Keď ma okolo druhej ráno hnala do postele Tonksnová, do sídla Fénixovho rádu dorazili dve vysoké postavy zakrútené v habitoch a nanešťastie zobudili obraz Siriusovej matky.

Od strachu som vyskočila meter dvadsať.

Mala som pocit že dostanem infarkt... Jej jačanie bol ten najhorší zvuk na svete.

Chcela som zistiť kto sa tu zjavil tak neskoro v noci, no keď zo seba postavy zhodili plášte, ani jedného čarodejníka som nespoznala.

Nenápadne spoza rohu sledovala ako sa Krystal a Remus lúčia so Siriusom a miznú za vchodovými dverami.

Bolo mi jasné, že sa tu práve odohrala výmena.

Ale kde mohli ísť?

O čo tu išlo?

Aurorka ma však okmžite zatlačila do postele a ignorovala moje otázky.

Prečo som mala pocit, že nám nič nepovedia?

Liečiteľka mi do krku naliala tri rôzne elixíry a ja som nadopovaná a celkom omámená zostala sama v tme.

Aspoň už viem čo je s Kadom.

Snažila som sa v duchu utešiť.

Žije a to je hlavné.

Ale čo bude so mnou a Harrym Potterom?

Zostaneme tu, v sídle Fénixovho rádu?

Vrátime sa späť do KingSmuir a budeme pokračovať vo výcviku?

Alebo nás pošlú do školy?

Zmätok mi dokonalo ovládal myseľ.

O čom sa Potter rozprával s Dumbledorom?

Čo bude teraz s Kadom?

Potrestá nás riaditeľ za to že sme neumýslne a nepriamo zavraždili desiatky nevinných muklov?

Zúfalo som strčila hlavu pod vankúš.

Prečo tie blbé elixíry na spanie nezaberajú?

Prečo mám pred očami krv? More krvi?

Prečo sa Potter tváril zranene keď to on ublížil mne?

Prečo mám pocit že pomaly ale isto upadám do depresie?

Prečo som šla na ten Snapeov blbý trest po škole?

Prečo som vtedy musela zistiť že som Potterova magická polovica?

Prečo som to práve ja?

Tak veľa otázok a minimum odpovedí.

Hlava mi trieštila od bolesti.

A prečo ho aj po tom všetkom tak šialene milujem?

Srdce mlčalo.

Elixíry konečne zabrali.

Upadla som do nepokojného spánku plného nočných môr.

*

Zobudila som sa s výkrikom na perách do upršaného piatka.

Chvíľu som len tak ležala v posteli, spotená, s pyžamom prilepeným na tele s vidinou pred očami mŕtveho Freda a počúvala bubnovanie kvapiek na tabuľe skla čo ma nejakým zázrakom upokojovalo.

Snažila som sa odplašiť všetky nepríjemné myšlienky a túžbu po mojom najlepšom priateľovi, ktorý mi šialene chýbal.

Na nízkom stole vedľa kresielka ležala čaša s elixírom a na kúsku pergamenu inštruktáž aby som to hneď po prebudení vypila.

Počúvla som liečitelkin rukopis a potom na seba začala navliekať muklovské oblečenie, ktoré stále ležalo poskladané a pripravené na tom istom mieste ako včera.

Natiahla som si obyčajné úzke džínsy, ktoré mi dokonalo padli aj keď neboli moje a čiernu mikinu.

Chvíľami sa mi zatočilo v hlave a pred očami objavilo šero ale to bolo pravdepodobne len kvôli prázdnemu žalúdku či nízkemu tlaku.

Nasadila som si tenisky a zavizala šnúrky. Prútik strčila do vrecka, vlasy prečesala aspoň prstami a v duchu si želala zrkadlo a hrebeň.

Vedela som, že vyzerám viac než hrozne.

S prútikom v rukáve sa pobrala po schodoch dolu.

Dom cez deň vyzeral ešte väčší a pochmúrnejšie ako v noci. Vybavil sa mi obrázok včerajšieho domáceho škriatka ale po ňom teraz nebolo ani chýru.

Po špičkách prešla tichou chodbou okolo obrazu zakrytého bielou plachtou a pobrala sa do kuchyne.

Ozývali sa z nej vzrušené hlasy, ktoré sa navzájom prekrikovali a ja som prekvapene vošla dnu.

Sirius, Remus i nejaký ryšavý muž, ktorého som nikdy v živote nevidela stíchli a otočili sa smerom k dverám.

"Dobré ráno." usmial sa na mňa unavene Lupin a nenápadne si strčil nejaký kus pergamenu do vrecka.

Musela som nadvihnúť obočie.

"Ty si Megan Fosterová však? Veľmi rád ťa spoznávam." zažmurkal na mňa ryšavý muž s milým úsmevom a energicky mi potriasol dlaňou "Som Arthur Weasley, otec tvojho spolužiaka Rona."

