Musela som sa oprieť o najbližšiu stenu ako som lapala po dychu a snažila sa potlačiť nutkanie vracať. Temnota ktorá ma zaplavila takmer okamžite zmizla.

Bola som však dezorientovaná a zmätená ako som sa zbesilo rozhliadala okolo seba.

"Sirius!" vykríkla som s badateľnou úľavou na tvári ako som o pár metrov ďalej zbadala muža s telom chlapca na rukách.

"Megan..." bolestivo zastonal Tichošľap.

Black v naručí zvieral Javiera ale ani sám nebol úplne v poriadku. Kabát mal krvavý a tvár popolavú s kvapkami potu.

"Ste zranený!" vyhŕkla som vystrašene keď sa Sirius oprel o stenu a od bolesti stisol zuby.

"To... nič... nie je." takmer trucovito zašomral popod nos.

Rýchlo som skontrolovala okolie. Nachádzali sme sa na ulici, ktorú som poznala, v centre Londýna len pár blokov od Trafalgar Square.

"Musíme... musíme niekam zmiznúť... Smrťožrúti tu môžu byť každú chvíľu..." vo svojom hlase som dokázala rozoznať narastajúcu paniku a zúfalstvo.

Adrenalín koloval mojim telom od okamihu ako som bojovala v Brixtone, ako som mohla byť mrtvá nebyť Aidena, ako som so šokom hľadela na bledú tvár Luciusa Malfoya a ani teraz sa mi tep neupokojil.

Sirius a Javier boli zranení a ja som bola od strachu celá bez seba.

"Si... si v poriadku?" Black si ma premeral zastretým pohľadom a opäť zaťal zuby."Pre... premiestnil som nás..."

"Áno..." nervózne som si odhrnula vlasy z tváre a neustále kontrolovala nočnú ulicu. Nebola celkom prázdna ale muklovia, ktorí sa v túto neskorú nočnú hodinu ponáhľali domov, si nás vôbec nevšímali. "Poďme..."

Vôbec som nemala čas, pozastavovať sa nad tým, že som práve prežila svoje prvé premiestnenie. Ale viem, že to bol naozaj veľmi čudný pocit.

Rýchlo som si cez rameno prehodila mužovu ruku, ktorý pridržiaval Javiera a spolu sme sa knísavým pomalým krokom vydali ulicou.

Nemala som ani poňatia, kde som mala, sakra, ísť, aby sme boli v bezpečí.

Pohlcovala ma paranoja ako som sa neustále obzerala ponad plece... ako som očákavala zaklínadlo do chrbta... ako som sa bála vlastného tieňa...

Javier bol na pokraji života a smrti a Sirius mlel z posledného. Tušila som, že dlho pri vedomí nevydrží, ale nemohol ma tu teraz nechať samu...

Nemohol!

"Kde ideme, Meg?" zachrapčal, keď sme sa ďalej plazili a ja som horlivo uvažovala.

Ako prvé ma samozrejme napadol môj domov, ale to som takmer okamžite zavrhla. Nemohla som dopustiť aby som sa priblížila k mame a tej by sa kvôli mne niečo stalo...

Pri myšlienke na ňu, sa mi šialene rozbúchalo srdce.

Čo ak aj po nej pôjdu?!

Čo potom?!

"Ja... ja neviem!" od strachu mi preskočil hlas ako som si utrela spotenú ruku s prútikom do Aidenovej veľkej mikiny.

Zatočilo sa mi v hlave keď som si predstavila že chalani zostali v obkľúčení smrťožrútov. Mohla som sa len modliť, aby boli v poriadku.

"Sirius!" takmer som od radosti zvýskla keď mi na rozum prišlo jediné racionálne riešenie"Kde je to miesto na ktorom sme sa mali stretnúť s Remusom?!"

Tichošľap naklonil hlavu a vyzeral že stráca aj posledné zvyšky síl. Vyčerpane zdvihol tvár a niečo zamumlal, ale nerozumela som mu.

"Sirius?!" vykríkla som keď sa muž zrazu zatackal a klesol k zemi.

Opatrne som položila Javiera a doplazila sa k Blackovi. "Sirius! Prosím! Musíme sa pohnúť!"

Tichošľap mal však naďalej zavreté oči, zťažka dýchal, hruď sa mu rýchlo dvíhala a klesala. Cítila som na tvári slzy ako som ním jemne zatriasla.

