"Dobré ráno." podpichol ma Kade keď som sa o desať minút zjavila v kuchyni, prezlečená, s vlasmi v drdole a vyčistenými zubami.

"Aj tebe." vrátila som mu to a zívla.

Hodiny na stene ukazovali štvrť na päť poobede.

Sirius pohodlne sedel s vyloženými nohami na stole, s hrnčekom kávy pred sebou a tvárou zakrytou novinami.

Lupin sa rozprával s pani Weasleyovou, ktorá pravdepodobne varila večeru a Kade bol predtým, ako si ma všimol, zahĺbený do nejakej tučnej bichli.

Vytušila som, že to bude kniha ktorú mi spomínal minulú noc. Tá v ktorej sa dozvedel o druhovi vlkolaka.

"Kde sú ostatní?" prekvapene som sa obzerala po miestnosti. Zrak mi padol na škriatka pri dverách od komory kde nenápadne strkal nejaké haraburdy.

"Každý má prácu." usmial sa na mňa Lupin. "Ale určite sa niekto zastaví na večeru. Keď sa prídu podať správy..."

"Vitaj Harry! Ako opica?" Sirius si zrazu od tváre prudko odtiahol Denného Proroka a hodil ho na stôl. Uškŕňal sa smerom niekam za mňa.

Pretočila som očami a usadila sa oproti Kadovi.

"Cítim sa ako... hovno." zavrčal chlapec a chytil sa za hlavu "Nemáte nejaké prášky alebo...?"

"Hej. Elixír na bolehlav." zasmial sa Sirius ktorému následky včerajšieho chľastania pravdepodobne celkom vymizli.

"Výborne." spokojne zamrmlal Potter, pozdravil pani Weasleyovú a sadol si vedľa mňa.

Zahryzla som si do pery ako Kade ustrnul v napätom kŕči.

Remus po nás hodil rýchly znepokojený pohľad a mne to vtedy docvaklo.

On to vie.

Pozrela som sa na Siriusa ktorý si nervózne oblizol spodnú peru.

A on to vie tiež.

Podľa toho ako sa spokojne tvárila pani Weasleyová a znudene Potter, ktorý si uchmatol Blackove noviny a začítal sa do článku o metlobale som usúdila že tí dvaja nemajú poňatia.

Našťastie.

Kade zavrel oči aby sa upokojil a potom ich o pár sekúnd otvoril, no po modrej nebolo ani stopy.

Premenili sa na tie čo som už raz mala šancu vidieť, krvilačné a sfarbené do nebezpečnej žltej.

"Rád by som ti niečo ukázal, Kade!" vyskočil na nohy Lupin, zdrapil chlapca za zápästie a rýchlo ho vytiahol z kuchyne.

Šelma v ňom ma pozorovala a vetrila vo vzduchu.

Skľúčene som si bradu podoprela rukami.

To všetko čo sa okolo mňa dialo bolo choré. Postavené na hlavu. Šialené.

"Večer sa tu objaví Dumbledore." ticho prerušil Sirius "Chce sa s vami porozprávať."

Prikývla som a vybavila si slová riaditeľa keď nám spomínal dôležitý rozhovor.

A ak mám byť úprimná, už teraz som mala obavy.

Vždy keď nám niečo profesor oznámil vykľula sa z toho ešte väčšia, ďalšia komplikácia ktorá mi obrátila život hore nohami.

Najprv magická rana, potom zväzok, KingSmuir, výcvik a teraz?

Potter kývol na znamenie že rozumel a ďalej venoval pozornosť novinám.

"Si v poriadku, Meg?" Sirius venoval hodnotiaci pohľad mojej bledej tvári na ktorej sa črtali tmavé kruhy pod očami.

"Len som unavená." naoko ľahostajne som mykla plecami.

Tichošľap sa na mňa súcitne usmial a natiahol sa cez stôl aby mi utešujúco stisol dlaň.

Vedel prečo som taká zničená.

Prečo som na dne viac než zvyčajne.

