Po Harryho slovách sa riaditeľ smutne usmial. „Pred rokom som sa obával, že na tejto šialenej ceste budeš sám a opustený. Slečna Grangerová a pán Weasley by určite stáli po tvojom boku, ale aj napriek tomu som mal strach, že sa staneš pre Voldemorta zraniteľným, že ti začne pravidelne útočiť na myseľ a manipulovať tebou a ak si to uvedomíš, urobíš tu najhoršiu vec aká existuje..."

„Stiahne sa do úzadia. Začne sa vyhýbať priateľom..." zašepkala som, no nepozrela sa na Vyvoleného.

„Presne tak." Albus vážne prikývol. „A práve ty, Megan, si pre Harryho všetko, čo potrebuje a naopak pre Voldemorta živá pohroma..."

„Nerozumiem." zamračil sa chlapec.

„Tvoja mama ťa zachránila vďaka tej najsilnejšej mágii na svete, ktorú však pre jeho nešťastie nedokáže ovládať žiaden Tom Riddle..." starý muž sa jemne usmial „...a ako som už povedal, môj chlapče, ty jej máš plné srdce."

„Láska ma nezachráni pred Avadou Kedavrou."

„Nie to nie, ale len vďaka nej dokážeš vyhrať vojnu a ušetriť milióny životov, ver mi."

Potter sa stále neveriacky mračil a aj ja som mala pochybnosti.

Ako môžem byť Harryho najsilnejšia zbraň?! Ja? Megan Fosterová?

Dumbledore si ťažko povzdychol „Počas leta, keď si bol zavretý na Privátnej ceste a členovia rádu ťa chodili strážiť... hlásili mi, že trpíš záchvatmi hnevu a zlosti... vtedy sa takmer vždy prestaneš kontrolovať, počnúc mágie..."

Potter sa vystrel na stoličke a prepichol muža zeleným pohľadom.

„Samozrejme, že je to nebezpečné, o sile tvojej mágie nehovoriac. Najprv som to zvaľoval, rovnako ako tvoje nočné mory, na následky zo stretnutia s Voldemortom na cintoríne, ale potom mi hlásili, že to pokračuje aj na Grimmauldovom námestí a neskôr aj prvý týždeň v škole. Pravdu povediac, mal som veľké obavy."

V mysli sa mi vybavili spomienky na všetky Harryho výbuchy, no hlavne na ten šialený súboj na chodbe pred obrazom Tučnej pani.

„No nebolo to nič oproti tomu, keď mi pán profesor Snape povedal, že tvoje oči..."

Prekvapene som nadvihla obočie.

Ako som mohla zabudnúť na to, že mal Harryho Potter pred pár mesiacmi červené oči, vždy keď bol nahnevaný?!

„Moje oči?" nechápavo zopakoval chlapec.

„Mal si ich krvavo červené..." zašepkala som a Dumbledore prikývol.

„Čože?!"

„Myslela som, že si to len predstavujem, že začínam šalieť, že za to môže zväzok, fakt netuším..."zahryzla som si do spodnej pery. „Mala som pocit, že to vidím jediná, no a keď to prestalo..."

„Prestalo to?" opakoval chlapec ako námesačný, jeho hlas tlmený ako ma prepichoval pohľadom.

„Uhádneš aj dôvod, Megan?" jemne sa na mňa usmial Albus.

„Netuším." zavrtela som hlavou.

„Magický zväzok." zašepkal muž. „Kým sa vaša mágia stala kompatabilnou a prepojenou, Harry mohol mať aj počas zväzku červené oči, ale potom po čase celkom zmizli... Zásluhy ma za tým vaše puto soulmates i zväzok... no a teraz to posilnila láska."

„Chcete mi povedať, že ma nemôže Voldemort ovládať kvôli mojim citom k Megan?"

„Presne tak." muž sa spokojne usmieval.

S chlapcom sme si vymenili zmätené pohľady, no nemohla som poprieť ako sa mi vďaka jeho slovám rozbúšilo srdce.

Neverila som, že si na to vôbec niekedy dokážem zvyknúť.

„Takže preto od začiatku hovoríte, že sme spolu silnejší..." skonštatoval Potter.

