pridal k smrťožrútom, Dumbeldore by o tom mal okamžite vedieť.

Zvyšok večere prebehol v pokojnom duchu. Rozhovory pri stole neutíchali, keďže sme toho naozaj vo škole veľa zameškali a Ron sa nám snažil zhrnúť všetky hádky, súboje i vzťahy.

„Cho Changová ťa chvíľu oplakávala a pálila všetky noviny s vašimi fotkami, ale potom ju to prešlo a uchýlila sa do náruče Smitha."

„Zachariasa Smitha?"

Bol to jeden z tých blbcov, ktorý si zo mňa uťahoval ešte v časoch, keď som bola neviditeľná.

Raz, keď šialene túžil po pozornosti a nevedel ako zaujať, mi potiahol z tašky pár učebníc a skryl na rôzne miesta v Rokforte. Samozrejme sa nezabudol pochváliť takmer celej škole. Len vďaka nahnevanému výstupu Lavender, pred ktorou mal dokonca i on rešpekt, sa všetky knihy našťastie vrátili späť.

„Presne toho. Nechápem, čo na ňom vidí, ale..."

Pri stole sa zjavil čašník a vzal prázdne taniere. Steak bol veľmi chutný a ja som sa cítila príjemne plná.

Mrkla som smerom ku stolu s významnými čarodejníkmi. Dumbledore sa práve zhováral s profesorokou McGonagallovou, ktorá mi jemne kývla a ja som vedela, že o malú chvíľu sa vyparia čašníci a príde čas na náš tanec.

Od nervozity ma polial ľadový pot.

Potter taktiež sledoval čarodejnicu a potom sa zahľadel na mňa.

Opäť si na seba natiahol sako a motýlika a upravil do viac reprezentívneho vzhľadu.

Videla som, že sa snaží tváriť nad vecou, ale vďaka zväzku ľahko dokázala rozlúštiť jeho vnútorné napätie a odchádzajúci hnev smerovaný na Fudgea.

„Myslím, že má McGonagallová väčší strach ako my..." zasmial sa a potriasol hlavou„...neverí, že to zvládnem bez toho aby som ti pošľapal topánky."

Pri pohľade na nervóznu profesorku som sa aj ja musela zachichotať.

„Horší ako si bol minulý rok už nemôžeš byť." podpichla som ho „Parvati sa sťažovala celý týždeň."

„Ale tebe to nevadí." uškrnul sa ako vzal moju ruku v hodvábnej rukavici a pobozkal ju, zatiaľ čo mu havranie pramene jemne padali do tmavých zelených očí.

Ako mohol byť niekto taký atraktívny?

Zahryzla som si do pery zatiaľ čo nedokázala od Harryho Pottera odtrhnúť pohľad.

„Vieš, že nenávidím, keď to robíš, Meg..." zavrčal „..mám potom pocit, že skúšaš moju sebakontrolu."

Vďaka jeho slovám sa mi šialene rozbúchalo srdce.

„A a-ako je na tom?" vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach.

„Úprimne?" chlapec nadvihol jedno obočie „Dosť biedne. Nemáš ani poňatia, čo sa mi preháňa hlavou, keď ťa vidím, cítim... keď sa ťa dotýkam..."

Hľadeli sme si do očí, mala som pocit, že Veľká Sieň, hostia i študenti zmizli a my sme zostali sami uprostred ničoho.

„...slávnostný tanec v podaní Harryho Pottera a jeho partnerky Megan Fosterovej!" ozval sa Dumbledorov kúzlom zosilnený hlas a ja som vrátila späť do reality.

Panebože... Tanec na plese.

Tanec, ktorým sme mali zaujať čarodejníkov z celého sveta.

Panika a strach vo mne narastali každým okamihom.

Vyvolený vyskočil na nohy a ja som na nás okamžite cítila oči všetkých prítomných vo Veľkej Sieni.

Jemne sa uklonil a potom galantne ponúkol svoju dlaň. „Smiem prosiť, babe?"

Vďaka pozornosti stoviek ľudí i jeho prezývke sa mi zatočilo v hlave, ale prikývla som a vložila svoju ruku do tej jeho.

Potter ma viedol do stredu prázdneho parketu. Otočili sme sa k sebe čelom a on mi venoval jeden zo svojich vzácnych úsmevov, ktorý nemal ani stopu po úškrne.

Tichou sálou sa zrazu rozľahla nádherná melódia. (Pustíte si song, prosím :)

https://youtu.be/nM7s8lBNdLg

Harry jednu ruku položil na moju lopatku a tou druhou ma chytil. Ja som dokončila náš základný tanečný postoj tým, že som ho voľnou rukou objala okolo krku a končekmi prstov dotkla vlasov na zátylku.

Do hudby sa ozval mužský hlas a Potter ma začal viesť.

Keď s nami svet otriasa,
a snaží se nás vyviesť z miery,
bojíme se zajtrajška.
Pocity si na chvíľu požičiame.
Voda je taká hlboká, ako máme dýchať?
Ako máme šplhať?

Pomaly sme sa otáčali na mieste, chlapec mi uprene hľadel do očí a ja som zabúdala dýchať.

Tak zostáváme v tomto chaose.
V tomto krásnom chaose dnes večer.

Tancovali sme presne tak, ako nás naučila McGonagallová, jemne sa vznášajúc na parkete.

Nemáme čo stratiť.
Nezáleží na tom, čo hovoria alebo urobia,
nechcem nič viac
ako našu nedotknuteľnú lásku.
Dokonca i v ceste ohňom,
keď všetko visí na drôte.
Dokonca i proti stene
je naša láska nedotknuteľná.

Vďaka piesni som na tele mohla cítiť zimomriavky a zovreté hrdlo. Husle i klavír boli neuveriteľne krásne a ja som nemohla uveriť, že práve teraz ma svojom náručí drží Harry Potter, chlapec, ktorého som tak veľmi milovala.

Keď sa farby zmenia v šedú a všetky svetlá opäť zaniknú v čiernej,
stáva sa situácia nezvládateľnou.
Samozrejme, my to nejakým spôsobom napravíme.
Voda je taká hlboká, ako máme dýchať?
Ako máme šplhať?