"Bude to dobré, uvidíš." žmurkol a nadvihol jeden kútik úst.

Určite sa mu v minulosti vďaka tej jednoduchej grimase pod nohy hádzali stovky dievčat.

Ešte stále z neho vyžaroval sexepíl a charizma z mladosti.

Ani som sa sama sebe nečudovala prečo som bola v jeho prítomnosti viac hanblivá ako pri Lupinovi, ktorý bol pred dvomi rokmi dokonca i môj profesor!

"Neflirtuj s mojou frajerkou, Sirius." pretočil očami za sklíčkami Potter a ja som si až teraz uvedomila že sa mu podarilo nájsť okuliare.

Nechápavo som sa zamračila a potom mi docvaklo že tu ešte stále s nami v kuchyni je aj pani Weasleyová ktorá si pri peci hmkala spoločne s rádiom.

Takže ďalšie predstieranie.

Krstný otec chlapca sa len uškrnul a lenivo si prehrabol čierne pramene. Pri tom na mňa zo žartu nezabudol hádzať oči.

Potter vyzývavo nadvihol obočie, jednou rukou ma objal okolo pása a pritiahol k sebe.

Otvorila som ústa aby som ho poslala do kelu no v tom sa pani Weasleyová s úsmevom otočila "Večera bude o desať minút hotová."

"Vďaka Molly. Si poklad." uvoľnene vydýchol Sirius, zložil si nohy zo stola a pobral sa ku dverám "Len skočím po Remusa a Kada."

Z jeho hlasu som vycítila že chce najmä skontrolovať či je všetko v poriadku. Ak by tu po dome začal pobehovať nebezpečný vlkolak s cieľom dostať sa ku svojmu druhovi za každú cenu, bola by to ďalšia katastrofa kolosálnych rozmerov.

"Ron sa na teba neustále vypytuje, Harry. Vždy ma v každom liste prosí aby som mu prezradila kde si a čo robíš." z ničoho nič prehovorila pani Weasleyová s úsmevom.

"Čo ste mu povedali?" Potter sa na ňu zvedavo zahľadel.

"Máme od Albusa zakázané písať v listoch nejaké informácie." mykla ramenom "A dokonca aj niečo hovoriť. Vraj najlepšie bude ak nikto nevie kde sa nachádzaš." 

Bolo mi jasné že Ronova mama nemá ani tušenia prečo som tu i ja. Nemá tušenia o magickom zväzku ani o výcviku.

Vedelo o tom len pár blízkych osôb; najvernejší členovia Fénixovho rádu, ľudia ktorým Dumbledore najviac dôveroval.

Mala som pocit akoby sme boli len nejaké tajné zbrane ktoré sa zhotovujú niekde ďaleko od bojového poľa.

Naša úloha je byť čerešničkou na torte, vyvrcholenie vojny, najväčšie prekvapenie na záver...

Bolo mi jasné, že príde čas keď sa každí dozvie kto som, no práve toho okamihu som sa obávala najviac.

Nie som Harry Potter, nie som statočná ani odvážna, nedokážem zachrániť desiatky nevinných ľudí ani bojovať do posledných síl.

A presne to budú ľudia očakávať od magickej polovice Vyvoleného.

"Megan?" niekto mi zamával pred tvárou a ja som sa strhla.

Chlapec s jazvou na čele si ma premeriaval. Odvrátila som od neho tvár.

Z chodby bolo počuť hlasy, smiech a o chvíľu i ohlušujúce jačanie obrazu Siriusovej matky.

O pár sekúnd do kuchyni vtrhli chichotajúce sa Tonksnová a Krystal, líca červené. Za nimi vchádzal Arthur Weasley a vášnivo debatoval so svojím synom Billom, potom samozrejme Remus, Sirius i upokojený Kade ktorý mi venoval smutný ospravedlňujúci úsmev a na moje prekvapenie skupinku uzatvárali Minerva McGonagallová, Severus Snape a Albus Dumbledore.