Dumbledore prikývol. „Momentálne ste magicky na úrovni, že ani sám Voldemort ti nedokáže vliezť do mysle, Harry. A tak sa pomaly dostávame k druhej veci a to je úloha. Myslím, že ste na to obaja už pripravení..."

Úprimne, absolútne som sa necítila pripravene na čokoľvek, čo nás čakalo. Zahryzla si do pery a zaryla nechty do dlaní.

„Harry, Severus mi už dávnejšie oznámil, že sa ti často zjavujú sny o dlhej chodbe na konci ktorej sú čierne dvere..."

Chlapec okamžite prikývol.

„...to miesto naozaj existuje. Nachádza sa na ministerstve mágie a volá sa Oddelenie záhad."

Potter si tresol po čele „Preto som mal pocit, že som tie dvere už niekde videl."

„Sníva sa ti o nich..." riaditeľ sa načiahol za šálkou čaju „...lebo je za nimi niečo, po čom veľmi túži Voldemort a neustále sa zapodieva len tým, ako to dostať..."

„Preto sa udial útok na pána Weasleyho. Fénixov rád stráži dvere!"

„Presne tak." Albus odložil čaj. „Na Oddelení záhad nájdete kadečo, od tajuplých kníh plných nebezpečných návodov na tvorbu elixírov života či smrti až po uväznené duše v zlatých kalichoch, ale je tam aj jedna miestnosť ktorá je zaujímavejšia ako všetko ostatné... Sú v nej na policiach v dlhých radoch uložené proroctvá v sklených guliach."

„Takže ide o proroctvo? O to isté proroctvo?"

„Áno a nie. Voldemort si totiž proroctvo o svojom úhlavnom nepriateľovi už pred mnohými rokmi vypočul. Síce nie celé, ale stačilo mu to. Mám obavy, že teraz má záujem o niečo iné."

S napätím som počúvala Dumbledora a v duchu sa modlila, aby sa nenaplnili moje pomaly narastajúce obavy.

„Takže iné proroctvo." sucho skonštatoval Harry „Hádam, že o mne a o Megan. O magickom zväzku. O soulmates."

Riaditeľ prepichol chlapca rontgenovým pohľadom, no potom prikývol „Presne tak. Voldemort sa nejakým spôsobom dozvedel, že sa niečo deje... myslím, že už dlhšiu dobu tušil, že Megan nebude len tvoja priateľka ako to tvrdia v Dennom Prorokovi. Stala sa pre neho nedosiahnuteľnou a tým pádom pochopil, že je pre nás príliš vzácna. Takže jej musí pripadať aj dôležitá úloha..."

„Musel sa to dozvedieť od toho zradcu, čo sa stále potuluje po Fénixovom ráde! Ako je dočerta možné, že ani po týždňoch potom, čo nás prepadli na Grimmauldovom námestí netušíte, kto to je?!" Vyvolený zvýšil hlas a zaťal päste.

„Nie je to také ľahké ako si myslíš, Harry." muž v tej chvíli vyzeral viac než vyčerpane „Rád pri vyšetrovaní postupuje pomaly. Nemôžeme ho vyplašiť."

„Ak je to Snape..." začal chlapec.

„Profesor Snape." upozornil ho riaditeľ „A dúfam, že nemusím dodávať, že mu verím."

Harry otvoril ústa, pravdepodobne preto, aby začal argumentovať, ale ja som ho predbehla.„O akú úlohu ide, pane?"

„Fénixov rád sa spočiatku snažil chrániť proroctvo ako to len šlo, ale samozrejme nám takmer vždy v ceste stálo ministerstvo mágie. A ako som povedal, po útoku na pána Weasleyho, keď Voldemort začína byť neopatrný a na Oddelenie záhad posiela špehovať už aj svojho hada, musíme konať."

Obaja sme sa pozorne započúvali.

„Proroctva sa totiž nemôže dotknúť nikto iný ako ten, ktorého sa týka. To znamená, že len vy dvaja..."

„Takže pôjdeme na ministerstvo mágie." vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach.

„Presne tak. Musíte proroctvo získať skôr ako sa k nemu nejakým spôsobom dostane Voldemort a ja ho potom ukryjem tak, aby o ňom už nikto nikdy nepočul..."

