Ak by niekto Kadovi povedal, že raz bude unikať pred záplavou zaklínadiel medzi sklenými guľami s proroctvami na mieste zvanom Ministerstvo Mágie, pravdepodobne by mu povedal, že to prehnal s chľastom.

Teraz to však bola realita, on i Aiden, mladý muž, skvelý čarodejník a polovičný vlkolak s ktorým si toho za posledné týždne viac prežil ako s kýmkoľvek iným (ak teda nerátal Megan) bol po jeho boku a spoločne prchali pred netvormi v maskách.

Na hlavy im padali z vysokých políc sklené gule a rozbíjali sa všade navôkol, pri čom z nich vychádzali perlovo biele postavy, vznášajúce sa ako dym.

Aiden šikovne dokázal za seba vystreľovať zaklínadlá aj počas behu a Kade v tej chvíli ľutoval, že mu nedokáže nijako pomôcť.

„To nie je Potter!" zajačal hlas za ich chrbtom ako preleteli okolo posledných políc, ktoré ešte stáli, zbesilo hľadajúc východ.

„Zabite ich!" zavrčal hlas, bol tak blízko až sa Kadovi na krku zjavili zimomriavky a on vedel, že patrí mužovi s menom Malfoy.

Mulat ho chytil za zápästie a potiahol k sebe, aby sa skryli do úzkej štrbiny vytvorenej z dvoch zničených políc, pri čom sa jedna opierala o tú druhú.

Pretiahli sa dnu, pritlačení k sebe a snažili sa skrotiť paniku a svoje hlasné výdychy.

Kade si až príliš, dokonca aj v tejto nebezpečne šialenej situácii, uvedomoval na svojom chrbte rozhorúčený hrudník druhého chlapca, blízkosť jeho tela i to, že ich od seba delili len dve tenké vrstvy látky a zahryzol si do pery.

Okolo nich preleteli smrťožrúti, veľká časť sa musela vydať za Megan a Potterom a on vďaka malej chvíľke úľavy zavrel oči.

Cítil na tvári drobné rany vďaka črepinám zo sklených gúľ a jedna mu hádam preťala obočie, lebo keď si pretrel tvár do rukáva sivej muklovskej mikiny, našiel tam tmavú šmuhu od krvi.

Cítil za sebou pohyb, Aiden si pravdepodobne tiež kontroloval zranenia a nechtiac pri tom prstami zavadil o jeho krk.

Kade nad tým dotykom prudko otvoril oči. Srdce sa mu rozbúšilo ešte viac ako pri behu a on zavrčal „Nedotýkaj sa ma."

Dúfal, že jeho hlas znel presne tak, ako si želal.

Aiden zamrzol, napätie medzi nimi bolo ešte väčšie než za posledné dni a po minúte ticha zašepkal. „Kade..."

„Nie." umlčal ho, v ušiach mu hučalo ako sa pokúsil odtiahnuť. „Už to ďalej nevládzem riešiť."

Čarodejník ho zadržal, na ramene cítil jeho ruku, no nestihol mu nič povedať, keď ho zrazu zasiahlo zaklínadlo a on sa zrútil na zem. Niekto ho vytiahol z ich úkrytu von a on sa metal v nekonečných mukách, vďaka ktorým strácal zdravý rozum.

Do uší sa mu dostal Aidenov krik a zaklínadlo ustalo.

Okamžite sa v tej bolesti premenil na vlkolaka.

Mučenie mu oslabilo zmysli, ale dokázal vnímať Aidena, ktorý bojoval s tromi čarodejníkmi naraz. Zúrivo zaútočil na jedného, odhodil ho do vyvrátenej police a on zostal omráčene ležať na zemi. Čarodejník ďalšieho ľahko porazil a na tretieho sa vrhli spoločne, mulat kúzlami a on čeľusťami.

„Poďme!" vykríkol Aiden ako sa ozvalo jačanie ďalších smrťožrútov.