"Och." hanblivo som prikývla "Aj ja vás rada spoznávam."

"Takže ty si nášmu Harrymu pomotala hlavu." dobrácky na mňa žmurkol pán Weasley a ja som spanikárila.

Čo vlastne vedeli ľudia, ktorí pracovali pre Fénixov rád?

Viem, že o magickom jadre boli oboznámení len určití vyvolení ale čo ten zvyšok?

Mysleli si že naozaj s Potterom chodím?

Mysleli si že som tam len tak?

Harry Potter vyskočil z lavice, kde sa rozprával s vyčerpane vyzerajúcou Krystal.

Dokázala som si všimnúť jej opuchnuých očí a strapatých vlasov, čo sa na ňu vôbec nepodobalo.

Jej nočná šichta s Lupinom bola asi dosť unavujúca.

"Dobré ráno, miláčik." usmial sa na mňa a objal ma okolo pása.

Zahryzla som si do jazyka aby som ho neposlala do riti.

Fajn.

Takže sme predstierali.

Krystal sa nadšene uškrnula keď som sa na ňu pozrela a povzbudzujúco zdvihla palec.

Asi si myslela že sme sa včera v kuchyni s Harrym pohádali a potom v noci v posteli uzmierili.

O môj bože.

Dokázala som zachytiť Siriusov pohľad ktorý venoval Potterovi ale nerozlúštila som ho.

Chlapec si ma pritiahol za bok k sebe a viedol na lavicu ku Krystal. Okrem nás šiestich v kuchyni nikto nebol.

V mojom vnútri sa miešlala zlosť, šialená pálčivá zlosť ale i láska.

To, že sa ma Potter opäť dotýkal bol najkrajší pocit na svete ale v hlave sa mi okamžite vybavila noc, keď sme sa šialene pohádali a keď ma zranil tak ako ešte nikto.

Ale premohla som sa a dokázala mlčať s jazykom za zubami kvôli Krystal a Ronovmu otcovi. Nechcela som všetko zničiť.

Potter klesol na lavicu ku stolu a mňa si stiahol na svoje kolená. Bojovala som s chuťou streliť mu facku.

"Nedotýkaj sa ma!" zasyčala som mu do ucha ale vyzeralo to, že mu šepkám vyznanie lásky.

Krystal sa na nás očarene usmievala.

Aj jej som chcela jednu tresnúť.

Snažila som sa sa ignorovať Pottera najviac ako sa len dalo a pritiahla si k sebe noviny, ktoré ležali pri raňajkách.

Na titulke Denného Proroka bola nacapená fotografia nejakej tučnej speváčky v svadobých šatách.

Rýchlo som ich prelistovala ale nenašla som nič o smrťožrútoch či o ich útoku na KingSmuir.

"Denný Prorok nepíše čo sa naozaj deje." pobavene zakrútil hlavou Sirius, keď už bol usadený oproti nám. "Ministerstvo robí z Harryho i Dumbledora hlupákov lebo neveria tomu, že sa Voldemort vrátil. Prečo by potom písali o útokoch keď im to nenahráva do kariet a ukazuje pravdu?"

"Takže klamú verejnosť." vzdychla som si a odhodila noviny.

"A to je pre Voldemorta len a len dobre." zamračil sa Lupin a naďalej si natieral na hrianku maslo.

Napodobnila som ho a tiež si vzala z taniera plného pečiva toast a načiahla sa za jahodovým džemom.

"Urobím to." zamrmlal mi do ucha chlapec s jazvou na čele a vytrhol z ruky toast.

Potom ho začal natierať a ja som si len zahryzla do pery.

O čo mu, dočerta, ide?!

Prečo sa stará?

Prečo ma opäť láme na kúsky?

Prečo ma tak ničí?

Nevidí, že nevládzem?

Nevidí, že mám toho všetkého po krk?

Bola som taká zmätená. Už som ani nevedela rozoznať čo je pravda a čo lož. Čo je realita a čo klamstvo.

Už som nevedela nič.

Podal mi toast a ja som odvrátila hlavu. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí.

"Vy ste takí rozkošní." rozplývala sa Krystal a ja som len zdvihla obočie.

Je normálna?!

Potter sa pousmial.

"Si v poriadku?" zmenila som tému a hľadela na dievča vedľa "Vyzeráš dosť zničene. Nechceš si ľahnúť?"

Naozaj nevyzerala najlepšie.

"Trochu viac rušná noc." pokrčila plecami "Ale inak som v pohode. Remus bol ako vždy neskutočný."

Lupin jej venoval varovný pohľad aby toľko neštebotala.

Musela som sa zamračiť. Vedela som, že sa to ani Potterovi nepáči.

"Nemali by sme mať právo o tom vedieť?" nadhodil pokojným tónom a hľadel rovno na Siriusa.

"Prepáč, Harry, ale Dumbledore nám zakázal rozprávať." odvetil a na čele sa mu vytvorila vráska "Ale mne sa to tiež nepáči. Vy dvaja by ste mali vedieť o všetkom."