„Ak je však vo Fénixovom ráde jeho špeh a aj keď je viazaný prísahou.... skôr či neskôr sa to tajomstvo neustráži a on sa nejako dozvie o magickom zväzku, nie?"

„Myslím, že tomu už nezabránime. Ale čím dlhšie je Voldemort v nevedomosti, tým získavame väčšiu výhodu. Ak vypukne otvorená vojna, je zrejmé, že strana temna už bude vedieť, že stojí proti vám dvom..."

„Ako sa dostaneme na ministerstvo, aby sme sa vyhli Fudgeovi a všetkým jeho poskokom?"naklonil sa bližšie Harry a v jeho očiach som zazrela starú známu iskru túžby po dobrodružstve.

Dumbledore sa načiahol za šálkou čaju a hodil do seba zvyšok jej obsahu. „Zajtra vás spoločne s ďalšími členmi rádu, ktorí sa zúčastnia na tejto misii, oboznámim s konkrétnym plánom."

Muž vstal a pevnejšie sa zabalil do cestovného habitu. „Prosím poďakujte za mňa škriatkom za výborný čaj."

„Samozrejme a my ďakujeme za príjemný večer, pán profesor." venovala som mu úsmev aj keď som vo vnútri šalela zo všetkého, čo tu práve bolo povedané.

Vážne sme sa mali vkradnúť na ministerstvo mágie a uchmatnúť proroctvo Voldemortovi priamo pred nosom?!

Riaditeľ zrušil kúzlo a vykročil smerom k obrazu. Potom sa však otočil, malý úsmev na tvári.„Dúfam, že bude tento mládenec čoskoro v poriadku. Rátam s jeho službami na hone za proroctvom."

„Je len vyčerpaný. Vlkolačie záležitosti."

„Chápem." žmurkol na mňa muž a potom zmizol za obrazom.

„Tak to by sme mali." nadšene sa ku mne otočil Vyvolený „Konečne sa vrhneme do boja!"

„Konečne." zašomrala som si popod nos.

Úprimne?

Vôbec som nezdieľala jeho nadšenie.

*

Tú noc som nezažmúrila ani oko.

Za oknami snežilo, ležala som v chlapcovom objatí, hlava na jeho hrudi a myseľ plná divokých predstáv.

Pohlcoval ma strach a narastajúce obavy.

Vedela som, že to všetko je môj osud ako spriaznená duša Harryho Pottera, ale ešte aj po tých mesiacoch mi robilo problém pochopiť, že výhra dobra nad zlom leží len na našich pleciach.

Bolo to skrátka príliš neuveriteľné, aby to bolo skutočné.

Zahľadela som sa na plafón nado mnou.

O pár dní budem bojovať po boku Vyvoleného na Ministerstve mágie a všetko po čom túžim je zostať ukrytá pred tým veľkým zlým svetom v Harryho náručí.

„Prečo nespíš, Meg?" zrazu mi do ucha zamrmlal chrapľavý chlapčenský hlas.

Otočila som sa k Potterovi a aj v tme dokázala vyhľadať jeho od spánku zastretý pohľad.

„Asi len nie som unavená."

Chlapec sa odo mňa odtiahol, ale len natoľko, aby sa pretočil na bok a mohli sme ležať tvárou v tvár. Na líci ma zahrial jeho dotyk ako mi z tváre odhrnul neposlušné pramene vlasov.„Sľubujem, že ťa ochránim."

Musela som sa pousmiať.

Nechápala som ako mi vždy dokázal čítať myšlienky, keď bol taký otrasný v oklumencii.

„Ale ako ochrániš všetkých ostatných?" zahryzla som si do pery. „Tam vonku sú ľudia, ktorí nemajú žiadnu šancu... Ak Voldemort vyhrá..."

„Megan..." prerušil ma a chytil za ruku. Pritiahol si ju k perám a jemne pobozkal.

Ako vždy pri našom fyzickom kontakte ma aj teraz zalialo príjemné teplo a búšenie srdca. „Zabudni na vojnu, zabudni na Voldemorta... teraz ťa mám pri sebe a v bezpečí a to je to najdôležitejšie."