Emócie sa drali na povrch ako som na malú chvíľu zavrela oči a ponorila sa do slov, do veršov, ktoré sa až bolestivo vystihovali naše životy, naše myšlienky, naše pocity...

Tak zostáváme v tomto chaose.
V tomto krásnom chaose dnes večer.

Harry si ma k sebe privinul a jeho dlane skĺzli na môj pás. Objala som ho okolo krku a oprela sa o jeho hruď. Pod látkou obleku a košele počula splašené srdce.

Okolo nás sa zrazu začali mihať aj ďalšie páry, takže sme už naďalej neboli stredobodom pozornosti. Pieseň pokračovala a bola najkrajšou akú som kedy počula.

Potterova vôňa mi ochromovala zmysli, jeho pevné horúce telo a silné ruky ma nútili strácať hlavu a zem pod nohami.

Zdvihla som tvár a stretli sa nám pohľady. Každú sekundu som ho milovala viac a viac a on to vôbec netušil. A on o to nemal záujem.

Naša láska je nedotknuteľná.

Pieseň skončila a my sme zastavili uprostred parketu. Ani jeden sa nedokázal pohnúť.

Nie je nedotknuteľná.

Odiahla som sa od neho a on mi venoval nečitateľný pohľad.

Nemiloval ma.

V očiach ma začali páliť slzy a keďže vyvolať scénu uprostred plesu neprichádzalo do úvahy, bez slova som sa zvrtla na päte a ponáhľala sa preč z parketu. Kapela medzi tým začala hrať inú pieseň, rýchlejšiu a spevák, mladý tmavovlasý čarodejník s krásnym hlasom, pokračoval vo svojom vystúpení.

Predierala som sa cez hostí až k dverám a potom vykĺzla do Vstupnej haly. Po Snapeovi a členoch Fénixovho rádu nebolo ani stopy a tak mi nič nebránilo v tom, aby som sa dostala aj cez dubovú bránu na čerstvý vzduch.

Do očí mi udrela zasnežená krajina, pripomínajúca rozprávku. Všade boli rozvešané svetielka, obloha posiata hviezdami a žiariacou lunou.

Roztrasene som sa nadýchla a z úst mi vyšiel obláčik pary.

Rukami objala svoje ramená aby sa aspoň trochu zahriala a pohla smerom k ľadovému kráľovstvu, rokfortským pozemkom.

Až teraz som si všimla, že súčasťou výzdoby hradu boli i ľadové sochy, ktoré boli rozmiestené v najbližšom okolí.

Nechápem ako sme ich nezaregistrovali, keď sme sa s Harrym a Hagridom ponáhľali na ples.

V diaľke sa ozvalo zahúkanie sovy.

Zavrela som oči a na lícach cítila slzy.

Neplač!

Krystal ma zabije ak zistí, že som zničila jej krásny make-up. A čakala ma druhá polovica plesu počas ktorej som mala viesť zdvorilostné rozhovory s čarodejníkmi zo všetkých kútov sveta, takže si naozaj nemohla dovoliť červené oči.

Pohla som sa smerom k najbližšej soche a pod lodičkami zachrapčala čerstvá vrstva snehu.

V ľade boli vyryté mužné rysy tváre Richarda Chrabromila.

„Megan!" od dubových dvier sa ozval hlas Harryho Pottera.

Mlčala som a v duchu si želala, aby zmizol a doprial mi čas na upokojenie.

Chlapec ma musel zbadať pri ľadovej soche a zbehol dolu schodmi. „Si šialená?! Zamrzneš!"

Bez slova som sa k nemu otočila čelom a on si vyzliekol sako a prehodil mi ho cez ramená.

V smokingu, v čiernych nohaviciach a bielej košeli s motýlikom, vyzeral ako princ z rozprávky.

Môj vysnený princ.

Všetky tie ťažké dni, týždne, mesiace... mala som pocit, že sa dusím a nemôžem nadýchnuť. Bolo toho tak veľa.

Tak veľa emócií a citov.

Zavrela som oči a po líci mi skĺzla ďalšia slza.

„Neplač." zašepkal a natiahol k mojej tvári ruku, ale ja som cúvla.

Na malú chvíľu sa mu v pohľade zjavilo ublíženie, ale potom jeho výraz ztvrdol.

„V tej sále na nás čakajú povinnosti..." zavrčal a ponoril dlane do vreciek nohavíc„...nemáme čas riešiť ďalšiu existenčnú krízu."

Prekvapene som nadvihla obočie „Takže takto nazývaš náš vzťah?"

„O čo ti ide, Megan?" precedil cez zuby Potter a kopol do snehu „O tom čo si robila s Malfoyom hovoriť nechceš, fajn... a ja ako idiot zavriem hubu aj keď by som ho najradšej prizabil! A ver mi, že sa kontrolujem len kvôli tebe a tomu skurvenému plesu... A ty teraz vytiahneš zväzok a čakáš, že na seba budeme štekať?! Trochu nevhodná doba, nemyslíš?"

Nahnevane som si zahryzla do pery. „Ak si myslíš, že je toto o Malfoyovi alebo o zväzku, tak si naozaj idiot."

On nechápal, že som už takto ďalej nevládala?

Ako som mala žiť s pocitom... s chalanom, ktorý na mňa bude celý život pozerať len ako na kus mäsa? S chalanom, s ktorým som vo zväzku, s chalanom, ktorý je moja spriaznená duša, s chalanom, ktorého iniciálky mám vyryté do konca života... s chalanom bez ktorého nemôžem žiť?

Nechápal, že som ho šialene a zúfalo milovala?!

„Tak o čom?!" prižmúril oči a premeral si každý centimeter mojej tváre akoby sa vo mne snažil čítať.

„Aj tak je to jedno." ironicky som odfrkla a utrela si slzy „Človek bez srdca to nedokáže pochopiť."

Potterovi okamžite obočie vystrelilo hore „Myslíš, že nemám srdce, Megan?"

„Povedal si, že nedokážeš milovať." zamrmlala som a zízala do zeme, na trblietavý nedotknutý sneh.

Po mojich slovách sa medzi nami rozľahlo napäté zdrcujúce ticho. Cítila som ako mi búši srdce a dostávam závrat.