Rozbehli sa smerom k východu, teda úplne na opačnú stranu a Kade vo svojej vlkolačej podobe kryl Aidenovi chrbát.

V kruhovej miestnosti prebiehal všade naokolo boj.

Kade v tom zmätku zbesilo hľadal Megan, ale nikde ju nevidel a dokonca aj po Potterovi nebolo ani stopy.

Zbadal však Krystal, ktorá bola pritlačená k stene a bez prútika a nad ňou sa týčil vysoký smrťožrút s úškrnom na tvári. 

Vrhol sa na neho a tesáky zaryl do mäsa na krku. Ten šokovane vykríkol ako dievča uniklo preč a Kade ho šmaril do steny. Mužovi sa z hlavy začala valiť krv ako na neho namieril prútik no vlkolak mu ho labou ľahko vyrazil. Vyceril na neho zuby, keď sa mu v tom do uší dostal bolestivý výkrik Aidena.

Bez váhania sa za ním rozbehol, minul bojujúce dvojice a vyhol sa trom zaklínadlám a nakoniec sa zjavil späť v miestnosti s hodinami rôznych tvaroch a veľkostí cez ktorú sa dostali k proroctvám.

Aiden sa krčil v kúte do ktorého ho zatlačil Greyback, odporný vlkolak, ktorý premenil Kada a z mulata spravil polovičnú príšeru. Do nozdier mu udrel pach krvi a rozšírili sa mu zreničky.

Mladý muž musel byť vážne zranený.

Snažil sa kontrolovať ako ho prepadli vlčie pudy a snažili sa mu zatemniť zdravý rozum. Nemohol sa vrhnúť na čarodejníka ako na kus mäsa, ako na svoju korisť, ako na svoju obeť.

Vlkolak na neho výhražne zavrčal, no Kade sa nedokázal ani pohnúť.

Tmavými očami zízal na čoraz bledšieho chlapca, ktorý po chrbte klesal nižšie a nižšie popri stene a držal sa na nohách z posledných síl. Bol bez trička a na nahej snedej hrudi mal veľký hlboký škrabanec priamo cez srdce z ktorého sa valila karmínová tekutina, ktorá privádzala Kada do šialenstva.

Priblížil sa bližšie, hýbal sa ako predátor a v tom sa druhý vlkolak premenil do svojej podoby zdivočeného človeka.

„Len ochutnaj svojho priateľa, ochutnaj ľudské mäso." na tvári mu vyskočil zlovestný úškrn a Kade si prešiel jazykom po papuli. „Ochutnaj ľudskú krv."

Aiden ticho zastonal a zatvoril oči. „Kade."

Mal pocit, že nedokáže nič vnímať okrem tej dokonalej vône, ktorá ho dráždila v nozdrách, ktorá ho ťahala k zranenému mužovi. Nikdy ešte neochutnal mäso človeka a vlkolak v jeho mysli sa vďaka tej myšlienke šiel zblázniť.

„Kade, prosím." čarodejníkov hlas tichý a zlomený, ako skĺzol na zem a on na neho zavrčal.

Teraz bol už takmer u neho, bol tak blízko, že cítil teplo mužovej nahej hrudi a prirodzenú vôňu jeho tela, ktorá ho nejakým záhadným spôsobom priťahovala.

Aiden otvoril oči a zahľadel sa na vlkolaka pred sebou a Kade v nich videl veľkú bolesť.

„Je mi to ľúto..." zašepkal mulat. „Tá noc bola omyl."

Niečo v Kadovej mysli sa pohlo.

„Bol som zaslepený..." pokračoval vyčerpane čarodejník ako si na hruď pritláčal ruky. Vyzeral, že každú chvíľu zamdlie. „Túžba mi zatemnila myseľ a to mi je ľúto."

„No tak! Kurva už ho doraz!" vrčal na neho Greyback ako vlkolak zamrzol a zízal na Aidena.

Jeho slová mu pomaly začínali dávať zmysel.

„Pre teba to možno bola len jedna noc, ale pre mňa znamenala viac než to, Kade..." zachraptel z posledných síl a potom zavrel oči.