"Prosím!"

Spanikárene som sa okolo seba rozhliadala a hľadala pomoc. Okolo mňa však nebolo ani živej duše...

Roztrasene som sa postavila a pozorovala tichú prázdnu ulicu...

Prečo sa zrazu všetky zvuky utlmili?

Prečo začali blikať pouličné lampy?

Prečo sa zrazu zo sekundy na sekundu ochladilo?

Oblial ma studený pot a trhane som sa nadýchla keď môjmu hrôzou zamrznutému mozgu docvaklo čo sa deje...

V tej chvíli sa mi v mysli prehnalo tisíc scénarov ale jeden bol menej reálny ako druhý...

Nemala som sa ako brániť.

Nemala som kde utiecť.

Toto bol koniec.

"SIRIUS! DEMENTORI!" vykríkla som a v zúfalstve triasla mužom, ktorý bol v bezvedomí a nemal mi ako pomôcť.

Svetla celkom ubudlo ako mi nad hlavou zhasli pouličné svetlá a mne sa z úst vydral vystrašený vzlyk.

Nenaučila som sa brániť ani vyčarovať patronusa.

Dokonca som nepoznala čarovnú formulku.

Zvrtla som sa na päte a čelila hrôzostrašnému pohľadu na troch dementorov na konci ulice.

Pevne zovrela prútik a zamrzla na mieste keď sa blížili a mňa pohlcoval strach, smútok a najhoršie spomienky, nočné mory.

Smrť starej mamy, smrť otca, muži na benzínke, smrťožrúti, Bellatrix, mŕtvi muklovia, krv, výkriky bolesti, mučenie, hádka s Harrym Potterom.

"Nikdy som nemal dopustiť aby to zašlo tak ďaleko. Len som chcel zistiť ako dlho bude trvať, kým sa namotáš. Ako dlho bude trvať, kým nevinnú nepoškvrnenú Megan Fosterovú dostane Vyvolený do postele."

Tie slová ma znovu a znovu zrážali na kolená... tie slová mučili a týrali moje srdce.

"Čo to stále nechápeš, Megan? Všetko to bola hra. Myslela si si že ťa má niekto rád? Myslela si si, že je nám spolu dobre? Si tak trápne naivná... Nikdy mi o nič iné nešlo len..."

Nedokázala som vidieť, nedokázala som vnímať, temnota a chlad ma čoraz viac pohlcovali a slová zneli čoraz hlasnejšie a hlasnejšie.

"Ale už mi to je jedno... Kto by už len teba chcel, Megan? Si mi ukradnutá... Mohol by som mať ktorúkoľvek... Preto ti radím vypadni z mojej izby a už sem nikdy neloz, rozumieš? Inak sa prestanem ovládať a ver mi, že to pre teba nedopadne dobre."

Cítila som pod sebou tvrdú vlhkú zem a prútik ktorý sa mi vyšmykol z ruky a potom nekonečnú mrazivú temnotu...

Posledná myšlienka, ktorá sa mi prehnala hlavou bola vidina mojej mamy a hlboké zelené oči.

*

Rokfort bol ponorený do hlbokej októbrovej noci, na chodbách nebolo ani živej duše a všetci obyvatelia hradu sa nachádzali v posteliach. Dokonca aj Pani Norrisová a školník Filch zaliezli do svojich brlohov... pokoj narušoval len Zloduch, ktorý zákerne uvoľňoval luster na treťom poschodí s vidinou chudáka študenta, na ktorého sa o pár hodín pri ceste na raňajky zrúti...

Okrem ducha bol však ešte niekto pri vedomí.

Albus Dumbledore sa nervózne prechádzal vo svojej pracovni, každých pár sekúnd kontrolujúc čas na svojich zložitých hodinkách s dvanástimi ručičkami.

Posledné tri noci nerobil nič iné, nezastavil sa ani na malú chvíľu a čoraz viac pociťoval únavu, ktorá mu dopadala na staré plecia.

Ešte nikdy nezažil podobné šialenstvo, chaos a strach a to bolo už čo povedať.

Z hlbokých úvah ho vytrhol zvuk dverí a následne postava Severusa Snapa.

Riaditeľ sa okamžite s očakávaním zahľadel na profesora Elixírov, ktorý len bez slova krátko prikývol. Starému mužovi sa na tvári objavila badateľná úľava.