Práve toho posledného som nevidela celú večnosť, naposledy keď sme prvykrát prišli do KingSmuir.

Všetci sa s hlasným buchotom usadzáli a navzájom prekrikovali, profesorka sa ponorila do tichého rozhovoru s Remusom, Dumbledore sa na niečo vypytoval Siriusa a Snape vyzeral že zjedol obvzlášť kyslý citrón keďže sa nachádzal ako jediný slizolinčan v miestnosti plnej chrabromilčanov.

Molly veselo štebotala a podávala večeru.

Vedela som že riaditeľ tu je hlavne kvôli nám dvom takže som mala v pláne do seba narýchlo nahádzať najviac čo sa dá, keďže mi celý čas škvŕkalo v žalúdku. Nechcela som aby sa na mňa neskôr čakalo.

Spozorovala som ako sa Krystal s úsmevom bližšie naklonila ku Kadovi ktorý jej niečo zanietene vykladal.

Asi sa jej muklovský chlapec naozaj začínal páčiť.

Potter si ma zrazu pritiahol do svojho klína. Prekvapene a zároveň i nechápavo som sa na neho zamračila "Čo...?"

"Remus hovoril že ste sa doteraz váľali v posteli." uškŕňal sa Bill "Dáš jej trochu vydýchnuť, Harry?!"

Aha.

Predstieranie.

Potter sa zasmial, bolo však jasné že smiech je nútený.

"Megan je krásne dievča." venoval mi úsmev Bill "Na tvojom mieste by som ju ani nepúšťal z izby. Chránil by som ju pred svetom ako najvzácnejšiu kvetinu."

Z jeho slov som musela byť červená až na zadku.

Vyvolený pokojne odvetil ale cítila som ako mi pevnejšie zovrel boky. Zadržala som bolestivý ston. "Ale netreba zabúdať komu tá kvetina patrí..."

Weasley pobavene pretočil očami "Nemusíš sa báť kámo. Mne do očí dávno padol niekto iný."

"To nemyslíš vážne Bill!" zapojila sa do rozhovoru pani Weasleyová "Ako je možné že o ničom neviem?!"

Ďalej som už nevnímla a nepokojne sa zvrtela.

"Prestaň. Sa. Hýbať." zavrčal mi do ucha Potter a naďalej drtil boky v dlaniach.

"Takže kvetina, vážne?" zasyčala som naspäť a znovu sa pohla. Snažila som sa nenápadne vytratiť.

"Megan!" varoval ma chlapec ale spoločne s mojím menom sa mu nechcene z úst vydral i tichý ston.

Šokovane som zamrzla keď mi docvaklo čo sa deje. Potterova náruč bola horúca a príjemná a jeho príťažlivá chlapčenská vôňa mi spôsobovala závrate zatiaľ čo mi srdce búšilo ako o život, no to nebolo nič nové, dialo sa to vždy keď som sa dostala do jeho blízkosti.

Čo však bolo nové... bola hrča ktorá sa objavila.... objavila v chlapcovom rozkroku.

A ja som ju mala možnosť pod sebou veľmi dobre cítiť.

Zahryzla som si do pery.

Panebože!

Ani v snoch by ma nenapadlo, že ja, obyčajná Megan Fosterová dokážem no.... vzrušiť Harryho Pottera.

Cítila som ako mi horia líca.

Na čerpacej stanici mi počas jednej z nekonečných hádok vykričal že ho priťahujem a neskôr počas ďalšej hádky dokonca oznámil, že ma chcel do postele, že mu o nič iné nešlo....

...no a toto bol jasný dôkaz že neklamal.

"Kurva." zastonal mi do ucha Potter na čo sa mi po tele rozliali zimomriavky. "Pozri, čo so mnou robíš, Megan."

Preboha! Nachádzam sa v miestnosti plnej dospelých a ešte k tomu aj profesorov!

Okamžite som mala v pláne zošuchnúť sa a vypariť (so spaľujúcou červeňou na tvári od hanby) keď sa ozval ženský výkrik.