Potter sa ku mne priblížil, no ja som tentokrát necúvla.

Do nosa mi udrela jeho dokonalá mužná vôňa. Vďaka adrenalínu ma obliala horúčava a potili dlane, aj keď bolo v skutočnosti pár stupňov pod bodom mrazu.

Zdvihla som hlavu a zhlboka sa nadýchla.

Bol neskutočne blízko, takmer sme sa dotýkali ako jeho zelené oči hľadeli do mojich modrých. A potom mu pohľad klesol nižšie.

Na pery.

„Viem, že mi to nedovolíš." zašepkal ako obomi rukami jemne chytil tvár a palcami pohladil lícne kosti.

Vďaka dotyku som privrela viečka a zavrtela hlavou. „Nemôžem."

Zrazu sa odtiahol a moje telo ovanul chlad.

A rovnaký pocit zažilo i srdce.

Vedela som, že ak mu nedám to čo chce, tak sa stiahne.

„Mu-musíme sa vrátiť." vykoktala som zo seba ako sa mi do očí drali nové slzy. „Budú nás hľadať."

Stihla som však urobiť len krok smerom ku hradu, ktorý sa pred nami hrdo týčil s množstvom vysvietených vežičiek, keď ma chytil za zápästie a zadržal.

„Harry prosím..." otočila som sa k nemu „Nerob mi to ešte ťažším ako to je."

Chlapec sa však tváril vážne ako sa mu v očiach zračilo odhodlanie.

„Meg... ja..." len si povzdychol a potom zahryzol do pery „...vždy, keď ťa vidím v prítomnosti niekoho iného, nedokážem racionálne uvažovať. Vždy, keď sa ťa dotýkam, šaliem. Vždy, keď nie si pri mne, nemôžem dýchať. Vždy, keď sa smeješ, mám pocit, že svet sa stáva lepším..."

Odmlčal sa ako z čierneho neba začali padať snehové vločky.

V ušiach mi šumela krv a znovu sa rozbúšilo srdce.

Nemohla som uveriť jeho slovám.

„Nedokážem na teba prestať myslieť, Megan." zašepkal a hľadel mi uprene do očí „Je šialené, čo všetko sme spolu prežili, od Rokfortu, kde si pre mňa bola ešte veľká neznáma, no potom prišiel ten osudný trest po škole, ktorý zmenil naše životy... cez KingSmuir, keď som po tebe túžil čoraz viac a viac a ako idiot ti stále ubližoval až ťa nakoniec úplne zlomil.... Grimmauldovo námestie číslo 12, kde sme sa naťahovali každý deň a mne žiarlivosť zatemnila zmysli... po dlhé bolestivé bezsenné noci, keď som sa skrýval pred smrťožrútmi v uliciach Londýna a nevedel, či si ešte nažive.... až po Venue, kde som ti znovu a znovu ubližoval ako totálny chuj a ver mi, že sa za to nenávidím... Celý ten čas som bol len obyčajný sebec, ktorý sa snažil ignorovať vlastné city, o ktorých existencii donedávna vôbec netušil..."

V diaľke zahúkala sova, ale ja som dokázala vnímať len Harryho Pottera.

Točila sa mi hlava a podlamovali kolená a on tam stál a sledoval ma svojimi zelenými očami.

„Tak veľmi som sa snažil držať ďalej..." zavrtel hlavou „...ale ty si mi to nedovolila. Priťahovala si ma ako magnet a vždy keď som si naivne myslel, že mám navrch, ľahko si mi ukázala, kto vedie..."

Nechápala som významu jeho slov.

Vždy ma ovládal a ja som sa správala ako poslušná bábka na povrázkoch.

Ukradol moje srdce a tým získal i kontrolu.

Všetky tie slzy, hádky... tempo i štýl akým budeme bežať, určoval on.

„Nechápem." vydýchla som a z úst sa mi vydral obláčik pary.

Vločky okolo nás zatiaľ mäkko padali a usádzali sa nám na vlasoch a šatách. Z hradu sa niesla slabá hudba huslí.

Harry sa usmial. Len jemne nadvihol kútiky ako mu do očí padla ofina a v tej chvíli bol naozaj krásny.

„Nechápeš, akú máš nado mnou moc?" bola to rečnícka otázka na ktorú by som však nedokázala odpovedať.

Chytil moju ruku do svojej a položil si ju na hruď. Pod košeľou a teplom jeho tela som mohla cítiť šialene búšiace srdce ladiace k tomu môjmu.

„Dokázal by som pre teba zabíjať..." zašepkal mi do ucha ako som sa odvážila oprieť sa o jeho hruď a počuť tlkot srdca na vlastné uši. Objal ma okolo pása a pritiahol k sebe bližšie.„...ale aj milovať."

Posledné slovo vyslovil tak ticho, že som ho takmer prepočula.

Panebože.

Zavrela som oči ako sa mi v nich už tisíci krát za dnešnú noc objavili slzy.

Milovať.

Naozaj to povedal.

Celé tie roky, všetky tie preplakané noci, tajné sny... a zrazu to bola skutočnosť.

Roztrasene som sa nadvíhla a odtiahla sa.

Potrebovala som... musela... vidieť jeho tvár.

Prvý krát nepôsobil sebavedomo a odvážne. Bol vážny, smaragdové oči plné neznámej emócie a keď prehovoril, hlas mal nasiaknutý nervozitou.

„Milujem ťa, Megan."

*

Zatiaľ čo dvaja mladý ľudia, dve spriaznené duše, postávali pri ľadovej soche Godrica Chrabromila, temné sily sa už hodnú chvíľu snažili preniknúť cez ochranu hradu a dostať sa k Harrymu Potterovi.

Hneď ako Lucius Malfoy dostal potvrdenie od svojho syna, že sa na plese nachádza aj Vyvolený a jeho partnerka, smrťožrúti sa premiestnili za hranice Rokfortu a hľadali štrbinu v obrane, ktorou by mohli prekĺznuť dnu.

V tom istom čase bol Lord Voldemort pohodlne usadený vo svojom kresle, ktoré vyzeralo ako trón pre kráľa v stredoveku a dlhým bielym ukazovákom hladil obrovského hada po hlave. Ten sa zdvihol a zasyčal.