Váhavo som sa prisunula bližšie.

„Ako môžeš byť stále taká nevinná?" zašepkal, hlas znovu chrapľavý.

Objal ma okolo pásu a ja som tvár zaborila do jeho krku.

Perami sa obtrela o jemnú kožu a odpoveďou mi bolo zle potlačené zavrčanie. „Megan..."

„Áno?"

„Dúfam, že si uvedomuješ v akej pozícii sa nachádzaš." pokojne prehovoril „Neozbrojená, len v tričku a nohavičkách a vydaná na moju milosť."

V podbrušku sa mi po jeho slovách objavili známe vzrušené motýliky a zaliala ma horúčava.

Ako sa v rozhovore uprostred noci dokáže od vojny dostať až sem?

„Dobrú noc aj tebe Harry."

Odpoveďou mi bol krátky smiech. „Sladké sny, Megan."

Zvyšok noci som sa prehadzovala na posteli uväznená v nekonečných nočných morách a znovu a znovu sledovala ako Harry Potter umiera.

O pár hodín som si pri pohľade do zrkadla na lícach našla stopy po slzách.

*

Kade bol ráno v dobrej nálade, bez známok zrútenia a vyčerpania.

Spoločne sme pri stole raňajkovali toasty s maslom a šálkou čaju, keď do komnaty vtrhol Aiden.

„Nevideli ste náhodou..." rozrušene sa rozhliadal po okolí a až potom si všimol vlkolaka.„Kurva!"

„Deje sa niečo?" nevinne sa usmial Kade.

„Už celé hodiny ťa zháňam po Venue! Nemal si náhodou spať vo svojej komnate?"prskal Aiden.

Harry odložil Denného Proroka a prekvapene nadvihol obočie. Ja som sa ďalej snažila usilovne prežúvať toast.

Tentokrát sa zamračil chlapec. „Budem si robiť, čo len chcem. Je to len a len moja vec."

„Nemôžeš sa jednoducho len tak vypariť a..."

„Môžem. A budem. Ak ma pamäť neklame, nikdy som si nemusel od nikoho pýtať povolenie..."

Aiden zúrivo zavrčal a na tvári mu vystúpili ostré vlčie rysy. Zdrapil Kada za rameno a ťahal ho smerom k obrazu Merlina.

Obaja sme s Harrym prekvapene vyskočili, ale chlapec sa sám dostal zo zovretia a nahnevane zaťal päste. „Nie som a nikdy nebudem tvojím právoplatným druhom Aiden, tak sa konečne spamätaj!"

Mulat ho prepichoval stmavnutými očami. „Minulú noc..."

„...sa nič nestalo, jasné?! Daj mi pokoj! Mám už celej tej vlkolačej chujoviny pokrk!" Kade sa zvrtol na päte a zmizol za obrazom.

V miestnosti nastalo husté ticho.

„Ach Aiden, začína sa ti to vymykať z pod kontroly." zašepkala som a mladý muž sa ku mne skľúčene otočil.

„Ja nemám poňatia, čo robiť Meg." prehovoril, zúfalstvo v tvári a mne bolo jasné, že konečne z neho hovorí rozum a nie hormóny.

„Vyhľadaj Lupina." navrhol Harry „Nikto ti s týmto nepômože tak ako on. Vie o druhoch vlkolaka veľa, aj keď sám svojho ešte nenašiel."

Aiden si unavene prehrabol vlasy. „Kto by povedal, že to bude tak šialené?"

„Ver mi, zažil som Kada keď šiel po Megan ako predátor po svojej koristi." zavrčal Vyvolený„No vďakabohu, je to už preč."

Mulat sa po krátkej odmlke váhavo pohol smerom k obrazu Merlina „Mám ísť za ním?"

Neveriacky som hľadela na Aidena.

Na drzého, sebavedomého, atraktívneho muža, ktorý teraz pôsobil ako nesmelý školák.

„Myslím, že najlepšie bude ak si vyčistíte hlavu... Obaja."

„Fajn... ďakujem za všetky rady..." nedopovedal a vyparil sa za obrazom.

Harry mi venoval nadvihnuté obočie.