Šokovane sme sa obaja otočili za hlasom Krystal, ktorá s hrôzou hľadela na Kada. "Niečo sa s ním deje! Jeho oči... Jeho oči sú žlté!"

Vystrašene som otvorila ústa, keď muklovský chlapec zavrčal ako zviera s vraždeným pohľadom upreným priamo na mňa.

Jeho rysy sa premenili na tvrdé a ostré, namiesto nechtov pazúry... premieňal sa.

"Okamžite von!" zahrmel Dumbledore, ktorý pohotovo vyskočil na nohy.

Molly, Krystal, Tonksnová, Arthur a Bill okamžite zmizli na chodbe, zatiaľ čo McGonagallová, Snape a Sirius zaujali obranný postoj a mierili s prútikom na príšeru krčiacu sa na zemi.

"Musíš zmiznúť Megan!" vykríkol Lupin ako ma schmatol za pás a ťahal ku dverám.

Kade stále celkom nenabudol vlkolačiu podobu ale po človeku nebolo ani stopy.

"Nie!" bránila som sa a snažila sa vytrhnúť "Je nevinný!"

Dumbledore si k zvieraťu opatrne čupol "Kade? Počuješ ma, chlapče?"

Potter zatiaľ šokovane hľadel na vlkolala a v ruke drtil svoj prútik.

"Neubližujte mu prosím!" kričala som ako ma Lupin odmietal pustiť.

"Musíš odísť, Megan. Cíti ťa. Si jeho korisť. Jeho druh. Neupokojí sa, keď si tu." prehovoril ticho Dumbledore s očami stále prilepenými na vlkolakovi.

"Jeho druh?" pomaly zopakoval Potter, videla som mu na tvári ako pochopil "MEGAN JE JEHO DRUH?!"

V tom zviera zavylo. Nad tým zvukom mi prestala prúdiť krv v žilách.

"Severus, vráť sa do Rokfortu a prines potrebné elixíry!" rozkázal riaditeľ a Snape okamžite počúvol, zložil prútik a vydal sa k dverám "A nezabudni na dúšok pokoja!"

McGonagallová a Sirius naďalej bez slova mierili na vlkolaka.

"ZABIJEM HO! PRISAHÁM BOHU JA HO ZABIJEM!" vykríkol Potter s temným vražedným leskom v očiach a zaťatou sánkou.

Takého nahnevaného som ho ešte nikdy v živote nevidela.

Vyzeral, že sa každú chvíľu vrhne na vlkolaka a nebude hľadieť na následky.

Vyzeral, že stratil všetok zdraví rozum.

"Nechajte ho na pokoji!" v zúfalstve som sa snažila dostať z Remusovej náruče. "Za nič nemôže!"

Dumbledore otvoril ústa, keď zrazu z ničoho nič vzbĺkol stôl, vybuchli poháre, sklo sa rozletelo do všetkých strán a vlkolak s vrčaním vyskočil na nohy.

Potter sa vrhol dopredu, zatiaľ čo Sirius odtiahol McGonagallovú lebo na mieste kde práve stála sa s hlasným treskotom zrútil krištáľový luster, ktorý som si nikdy predtým nevšimla a ja som od strachu vykríkla.

Nevedela som či sa viac bojím o Pottera alebo o vlkolaka ale riaditeľ bol ako vždy najrýchlejší.

Bleskovo vyčaroval pevné povrazy, ktoré sa omotali okolo zvieraťa a druhou rukou zadržal chlapca.

Príšera s nimi hodnú chvíľu bojovala, chladné vražedné oči upierala na mňa a vycerovala tesáky, no v tom sa do miestnosti vrátil Snape.

Pribehol k vlkolakovi a pomocou čarov ho prinútil nasilu vypiť elixíry.

Zviera ešte chvíľu bojovalo ale potom pomaly ochablo a nakoniec sa zviezlo na zem.

Namáhavo som dýchala keď ma Lupin konečne pustil a ja som mohla pribehnúť k vlkolakovi. Po ceste sa na poslednú chvíľu vyhla úlomkom skla.