Jeho ruky ochabnuto klesli z rany do lona.

Kade mal pocit, že sa zrazu prebral z nejakého tranzu a vystrelil po Greybackovi. Ten, nepripravený na útok, cúvol ako na neho skočil a spadol dozadu. Keď sa o sekundu neskôr aj on premenil, nasledoval súboj čeľustí a pazúrov a príšera nakoniec za zúrivého zavíjania unikla z miestnosti, s cieľom nájsť si ľahšiu korisť.

Kade sa okamžite premenil späť a nahý sa priplazil k chlapcovi na zemi.

„Aiden!" zdvihol mu tvár a ruku pritlačil na ranu.

Zbesilo sa rozhliadal navôkol a pár metrov od nich našiel roztrhané mužove tričko. Pritlačil ho na zranenie ako mu šialene od strachu búšilo srdce.

„Kurva Aiden!" jemne ho prepľaskal po tvári „Doriti preber sa!"

Čarodejník sa nehýbal.

Kade cítil ako ho pomaly pohlcuje panika, keď sa v ňom zrazu niečo pohlo... Vlčie inštinkty.

Jeho druh bol v ohrození.

Megan.

Zdesene zízal na umierajúceho muža pred sebou ako cítil, že ho pudy... že ho vlkolak núti bežať za dievčinou a ochrániť ju.

Na pár sekúnd zavrel oči, ako mu hučalo v ušiach, ako sa triasol, ako v jeho vnútri bojovalo zviera a človek, ako sa musel rozhodnúť medzi Megan, jeho druhom, dievčaťom, ktoré ho očarilo hneď na prvý pohľad, mladou čarodejnicou, kvôli ktorej nemohol spávať, po ktorej túžil a kvôli ktorej bol schopný obetovať i svoj vlastný život. Na druhej strane tu bol Aiden, krásny neznámy, ktorý si ho vybral za druha, chlapec, vďaka ktorému sa mu začali podlamovať kolená a ktorý ho zahnal do úzkych a prinútil pochybovať. Chlapec, s ktorým strávil noc a nenechal ho na to zabudnúť.

A aj keď cítil ako v ňom vlkolak zúrivo protestuje, cítil ako ho vlastná vôľa oslabuje, cítil narastajúcu bolesť z toho, že odoláva a nebeží za svojim druhom, pevnejšie pritlačil na ranu na mužovej hrudi a odhrnul spotené pramene vlasov z čela.

Modlil sa, aby ich tu našli čo najrýchlejšie.

*

Rozbehla som sa po dlhej chodbe na Oddelení záhad smerom k výťahu, v jednej ruke zvierajúc prútik a v druhej proroctvo. Za mojim chrbtom, za čiernymi dverami sa odohrával zúrivý boj o život a smrť a ja som bola tá ktorá mala rozhodnúť či stál za to.

Pred očami sa mi neustále zjavovala Bellatrix s úškrnom na perách a scéna ako nado mnou stojí s prútikom v ruke. Vďaka jej mučiacemu zaklínadlu som aj teraz bola pomalá a každý pohyb mi spôsoboval dávku bolesti.

Zastavila som pri výťahu a nedočkavo trasúcou rukou trieskala po gombíku. Každú sekundu som vystrašene cez plece kontrolovala či je čistý vzduch, keď sa zrazu dvere rozleteli dokorán a na chodbu vyleteli traja smrťožrúti a Remus Lupin.

„Bež Megan!" zajačal ako po nich vysielal zaklínadlá a snažil sa ich zastaviť.

Výťah sa s hlasným vŕzganím začal pomaly zjavovať na našom podlaží, ale ja som už viac nemohla čakať a vrhla sa na čierne kamenné schody.

Uháňala som smerom hore, zadychčaná a plná bolesti, vystreľujúc za seba kúzla, ale vďaka vrieskaniu som vedela, že ma úspešne prenasledujú.