"Kde?! Ako?!" prekvapene sa spýtal keď pokynul Snapovi aby si sadol na stoličku pred svojim stolom a sám vyčerpane klesol do kresla.

Druhý muž ešte stále neprehovoril, jeho tvár bola ako vytesaná do kameňa, chladná a bez výrazu.

"Našiel som ju v centre Londýna, presnejšie na Craven Street... dokázal som ju vypatráť len pomocou narastajúcej magickej energie... Vzduch navôkol vibroval... Vedel som, že niečo také silné môže patriť buď len Potterovi alebo Fosterovej..." Severus sa krátko zamyslene odmlčal a potom opäť pokračoval. "Bola v obkľúčení dementorov. Krúžili okolo, no nemohli sa k nej dostať..."

"Patronus?" nadvihol obočie Albus.

"Nie tak celkom..." Snape sa zamračil "Dievča bolo v bezvedomí, rovnako aj Black a ďalší člen Fénixovho rádu no ochraňoval ju jeleň."

"Predpokladal som, že Megan bude mať rovnakého patronusa ako Harry. Sú magické polovice..."

"Ale to nie je všetko, Dumbledore!" skočil mu do reči Severus "Patronus patrí medzi najsilnejšie ochranné zaklínadlá. Pôsobí ako pozitívna sila a odraz mágie čarodejníka. Čím je on sám silnejší, tým je jeho patronus fyzickejší a formuje sa na tvar zvieraťa. Všetky však majú jedno spoločné. Striebornú farbu."

Riaditeľ zvedavo zvraštil obočie.

"Jeleň ktorý ochraňoval Fosterovú bol čierny..."

V miestnosti nastalo ohlušujúce ticho.

Dokonca aj obrazy ktoré lemovali steny už naďalej nepredstierali spánok a prekvapene otvorili oči či nadvihli obočie.

Albus sa zamyslene zahľadel niekam za Snapa.

"...a samozrejme bol oveľa silnejší ako klasický patronus priemerného čarodejníka. Krúžil okolo a strážil dievča až kým som sa tam nezjavil."

"Zaútočil na teba?" z ničoho nič sa spýtal starší z dvoch mužov.

"Nie." odvetil profesor "Ale len vďaka tomu, že som taktiež vyčaroval patronusa." pri spomienke na to, ako jeho laň pricválala vo vzduchu zanechávajúc za sebou strieborné stopy k ebenovo čiernemu jeleňovi, ktorý si ju najprv premeral pohľadom a až potom sa rozplynul, mu na chrbte nabehli zmimomriavky.

"Je Megan v poriadku?" na Albusovej tvári sa zjavili utrápené vrásky.

Čierny jeleň.

Bolo to takmer nemožné aby to bola pravda.

"Zobral som ich do odľahlého muklovského hotela presne podľa plánu. Fosterová bola v bezvedomí a magicky vyčerpaná. Dal som jej potrebné elixíry a momentálne by mala spať. Blacka som ošetril, bol zranený a stratil veľa krvi ale keď som odchádzal začal sa preberať. Ten tretí, chlapec z Rádu, je zasiahnutý temným zaklínadlom ktoré sa nedá odvrátiť. Šíri sa ako jed. Nedokážem ho zachrániť."

"Ďakujem, Severus." riaditeľ kývol hlavou "Tvojou ďalšou úlohou bude postarať sa o Megan..."

Profesor na podráždene zavrčal. "Celé roky som sa staral o Pottera a zachraňoval jeho nevďačný zadok. Teraz ešte aj o Fosterovú?"

"Nikomu nedôverujem tak ako tebe. Poučil som sa, že nechávať Harryho a Megan v KingSmuir a neskôr na Grimmauldovom námestí s minimálnou ochranou bola hlúposť. Opäť jedna z mojich stareckých chýb. Nedovolím, aby smrťožrúti znovu zaútočili a ohrozili ich. Viem, že ty si najlepšia možnosť."

"Dumbledore..." naďalej zamračene protestoval Snape.

"Megan musí byť vystrašená a zmätená zo všetkého, čo sa okolo nej deje. Tréning sa poriadne ani nezačal a ona sa dostala do situácií v ktorých sa nevedela brániť ani správať. Potrebujem aby si na ňu dohliadol, kým nevypátrame Harryho..."