„Šálka drámy na ráno..." rozpačito som sa zasmiala aj keď mi Aidena bolo neskutočne ľúto. Vedela som ako sa cíti.

„... a konečne nebola naša." uškrnul sa Potter a ja som musela pretočiť očami.

„Aké sú dnešné plány?" vrátila som sa k stolu a letmo prezrela titulnú stranu Proroka. Ako to už bývalo zvykom ani slovo o vraždách a únosoch, ktoré sa diali na dennom poriadku.

„Najradšej by som ťa uniesol do spálne a zamkol." postavil sa tesne za mňa, tak že som na chrbte cítila jeho hruď. Okamžite mi to takmer spôsobilo závrat.

Obkľúčila ma zmyselná chlapčenská vôňa a podráždila moje zmysli. Na krku mi vyskočili zimomriavky ako mi odhrnul vlasy na jednu stranu a pobozkal odhalenú kožu na krku.

„A potom?" neodolala som a musela ho provokovať.

„A potom by som z teba strhal všetky handry..." zašepkal mi do pokožky „...a ukázal ti ako veľmi milujem toto telo."

Roztrasene som sa nadýchla.

Dostala pocit, že v miestnosti stúpla teplota na štyridsať stupňov ako ma zaliala horúčava.

Cítila ako sa bozkami dostal k ramienku čierneho spodného prádla.

Zaťahal za neho zubami a potom ho šikovne stiahol na jednu stranu.

Musela som sa rukami pridržiavať stola a zatínať do neho nechty lebo moje nohy už dávno vypovedali službu. Zahryzla si do spodnej pery.

Bola som komplet oblečená, ale nikdy sa necítila tak odhalene.

Harry sa so mnou pohrával ako sa mu zachcelo a ja som sa topila pod jeho rukami.

Mučivým tempom sa dostával k ušnému lalôčiku a ten potom jemne stisol medzi zubami. Prudko som výdychla a pevnejšie k sebe stisla viečka.

Za ucho venoval jemný bozk a potom sa odtiahol.

Nad tou prudkou stratou telesného kontaktu i tepla som roztvorila oči.

Prekvapene sa otočila ako ma pozoroval stmavnutými očami.

„Nemôžem si dovoliť stratiť kontrolu..." zavrčal a nervózne si prehrabol vlasy „...ale ty mi to vôbec neuľahčuješ, Meg."

Ja som sa zatiaľ snažila rozdýchať, čo sa stalo.

Harry sa ma len jemne dotýkal na bezpečných miestach, ramene a krku, ale ja som mala pocit akoby to bolo to najerotickejšie, to najdokonalejšie, čo existovalo.

Ešte mi nikdy nikto nespôsoboval to, čo on.

A nikto ani nikdy nebude.

„Nič som neurobila." chabo namietla, keď konečne našla svoj stratený hlas.

„Veď práve." venoval mi uprený pohľad „Vôbec si nenamietala..."

Obaja sme na seba v tichu hľadeli. Vyvolený tam postával v celej svojej kráse, havranie vlasy ledabolo rozstrapatené a zelené oči stmavnuté do machovej farby a ja som musela zašepkať„Páčilo sa mi to."

Netuším, či to počul alebo nie, ale na tvári mu vyskočil úsmev. Žiaden drzý pokrivený polovičný úškrn.

Potom však potriasol hlavou a ustúpil o dva kroky dozadu. „Toto sa už nemôže opakovať... ty si príliš nevinná a ja slabý, aby som odolal... len teraz som ťa získal a nedovolím, aby pre vlastnú hlúposť stratil."

Tentokrát som sa musela usmiať ja.

Ten chlapec bol neskutočný.

Pochopil, že je to všetko pre mňa príliš šialené, príliš rýchle, príliš nové... a pochopil to skôr, než ja sama.

„Takže navrhujem, aby sme sa vytratili z komnaty skôr ako nás začnú hľadať kvôli ďalšiemu tréningu. Nemám náladu ani na Snapea, ani na Moodyho a ani na McGonagallovú." zaškeril sa Harry a ja som mu súhlasný úškrn opätovala.