„Nie tak ďaleko!" niekto mi zavrčal za chrbtom a bol tak blízko až mi zovrelo hrdlo.

„Expelliarmus!" naslepo som zamierila, ale musela minúť, keď o pár sekúnd na nohe zacítila dotyk.

Ruka pevne zovrela môj členok a ja som stratila rovnováhu a spadla na schody, ruky automaticky vystreľujúc dopredu. Proroctvo sa mi vyšmyklo z dlane skôr ako som sa dotkla kameňa a zastavilo tesne na kraji schodu pár metrov odo mňa.

Už podľa puknutia a neskutočnej bolesti som vedela, že som si práve musela zlomiť členok. Zaťala som zuby, pád bol naozaj tvrdý, mala som odreté dlane a kolená a schmatla prútik, otáčajúc sa dozadu.

Lucius Malfoy stále zvieral moju nohu, tvár biela od zlosti a námahy a mieril na mňa prútikom.

„Takže ty si tá humusácka suka, ktorá poplietla hlavu môjmu synovi?!"

Hľadel na mňa s odporom v očiach, pohľadom klesol z mojej tváre na telo zahalené v muklovských šatách a potom sa vrátil späť.

Cítila som ako mi v členku ohnivo pulzuje a hrýzla si peru, aby z úst neunikli bolestivé stony.

„Myslel som si, že má na viac..." vykrivil hornú peru ako mi mieril prútikom priamo do tváre.„A teraz mi daj to skurvené proroctvo!"

„Nikdy!" vykríkla som ako sa v tej istej chvíli pri nás zjavil Remus a Malfoy ma musel pustiť. 

Začali po sebe vystreľovať zaklínadlá, zatiaľ čo ja som sa popri stene vytiahla na nohy a do očí mi od bolesti vyhŕkli slzy.

Lupin však nebol jediný, kto nás dobehol, za jeho chrbtom sa zjavili ďalší dvaja smrťožrúti a jeden z nich sa vrhol priamo na mňa.

Bol príliš silný a magicky zdatný a mne bolo jasné, že nemám žiadnu šancu. Keď ma obral o prútik a pritlačil ma k stene, od strachu som mala pocit, že zomriem.

„Rád si podám Potterovu kurvu." zavrčal ako som na trasúcich nohách stála prilepená o stenu, pridržujúc sa krvavými dlaňami a jeho ruka zovrela moje hrdlo.

Panika mi dokonalo zatemnila zmysli ako som jeho druhú ruku zacítila na stehne, pri leme šiat.

Sýpala som po vzduchu a po tvári mi tiekli slzy, keď som z posledných síl z podväzku na stehne vytiahla dýku a zabodla ju mužovi priamo do hrude.

Chvíľu na mňa hľadel nechápavým pohľadom ako sa na jeho habite začala zjavovať krvavá škvrna a potom sa zrútil dozadu.

Ruky mi vystrelili k hrdlu ako som dusiac lapala po vzduchu.

Nikdy som sa ešte necítila horšie ako v tomto momente.

Lupin stále o pár schodov nižšie bojoval s Malfoyom, zatiaľ čo ten ďalší smrťožrút ležal mŕtvy vedľa svojho spoločníka.

Doplazila som sa k telu a vytiahla z neho dýku, vytrhla mu zo zovretia prútik a schmatla proroctvo.

V bolestiach som sa potácala hore po schodoch, no bolo mi jasné, že ma každú chvíľu znovu dobehnú a ja sa už nedokážem viac brániť.

Do átria mi chýbalo už len jedno podlažie, keď sa z výťahu vyrútil Yaxley, jeden z najnebezpečnejších smrťožrútov a skôr ako som vôbec stihla zareagovať, znovu som v mukách skončila na zemi.

„Takže toto je to slávne proroctvo." zašepkal muž ako zdvihol zo zeme, pár centimetrov od mojej ruky, sklenú guľu a so záujmom sa na ňu zahľadel.

„Petrificus Totalus!" zrazu sa ozval Harryho hlas a zaklínadlo tesne prefrčalo vedľa mužovho ľavého ucha.