„Pokoj, Nagini." zlovestne zašepkal muž „Už to nebude dlho trvať a užijeme si zábavu."

Had opäť, tentokrát spokojne, zasyčal a Voldemort sa rozosmial.

V prázdnej sále sa od stien ozýval jeho krutý smiech naháňajúci hrôzu.

*

Hľadela som do očí Harryho Pottera ako sa mi v ušiach ozýval tlkot vlastného srdca.

Miloval ma.

Bolo to možné?

On, Chlapec, ktorý prežil, sa zamiloval do mňa, do obyčajnej Megan Fosterovej?

„T-tvrdil si, že to ne-nedokážeš." triasol sa mi hlas.

Ešte nikdy v živote som sa necítila taká zraniteľná. Ak to bola len ďalšia jeho šialená hra a on mi ešte viac plietol hlavu, nemohla som to dopustiť.

„To som si myslel..." zatvoril oči „... no už dlhšie som cítil, že je v tom niečo viac ako len príťažlivosť. Bol som na seba neskutočne nasratý. Nechcel som do toho ťahať city. Nechcel som ťa dostať do ešte väčšieho nebezpečenstva. Od začiatku som predsa vedel, že ťa nikdy nebudem mať a tá myšlienka ma privádzala do zúrivosti. A tak som sa snažil dištancovať a emócie potlačiť, ale nedarilo sa..."

Zahryzla som si do pery ako sa mi vďaka jeho slovám stiahol žalúdok.

„...bol som frustrovaný a žiarlivý idiot." povzdychol si a pošúchal čelo.

V tom však bolestivo zovrel viečka a dlaň pritlačil na jazvu.

„Harry?!"

A zrazu som to cítila i ja. V mysli sa mi ozýval šialený smiech, ktorý spôsoboval nočné mory.

Polial ma studený pot ako som sa roztrasene nadýchla.

„T-to... Voldemort." zamrmlal chlapec „Je...je šťastný."

V žilách mi začal prúdiť strach. Rozhliadla som sa navôkol akoby mal Temný pán vyskočiť spoza najbližšej ľadovej sochy.

„Radšej by sme mali..." začal Potter, no v tom sa z hradu vyrútil Snape.

Kráčal k nám zúrivym krokom, plášť za ním vial ako zvyčajne a ignoroval usádzajúce sa vločky na jeho habite.

„Ak by som mohol, pretrhnem vás ako hady!" zasyčal profesor hneď ako sa k nám dostal.

Ešte som ho nikdy nevidela takého nahnevaného. Možno, keď v druhom ročníku zistil, že mu niekto vykradol zásoby do elixírov alebo keď sme s Harrym po fotení podpálili strom, ale teraz vyzeral, že je schopný na nás vrhnúť akékoľvek zaklínadlo.

Obávala som sa, že si Vyvolený neodpustí nejakú sarkastickú poznámku na mužov účet, ale múdro mlčal.

„Máte sa venovať hosťom!" zavrčal Snape, sinavý od zlosti „To je už druhý krát, čo som vás pristihol, že nedodržujete rozkazy, Fosterová!"

„Potrebovali sme len na vzduch." drzo pretočil očami Potter „Práve sme boli na ceste späť."

Muž ho prepichol vražedným pohľadom.

„Padajte dovnútra!" ukázal rukou na hrad „A neželajte si ma, ak zistím, že ste si nezačali plniť svoje povinnosti!"

Nadvihla som si šaty ako sme sa všetci traja vybrali po snehom udupanej cestičke. Dávala som pozor pod nohy, no v skutočnosi nevnímala okolie.

V mysli sa mi neustále opakovali jeho slová.

Miloval ma.

Harry Potter ma miloval.

Mala som pocit, že snívam...

Dostali sme sa cez dubové dvere do Vstupnej haly, ktorá bola preplnená študentami či hosťami, ktorý buď v párikoch alebo skupinách debatovali s čašami v rukách.

„O hodinu bude dezert." zasyčal nám do ucha Snape. „Dovtedy máte čas na nadväzovnie vzťahov a získavanie významných čarodejníkov."

Nezostávalo nám nič iné ako prekĺznuť do Veľkej Siene a zamotať sa medzi desiatky zabávajúcich sa ľudí.

„Ahoj Harry. Ahoj Megan." zrazu sa pri nás zjavila Luna v krikľavom červenom habite, ktorý jej ladil k visiacim náušniciam v tvare srdiečok.

„Ahoj." potešene som sa usmiala. „Ako sa máš?"

Dievčina sa zasnene zahľadela do dialky „Celkom dobre, ďakujem za opýtanie. Momentálne s ockom pracujeme na výskume nového druhu škvrkien."

„To je úžasné, Luna." Harry jej venoval rýchly úsmev „Nehnevaj sa, ale musíme..."

„Pokojne choďte." vo veľkých modrých očiach sa jej zračilo pochopenie. „Všetci sa idú roztrhať aby strávili v prítomnosti Harryho Pottera aspoň minútu a ja som ich už zabrala aspoň tri."

„Nie..." chlapec okamžite začal namietať, ale to už po čarodejnici nebolo v tom dave ani stopy.

„Čo ak by sme skúsili tých troch mužov pri stene?!" zakričala som mu do ucha, keďže kapela začala hlasno vyhrávať novú melódiu a na parket sa nahrnuli ďalšie páry.

Vyvolený sa zahľadel smerom, kde som pozerala. Všetci traja čarodejníci na sebe mali čierne elegantné habity a popíjali dymiace sa čaše.

„Fajn." prikývol, preplietol naše prsty a začal si k nim raziť cestu.

Vďaka jeho dotyku sa mi znovu šialene rozbúšilo srdce.

Okolo mňa sa zatiaľ míňali známe i neznáme tváre. Susan Bonesová mi stihla venovať úsmev a Alica Spinnetová zakývala.

„Pán Potter." prekvapene nadvihol obočie jeden z mužov ako sme sa dostali ku skupinke.„Aké milé prekvapenie."

Harry sa zdvorilo usmial, chytil ma za pás a pritiahol k sebe. Potom vystrel ruku „Rád vás spoznávam, pane..."