„A kde teda?" poskladala som noviny a poukladala na seba prázdne taniere od toastov. Vedela som, že sa po nich o chvíľu zastaví nejaký domáci škriatok.

„Poďme prebádať Venue. Stavím sa, že pred nami skrýva ešte veľa tajomstiev."

A kto by tejto ponuke mohol odolať?

*

Na naše sklamanie nás hneď na druhej zdobenej chodbe zastavil Sirius.

„Kam ste sa vy dvaja vybrali?" nadvihol obočie.

„Do knižnice." zamrmlal Potter a Tichošľapovi zašklbalo kútikmi úst.

Len som pretočila očami.

Túto výhovorku musel mať nacvičenú naspamäť a pravdepodobne ju v Rokforte pred profesormi používal dosť času. Možno mu to aj niekedy uverili kvôli Hermione.

„Tak to vás, pre žiaľ Merlina, budem musieť zastaviť od vzorného študovania a odviesť na poradu Fénixovho rádu."

„Myslela som, že sa tu Dumbledore zastaví až večer."

Sirius pokrčil ramenami. „Mám pocit, že ide o ďalšiu misiu."

S Harrym sme si vymenili pohľady. Obom nám bolo jasné, o čo presne ide.

Spolu sme sa teda vybrali za Tichošľapom po dlhých tichých chodbách zámku.

Snažila som sa nemyslieť na to, čo ma čakalo.

Snažila som sa nemyslieť na hada, ktrý napadol pána Weasleyho.

Snažila som sa nemyslieť na proroctvo, ktoré sme mali ukradnúť Fudgeovi pod nosom.

Sirius nás odviedol do jednej z miestností, v ktorých sa nachádzal dlhý drevený stôl a množstvo stoličiek a ktoré slúžili presne na tieto účeli.

Stretnutia rádu.

Keď sme sa zjavili vo dverách, okamžite sa na nás uprelo množstvo očí a mne sa do tváre nahrnula červeň. Z duše som nenávidela svoju hanblivú stránku a bola vďačná, keď ma Harry chytil za ruku a preplietol naše prsty.

Väčšinu čarodejníkov som poznala, ale boli tu dvaja neznámi, ktorí na nás zízali ako na nejakú atrakciu v cirkuse.

Prekĺzla som okolo Divookého a sadla si na vzdialený kraj stola vedľa Krystal. Oproti mne sa hrbil Kade, ktorý bol v duchu vzdialený tisícky kilometrov. Netrvalo dlho a objavila som aj Aidena, ktorý sa chrbtom opieral o stenu a viedol tichú diskusiu s Lupinom.

Potter sa zatiaľ usadil vpredu vedľa svojho krstného otca z jednej strany a Kingsleyho z druhej. Okrem nich tu boli ešte Tonksnová a Bill a tí dvaja cudzí muži, jeden zarastený s dhými vlasmi v cope a v ošúchanom habite podobnom, aký nosil Lupin a druhý starší s okuliarmi na nose a prísnym pohľadom.

„Kade." zašepkala som a váhavo sa načiahla za jeho rukou, ktorá ležala na stole.

Hodil po mne nahnevaný pohľad a ruky skryl pod stolom.

Zahryzla som si do spodnej pery, no skôr ako stihla nejako zareagovať,v miestnosti sa zjavil Albus Dumbledore.

Nevyzeral tak vyčerpane ako včera a všetkým venoval široký úsmev.

Usadil sa za dlhý koniec stola a v tej chvíli sa ozvalo hlasné puknutie ohlasujúce príchod domáceho škriatka.

„Želáte si, pane?" Dobby sa nadšene uklonil až sa špičkou nosa takmer dotkol zeme. Na hlave mu pri tom bláznivo poskakoval pletený klobúčik.

„Jeden čierny čaj, prosím." muž venoval stvoreniu vľúdny pohľad a potom sa zahľadel na nás ostatných.

Každý Dobbyho niečo požiadal a ten potom zmizol.

„Vítam vás u dnešnej schôdze Fénixovho rádu." Dumbledore poskladal prsty do svojej typickej pózy vežičky a oprel si o nich bradu. „Ako ste si mohli všimnúť, odlišuje sa od ostatných a to tým, že je nás tu naozaj málo..."