"Možno nám konečne niečo povie, keď tu príde kvôli tomu dôležitému rozhovoru."

"Možno." zopakoval Sirius.

Krystal sa medzi tým hrabala vo svojej koženej kabelke, ktorá vyzerala celkom ako nová a vytiahla odtiaľ kefu na vlasy a kozmetickú taštičku.

"Ideš sa upraviť?"

"Nie, Megan." zasmiala sa. "Môj plán na dnes je ísť domov, dopriať si dlhú horúcu sprchu a spať do ďalšieho rána. To je pre teba."

"Pre mňa?" nechápavo som na ňu hľadela.

"Len sa pozri." podala mi malé zrkadlo.

Muži pri stole nás len pobavene sledovali.

"Ženy." vzdychol pán Weasley a ostatní sa zasmiali.

Hľadela som na svoj odraz a nespoznávala sa. Od tej noci v KingSmuir som sa totiž ešte nevidela... Bola som bledá, mala kruhy pod očami, praskla mi žilka pod ľavým okom, pery opuchnuté a fialová modrinka po zuboch na spodnej pere kde som si ju prehryzla. Vlasy strapaté a neučesané.

Okamžite som dostala chuť zahrabať sa pod zem a tak skoro sa nevrátiť.

Takto ma videl Potter? Sirius? Lupin?

O môj bože.

"Nemusíš sa báť." Krystal mi vytrhla zrkadlo a vecne si vyhrnula rukávy na košely. "Hneď ťa dám do poriadku."

Poznala som ju i jej dokonalé zručnosti takže som sa zošuchla z chlapcovho lona a usadila sa obkročmo na tvrdej lavici.

Krystal si k sebe bližšie pritiahla kozmetickú taštičku a pustila sa do práce.

"Fajn. Tak vás tu nechám, mládež. Musím ešte skočiť na ministerstvo!" usmial sa pán Weasley a Lupin ho šiel odprevadiť k dverám.

Potter sa zatiaľ potichu rozprával so Siriusom a ja som nechala oči zatvorené ako mi Krystal na tvár nanášala make-up.

Celý čas som však musela premýšľať nad všetkým čo sa stalo a hlavne nad Kadom. Potrebovala som ho vidieť.

"Kde je madam Pomfreyová?" vykĺzlo mi po polhodine, ked sa Krystal pustila do mojich vlasov.

"Musela sa vrátiť do Rokfortu." odvetil Sirius "Mala tam pár študentov na lôžku."

"Dúfam, že aj Malfoya." zahundral si popod nos Potter.

Zmienka o slizolinčanovi ma akoby tvrdo vrátila do reality. Toto všetko čo sa dialo... to všetko... to bol môj život.

Rovnaký život ktorý som žila štyri roky ako obyčajná študentka Rokfortu. V tom istom živote som sa bavila s kamarátkami, objímala mamu, vykecávala s Fredom, hašterila sa so slizolinčanmi a tajne milovala svojho idola Harryho Pottera.

A teraz?

Všetko nabralo úplne iné obrátky, iný smer... Ak by mi niekto cez letné prázdniny povedal, že sa o necelé dva mesiace budem nachádzať v stane tajnej vojenskej organizácie bojujúcej proti Voldemortovi, oproti mne bude sedieť údajný niekoľkonásobný vrah, ktorý utiekol z Azkabanu a budem magická polovica Harryho Pottera, poslala by som ho vyšetriť si hlavu a zavrela do blázinca.

Mala som pocit akoby sa mi niekto vysmieval do tváre. Akoby to celé bol len nejaký nepodarený žart na prvý apríl.

Som snáď hlavná hrdinka v nejakom šialenom románe? Nie, to určite nie. Potter bol, je a vždy bude hrdina a zachránca nevinných.

Možno sa raz o ňom napíše kniha a bude to trhák.

"Si v poriadku, Megan?" Krystal sa na mňa usmiala ako som sa zatúlala do svojich myšlienok. "Už si hotová."

Zvedavo som sa zadívala do podávaného zrkadla a zalapala po vzduchu. Krystal odviedla úžasnú prácu rovnako ako minule.

Nalíčila ma jemne ale po nedokonalostiach a pamiatkach po hrôzostrašnej noci v klube som vyzerala celkom inak. Vlasy mi šikovne zaplietla do dvoch francúzskych vrkočoch, na pery použila matný bordový rúž, make-up na pleť a na oči len maskaru, ktorá mi predĺžila riasy. Po zničene vyzerajúcom dievčati ani stopy.

"Je to dokonalé." vydýchla som potešene ako si Krystal začala odkladať všetky vecičky naspäť do kozmetickej taštičky.

"Už ste skončili?" o zárubňu dverí sa oprel chlapec s jazvou na čele, ktorý sa už pred hodnou chvíľou vyparil spoločne s Remusom a Siriusom a nechal nás dievčatá osamote.