„Archer Beckett." nadšene odvetil najstarší čarodejník, ktorý mohol mať okolo päťdesiatky.

„Harry Potter, teší ma." potriasli si rukami „Dovoľte aby som predstavil aj svoju očarujúcu priateľku, Megan Fosterovú."

Muž ma chytil tiež jemne chytil za ruku. „Potešenie je na mojej strane, slečna Fosterová."

Venovala som mu úsmev.

„Toto je môj veľmi dobrý priateľ a spoločník Ralph Dawson..."

Druhý muž v zhruba rovnakom veku s bradou, zdvorilo kývol hlavou a na tvári sa mu odrážal nemalý záujem.

„...a môj jediný syn Audric."

Mladý brunet, nemohol mať viac ako dvadsaťpäť, sa uškrnul. „Rád vás spoznávam."

Až po jeho slovách som si uvedomila ich silný nemecký prízvuk, ktorý podfarboval inak dokonalú angličtinu.

„Čo hovoríte na Rokfort?" načal konverzáciu Potter „Prisahám, že nie je vždy taký prešperkovaný."

Muži sa pobavene zasmiali a Archer zakrútil hlavou „Britské ostrovy sú naozaj krásnym kúskom zeme a škola predčila naše očakávania, pán Potter. Práve sme sa s Audricom rozprávali, že ak by už nevyštudoval u nás v Berlíne, tak by som pravdepodobne ukecal Albusa aby mu dovolil chodiť na Rokfort."

„Poznáte sa s riaditeľom osobne?" prvýkrát som sa ozvala aj ja.

„Párkrát sme mali možnosť spolu hovoriť. Ale nijako dôverne sa nepoznáme. Preto ma príjemne prekvapilo, že nás pozvali na ples."

Okolo nás sa mihol čašník a Ralph nám objednal ďatelinové pivo.

„Môj tato pracuje u nás na kancelariáte mágie." pretočil očami Audric „Bol vo vytržení, keď zistil, že sa stretne s Dumbledorom. Je jeho veľký fanúšik."

„Audric!" naokolo ho pokarhal otec, ale z tváre mu nezmizol úsmev „Pre mňa ako obyčajného ministra to je naozaj veľká česť. Naša kancelárka mágie sa samozrejme už stretla s Albusom, ale ako viete rokovania musia byť pod rúškom tajomstva, keďže váš Fudge nie je veľmi naklonení na stranu odboja proti Veď-viete-komu."

S Vyvolením sme si vymenili nenápadne pohľady.

„Takže vy veríte, že sa Veď-viete-kto vrátil?"

„Samozrejme." vložil sa do rozhovoru Ralph, ktorý doteraz len počúval. „Len hlupák by ignoroval všetky tie vraždy, zmiznutia a výbuchy čo sa dejú navôkol."

Musela som sa usmiať.

Bola som si istá, že sme získali troch čarodejníkov do Fénixovho rádu.

Politika ma vždy celkom zaujímala, no bolo šialené, keď som si uvedomila, že som v nej zaplatená ako jedna z hlavných figúrok.

Zastavil sa pri nás čašník s ďatelinovým pivom.

„Naozaj si cením vašu podporu." úprimne vyhlásil Potter ako si odpil z fľašky. „Ako určite viete, veľa ľudí ma pokladá za blázna."

Archer mávol rukou „Za to môže len Fudgeova propaganda. Denného Proroka odoberáme aj v Nemecku a možem potvrdiť, že sa o vás nepíšu veľmi pekné články."

Ešte chvíľu sme strávili v príjemnej spoločnosti troch mužov a potom ma Harry viedol pomedzi hostí k ďalším významným čarodejníkom.

Kým neprišiel čas dezertu, stihli sme sa rozprávať s jedným manželským párom z Talianska, dvomi mladými Indami a straším Rusom, ktorý mal za chrbtom dvoch mužov, ktorý vypĺňali funkciu bodyguardov.

Celý čas som na sebe mohla cítiť jeho pohľad a trpieť úchylné poznámky, z ktorých sa mi dvíhal žalúdok.

Po chvíli som musela odtiahnuť Pottera, ktorý ho vraždil pohľadom a zatínal sánku.

„Ak by pri sebe nemal tie svoje gorily..."

„Aj tak by si sa musel kontrolovať." pretočila som očami „Nezabúdaj kde sa nachádzaš a samozrejme i na magické jadro."

„Fajn, chápem." zavrčal chlapec „Ale on sa na našu stranu aj tak nikdy nepridá. Počula si tie jeho reči. Všetci by si mali byť rovný. S tým síce súhlasím, ale kde je sloboda? Kde je právo voliť, vyjadriť svoj názor či vydávať nezávislé noviny? V podstate súhlasí s Voldemortom, len by do toho rád zamiešal komunizmus."

„Aspoň vieme, že s Rusmi nemôžeme počítať." pokojne som odvetila a tentokrát ho ja chytila za ruku.

Mohla som na sebe cítiť jeho pohľad, ktorý mi vyvolával v podbrušku motýliky.

„Je čas na dezert." prerušila som očný kontakt a zamierila smerom k nášmu stolu „Aspoň si doprajeme pauzu."

Ron a Hermiona boli v dobrej nálade, no všetku moju pozornosť zabrali dve dievčatá, ktoré mi venovali šťastné úsmevy.

„Parvati! Lavender!" vyskočili zo stoličiek ako sme sa na seba vrhli a radostne objímali.

„Panebože Meg! Zastavili sme sa hneď po večery, ale to ste boli na parkete a potom ste sa vyparili!" vysvetľovala Lavender ako divoko gestikulovala.

V očiach som mohla cítiť slzy.

Rovnako ako Fred, aj kamarátky mi neskutočne chýbali.

„Vyzeráte ako princezné." zasmiala som sa, keď sme si sadli ku zdobenému okrúhlemu stolu.

„Ďakujem." uškrnula sa Parvati a založila si prameň vlasu za ucho. „Za to my sme ťa vôbec nespoznali! Normálne som sa pýtala Lavender, že to kto sprevádza Harryho, chápeš?"

„Prehnala to s punčom." štuchla do čiernovlasej čarodejnice kamarátka „Si krásna, Megan. Harry sa o teba musí dobre starať... Normálne celá žiariš!"