"Musím nájsť Pottera!" Severus sa prudko postavil a zadíval zhora na riaditeľa. "Musím ho dostať do bezpečia! Nemám časť dozerať na precitlivenú teenagerku."

"Harryho hľadá polovica rádu. V opatere Remusa bude v poriadku." pokojne odvetil Albus.

"Ten váš vlkolačí priateľ nepatrí medzi najspoľahlivejších, nemyslíte?!" odštekol Snape.

Riaditeľ pokrútil hlavou "Nebudem sa opakovať."

"Kurva, Dumbledore! V ráde je zradca, práve sme prišli o hlavný stan Fénixovho rádu a rovnako i o nášho hrdinu a vy..." Snape, ktorý nikdy nestratil kontrolu nad svojimi emóciami, vypenil.

Albusovi sa na tvári mihlo prekvapenie ale i dojatie "Takže si si k chlapcovi nakoniec predsa našiel cestu... Máš o neho strach."

"Nemám!" odsekol, no potom na pár sekúnd zatvoril oči a zašepkal. "Nemôžem zlyhať. Kvôli Lily."

Dumbledore sa jemne usmial a zaleskli sa mu oči ako prikývol "Rozumiem, ale Harrymu teraz najviac pomôže ak budeš pri Megan. Je to jeho magická polovica a spriaznená duša. Neviem si ani predstaviť dôsledky, ak by sme ju stratili. Vojna, plány, to všetko na čom sme tak dlho pracovali, by bolo zbytočné. A pochybujem, že by sa potom Harry dokázal pozbierať a bojovať. Nemožné."

Snape sa mračil a nahnevane zatínal zuby ale po pár sekundách rezignoval a klesol na stoličku.

"Fajn, pochopil som. Fosterová je dôležitá."

"Musíš s ňou zostať v muklovskom hoteli až kým sa s tebou neskontaktujem. Hneď ako vypatráme Harryho, oboch presunieme do Venue..."

"Do Venue?" prekvapene nadvihol obočie Snape.

"Ako som povedal, nemôžeme ich stratiť. Budú pod ochranou."

"Ale pohybuje sa tam vyše tristo čarodejníkov, Albus! Ako dokážeme rozoznať či medzi nimi nie je ďalší zradca?"

"Nebudú v centre diania." jednoducho odvetil starší z dvoch mužov "A Kingsley s Arthurom postupne prešetrujú celý Rád..."

"Kedy ste mali v pláne oznámiť mi to?!" vyprskol Snape.

"Nemali sme na malichernosti čas." pokojne pokrčil ramenami riaditeľ. "A ešte stále nebudeme mať, kým nebude aj Harry v bezpečí."

Miestnosť sa na pár sekúnd ponorila do ticha.

"To je všetko?" profesor si opäť na tvár nasadil kamennú masku "Musím sa vrátiť za Fosterovou a skontrolovať Blacka."

"Vy dvaja spolu nikdy nebudete vychádzať." unavene si povzdychol Dumbledore ale bolo to skôr skonštatovanie.

Snape meravo prikývol a zvrtol sa na päte, čierny plášť povievajúci za ním "Uhádli ste."

Riaditeľ len bez slova zakrútil hlavou a sledoval ako sa za profesorom zavreli dvere.

*

Prvé, čo som si dokázala uvedomiť po návrate do reality bola šialená bolesť hlavy.

Pomaly som roztvorila viečka a snažila sa pohnúť ale bolesť sa mi rozšírila do celého tela.

Mala som pocit že aj jednoduchý nádych mi spôsobuje muky.

Čo sa stalo?!

Vystrašene mi blúdil pohľad po miestnosti, ktorú som nespoznávala.

Kde sakra som?!

"Konečne sa nám slečna prebrala." zatiahol nepríjemný hlas vďaka ktorému vo mne hrklo.

Okamžite som sa aj napriek bolesti vyšvihla do sedu a chrbtom oprela o posteľ.

Oproti mne sedel v kresle Severus Snape s novinami v rukách a úškrnom na tvári. V tej chvíli som mala pocit, že sa mi zastavilo srdce.

On bol ten zradca.

Celý čas hral na dve strany.

Celý čas zrádzal Dumbledora, ktorý mu bezvýhradne dôveroval.

A teraz ma uniesol.

S hrôzou som hľadela ako sa elegantne postavil, poskladal výtlačok Denného Proroka a odložil ho na nízky stôl po svojej pravej ruke.