"Len sa mu ukáž, Megan." zasmiala sa a kabelku si zavesila na plece. "Nech vidí akú ma krásnu priateľku."

Opäť som dostala nutkanie zaškrtiť ju holými rukami ako sa mi červeň rozpila na tvári.

Potter na mňa hľadel s temnou zelenou v očiach a ja som hanblivo uhla pohľadom.

Nikto z nás však nestihol nič viac povedať, keď do kuchyne vtrhla skupina ľudí.

Na čele bol Sirius, ďalej Lupin, Arthur Weasley, ktorý sa vrátil z ministerstva, Tonksnová, madam Pomfreyová, ryšavá žena trochu viac pri sebe, vysoký chalan s dlhými zopnutými vlasmi do chvosta a náušnicou v uchu v tvare tesáka z nejakého neznámeho tvora, nízky ramenatý rovnako ryšavý chlapec, černoch v aurorskom habite, Alastor Moody a ďalší traja ľudia, dvaja muži a jedna žena.

Prekapene a aj so strachom som hľadela na všetkých neznámych.

"Vážené dámy, páni... Harry Potter a jeho priateľka Megan Fosterová." vyhlásil s hrdým úsmevom Sirius.

Dav na nás zízal s neskrývaným záujmom v očiach.

Musela som sklopiť oči. Ich pozornosť mi bola nepríjemná.

Aspoň že ma Krystal nejako upravila.

"Harry, Meg, toto sú členovia Fénixovho rádu. Teda aspoň malý kúsok z nich." zasmial sa Tichošľap.

Okamžite sa k nám prihrnula ryšavá žena a chlapca tuho zovrela v náručí "Tak rada ťa vidím Harry!"

"Hm..." fučal Potter ako ho objímala "Aj ja vás pani Weasleyová."

Takže Ronova mama... teda aj Fredova.

A v tom sa mi vybavila spomienka ako som si pred pár týždňami ešte v Rokforte vypočula rozhovor Pottera a jeho najlepšieho priateľa, v ktorom hovoril že pani Weasleyová varuje Vyvoleného aby si dával pozor na svoje známosti.

Panebože ona si stále myslí, že Pottera využívam ako ľahké dievča.

Ona verí tým somarinám v novinách.

Takže nás čaká len ďalšie predstieranie.

"Ty musíš byť tá Megan." odtiahla sa od chlapca a prižmúrila oči ako si ma premeriavala od hlavy až po päty. "Dúfam, že sa nechystáš nášmu Harrymu zlomiť srdce..."

Nestihla som zareagovať len ublížene stisnúť pery ako si ma chlapec pritiahol zozadu k sebe do objatia. Bradu si jemne oprel o moje rameno a ja som bolestivo zavrela oči.

Prečo mi to robí?

Prečo mi ubližuje?

Prečo...?

"Megan je úžasné dievča, pani Weasleyová." v jeho hlase bol náznak podráždenosti a varovania "Neželám si aby sa k nej niekto choval neprijateľne."

Keď som taká úžasná prečo si ma polámal na kúsky? Prečo si tvrdil že to celé bola len hra?

Jeho slová, aj keď vymyslené pre obecenstvo, mi do srdca zabodávali triesky.

Žena len prikývla a hneď sa pobrala k sporáku na druhej strane miestnosti.

"Bill Weasley." podal mi ruku vysoký chlapec s náušnicou a vyčaril úsmev. Patril do kategórie veľmi príťažlivých chalanov. "A môj brat Charlie."

Nízky chlapec sa uškrnul a krátko sa uklonil. Podobal sa väčšmi na Freda a Georga ako zvyšok jeho bratov.

Okamžite ma zalial smútok pri myšlienke na Freda. Tak veľmi som ho potrebovala vidieť.

Obaja sa zaškerili na Pottera "Našiel si si peknú kočku."

Chlapec im opätoval úškrn a spevnil zovretie. Potlačila som nutkanie vytrhnúť sa mu a pretočiť očami.

"Kingsley Shackelbolt." predstavil sa černoch príjemným zamatovým hlasom. Vyžarovala z neho vyrovnanosť, pokoj a rešpekt.

"Dobrý deň." zdvorilo som mu potriasla rukou.

"Som Hestia Jonesová." usmiala sa žena "A toto sú Dedalus Diggle..." ukázala na mužíka s klobúkom ktorý vzrušene podskočil "A Elphias Doge." starší muž kývol hlavou.

"Večer sa bude konať dôležitá schôdza." vysvetlil Remus, keď sa všetci s hlasnými rozhovormi usádzali k stolu "Takže zopár členov prišlo aj na obed."

Niečo mi nešlo do hlavy "Koľko ich vlastne je?"

"Členov?" vlkolak sa unavene usmial "Viac než si myslíš. Na schôdzu nikdy neprídu všetci. Veľa je ich v zahraničí a pracujú pre rád podobne ako Charlie, ktorý je zvyčajne v Rumunsku. A nie každý pozná všetky informácie."