Tomu sa od prekvapenia vyšmyklo z ruky proroctvo ako rýchlo vrátil útok a v tej chvíli sklená guľa padala pomaly na zem až sa roztrieštila na kamennej podlahe.

Všetci traja sme zamrzli, ja ležiac na zemi, v odznievajúcich mukách a Yaxley a Potter, obaja uprostred načatého súboja.

Z úlomkov skla sa o pár sekúnd vzniesla do vzduchu postava ženy a prehovorila, ale v tom obrovskom hluku boja, ktorý sa ozýval len pár metrov od nás, nebolo nič počuť.

"...krv mukla..."

Potom sa rozplynula vo vzduchu a Yaxley, očividne otrasený z toho, že proroctvo sa rozbilo, zaútočil na Pottera.

„Uteč Megan!" jačal chlapec ako som sa so slzami od bolesti snažila dostať znovu na nohy.

Bola som vyčerpaná, na dne síl, mučená, mala som zlomený členok a dusili ma, no stále som mala pri sebe v kabelke to pravé proroctvo a to ma nútilo ísť ďalej.

Ťahala som sa popri stene po posledných schodoch do átria.

Už mi len stačilo prejsť pár metrov, aby som sa dostala k telefónnej búdke.

Zaťala som zuby pri myšlienke na Dumbledora. Ten mal na starosti niečo dôležité, podľa Harryho vraj dokonca dôležitejšie ako proroctvo o našom zväzku a možno to bola pravda, ale ak by tu bol, všetko by sa udialo inak. Smrťožrúti by sa tu ani len neobjavili.

Átrium bolo prázdne a zlovestne tiché, jediný zvuk vydávala fontána, zurčanie vody, a naoko to všetko vyzeralo pokojne.

Pohla som sa dopredu, musela som sa dostať preč z ministerstva za každú cenu, keď sa v obrovskom priestore ozval zlovestný mužský hlas. „Varoval som ťa, Megan Fosterová a ty si neposlúchla."

Od strachu som zamrzla na mieste a celá sa roztriasla.

Vedela som komu ten hlas patril.

Už som ho raz počula, pred pár dňami z úst mŕtvej ženy na londýnskej ulici...

Lord Voldemort.

„Povedz... si taká odvážna či hlúpa?" ozývalo sa od stien, no najviac som v ušiach aj tak počula zbesilý tlkot môjho vlastného srdca.

Mala som pocit, že sa od strachu zrútim, že ma pohltí panický záchvat, že zabudnem dýchať...

„Ale aj tak dobre. Konečne máme možnosť zoznámiť sa." malú chvíľu sa nič nedialo a v tom sa na druhej strane átria zjavil muž v tmavom habite.

Pomaly, ľahostajne, akoby sa nič nedialo, sa ku mne približoval, pohrávajúc sa v rukách s prútikom. Čierny plášť s kapucňou ostro vystupoval v kontraste s jeho bledou haďou tvárou a podčiarkoval nebezpečenstvo a moc, ktorá vyžarovala z jeho majiteľa.

Nedokázala som sa ani pohnúť, nedokázala som racionálne rozmýšľať, nedokázala som fungovať.

Takže k tomuto okamihu viedli celé tie týždne a mesiace...

Lord Voldemort, najmocnejší zlosyn na svete stál pár metrov odo mňa.

„Vieš, je to nefér, že ty presne vieš, kto som ja..." prehovoril akoby presne vedel na čo myslím„...a ja netuším, kto si ty, Megan."

Mlčala som, neschopná nájsť slova.

„Prečo si pre Harryho Pottera taká dôležitá..." jeho hlas prešiel do šepotu, vďaka ktorému mi na chrbte ešte viac naskakovali zimomriavky. „...aké je v tebe tajomstvo?"

Bol už naozaj blízko, delilo nás od seba len pár metrov.

„Na všetky otázky mi ľahko odpovie tá sklená guľa, ktorú máš pri sebe."