"NEPRIBLIŽUJTE SA!" od strachu som šialene vykríkla keď sa pohol smerom ku mne "Ako ste nám to mohli urobiť?! Ako ste nás mohli predať Voldemortovi?!"

Snape zamrzol na mieste a v jeho tmavých chladných očiach sa mihlo prekvapenie.

Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy hnevu i zúfalstva a zlomil sa mi hlas "Učili ste ma štyri roky..."

Profesor len zavrtel hlavou a potom sa opäť priblížil k posteli.

"NIE! POMOC!" strach a adrenalín ma nútili kričať a metať sa na posteli s úsilím dostať sa čo najďalej. "PROSÍM!"

"Mlčte, hlúpe dievča!" zavrčal Snape a v ruke sa mu zjavil prútik.

"NIE! NIE! HARRRY!"

V tom sa prudko roztvorili dvere až narazili do steny a do izby vbehol druhý muž.

"Sirius!" v tej chvíli sa nedala ani slovami opísať úľava, ktorá ma zaplavila.

Bol živý a zdravý.

"Megan." vydýchol a potom sa zúrivo otočil na Snapa. "Varoval som ťa, že ak jej ublížiš..."

"Ani som sa jej nedotkol." odvrkol profesor "To dievčisko si myslí, že ho chcem predať Temnému pánovi..."

Zmätene som hľadela na oboch mužov a v hlave mi začalo búšiť ešte viac.

"Je to v poriadku, Meg. Si v bezpečí." Sirius mi venoval láskavý úsmev a prešiel k mojej posteli. "Potrebujeme ťa dať opäť dokopy. Chápem, že ti to môže byť proti srsti ale musíš dovoliť Snapovi aby sa o teba postaral."

Zahryzla som si do spodnej pery v snahe spomenúť si, čo sa stalo.

Takže on nebol zradca?

Pred očami sa mi objavil obrázok nočnej londýnskej ulice a dementorov.

"Ale ako...?" musela som si odkašľať keďže môj hlas po predchádzajúcom kriku nebol celkom v poriadku.

"Snape nás našiel." odvetil Sirius tónom ako by mu tá myšlienka spôsobovala chuť vracať "A dotiahol sem."

"Sem?"

"Sme v muklovskom hoteli na kraji Londýna, slečna Fosterová." prehodil chladným tónom Snape, ktorý vyzeral že ho konverzácia s dvomi chrabromilčanmi nudí k smrti.

"Harry! Kde je Harry?!" vykríkla som s narastajúcou panikou v hlase.

Videla som ako si nenápadne vymenili pohľady.

Od strachu mi zovrelo srdce a skrútili vnútornosti.

"Členovia Rádu po ňom ešte stále pátrajú!" vyštekol profesor "A ubezpečujem vás že ak sa takto mienite naďalej rozrušovať, vyčarujem povrazy a priviažem vás o posteľ. A verte mi, že sa vám to vôbec nebude páčiť."

Sirius sa ešte viac zamračil ale prikývol. "Musíš sa zotaviť, Megan. To je momentálne najdôležitejšia vec."

"Vy to nechápete..." do očí sa mi tlačili slzy "Potrebujem Harryho. Nič nie je dôležitejšie ako on."

Black sa jemne usmial "Viem, ako sa cítiš..."

"Neviete." tvár som si schovala do dlaní keď ma horúce slzy pálili na lícach.

Nemala som v pláne rozplakať sa pred Snapom a ukázať slabosť, ale už som viac nevládala bojovať so svojimi emóciami a kontrolovať sa.

Všetko čo sa dialo bolo rýchle a šialené.

Mohla som byť mŕtva, Sirius mohol zomrieť, Javier ešte len zomiera a možno som prišla o Remusa a Kada.

Ale nemohla som stratiť Harryho.

Nemohla.

"Začneme?" Snape znovu prehovoril, teraz už vyrovnaným hlasom a dokonalou ľadovou sebakontrolou.

"Nechám vás." Black na mňa hodil posledný utešujúci pohľad, keď mi jemne stisol rameno a potom sa pobral k dverám. "Ale pokojne zakrič Meg, keby niečo..."

Už teraz som bojovala s túžbou vykričať si hlasivky, nech ma nenecháva osamote v tomto psychickom rozpoložení s prerasteným netopierom, ale nakoniec som si len zahryzla do jazyka a prikývla.