Tonksnová súhlasne prikývla ako očami prebehla po komnate.

„...a tým, že sa jej dnes zúčastnili aj Harry a Megan."

Opäť som na sebe cítila zvedavé pohľady.

„Nejedná sa totiž o poradu, kde zhodnotíme predošlé misie a udalosti, ale na programe máme len jeden jediný bod." muž sa zadíval na Vyvoleného, ktorý ho pozorne sledoval „Čaká nás misia na Ministerstve mágie."

Bill a Krystal prekvapene nadvihli obočie.

„Ako veľmi dobre vieme, v ráde sa náchádza zradca..." Dumbledore sa na malú chvíľu odmlčal „...a preto v tejto miestnosti sedia len ľudia, ktorím stopercentne verím."

Nikto sa po jeho slovách ani nepohol.

Husté ticho prerušila až strieborná tácka s nápojmi, ktorá sa so zvukom puknutia zjavila na stole. Tonksnová každému rozdala kávu, čaj či tekvicový džús a potom sme sa všetci znovu s napätím zahľadeli na riaditeľa.

„Táto misia je najdôležitejšia, aká vôbec v ráde prebehla a bude prísne tajná. Nikto, ani jeden z vás, okrem Harryho a Megan, nebude presne vedieť celý jej priebeh, naplnenie a ani výsledok. Ak však bude úspešná, budeme opäť o krok k víťazstvu vo vojne."

Videla som ako sa všetkým v tvárach mihlo odhodlanie.

„Každý bude mať nejakú úlohu a samozrejme očakávam, že urobíte všetko preto aby sa splnila."

„Koľko máme času na prípravu?" ozval sa Remus.

„Necelé dva týždne. Deň D je 24. december."

„Deň pred Vianocami." zamrmlala Krystal a Albus prikývol.

„Tak na čo ešte čakáme?" pomedlil si ruky Sirius „Pusťme sa do plánovania!"

Riaditeľ sa pobavene usmial, no prikývol.

Mrkla som okom na Harryho. Rovnako ako jeho krstný otec, obaja vyzerali viac než nadšene.

Zavrela oči ako cítila v žilách narastajúce vzrušenie.

Čakali ma šialené dva týždne príprav na získanie proroctva.

*

Do našej komnaty sme sa vrátili až neskoro večer.

Bola som unavená a netúžila po ničom tak veľmi ako po šálke horúcej čokolády a mäkkej posteli, to všetko samozrejme v prítomnosti Vyvoleného.

S Dumbledorom sme celé hodiny kreslili a navrhovali plány, spisovali detaily a počúvali presný opis Oddelenia záhad, ktorý nám poskytli tí dvaja neznámi čarodejníci (zistila som, že sú taktiež členovia Fénixovho rádu nasadení na ministerstve).

„Počkám na teba vo svojej izbe." zamrmlala som smerom k Harrymu, ktorý už hodnú chvíľu stál pri jedálenskom stole a zízal do Večerného Proroka.

Odložila prázdny hrnček na stôl pred krbom a zdvihla sa z pohovky, keď si všimla Potterov napätý postoj.

„Harry?" váhavo som ho oslovila, lebo mala pocit, že ma nepočul.

Otočil sa čelom ku mne a prepichol ma vražedným pohľadom. V ruke zvieral pokrčené noviny.

„Čo to má kurva znamenať?!" vyštekol a vo vzduchu i zväzku som mohla cítiť rozbúrenú vlnu mágie.

„O čo ide?" nechápavo nadvihla obočie.

„Zabijem ho, prisahám Bohu ja ho zabijem!" zavrčal ako mu z očí šľahali blesky.

„Daj mi tie noviny, prosím."

„Ak je to pravda, Meg, tak sa asi prestanem kontrolovať!"zúril ako som sa konečne dostala k titulnému článku Večerného proroka.

Okamžite ma zalial šok a rozhorčenie.

Na veľkej čiernobielej pohyblivej fotografii som sa vynímala ja a Draco Malfoy na prázdnej rokfortskej chodbe. Bola som pritlačená chrbtom o stenu a on stál tesne pri mne, rukami sa opierajúc o stenu z každej strany mojej hlavy.