„N-nie." podarilo sa mi vykoktať „Ro-rozbila s-sa."

„Vážne?" zasyčal čarodejník „Ty sa opovažuješ klamať Lordovi Voldemortovi?!"

Zbledla som ešte viac ako predtým a od strachu mi bolo na zvracanie.

„Daj mi to proroctvo, Megan." zašepkal. „Daj mi ho."

„Nikdy!" ozvalo sa od schodov v átriu a keď som sa prudko otočila, v hrdle bublina nádeje, zbadala Harryho Pottera s pevne zovretým prútikom v dlani.

„Ach, vitaj chlapče." muž sa zlovestne uškrnul „Už sme čakali len na teba."

Vyvolený ho prepichoval pohľadom ako kráčal ku mne, jazva bolestivo rozpálená do biela, na tvári zaschnutá krv, čierna košeľa roztvorená, na hrudi škaredé škrabance, no inak vyzeral, že je v poriadku.

Chlapec sa na mňa na malú chvíľu pozeral, pravdepodobne tiež kontroloval môj stav a potom všetku svoju pozornosť venoval len Voldemortovi.

Muž nás uprene sledoval červenými očami predátora, na tvári nebezpečný úškrn. „Ach, láska, nie je nič mocnejšie na svete, však? Tak o tom rozpráva ten hlupák Dumbledore, nie? Láska je však pre slabochov, pre bláznov, pre tých, ktorí sú príliš naivní, aby pochopili ako svet naozaj funguje!"

Netušila som nad čím Harry premýšľa.

Netušila som, čo bude ďalej.

Ledva som stála na nohách, snažila sa dýchať a udržať si posledné zvyšky zdravého rozumu.

„Mýliš sa." ozval sa Potter a Voldemortovi sa zúžili zreničky.

V miestnosti sa rozprestrelo ohlušujúce ticho.

„Cítim z vás obrovskú mágiu!" zavrčal ako sa znovu o pár krokov priblížil „A silné magické jadro!"

V ušiach som počula vlastné splašené srdce ako na mňa namieril prútik „Daj mi to proroctvo, dievča!"

Zovrelo sa mi hrdlo ako Harry zaťal sánku. „Nie."

V tom sa Voldemort uškrnul a bez slova zmizol.

Čo sa práve stalo?!

„Harry!" vykríkla som vystrašene a otočila sa k nemu, no on na mňa hľadel červenými očami.

„Naozaj je láska taká silná?!" zavrčal ako som sa roztriasla.

Nie. To nebolo možné.

„Daj mi to proroctvo, Megan!" prehovoril Voldemort v chlapcovom tele „Inak Potter zomrie!"

Harry klesol na kolená, očividne v neskutočných mukách a mne sa po tvári spustili slzy.

„Meg... nedáva.... nedávaj mu ho." šepkal chlapec ako sa zrútil na zem, mykajúc v bolestivých kŕčoch.

A potom si prútik pomaly namieril na spánok.

„Ak ho miluješ, nenecháš ho zomrieť!" syčal Voldemort Harryho ústami.

„Nie!" vykríkla som a klesla na kolená, chytajúc chlapcove ruky. „Harry prosím, preber sa!"

Triasla som sa v panike a v strachu, nevediac čo robiť, keď sa mi chlapec vytrhol a namieril prútik na mňa. „Tak potom zomrieš ty!"

Cítila som neskutočnú bolesť ako som hľadela na Pottera, chlapca, ktorého som celý život milovala a ktorý na mňa teraz vražedne hľadel, na jazyku smrteľné zaklínadlo.

Bolo naozaj veľmi ťažké v mojom stave rozoznať, že Harry je len bábka, nástroj v rukách Voldemorta a nie on.

„Zomrieš Megan Fosterová. Zomrieš rukou Harryho Pottera a ten sa potom sám zabije." slizkým tónom zašepkal Voldemort chlapcovými ústami. „Tragický koniec jednej veľkej lásky."