Sirius zmizol a profesor ma začal prepaľovať očami.

Cítila som sa neskutočne zraniteľne.

"Asi netušíte, čo sa stalo..." začal Snape a nespúšťal zo mňa tmavé oči.

"Zachránili ste nás." ticho som odvetila. "A za to ďakujem."

"Nie." vykrivil pery tak ako to vedel len on. "Vy sama ste sa zachránili, Fosterová. Dokázali ste sa ubrániť dementorom aj keď ste nezostali pri vedomí."

"Čože...? Ale... ale ako?" jachtala som zmätene.

"Asi si stále neuvedomujete, že ste jedna z najsilnejších čarodejníkov súčasnosti. Vaša magická moc je zďaleka väčšia ako sme si mysleli.... A aj nezvyčajnejšia."

S napätím som ho počúvala a nervózne sa hrala s prstami.

"Už ste niekedy vyčarili Patronusa? Fyzického Patronusa?"

"Nie, nikdy som to neskúšala." odpovedala som myšlienkami kilometre ďaleko. Spomenula som si na to zúfalstvo, strach a smútok keď sa ku mne blížili dementori a ja som sa nedokázala brániť.

Bol to ten najhorší pocit na svete.

"Podarilo sa vám to." odvetil Snape ako nadvihol obočie "Vyčarili ste silného Patronusa, ktorý dokázal zachrániť všetkých troch..."

"Akú mal podobu?" zvedavo som sa spýtala, keďže som to naozaj túžila vedieť.

Muž sa zatváril znechutene "Jeleň. Bol to jeleň."

Prekvapene som pootvorila ústa.

Jeleň.

Rovnako ako Patronus Harryho Pottera?

"Museli ste to čakať." Snape sa na mňa zamračil "Patríte Potterovi."

Patríte Potterovi.

Tie dve slová ma zasiahli viac ako sa dalo čakať.

Nikdy som takto neuvažovala.

Vedela som, že Harry túto situáciu nenávidí rovnako ako mňa. Nikdy som sa na zväzok nepozrela inak.

Ale Snape mal pravdu.

Zväzok nás síce viazal len mágiou ale okrem toho sme boli aj spriaznené duše.

Buď sme sa milovali alebo nenávideli.

Patrili sme k sebe dušou i telom.

"...bol čierny."

"Prosím?" nechápavo som nadvihla obočie.

Telom mi prebehol závan bolesti.

Snape sa zamračil nad mojou nepozornosťou "Váš Patrnous bol čiernej farby, Fosterová."

"A-ale to je ne-nemožné..." nezmohla som sa na slovo.

Čierny jeleň?

"Ako hovorím, vaša mágia je ovplyvnená tou Potterovou a všeobecne zväzkom a vyplodila... čierneho Patronusa. Nič viac nevieme."

Chvíľu len zamyslene hľadel a potom na mňa namieril prútikom.

Od strachu som sa mykla.

"Skontrolujem základné životné funkcie. Dal som vám potrebné elixíry, keďže ste boli fyzicky i magicky vyčerpaná. Pociťujete bolesť?"

Zhlboka som sa nadýchla a odhrnula vlasy z tváre ako Snape čaroval. "Na celom tele."

"Vypite to." z ničoho nič mi do ruky vtisol fľaštičku s elixírom.

Chvíľu som ju podozrievavo ovoniavala ale potom som sa pod pohľadom muža prikrčila a kopla do seba obsah.

"Malo by to zabrať proti bolesti. Teraz potrebujete spánok." prikázal Snape a namieril prútikom na závesy na okne, ktoré sa zatiahli.

"Ale čo sa stane s Fénixovým rádom?! Čo ten zradca?!" rozrušene som sa otočila za profesorom."A Harry?!"

Nechcela som odpočívať s myšlienkou že sú Potter, Lupin a Kade niekde tam vonku.

Áno, bola som rada, že po tých šialených dňoch som konečne bola v bezpečí ale ten, ktorého som milovala, bojoval o život a ja som mu nemala ako pomôcť.

Zožieralo ma to.

Ničilo.

"To nie je vaša starosť!" vyštekol muž až som od strachu nadskočila. "A Pottera nájdeme. To vás ubezpečujem."

Otvorila som ústa aby som prízvukovala že moja starosť to rozhodne je.

