Prešla som chodbičkou so samými dverami. Pri každých bola pribitá ceduľka s ročníkom. Usmiala som sa na posledné a otvorila ich. Hneď do mňa vrazilo niečo mäkké. Prekvapene som sa zohla a zbadala na zemi vankúš.

"Ták, kto to bol?" zdvihla som obočie na dievčatá v izbe.

Parvati sa potichučky "nenápadne" chichúňala. Lavender a Hermione mykalo kútikami úst, no potom vybuchli do smiechu.

"Takže som vám pre srandu?" odula som "akože" urazene peru a aj s vánkušom prešla ku svojej posteli.

"Nie, Meg! To by nám ani nenapadlo." objala ma okolo pliec Parvati a pohľadom naznačila babám, aby sklapli.

Chvíľka nepozornosti stačila na to, aby ju zasiahol úder vankúšom. Parvati sa bleskovo otočila a schmatla ďalší. Hermione a Lavender netrebalo dvakrát hovoriť, čo majú robiť. Skočila som za posteľ a len tak-tak som sa uhla letiacej vankúšovej bombe. Namierila som si to rovno na Hermionu a tá sa nestihla zohnúť. Z boku ma však zasiahla Parvatina strela. Chichotajúc sme sa ohadzovali a venovali sa našej malej vankúšovej vojne.

"Stačí, prosím dosť." lapala po dychu Hermiona a držala sa za bok. O chvíľku sa však spontánne rozrehotala.

"Čo je?" uškrnula som sa a zodvihovala všetky popadané vankúše.

"Keby nás tak videli chalani." usmiala sa.

"Správame sa, ako šialené." dodala Parvati a prekrútila oči.

"A nemôžeme?" zaškerila som sa a opäť do nej hodila jeden vankúš. Nie, nechcela som rozburcovať svetovú. Len jej chýbal na posteli.

"To je jasné. Keď môžu byť oni ako zvieratá, prečo nie my?"

"Lebo my sme dámy." našpúlila som pusu a uhladila si imaginárne šaty.

"Presne! To není fér." zamračila sa Lavender, keď sme sa dochechtali.

"Tak mi toto chýbalo." skonštatovala som a ľahla si na posteľ. Naozaj som sa tešila, že som späť. Cez prázdniny je vždy nuda. Tu má človek priateľov a more zážitkov...

"Aj mne." prikývla Hermiona a sklonila sa nad svoj otvorený kufor. "Toľko som zanedbala školu."

"Hermiona!!!" vykríkli sme naraz všetky tri.

"Čo?" robila sa, že nechápe.

Zasmiala som sa a aj ja sa pustila do vybaľovania. Nepotrebnejšie veci nechala na dne kufra a tie dôležité vytiahla von. Knihy som si strčila do čiernej kabely a kotlík položila do rohu izby vedľa stolčeka. Prísady do elixírov, do ňho uložila a začala sa zaujímať o nahromadenú kopu šatstva na posteli. Moja však nebola, chvalabohu, až taká veľká, ako Levanderina.

"Prišla si sa učiť do školy alebo sa tu premávať, ako na diskotéke?" pozrela na ňu Parvati.

"Učiť, prečo?" pokojne mykla plecom Lavender a ďalej skladala habity.

Vymenili sme si s Parvati pohľady a ja som si unavene povzdychla. Teraz, keď som robila manuálnu prácu, dopadla na mňa všetka únava. Nechápem, ako som mohla mať vôbec energiu na šantenie.

Chvíľku bolo v izbe ticho a keď som mala všetky košele, tričká, nohavice i sukne konečne poukladané v  skrini, vzala si nočnú košeľu, zubnú kefku a pobrala sa do kúpeľne.

Zamkla za sebou, aj keď som vedela, žeby mi tu baby nevleteli. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Pustila na seba letný prúd vody a zaklonila hlavu. Vychutnávala som si ten pocit a relaxovala. Potom som zastavila vodu a zabalila sa do jednej z huňatých bielych osušiek, ktoré tu vždy boli. Vlasy si zopla do drdola a takto si bleskovo umyla zuby. Potom osušku hodila aj s pôvodným oblečením do koša na bielizeň a natiahla na seba nočnú košeľu.

Hermiona a Parvati už ležali v posteliach za zatiahnutým baldachýnom a hlboko spali, len Lavender čakala pred dverami s pyžamom.

Kývla som jej hlavou na dobrú noc a ona pozdrav opätovala. Potom som počula buchnúť dvere a sama som klesla na perinu. Poriadne sa zababušila a sfúkla sviečku v kahane...

*

Zrazu som sa strhla a prudko otvorila oči. Zahľadela som sa do tmy a rozmýšľala, čo ma tak mohlo rozrušiť, že som sa prebrala zo spánku. Opäť som tuho zavrela oči a v mysli sa mi vybavil sen.

Nachádzala som sa v klubovni a hrala s Fredom rachotiacu sedmu. Vyhrala som a ten sa preto nahnevane postavil.