Teraz som už sedela pri preplnenom stole, z jednej strany bol Potter, z druhej Sirius.

"Ak by všetci vedeli o všetkom čo sa deje, tak by sa dal ťažko určiť prípadný zradca. Takto je to ľahšie. Každý si robí svoju robotu a vie to, čo má vedieť." vysvetľoval Tichošľap a potom nahlas vykríkol aby ho všetci počuli "Kto si dá ohnivú whiskey?!"

O pár minút mal každý v ruke pohárik až na pani Weasleyovú ktorá pripravovala obed.

"A čo mladí?" nadhodil Bill "Aj im jeden nalejte."

"Bill!" pohoršene vykríkla jeho matka.

Sirius na nás žmurkol a do dvoch sklenených malých pohárikoch rozdelil zvyšok obsahu už druhej fľaše whiskey.

"No toto! Ešte nie sú plnoletí! Nemôžu alkohol!" pajedila sa žena.

"Harry je môj krstný syn." podotkol Sirius "Ak mu dovolím piť, tak bude."

"Ja som stále tu." pretočil očami chlapec.

"Na to aby sme sa tu takto ešte veľa krát stretli!" vyhlásil prípitok pán Weasley a všetci zdvihli svoje poháriky.

"Na Harryho Pottera!" zavrčal Alastor Moody.

"Na to že nakope Veď-viete-komu zadok!" dodal Charlie a ja, aj keď som nechcela, musela sa smiať spoločne s ostatnými.

A bol to skvelý pocit. Už celú večnosť som sa necítila tak dobre.

Všetci do seba kopli pohárik a ja som s obavami sledovala ten svoj.

"Nemusíš to piť ak nechceš." zašepkal mi Potter a bola to vôbec prvá normálna jednoduchá veta, ktorú mi od našej šialenej hádky povedal. "Dosť to páli."

Posunula som mu pohárik a on do seba nalial tekutinu.

"Potrebujem vidieť Kada."

Nemala som záujem rozprávať sa. Stále sa mi v hlave prehrávali jeho odporné slová. Jediné po čom som túžila bolo vidieť zraneného muklovského chlapca.

Len zavrel oči a prehrabol si vlasy gestom unaveného človeka a potom prikývol "Ja viem."

Chvíľu bolo medzi nami ticho ak nerátam rozhovory všade navôkol a potom dodal "Po obede ťa k nemu vezmem."

Rozbúchalo sa mi srdce.

Neverím že konečne po dvoch dňoch uvidím chlapca, ktorému som zničila život a ktorý sa stal vďaka mne vlkolakom.

"Obed, mládež!" vyhlásila pani Weasleyová a mávla prútikom. Na stôl začali prilietavať misy plné pariacej sa polievky a tácne s jedlom.

Už teraz sa mi zbiehali sliny.

Obed prebehol v príjemnej atmosfére. Členovia Fénixovho rádu žartovali, smiali sa a bavili. Divooký Moody sa pošepky rozprával s Remusom a aurorom Kingsleym a Krystal s Hestiou sa chichotali na Tonksnovej premene nosa na prasačí rypák.

Po obede všetci otupene vysedávali pri ďatelinovom pive a vtedy mi Potter pokynul aby sme nenápadne zmizli.

Videla som ako nás sleduje Sirius, ako chlapca zastavil a niečo mu zamrmlal do ucha. Chrabromilčan záporne zakrútil hlavou a unavene si prebehol rukou cez tvár.

Potom ma chytil za ruku a vytiahol z kuchyne.

"Hádajte prečo tí dvaja zmizli?!" doľahlo ku mne Krystalino chichotanie.

Opäť som dostala chuť zabiť ju.

Dnes už miliónty krát.

*

Bolo tak veľa vecí, ktoré som mala chuť urobiť. Kričať na Pottera, udierať ho za to čo všetko spôsobil.

Plakať a vrieskať.

Konečne sme potom všetkom boli osamote a ja som sa mohla vrátiť k tej hádke, k tomu čo mi všetko povedal, k tomu čo urobil, k tomu ako sa zachoval v klube.

Ako ma obviňoval z toho že flirtujem s Kadom, ako na mňa kričal neprávom, ako mi sakra ublížil a potom mal tu drzosť pozrieť sa mi do očí!

Ale cítila som celú tú rezignáciu a vyčerpanosť a jediné čo som potrebovala bolo vidieť Kada. Viedol ma hore po schodoch a ja som ako bez duše kráčala za ním. Dobrá nálada celkom zmizla.

Ocitli sme sa na štvrtom podlaží, kde boli len dve dvere a Potter priamo vykročil k tým prvým. Vytiahol si prútik zo zadného vrecka čiernych skinny džínsov a poklopkal po kľučke "Alohomora!"