"Kade." z mojich úst sa ozval zlomený šepot.

"Minerva, priveďte prosím madam Pomfreyovú. Sirius, odkážte ostatným že je všetko v poriadku a nech idú domov."

Obaja sa vytratili bez zbytočných rečí.

Oheň bol uhasený; zo zvyškov stola unikal čierny dym.

Potter zatínal päste a naďalej sledoval vlkolaka na zemi. "Zabijem ho."

"Harry, ten chlapec nemôže za to, že si vybral práve Megan." zavrtel hlavou Dumbledore.

Vyzeral naozaj vyčerpane. Až teraz som si uvedomila, aký starý musí byť.

"Od začiatku po nej šalel!" precedil cez zaťaté zuby. "Túžil po nej, chcel ju... a teraz... teraz by si ju najradšej privlastnil."

Potter si v zúfalstve prehrabol vlasy, ťahal za havranie pramene akoby ich chcel vytrhnúť a nakoniec zatvoril oči.

"Ak príde madam Pomfreyová, Kada premiestnite do jeho izby a postarajte sa o neho. Každú chvíľu by mal byť opäť vo svojej ľudskej podobe." Dumbledore hľadel na Remusa. "A potom prosím vráťte miestnosť do pôvodného stavu."

Lupin bez zbytočných rečí prikývol.

"Megan, Harry, Severus." pohľadom vyhľadal každého osloveného "Čaká nás vážny rozhovor."

Posledný krát som sa pozrela na vlkolaka na zemi. Ešte stále som mohla cítiť strach ktorý mi prúdil v žilách i šialený tep srdca.

"Nedotýkaj sa ho." zasyčal na mňa Potter keď sa mi objavil za chrbtom a vytiahol ma na nohy.

Na moje prekvapenie aj keď bol šialene rozzúrený, pomocou magického jadra nechal vybuchnúť kuchyňu a mňa v tej chvíli pravdepodobne nenávidel ešte viac ako zvyčajne, bolo jeho zovretie jemné.

Zahryzla som si do jazyka aby som mu niečo neodsekla ale to nás už Dumbeldore viedol preč z miestnosti.

Neustále som mala pred očami čo sa práve stalo.

Kade sa premenil na vlkolaka.

A nebola to žiadna čiastočná premena v akej som ho mala už možnosť vidieť.

Nie! On sa naozaj premenil na tú krvilačnú príšeru!

Cítila som ako ma v očiach štípu slzy strachu, zúfalstva ale i úľavy.

Nedovolím aby sa Kada zbavili... Nedovolím aby ten nevinný muklovský chlapec trpel ešte viac...  Do čarodejníckeho sveta sa dostal len kvôli mne... nemôže mu byť ublížené len vďaka mojej hlúposti.

Avšak, za všetko čo sa mu deje môžem výhradne ja.

Vlastne...

Za všetko čo sa tu deje môžem ja.

Sám Potter zavrčal, že ak by som mu nevtrhla do života, ak by neprebehol ten osudný trest u Snapea vôbec by som tu teraz nebola.

Vôbec by sa nič z toho nemuselo diať.

Po tvári mi skĺzla slza.

Nevládala som ju utrieť a naďalej predstierať, že som silná.

Nebola som.

"Megan, Harry..." prehovoril tichým hlasom Dumbledore, keď sme dorazili do izby v ktorej som sa ešte nikdy predtým neocitla a Snape ju začaroval najsilnejšími kúzlami na súkromie.

Potter sa mračil, nervózne si strapatil vlasy a ja som tam nehybne stála s mokrými lícami.

Riaditeľ na nás smutne hľadel a pár krát sa zhlboka nadýchol akoby si dodával silu.

"To čo sa práve stalo..."

"AKO JE MOŽNÉ ŽE NEVIEM O DRUHOVI VLKOLAKA?!" vybuchol Potter a nahnevane rozhodil rukami. Vyzeral rovnako otrasene ako ja.