Cítila som na tvári červeň ako sa Potter zaškeril „Je v dobrých rukách."

„To verím." rozchichtali sa dievčatá „A určite za to nemôžu len ruky..."

Vďaka ich úchylnej poznámke mi úspešne zabehla slina. Vyvolený ma pobúchal po chrbte, no vyzeral, že je spokojný sám so sebou.

Nechápala som, prečo si však Ron, Hermiona, Parvati i Lavender myslia, že spolu naozaj chodíme.

Síce sme hrali na verejnosti zamilovaný pár, ale oni o pravde ako jediní vedeli ešte pred našim odchodom do KingSmuir.... prezradili sme im to ešte v nemocničnom krídle, nie?

Odolala som nutkaniu kopnúť Pottera pod stolom a zmazať mu ten výraz z tváre.

Čašníci sa opäť zjavili medzi hosťami a začali roznášať dezerty.

O chvíľu bol náš stôl preplnený dobrotami od výmyslu sveta. Brownies s bielou čokoládou a jahodami, mini cheesecake s lieskovými orieškami, pistáciové, mentolové a gaštanvé makarónky, cupcakes, muffiny, melasové koláčiky a obrovské zmrzlinové poháre.

Každý sa vrhol do jedla a pri stole sa o chvíľu rozprúdili rozhovory, no ja som zamyslene zízala na čokládový muffin.

Harry Potter ma miluje.

V mojej hlave to vyznelo šialene a keď som sa zahľadela na chlapca s jazvou na čele, ktorý sa teraz smial na niečom čo povedal Ron, bola ta myšlienka ešte neskutočnejšia.

Aké to bude, keď sa vrátime do Venue?

Keď čaro i nadšenie z Rokfortu odpadne a my budeme opäť len dvaja podráždení vystresovaní teenageri učiaci sa bojovať vo vojne... čo príde?

Zavrela som oči ako sa mi v mysli vybavil rozhovor s Dumbeldorom v ktorom nám oznámil, že sme soulmates.

„Preto bolo od začiatku jasné, že sa vám do toho pripletú city. Preto ste žili v tom napätí. Preto ste medzi sebou bojovali. Preto ste boli zmätení..."

„Takže budeme jeden druhého milovať."chladne skonštatoval Potter.

V jeho hlase sa nedala rozpoznať žiadna emócia.

„Nie, chlapče. Budete jeden k druhému niečo cítiť, ale na záver je vždy len na vás akou cestou sa vyberiete. Človek ma stále na výber. A ani láska nemôže byť nasilu. Je to nádherný úprimný cit, ktorý medzi sebou majú dvaja jedinci. Láska sa nedá donútiť."

Zayhryzla som si do spodnej pery.

„Je len na vás či sa budete milovať alebo nenávidieť. Žiadna iná cesta neexistuje."

„Megan?"

Otvorila som oči a do obzoru sa mi dostala tvár koho iného ako Harryho Pottera.

Rozhliadla som sa navôkol.

Pri stole sme sedeli sami.

„Kam sa všetci vyparili?"

„Šli na parket." kývol hlavou chlapec „Kapela skončila a ich miesto vystriedali Sudičky a ten chalan, čo spieval, keď sme tancovali."

Až teraz som si uvedomila ako sa žáner hudby zmenil a komornú melódiu vystriedal rock a pop.

Študenti tancovali a pišťali na preplnenom parkete a staršia generácia vysedávala pri stoloch.

„Si v poriadku?"

„Len som sa zamyslela." ošila som sa na mieste a konečne sa pustila do muffinu. „Musíme obehať ešte tých čarodejníkov, nie?"

Potter prikývol, no unudene pretočil očami. „Už nech je to za nami. Úprimne, v piatok v noci a ešte k tomu na plese nemám príliš chuť riešiť politiku."

Bol len v košeli a v motýliku a ja som si musela zahryznúť do pery.

On na mňa hľadel, naše oči sa stretli a vo vzduchu sa ako vždy zjavilo zvyčajné napätie, ktoré nás prenásledovalo od vzniku zväzku.

Jemne ma pohladil po tvári, akoby sa bál, že som príliš krehká, no potom zavrtel hlavou a stiahol ruku. „Máme prácu."

*

Hermiona strávila posledné dve hodiny na parkete v spoločnosti Rona, Parvati, Lavender, Freda, Angeliny, Georga a Leeho. Všetci sa spolu zabávali a tancovali a Grangerová sa nedokázala prestať smiať.

Trochu ju mrzelo, že sa k nim nepripojili Harry s Megan, ale tých si všimla vždy pri inom stole.

Nemala poňatia prečo sa rozprávajú so všetkými tými neznámymi čarodejníkmi, no chcela aby sa aj oni užili ples.

Na svojho najlepšieho priateľa mala po dvoch mesiacoch predsa len jednu noc...a ešte sa vôbec nestihli porozprávať.

„Fred!" snažila sa prekričať hlasnú hudbu a chytila ho za rameno.

„Áno?!" trochu sa prikrčil aby ju mohol počuť.

„Zober Meg na parket a ja pôjdem za Harrym!"

„Chceš naše hrdličky rozdeliť?!" zaškeril sa lišiacky, no Hermiona pretočila očami.

„ Samozrejme, že nie. Chcem aby zabavili so svojimi priateľmi!"

„S Meg som nebol celú večnosť." povzdychol si Fred ako sa spolu vyparili z parketu a namierili si to k Potterovi a Fosterovej. „Netuším, kedy ju znovu uvidím."

Posledných pár minút neboli pri žiadnom cudzom stole, ale ticho sa rozprávali a celkom ignorovali dianie navôkol.

„Ahoj." zasmiala sa Hermiona, keď sa Harry prudko otočil ako ho poklopkala po ramene.

Jeho tvár sa uvoľnila a po predošlom napätí nebolo ani stopy.

„Smiem prosiť, krásna slečna?" Fred sa jemne uklonil ako chytil Megan za ruku a tej sa na tvári zjavila jemná červeň. „Teda, ak mi tvoj ochránca neodsekne hlavu?"

Potter hravo pretočil očami.