"Už si ho videl?" musela som sa spýtať.

"Nie." zakrútil hlavou "Ale Dumbledore mi povedal, kde sa nachádza."

Dnu vošiel prvý a ja tesne za ním.

V izbe bolo šero a vo vzduchu visel pach zatuchliny a dezinfekcie rovnako ako u zubára. V miestnosti sa nachádzalo len jedno okno, zatiahnuté závesmi, vysoká skriňa, hrubý koberec a posteľ.

Okamžite som k nej priskočila.

V nej ležal chlapec, vyzeral že tvrdo spí a ja som si musela od šoku zakryť ústa. Z jeho krásy neubudlo, ale rozhodne nevyzeral ako chalan ktorého som stretla v klube.

Mal rozťatú peru i obočie, bol strašidelne bledý a našli sa aj tmavé kruhy pod očami. Jeho rysy tváre, lícne kosti, boli ešte ostrejšie rezané a možno som si to namýšľala ale našla som v nich tieň vlka.

Všetky piercingy mal preč a vôbec nevyzeral ako drsný sexy chalan ale ako nevinný malý chlapec.

Naklonila som sa bližšie a až teraz si všimla nízky stôl vedľa postele preplnený muklovskými liekami, striekačkami a tabletkami.

Natiahla som ruku, zaváhala ale potom ho jemne pohladila na líci.

Bolo smiešne ako krátko som ho poznala a ako mi na ňom záležalo. Aj keď to nevedel, bol mi oporou a ukázal mi že sa nemusím cítiť ako troska keď mi Potter nakričal že som celý ten čas bola len jeho hračka a že ma vodil za nos.

Dal mi pocit že som žiadaná.

Dal žene to, čo najviac potrebovala.

Úsmev, pár milých slov a záujem.

Zrazu sa jeho oči prudko roztvorili až som od strachu odskočila dozadu. Potter stuhol s prútikom v ruke a zamračil sa.

Bledomodré dúhovky boli upreté na moju tvár ako som sa opäť priblížila bližšie "Kade?"

Hodnú chvíľu sa nič nedialo a ja som sa bála že je chlapec chromý a nemý ale nakoniec ku mne vystrelili ruky a za zápästie si ma pritiahol k sebe.

Potlačila som vystrašený výkrik a Potter okamžite na mladého muža namieril prútik."Okamžite ju pusť!"

"Megan..." zachrapčal zlomeným hlasom a ja som klesla na kolená vedľa jeho postele."Neverím, že ťa vidím."

"Och... Kade." zašepkala som ako jeho stisk poľavil a už ma len držal. Vyzeral stratene a tak nevinne. "Aj ja ťa rada vidím."

"Je to pravda?" zašepkal "Je pravda že existujú čarodejníci?"

Zahryzla som si do pery a prikývla.

Kadov pohľad sa zamieril na Potterov prútik, ktorý medzi tým klesol k podlahe.

"Aj vy dvaja ste čarodejníci?" v jeho hlase znela zvedavosť ale i strach.

Opäť som prikývla.

"Mal som pocit, že som sa zbláznil keď sem prišiel ten starý muž čo vyzeral ako Santa Claus." zamrmlal a ja som bojovala s chuťou vybuchnúť do smiechu "A začal mi rozprávať o magickom svete."

"Albus Dumbledore." opravil ho Potter.

"No áno, tak sa predstavil." odvetil Kade.

Vyzeral oveľa pokojnejšie a do tváre sa mu vrátila farba.

"Bolo to šialené. Vlastne stále je..." vzdychol si a opäť sa mi zadíval do očí. "Povedal mi, že je riaditeľom čarodejníckej školy do ktorej aj vy dvaja chodíte. Povedal, že sa o mňa madam Pomfreyová postará... vraj je liečiteľka v tej vašej škole. Posťažovala sa mi, že jej tam Harry Potter každý týždeň zaberá lôžko."

Chrabromilčan otrávene pretočil očami.

"Najprv som ničomu nechcel veriť. Kričal som." chlapec opäť zbledol a iskra života zmizla."Bál som sa že ma zavreli niekde na psychiatriu. Ale potom som si spomenul na teba Megan a na to, že si mala v ruke nejakú halúzku. Napadli nás a vy ste dokázali čarovať."

V miestnosti sa rozľahlo ticho akoby si Kade triedil myšlienky.

"Potom mi Dumbledore oznámil, že na mňa zaútočil vlkolak..." šepkal chlapec a jeho zúfalstvo a strach sa odrážal v očiach "A že som sa sám jedným stal."

"Kade." pevne som zatvorila viečka "Je mi to tak strašne ľúto. Veľmi ma to mrzí. Prepáč..."

"Ale ty za to nemôžeš, nie?" nechápavo na mňa uprel pohľad modrých očí.

"Megan..." varoval ma Potter.