"Dnes sme sa o tom mali porozprávať..." začal starý muž no ani zďaleka neznel pokojne a vyrovnane ako vždy.

"Nemyslíte že je už trochu neskoro?" ironicky nadvihol obočie Potter a potom si vyčerpane pošúchal čelo.

V salóniku nastalo ticho. Snape sa utiahol do kúta kde číhal ako veľký prerastený netopier, ktorým vlastne aj bol.

"Prečo..." zhlboka sa nadýchol "...ale prečo práve Megan? Prečo z miliónov ľudí po celom svete práve ona?"

Prekvapene som sa pozrela na zničeného chlapca s tvárou zaborenou v dlaniach.

Riaditeľ na neho súcitne hľadel.

"Ani sám Kade nedokáže povedať prečo. Vlkolak si vyberie druha podľa vône. To je všetko čo vieme."

"Nedovolím aby označil Megan! Nedovolím aby sa jej vôbec dotkol!" zavrčal keď zdvihol hlavu a svoje zelené oči uprel priamo na mňa.

"Samozrejme to nedovolíme ani my." vážne prikývol Dumbedlore "Ste magické polovice vo zväzku. Ak by Meg patrila vlkolakovi nemohla by naďalej bojovať vo vojne."

"Prečo?" konečne som sa ozvala ja.

Potter na mňa prekvapene pozrel. V očiach sa mu mihla temná čierna. "Takže ty chceš byť jeho druh?"

Hovoril ticho a zlovestne ale dokázala som rozoznať aj stopy po bolesti.

Zahryzla som si do pery. "Nie."

"Vlkolak ma za úlohu svojho druha chrániť. Nedovolil by ti bojovať vo vojne. Je to proti jeho zmýšľaniu a pudom."

Miestnosť sa ponorila do ticha.

"Ale ak by si naozaj chcela Kadovi patriť..." začal riaditeľ "...nemohol by ti v tom nikto zabrániť. Ani my, ani Voldemort, ani vojna. Má to byť len a len tvoje rozhodnutie."

"Albus!" nahnevane sa ozval z kúta Snape. "Nemôžeme dovoliť..."

Dumbledore zdvihol ruku aby profesora umlčal.

"NIKDY!" vykríkol výhražne Potter a prepaľoval ma očami.

Priskočil ku mne a jemne sa dotkol mojej tváre. Hľadel na mňa ako by som sa mu každú chvíľu mala stratiť pred očami. Bruškom palca zotrel slzy na tvári.

Vyzeral zničene a zronene.

Rozbúchalo sa mi srdce.

Všetky oči sa upierali na mňa.

Moje rozhodnutie a odpoveď bola jasná, milovala som chlapca s jazvou na čele a nedokázala by som celý život zostať uväznená pri vlkolakovi ale maličká, úplne malinká časť mňa sa pohrávala s myšlienkou o druhovi. Ak by ma Kade označil, mohli by sme spolu niekam zmiznúť, vypariť sa, vziať moju mamu a spokojne zostarnúť niekde ďaleko.

Nemusela by som mať na svedomí milióny ľudských životov, nemusela by som trénovať a bojovať vo vojne. Nemusela som už nikdy stretnúť smrťožrútov, žiadnu Bellatrix Lastrengovú ktorá ma prenasledovala v nočných morách a žiadneho Voldemorta pri ktorom mi na chrbte nabehli zimomriavky.

Bola som však v Chrabromile, moja úloha mala byť statočná a odvážna.

Nemohla som byť sebec, utiecť a vykašľať sa na nevinných ľudí. Nemohla som stratiť chlapca ktorého som milovala najviac na svete.

Nedokázala by som žiť bez pohľadu do zelených očí.

Neverila som, že sa to vôbec dá.

Ako sa dalo žiť bez kyslíka, bez vody, bez lásky?

A práve Harry Potter bol pre mňa všetkým.

Ľahký bezstarostný život bez citov či ťažký bolestivý s nimi?