Fosterová mu venovala nečitateľný pohľad a potom s úsmevom prijala chlapcovu ruku, ktorý ju okamžite viedol smerom na parket.

Hermiona zatiaľ pozorne sledovala Vyvoleného.

Zízal na Megan, ruky vo vreckách nohavíc a na tvári unudená ľahostajnosť.

„Potrebujeme sa porozprávať, Harry."

„Hermiona..."

„Nevideli sme sa celú večnosť a ak som to správne pochopila, tak skoro sa znovu dlho neuvidíme."

Chvíľu mlčal. Vyzeral, že je na míle stratený v myšlienkach, no potom prikývol.

Cez ten hluk sa nedalo hovoriť a tak vykĺzli z Veľkej Sieni do Vstupnej haly, ktorá bola tiež plná ľudí a vybehli po schodoch na prvé poschodie.

Pri najbližšom brnení bola bozkávajúca sa dvojica, šiestak z Rokfortu a nejaká študentka z Beauxbatons, no oni zapadli do prázdnej triedy a kúzlom zamkli a odhlučnili miestnosť.

Potter sa chrbtom oprel o stenu a Hermiona klesla na lavicu.

„Deje sa niečo, Harry? Celý večer ťa pozorujem a dosť dobre poznám, aby som vedela, že nie si v poriadku."

Chlapec si povzdychol a prehrabol vlasy.

„Vlastne ani neviem..." zamrmlal a presunul sa k Hermione. „...je to trochu šialené byť späť v Rokforte a vedieť, že sa tu už nikdy nevrátim."

Sadol si na stoličku a tvár ponoril do dlaní.

Kamarátka trpezlivo čakala a začala sa hrať s jeho neposednými havraními prameňmi.

Harry slastne zaklonil hlavu. „Tak veľmi si mi chýbala."

Gragerová len uškŕňajúc zakrútila hlavou. „Aj ty si nám chýbal. Čítala som všetky články v Prorokovi aj keď mi bolo jasné, že sú to len výmysli."

V miestnosti sa na malú chvíľu rozľahlo príjemné ticho.

„Mala som o vás strach. O teba i Megan. Netušili sme, kde ste sa podeli." prehovorila znovu Hermiona a prehrabla mu vlasy.

„Boli sme na viacerých miestach." odvetil chlapec a zatvoril oči „Máme zakázané o tom hovoriť... Chcel som vám aspoň písať, ale mohli odchytiť sovy."

Čarodejnica prikývla ako sa zahľadela na svojho priateľa „Zmenil si sa, Harry."

Potter sa prekvapene vystrel a stretli sa im pohľady. „Zmenil?"

„Odchádzal si ako bezstarostný chlapec a vrátil sa ako muž. Pôsobíš staršie, vyspelejšie..."

„Vážne?" zahryzol si do pery. „Bolo toho veľmi veľa, Hermiona. Začili sme dobré i horšie časy. Asi som len vyčerpaný..."

„Keď hovoríš my..." začala Grangerová „...ako si na tom s Meg?"

„Čo tým myslíš?" chlapec sa jemne zamračil.

„V Rokorte ste predstierali vzťah a teraz v tom pokračujete, chápem, ale..." zhlboka sa nadýchla aby si dodala odvahy „...cítim, že sa medzi vami niečo zmenilo."

„Dva mesiace je dlhá doba, Hermiona. Sme priatelia." odsekol Potter.

„Fajn." čarodejnica sa postavila a vybrala k dverám.

Vyvolený okamžite vystrelil zo stoličky a chytil ju za zápästie. „Vyhrala si. Všetko ti poviem, sľubujem."

„Vieš, že mne a Ronovi môžeš veriť, Harry." odhrnula mu z tváre ofinu.

„Nechcem vás zbytočne zaťažovať a nenávidím rozoberať svoj súkromný život...." povzdychol si chlapec „...plus sám som z toho všetkého zmätený."

„Čo sa stalo?"

„Megan ma od začiatku neskutočne priťahovala. Nikdy som také silné pocity nezažil. Ani pri Čcho ani pri tých ostatných. Žiadna na mňa tak silno nezapôsobila. Už v škole mi túžba zatemňovala zdravý rozum, no keď sme odišli a mali žiť sami, mal som pocit, že sa zbláznim...."

Hermiona prikývla, pozorne počúvajúc.

"Bohužiaľ ti to nemôžem vysvetliť, ale mohol som ju len milovať alebo nenávidieť. Nič medzi tým neexistovalo. Nečakal som, že...."

Odmlčal sa a potriasol hlavou.

„No a zhruba v tom čase, nebolo to dlho po odchode zo školy, sme strávili spoločnú noc. K ničomu nedošlo, ale pochopil som, že prvýkrát v živote cítim niečo viac..."

Potter sa trpko zasmial a kopol do koša v rohu miestnosti.

„Skurvene ma to vystrašilo... Megan bolo jediné dievča, ktoré som naozaj nikdy nemohol mať. Bola príliš nevinná, príliš slušná, príliš krehká... a ja mám problémy s emóciami, s kontrolou... Mohol som jej príliš ľahko ublížiť. Mohol som ju dostať do ešte väčšieho nebezpečenstva..."

Hermiona pozorovala chlapca ako sa prechádza popri stene hore dolu a zamračene hľadel do zeme.

„Pri iných to bolo nepodstatné, boli mi ukradnuté, ale na Megan mi naozaj záležalo..."

Harry si povzdychol a znovu prehrabol vlasy.

„A tak, aby som ju od seba odohnal, začal som jej ubližovať. Psychicky. Žiarlil som a kontroloval ju a mával výbuchy hnevu a hádky boli na dennom poriadku, no všetko bolo zbytočné. Zakaždým sme sa k sebe vracali. Miloval som jej smiech, miloval som, keď sme sa hravo doberali, miloval som, keď sme trávili spolu každú sekundu. Celé noci som nedokázala zažmúriť ani oko a myslel len na ňu. Na nič som sa nedokázal sústrediť. Po celý čas bola priamo pri mne, ale zároveň vzdialená na míle ďaleko. Mal som pocit, že som celkom prišiel o rozum...."

Chlapec si so zatvorenými očami pošúchal čelo.