"Tí útočníci sa volajú smrťožrúti." v očiach ma začali štípať slzy "A napadli klub len kvôli nám dvom... A-ak by si hneď odišiel a-ak by si sa so mnou nerozprával a-ak by som ťa prinútila odísť tak by sa to nestalo."

Kade na mňa chvíľu bez slova hľadel a potom prehovoril bezvýrazným hlasom, ktorý ma desil "Takže to vy ste ich priviedli."

"Je mi to ľúto." po tvári mi skĺzla slza.

"Kurva Megan!" chlapec s prudko posadil na posteli a hodil po mne divý vlčí pohľad "Zomreli moji kamráti! Moja druhá rodina!"

"P-prepáč." vedela som že sa to nedá ospravedlniť.

Potter mi zozadu zovrel rameno a zavrčal na Kada "Ona za to nemôže."

"Celý môj život sa premenil na skurvené peklo a to len kvôli vám?!" chlapec tresol päsťou do steny ale nevyzeral na to, že cíti bolesť.

Aspoň nie tú fyzickú.

Už teraz v jeho krvi prúdila vlkolačia sila.

V hlave sa mi vybavil obraz Brandona, chlapca ktorý do mňa opito sotil a výstredného dievčaťa, ktoré volalo Kada zafajčiť si trávu. Obaja tvorili chlapcovu partiu. Na zvyšných som si nedokázala spomenúť.

"Stalo sa zo mňa monštrum!" kričal a nechty od hnevu zaťal do steny a ako ich potiahol dole, zanechávali za sebou ryhy ako od pazúrov. "Som zviera, ktoré vraždí nevinných ľudí!"

"Mrzí ma to..." šepkala som zúfalo, slzy kĺzajúce po tvári a hľadela na rozrušeného chlapca.

"Vieš ako mi pomôže to tvoje mrzí!" zavrčal zúrivo Kade až mi od strachu nabehli zimomriavky a zrazu som ležala odsotená na zemi a on sa krčil nado mnou, jeho nahá horúca hruď na tej mojej, vlčie rysy derúce sa na povrch, bledomodrá meniaca sa na zlatavú... oči sťa mačka s vycerenými zubami.

Hrôza ma zaplavila a od strachu som zabudla i dýchať.

"Vypadni!" počula som kričať Pottera "Kurva zmizni lebo ťa zabijem!"

Chlapec na mňa nehybne hľadel, jeho pohľad najviac priťahoval môj odhalený krk ako sa zhlboka nadýchol. Nebol vo svojej vlčej podobe ale nebol to ani človek.

"Krásne voniaš." zavrčal a vyzeral, že sa snaží dostať opäť pod kontrolu, no potom natiahol ruku a prstami sa jemne dotkol mojich pootvorených vlhkých pier od plaču.

Zrazu zmizol a letel do protiľahlej steny, kde sa zrútil ako kôpka nešťastia.

Od šoku som hľadela na plafón a nedokázala sa pohnúť.

Čo sa to práve stalo?

"Boha ešte raz sa k nej priblížiš a odtrhnem ti vtáka!" kričal Potter, jeho hnev sa odrážal od stien a magické jadro horelo.

Vyzeral ako šialenec keď sa týčil nad Kadom, ktorý sa chúlil pri stene.

"Ešte raz sa jej dotkneš a prizabijem ťa!" z jeho prútika vyskakovali zúrivé iskry, keď chlapcovi vrazil päsťou.

"Harry!" vykríkla som a snažila som sa ho odtiahnuť preč.

V tom Kade vyskočil zo zeme a vrhol sa na Pottera. Tomu vypadol prútik a preletel na druhú stranu miestnosti.

Okamžite začali súperiť na podlahe, ale bolo jasné že vďaka vlkolačej sile Vyvolený nemá šancu.

"Vravel som ti, že si Megan nevážiš!" vrčal Kade ako sa dostal hore a tlačil chrabromilčana do zeme "Choval si sa ako namyslený magor keď si sa vedľa nej zjavil v klube!"

"Kade prosím!" kričala som zúfalo, so svojím vlastným prútikom namierených na chlapcov.

Ruka sa mi triasla tak veľmi že ak by som vyriekla zaklínadlo ľahko by som mohla trafiť toho nesprávneho.

"Čo ty o tom vieš!" uškrnul sa Potter aj keď rozhodne nebol v tej pozícii aby mal čas na posmešky "Nevieš ani hovno o nás dvoch!"

"Vidím len že si posratý strachom že o ňu prídeš!" zasmial sa Kade "Vidím ti to na očiach!"

"A vieš čo vidím ja?! Posranú túžbu! Tak veľmi ju chceš až je to úbohé!"

"Ty majetnícky žiarlivý idiot!" vrčal Kade "Chcel si ma zabiť len za to že som sa na ňu v klube pozrel!"

"Si jeden z tých frajerov, ktorý si len užijú s naivným dievčatkom a potom ho bez milosti pošlú do riti! Najprv súď seba a potom druhých!" zúrivo vyštekol Potter.