Moje rozhodnutie a odpoveď bola jasná.

"Nechcem byť druhom."

Dumbedore sa jemne usmial no Potter nepohol ani brvou. Len na mňa hľadel akoby ma videl prvýkrát v živote.

"Ani by to nebolo možné." prehovoril ticho riaditeľ.

"Čože?" Chrabromilčan prekvapene zajachtal.

Riaditeľ sa začal prechádzať hore dolu po miestnosti.

"Keď som sa dozvedel, že ste v magickom zväzku, že ste svoje vzájomné polovice pustil som sa do pátrania. Myslel som si že v tom bude niečo viac. Muselo byť."

Takmer som nedýchala.

"Preto som často nebol v škole a cestoval. Pátral v iných kultúrach ako je tá naša britská. Navštívil Nórsko, Ameriku či starodávne africké čarodejnícke kmene..." Dumbldore sa zamyslene odmlčal.

Mala som chuť nervózne zakričať nech konečne pokračuje.

"...samozrejme nikto nič nevedel ani netušil o magickom zväzku či jadre. Každý si myslel že je to nemožné..."

Takže sme naozaj jediný na svete.

"...až na poslednej ceste keď som sa stretol s dávnym priateľom v Saleme.... to je malé americké mesto kde v sedemnástom storočí muklovia upaľovali čarodejníkov..."

Po chrbte mi prebehli zimomriavky.

"...má hlbokú čarodejnícku históriu a keď som mohol niečo objaviť, tak jedine tam. Pátrali sme v knižnici, ktorá sa nachádza v podzemí, ukrytá pred muklami..."

"Viem, že by tam mala byť aj stredná čarodejnícka škola podobná Rokfortu, nie?" Potter sa zamyslene zamračil "Niečo mi spomínala Hermiona."

"Presne tak." usmial sa riaditeľ akoby boli na hodine a študent správne odpovedal na pokladanú otázku.

Od nedočkavosti som takmer vyletela z kože.

"...a nakoniec som sa dopátral odpovedí." Dumbledore sa zastavil vo svojom pochodovaní a uprel na nás zrak.

Namáhavo som pregĺgla.

Potter sa spýtavo zamračil.

"Mágia v čarodejníkovi sa silno viaže na srdce, rozum i dušu. A to posledné je pre ňu najdôležitejšie. Keď vaše magické jadrá splynuli do jedného, nedokázali by to len preto že boli kompatibilné..."

Zatajila som dych.

"Ako som vám vtedy vysvetlil, vaše mágie na seba zareagovali čo sa stalo prýkrát v dejinách ľudstva a zviazali sa. Povedal som vám ako legendy vravia že každý jeden jedinec niekde vo svete má svoju magickú polovicu či spriaznenú dušu."

Fajn, to všetko som vedela. Tak o čo ide?

"Starí čarodejníci pátrali a skúmali mágiu v ľudskom tele. Chceli vedieť či čary vplývajú aj na orgány. Chceli vedieť či má niečo spoločné mágia s dušou. A zistili že sú takmer jedno. Majú na seba najväčší vplyv. Ak by som sa lajdsky vyjadril, keď funguje duša, funguje i mágia a naopak. Čo urobí mágia, urobí aj duša. Jednoduchá ale zároveň najkomplikovanejšia vec na svete. Nedá sa vysvetliť prečo alebo ako. Skrátka to tak je."

Nechápavo som sa zamračila.

Čože?

"Hovorí sa, že milujeme srdcom ale je to obyčajný blud. Srdce je len orgán ktorý pumpuje krv, nič viac. Milujeme dušou." Dumbledore pokračoval a ja som dostala pocit, že konečne dochádza k pointe.

"A pri vás sa stalo niečo neuverieľné. Už od narodenia ste neboli len svoje magické polovice ako som si myslel a ako som vám tvrdil. Nie, to nie. Ste si súdení. V mágii i v živote. Ste vo zväzku. V magickom i duševnom."

Prekvapene som zamrkala.