"Si úplne sprostá?! Pottera by si nechala vyhrať!" vrieskal.

"Čo, čo..?" koktala som vystrašene.

"Videl som vás v komore na metly." odvetil.

Zrazu sa zmenil na Draca Malfoya. "Nemala by si tu nosiť plavky." zaškeril sa.

Pozrela som sa na seba a naozaj. "Prečo?"

"Dráždiš ma tým." chytil ma a pritiahol k sebe.

"Harry prosím! Pomoc! Prosím!" plakala som zúfalo, keď ma Malfoy zvieral a ťahal niekam preč.

Harry sa len otočil a usmial sa "Mala si nechať Freda vyhrať."

Prudko som sa nadýchla a otvorila oči. Takže táto hlúposť sa mi snívala. Zaujímavé. Je zvláštne, ako si to mozog hocijako pospája a vznikne napríklad toto.

Ďalej som ležala a premýšľala nad snom a potom sa pretočila na bok. Ráno začína škola, mala by som sa vyspať.

Bohužiaľ nedalo sa, už sa asi hodinu, len tak prehadzujem a nie a nie zaspať. Zúfalo som si hlavu zaborila do vankúša a potom sa postavila. Prešla som rovno ku stolčeku pod obrovským oknom a načiahla sa za krčahom s vodou. Naliala si do pohára po troške a na jeden šup to vypila. Zahľadela sa na oblohu posiatu hviezdami a obrovský mesiac vo fáze splnu. Už viem, prečo nemôžem pokojne spať.

Kedže som narodená v znamení raka, na ktorého má veľký vplyv luna, prejavuje sa to námesačnosťou a nespavosťou. Výborne...

Obula som si tenisky a cez košeľu prevesila plášť. Prútik si vložila do vrecka a pobrala sa dolu do klubovni. Oheň bol vyhasnutý a z popola sa ešte dymilo. Vysedené kreslá boli prázdne a všade bolo ticho. Len Krivolab zaliezol po stôl a teraz na mňa poškuľoval.

Váhala som. Stojí mi krátka prechádzka po hrade za trest? Alebo prichytenie školníka Filcha či jeho mrzutej mačky Pani Norrisovej? Pregĺgla som a zamierila si to k Tučnej pani. Prešla som cez otvor a s úľavou zistila, že nie je v obraze. Možno šla naštíviť svoju priateľku. Ináč by len zbytočne vyzvedala, kam som sa vybrala.

Prechádzala som prázdnymi chodbami a v duchu sa tešila, že som ešte nestretla ani živú ani mŕtvu dušu. Vždy som za rohom počkala a skontrolovala vzduch a až potom pokračovala ďalej.

Moja radosť však netrvala dlho. Zrazu som za sebou započula veľký treskot a výkrik. Ani som sa neobzrela a rozbehla sa. Preletela som chodbou na prvom poschodí a ocitla sa vo sieni Slávy. Takmer nehlučne zavrela dvere a udychčane cúvala dozadu.

Zrazu ma niekto zozadu zovrel rukami. Vyľakane som vykríkla a vytrhla sa dotyčnému. "Zavri ústa Fosterová! Chceš aby nás našli?" ozval sa typický ťahavý hlas za mojim chrbtom. Ten nemôže patriť nikomu inému okrem Malfoya!

Zvrtla som sa na päte a zbadala ho pred sebou. Nemal na sebe žiadnu pyžamu ani nič také. Oblečené čierne nohavice s čiernou košeľou a sebavedomý aristokratický úsmev na perách.

"Čo... čo tu robíš?"

"To isté by som sa mohol opýtať ja teba, Fosterová." uškrnul sa a pomaly sa ku mne približoval s rukami vo vreckách nohavíc.

"Bola som sa len prejsť!" odsekla som a snažila sa prekryť strach v hlase. Spomenula som si na svoj sen a veľmi mi to nepomohlo.

"Tak prejsť? V túto neskorú nočnú hodinu?" zaklonil hlavu Malfoy a zastal predo mnou.

"Presne tak! A ty? Tiež by si mal byť v posteli!" zamračila som sa a snažila sa ukľudniť svoj tep. Keď sa Malfoy o niečo pokúsi, môžem kričať a niekto príde. Potom ma tu však nájdu a užijem si trest. Ale, keď budem čušať, v pokoji mi niečo spraví. Nie je tu Harry, aby ma ochránil.... Som hlupaňa! Keby som zostala pekne-krásne v klubovni nemuselo by sa toto stať!

Malfoy, ako keby tušil, o čom premýšľam. Zbytočne mi uškŕňajúc sa pripomenul. "Fosterová, Potter tu ale nie je."

A/N: Hallo! :D Pôvodne dnes časť vôbec nemala byť, ale mám voľno a kopla ma múza :) Ja viem, že sa dookola opakujem, ale musím to napísať znova! :D Ďakujem za úžasné komentáre a za hlasovania :3 len dúfam, že sa aj táto časť bude ľúbiť a budete story čítať naďalej :)