Ak by som bola niekto iný, okamžite by ma napadlo to, čo hlásil veľký titulok nad tým-

Megan Fosterová prichytená s Dracom Malfoyom!

Priateľka slávneho Harryho Pottera (15) je krásna mladá dáma, ktorá si rozhodne vie svojim čarom podmaniť mužské srdcia, o tom niet pochýb. Mesiace však randí s hrdinou čarodejníckeho sveta, ktorý je do nej zamilovaný až po uši. O to väčší šok spôsobila fotografia na ktorej je Megan v intímnej blízkosti a póze s aristokratom Dracom Malfoyom (15), ktorý je taktiež dedičom urodzeného rodu Malfoyovcov. Rozhodne by stálo za to vidieť ako zareaguje Potter, keď zistí, že sa Megan zahráva za jeho chrbtom s ďalšími...

Od prekvapenia som pustila na zem noviny.

Panebože, čo to má znamenať?!

A/N:) Ahoj dievčatá! ♥ Konečne sa stretávame pri novej kapitole a ja som viac než nadšená, že už uzrela svetlo sveta. Ako som už písala v predošlej poznámke, ponáhľala som sa, aby ste časť dostali čím skôr a včera večer písala do pol šiestej rána! 

Tak čo na to hovoríte? :) Konečne sme zažili nejakú vážnejšiu (sexi) chvíľku medzi Harrym a Meg, vo Fénixovom ráde sa rozbehli plány na novú misiu a Aidenovi sa situácia začína vymykať spod kontroly. 

Táto kapitola je naschvál taká pokojnejšia, bez veľkej akcie, ktorá ešte len príde a máte sa na čo tešiť :)

Rada by som Vás poprosila o Vaše názory, komentáre a hviezdičky, lebo aj mne pôjde písanie lepšie, keď dostanem spätnú väzbu a motiváciu.

Nová kapitola mala byť pôvodne už na svete 1. septembra, keď sa začína nový školský rok na Rokforte, ale nestihla som to. Ako ste ho oslávili vy? 

Presne o jedenástej dopoludnia som šla na King Cross na nástupište 9 a 3/4, kde bolo už šialene veľa ľudí v kostýmoch a tričkách Harryho Pottera :) Bola tam moderátorka, kamery a zrazu sa tam na malom pódiu za šialeného pišťania zjavil oscarový herec Eddie Redmayne, ktorý je vo Fantastických zveroch predstaviteľom Newta Scamandera! Nemohla som uveriť vlastným očiam. Je rovnaký ako vo filmoch, ale krajší a má tmavšie vlasy :D

Potom sme spoločne s moderátorkou a Eddiem a Jude Lawom (on bude hrať vo Fantastických zveroch mladého Dumbledora) všetci nahlas odpočítavali desať, deväť, osem, sedem... až kým neodbilo presne jedenásť hodín. Všetci začali pišťať, ta atmosféra bola neskutočná a potom na celú veľkú železničnú stanicu plnú ľudí ohlásili, že na nástupište 9 a 3/4 prichádza Rokfortský Expres. Zjavilo sa to aj na svetelnej tabuli, kde oznamovali príchody a časy vlakov. Bolo to neskutočné. Po minúte ohlásili, že Rokfortský Expres odchádza smer Rokfort a jediná jeho zastávka je Rokville. Vtedy som zažívala neopísateľné pocity lebo som vedela, že Harry, Ron i Hermiona už odprevadili svoje deti do Rokfortu a že sú na rovnakom mieste v rovnakej chvíli ako ja ♥

Bolo to neopísateľné a mne sa splnil ďalší zo snov, že raz budem 1.september oslavovať priamo na King Cross spoločne s ďašími potterheadmi z celého sveta ♥

Rada by som ešte poďakovala za všetky komentáre k autorskej poznámke a za tú neskutočnú podporu :) Ak by ste tu neboli vy, tak tento príbeh by rozhodne neexistoval ♥

Novú kapitolu sa budem snažiť pridať tak rýchlo ako to len pôjde. Na týždeň v pondelok už odlietam do Paríža, tak sa budem snažiť dovtedy niečo stihnúť :)

I love you all! ♥