Chlapec vedľa mňa zamrzol a civel na Dumbledora akoby sa zbláznil.

"Máte spoločnú mágiu, spoločné jadro, spoločné city. Ak by jeden zomrel, zomrie i druhý. Ak by jeden trpel, trpieť bude i druhý. Ak bude jeden milovať, miluje i druhý. Ste Soulmates."

V izbe nastalo najdlhšie a najhustejšie ticho aké som kedy zažila.

Len som priblblo zízala na stenu oproti a v hlave sa mi ozývali tie isté slová. Ste si súdení.

"Narodili ste sa jeden pre druhého. Pochopila to duša i mágia. Pochopilo to srdce i myseľ. Je len na vás či sa budete milovať alebo nenávidieť. Žiadna iná cesta neexistuje. Zväzok sa nedá prerušiť či zničiť. Preto by si nemohla byť s Kadom, Megan. Mágia by nedovolila označiť ťa. Preto ak by ste sa chceli v budúcnosti s niekým iným vziať, čarodejnícky svadobný sľub by neplatil..."

V hlave mi šumelo a ja som jednoducho nebola schopná racionálne rozmýšľať.

"Keď som sa to všetko dozvedel, bol som ohromený. Dvaja najsilnejší čarodejníci ktorým je súdené žiť jeden pre druhého. Niečo také sa ešte nikdy nikde nikomu nepodarilo. Zázrak."

Zatočilo sa mi v hlave.

"Preto bolo od začiatku jasné že sa vám do toho pripletú city. Preto ste žili v tom napätí. Preto ste medzi sebou bojovali. Preto ste boli zmätení..."

"Takže budeme jeden druhého milovať." chladne skonštatoval Potter. V jeho hlase sa nedala rozpoznať žiadna emócia.

"Nie, chlapče. Budete jeden k druhému niečo cítiť ale na záver je vždy len na vás akou cestou sa vyberiete. Človek ma stále na výber. A ani láska nemôže byť nasilu. Je to nádherný úprimný cit ktorý medzi sebou majú dvaja jedinci. Láska sa nedá donútiť."

Zhlboka som nadýchla. Opäť na mňa prišiel závrat.

"Mali by ste vedieť ešte jednu vec." Dumbledore sa opäť zatváril veľmi vážne. "Netuším aké dôsledky bude mať váš zväzok. Zatiaľ sa však prejavil len z tej magickej stránky. Avšak historici písali niečo o viditeľnom znamení. Ak si na tele niečo objavíte okamžite to musím vedieť. Mágia je veľmi krehká a nevyspytateľná a ak k tomu prirátam aj dušu môže to byť naozaj nebezpečné."

"Takže sme vo zväzku ktorý bude trvať do konca života." prehodil Potter.

"Áno, Harry, obávam sa, že to tak bude."

V tej chvíli som už viac nedokázala stať na nohách a udržať sa pri vedomí.

Zrútila som sa na tvrdú zem a v hlave sa mi neustále opakovalo slovo Soulmates.

Potom ma pohltila temnota.

A/N:) Ahojte baby! Nová časť nebola celú večnosť a za to sa Vám ospravedlňujem ale poslednú dobu to bolo šialené, najprv dovolenka, potom posledných pár dní prázdnin, potom začiatok školy, semináre atď... plus sa mi táto kapitola písala naozaj veľmi ťažko takže som šťastná že je to konečne napísané. Je to veľmi dôležitá časť!

Kto to čakal? Aké máte dojmy? Naozaj veľmi potrebujem vaše reakcie takže Vás prosím na kolenách, vyjadrite sa, kladne či záporne! ♥ Bojím sa čo na to poviete! :D

Zajtra odchádzam na tri dni na branecký, potom idem na prvú schôdzku autoškoly, čaká ma doučovanie z matiky takže dúfam že sa k písaniu nejako dopracujem... Pre väčšiu motiváciu mi môžete napísať niečo pekné :D ♥

Ďakujem za všetky komentáre i votes!

I love you all ♥