„Posledné týždne... dni... sa moja snaha a vôľa držať sa ako tak ďalej, celkom rozbila. Spali sme spolu v posteli. Objímal som ju. Dotýkal sa jej. Nezvládol som to a jednú noc povedal, že ju nedokážem milovať. Že nemám city... a že tu celý šlo len o fyzickú príťažlivosť. Začali sme po sebe štekať a ja som sa zrútil. Zrútil som sa... chápeš? No dokázala ma dať dohromady, vždy vedela ako na mňa..."

Potter zovrel sánku a nahnevane zízal von oknom na snehovú víchricu.

„Milujem ju! Skurvene moc ju milujem, aj keď viem, že si ju nezaslúžim!" tresol päsťou do steny a Hermiona od strachu nadskočila. „Celý môj život sa točil len okolo Voldemorta. Všetky tie dievčatá predtým som používal len na rozptýlenie svojej pozornosti a myslel, že na lásku v živote nepomyslím a zrazu sa tu zjaví Megan Fosterová a môj život otočí okolo stoosemdesiat stupňov."

„Och Harry." Hermiona sa vrhla na chlapca a objala ho a on jej zovretie opätoval. „Si na seba príliš tvrdý. Vždy si bol. Myslíš len na druhých a nikdy nie na seba. Aspoň raz sa vykašli na Veď-vieš-koho a prestaň toľko rozmýšľať. Žijeme len raz a ty si zaslúžiš byť šťastný. Prečo si to toľko odopieraš?"

„Asi mi to vtĺkli do hlavy Dursleyovci, netuším." povzdychol si, no na tvári sa mu zjavil malý úsmev. „Bože, naozaj si mi neuveriteľne chýbala Hermiona."

„Chýbala ti moja racionalita." uškrnula sa „Povedal si Megan o svojich citoch?"

Potter prikývol a zahryzol si do spodnej pery.

„Ako reagovala?"

„Nestihla... Skočil nám do toho Snape."

„Myslím, že je pre teba dokonalá. Hodíte sa k sebe, Harry. Ako soulmates."

Vyvolený sa uškrnul a vyzeral, že je konečne späť vo svojej koži.

„Prečo sa škeríš?" nechápavo nadvihla obočie Hermiona ako spolu vychádzali z triedy.

„Len ma niečo napadlo." zavrtel hlavou.

Keď sa vrátili do Veľkej Sieni, bola poloprázdna. Hodiny odbíjali tri hodiny ráno a ples končil už o hodinu.

Grangerovej okamžite do očí udrel parket na ktorom sa zabávali ich priatelia.

Ron prekvapivo tancoval s Megan a obaja sa smiali.

„Takú odviazanú som ju nevidel celú večnosť." skonštatoval Potter ako pozoroval dievčinu„Naozaj nám prospelo, že sme vypadli na čerstvý vzduch a zmenili prostredie..."

„Tak na čo čakáme?" podpichla ho Hermiona, schmatla za ruku a ťahala na parket.

Okamžite si všimla pohľad Megan, ktorý venovala Harrymu.

Grangerová musela prekvapene otvoriť ústa.

Panebože.

Bolo to vzájomné.

Aj ona milovala jeho.

A/N:) Ahojte baby! ♥ Normálne sa trasiem :D

Takže toto je jedna z najdôležitejších častí v celej poviedke...  Ak mám byť úprimná, nejako takto som si to predstavovala už celé roky, keďže ako viete ML v marci oslávila tri rôčky a po pár začiatočných kapitolách som vedela, že Harry povie Megan tie dve čarovné slová na plese ♥ (Ale nemusíte sa báť, poviedka pokračuje a ešte toho máme pred sebou veľmi veľa :D)

A aj keď som to mala celý ten čas v hlave, na papier to šlo šialene ťažko, takže aj to je jeden z dôvodov prečo pridávam kapitolu po takom dlhom čase. Potrebovala som odkryť aj Harryho verziu príbehu, jeho pocity, jeho správanie, jeho náladovosť a všetko čo s tým súviselo. Od začiatku sa skrýval pod rúškom tajomstva a mám pocit, že som vám ho aspoň trochu odhalila. 

Vždy vás prosím o názor, ale teraz by som ho naozaj potrebovala, keďže sme prekročili ďalšiu určitú časť poviedky a posúvame sa ďalej. Zhodnoďte, zkritizujte, vynadajte mi, ale na kolenách vás prosím niečo napíšte lebo nemám tušenia, čo si myslíte a načo sú autorovi čitateľské štatistiky, keď nevie čo si, pre neho, najdôležitejší ľudia myslia?

Dúfam, že ste si pri scéne, kde Meg a Harry tancovali, pustili song, ktorý je v médiach, keďže s ním je to oveľa krajšie a osobne je jeden z mojich najobľúbenejších vôbec ♥

Rada by som vám ešte poďakovala, keďže o chvíľu prekonáme 70 K prečítaní, čo som si nikdy v živote nepredstavovala. Je to pre mňa naozaj neuveriteľné číslo ♥

P.S- Sľúbila som, že pridám zvlášť kapitolu o Londýne a Štúdiach HP a svoje slovo samozrejme dodržím, takže hneď ako budem mať čas a dám dokopy fotky, bude tu. Len tak narýchlo, Anglicko je krásna krajina, Londýn mi vyrazil dych a mám pocit, že som sa zamilovala do Big Bena ♥ Keď som ho videla, tlačili sa mi slzy do očí a o Štúdiách nehovoriac. Tie pocity sa nedajú opísať slovami  a ja vám úprimne želám aby sa vám tam podarilo dostať lebo je to jednoducho neskutočné.

P.S.2- Škola netrvá ani mesiac a už zo mňa vyciciala všetku energiu, ktorú som dokázala nazbierať počas prázdnin. Štvrtý ročník na gympli nie je sranda, viem, ale aspoň som sa zbavila matiky, chémie a fyziky a už ich nikdy, opakujem NIKDY, v živote neuvidím ♥ Na týždeň ideme na exkurziu do Osvienčimu a už teraz mám strach, že z toho budem mať nočné mory:/

P.S.3- Názov kapitoly je po latinsky. V preklade to znamená Milovať alebo nenávidieť.

I love you all! ♥