„Harry!" z posledných síl som ho chytila za tvár a prstami prešla po krvavom líci „Milujem ťa! Sme v tom vždy spolu, pamätáš?!"

Chlapec mi zapichol prútik do hrude, no po mojich slovách na pár sekúnd zavrel oči a keď ich znovu otvoril, boli opäť zelené. O pár sekúnd mi odpadol v náručí.

Voldemort sa z hlasným jačaním zjavil pár metrov od nás a v tom všetko sklo navôkol vybuchlo spoločne s fontánou čarovných bratov.

Cítila som vo vzduchu našu spoločnú mágiu, to, ako magické jadro divoko pulzuje, keď čarodejník na nás namieril prútik „Už dosť bolo hry... Avada Kedavra!"

Nie! Toto nemôže byť koniec! Nie!

Prinútila som sa nechať otvorené oči, na tvári slzy a na pokraji zrútenia, držiac Harryho za ruku, pripravená na najhoršie, keď sa pred nami zjavil strieborný magický štít a smrteľné zaklínadlo sa odrazilo.

Voldemortovi sa na tvári zjavil šok a potom zúrivosť.

Znovu zdvihol prútik, no zrazu sa v jednom z kozubov zjavil oheň a vyšiel z neho Dumbledore.

Sme zachránení. Otupene som si pomyslela, udržujúc sa pri vedomí poslednými silami.

„Bola chyba, že si sa tu dnes ukázal Tom." prehovoril riaditeľ ako sa do haly začali valiť aj ďalší čarodejníci, z kozubov i v slávnostných habitoch z druhej strany átria a Voldemort za hlasného jačania zmizol.

Posledné, čo som videla pred tým ako sa svet rozplynul, bol Albus Dumbledore a jeho tvár, strach zmiešaný s úľavou.

A potom bola všade tma.

A/N:) Hi! ♥ Tááákže, s novou kapitolou prichádzam skôr ako s tými predchádzajúcimi a sľubujem, že sa budem ešte viac zlepšovať :) Čo na to hovoríte? Na boj, na smrťožrútov, na prvé stretnutie Megan s Voldemortom, na Kada a Aidena? Chalani tentokrát dostali trochu väčší priestor, viem, no nemusíte sa obávať, príbeh je o Megan a Harrym a tak to aj zostane.

Ako som povedala, prichádzajú temnejšie časy, takže dúfam, že ste pripravení :D 

Čo sa týka mňa, poslednú dobu som naozaj dosť vyčerpaná z práce... no bola som v tom Berlíne a teraz v štvrtok ma čaká Kodaň a v apríli Taliansko :) ešte uvidím aké mestá stihneme polietať, ale určite to budú Benátky či Miláno. Viete, čo je zvláštne? Všade kde cestujem, vždy si na tom mieste predstavujem Harryho a Megan a to ako by som to zakomponovala do príbehu. Mágia je všade okolo nás a ja som asi ten najzasnívanejší človek na svete :D

Rada by som Vám poďakovala za všetky hviezdičky i krásne komentáre. Naozaj ma dojali ♥ Vždy, keď sa necítim dobre a do hlavy sa mi vkrádajú démoni, otvorím si nejakú kapitolu ML a čítam si vaše komentáre. Hneď sa cítim lepšie.

Jedna baba mi už skôr v správe navrhla aby som s vami zahrala tzv. výmenný obchod. Vy splníte nejaké množstvo votes či komentárov a ja za to pridám časť. Citujem... Vraj aby ma to ešte viac motivovalo a aby ste nečakali vždy sto rokov.... Úprimne, neviem, čo si mám o tom myslieť, ja som spokojná i takto :) no, len tak so zaujímavosti, bol by tu nejaký záujem?

btw. čo hovoríte na slovenské prezidentské voľby? Ja som neskutočne nahnevaná, že sa nedá voliť zo zahraničia :( Ale všetko pozorne sledujem a dúfam, že keď to skončí, konečne budeme mať prezidentku ♥

Prajem Vám vydarený zvyšok týždňa.

I love you all! ♥