Hodila som sa k nim a ťahala preč Kada, cítila som ako sa trasiem a ako mi po tvári kĺzajú ďalšie slzy.

Keď vlkolak pochopil že som to ja, nechal sa odtiahnuť no na chlapca na zemi naďalej zazeral.

Potter mal rozbitý nos a bol celý od krvi a Kadovi sa na oku črtal monokel.

"Vy nie ste normálny." šepkala som a zdesene krútila hlavou.

Naša spoločná mágia visela na vlásku a stačil by len kúsok na to aby to tu vyhodila do vzduchu.

Kade klesol na posteľ a tvár si ponoril do dlaní.

Chrabromilčan okamžite vyskočil na nohy a snažil sa zastaviť krv. "Vrhol sa na teba! Chcel ťa uhryznúť!"

"Dokážem sa ovládať!" odvetil Kade "Nikdy by som ťa nenapadol, Megan."

"Prečo si na mňa skočil?" zašepkala som zlomene "Viem, že sa ti to stalo kvôli mne. Výčitky svedomia ma budú týrať do konca života, takže svoj trest už mám. Ešte raz prepáč."

"Ak by si sa dokázala cítiť... Ako si mám v tvojej prítomnosti udržať zdravý rozum?" vyjachtal zmätene. "Je to všetko čerstvé. Moje zmysli pracujú úplne inak..."

"Ešte raz to urobíš a zlomím ti väz." varoval ho Potter.

Potriasla som hlavou a vybrala sa rovno k nemu. Jemne som sa dotkla jeho sánky a pozrela mu do očí.

Zelená ma pohltila rovnako ako vždy.

Namierila som mu prútikom na nos a zamrmlala "Episkey!" 

Chlapec mi stále opätoval pohľad s tichým "ďakujem".

Kade mal možno v niečom pravdu.

Potter si ma nevážil. Vykričal mi do tváre aká som bola jeho hračka.. ako mu celý čas šlo len o to jedno... z čoho vlastne obviňuje i Kada.

Nevedela som čo si mám myslieť o druhom chlapcovi. Takmer vôbec som ho nepoznala. Viem len to, že bol milý, slušný a zábavný.

Teraz je z neho vlkolak a žije pod tou istou strechou ako my dvaja.

A momentálne som bola znechutená a nemala chuť vidieť ani jedného. Ale Kade bol len cudzí chlapec, ktorý so mnou nemal nič spoločné... Potter bol moja magická polovica, boli sme v magickom zväzku a mali rovnaké jadro.

Kade... to mohlo byť len malé pobláznenie... len chvíľkova zábava... len okamih vzrušenia.

Harry... Harry bol moja prvá a jediná láska... silná túžba a rovnako silné city.

Ale o to tu vôbec nejde.

Kada nepoznám a ešte som nemala šancu spoznať a Potter ma nenávidí.

Pre neho je to celé len hra.

"Potrebujem vypadnúť." zajachtala som a bez ďalšieho pohľadu utiekla z izby.

Mala som pocit že nemôžem dýchať.

A/N: Hi! Stretávame sa pri novej časti a ja Vás musím pochváliť! Naozaj ste ma potešili. Konečne ste mi (aspoň niektorí) dali najavo, že tu ste, že to čítate a že sa Vám to (pevne verím a dúfam) aspoň trochu páči.

Dievčatám, ktoré mi napísali komentáre ďakujem veľmi pekne ♥ Pri ich čítaní som sa usmievala ako sfetovaná :D A rovnako som vďačná aj za hviezdičky.

Priznám sa Vám, človek ma úplne inú chuť písať  keď dostane takú veľkú odozvu a keď sa môže tešiť na Vaše reakcie :) Ešte raz Vám ďakujem ♥ Som rada, že ste mi mnohé napísali že zdieľate môj názor a že som si nenašla žiadne negatívne komentáre.

Písanie tejto kapitoly som si vychutnala ♥ Už dlho ma písanie nebavilo tak ako teraz. Vstupujeme do ďalšej fázy príbehu a myslím, že sa máte na čo tešiť. Názory na Kada? Na to čo sa stalo na konci? 

Haha, rada by som vedela či ste TEAM HARRY alebo TEAM KADE :D Pokojne si môžeme urobiť malé hlasovanie :D

Fajn, môj unavený popletený mozog už splieta nezmysli takže sa radšej vytratím :D 

A aby som nezabudla, túto časť venujem Danielovi Radcliffe(ovi) za najdokonalejšieho Harryho, ktorého sme vďaka nemu dostali ♥ Všetko najlepšie k narodeninám Dan :) (Aj keď si úžasný herec v iných filmoch vždy budeš pre mňa Harry :)

Ešte raz ďakujem za všetky komentáre a hviezdičky. Som vážne zvedavá, či to zopakujete alebo Vás do toho treba opäť pobadať... 

I love you all! ♥