Že som súčasťou Rádu a že to ja mám spoločne s Harrym Potterom tvoriť dôležitú figúrku vo vojne ale nakoniec som si už druhý krát zahryzla do jazyka.

Snape bol ešte stále mojim profesorom takže som sa musela kontrolovať a plus som bola naozaj vyčerpaná.

Takže som aj napriek tomu všetkému radšej neprotestovala, keďže muž nevyzeral, že má v pláne ustúpiť a pretočila sa na druhý bok chrbtom k profesorovi.

Netušila som, či zostal v izbe a usadil sa späť do kresla alebo odišiel.

Okamžite ma pohltila Morfeova náruč.

*

Remus už pár minút smutne pozoroval syna svojho mŕtveho najlepšieho priateľa.

Harry bol zničený.

"KURVA!" chlapec zúrivo tresol päsťou do steny.

"Harry..."

"BOHA!" opäť udrel na to isté miesto a nedbal na to že mu ruka začína krvácať.

"Harry!"

"LEN MI NEHOVORTE ŽE SA MÁM UPOKOJIŤ!" nahnevane vykríkol ako zelené oči pohltila temnota a celou silou kopol.

Mágia vo vzduchu sa začala podráždene vzpierať a prskať.

"Musíš!" rozkázal Remus aj keď mu chlapca bolo šialene ľúto. "Kontroluj sa, prosím ťa."

"NEBUDEM SA KONTROLOVAŤ!" zvreskol a prudko si prstami prehrabol čiernu šticu vlasov. "STRATIL SOM JU, ROZUMIEŠ?!"

"Nikoho si nestratil..." Lupin sa snažil chlapca upokojiť ale vedel že viedol vopred prehratý boj.

"Prišiel som o oboch!" ťahal sa za pramene vlasov ako nervózne chodil hore dole. Vyzeral ako rozrušená divá zver.

Z ničoho nič sa zdvihol silný vietor. Prázdne plechovky sa rozhrkotali na zemi, puličné svetlá začali blikať a niekde v tme pípali autá.

"Magické jadro, Harry!" varovne vykríkol vlkolak.

"Je mi to jedno!" nahnevane zavrčal Potter. "Už mi je všetko jedno! Bez nej to nemá zmysel!"

Na hlavy im začalo padať sklo s rozbitého okna, ktoré zničila mágia.

Druhý chlapec, ktorý doteraz ticho stál v kúte a dlaň si tisol na krvácajúcu ranu na nohe, zdvihol pohľad.

Potter schytil najbližšiu vec, pokazený muklovský kuchynský spotrebič, a plnou silou ho šmaril do murovanej steny. "JE KONIEC!"

Kávovár sa rozletel na všetky strany.

"Končím! Jebem na to!" ďalej kričal, keď pod vplyvom zúrivej mágie začal horieť najbližší strom. "Bola pre mňa všetkým! A ja som ju nedokázal ochrániť!" opäť tresol päsťou do steny.

"HARRY!" vrhol sa k nemu Remus.

Okolo chlapca sa zatiaľ vytvorilo magické pole ktoré ničilo všetko navôkol.

"Ak neprestaneš, zabiješ nás!" kričal Lupin "Megan žije!"

"Sľubuješ?" spýtal sa ako naivné dieťa a v očiach sa mu pri jej mene mihla bolesť.

"Sľubujem. Prisahám. Obaja, ona i Sirius sú v poriadku." zaklamal vlkolak.

Cítil sa kvôli tomu hrozne ale musel chlapca upokojiť.

Netušil, kam sa podeli. Netušil, či sú v bezpečí. Netušil vôbec nič.

Jeho prioritou bolo postarať sa o Vyvoleného a všetkých priviesť do bezpečia.

"Musíme sa pohnúť." vyhlásil Remus ako držal Pottera okolo ramien a chlapec namáhavo dýchal no mágia konečne ustupovala. "V pätách máme smrťožrútov."

Kade sa opatrne pohol ale zavyl od bolesti.

"Zvyčajne by som ti pomohol kúzlami ale na teba platia len muklovské lieky a muklovský spôsob liečby." s ľútosťou skontroloval krvácajúcu ranu Remus, z batohu vylovil obväz a pevne ho previazal. "Ošetria ťa v Ráde, ale toto aspoň zabráni infekcii."

Chlapec zdvihol hlavu a jeho oči sa stretli s tými Potterovými.

"Zachránil si mi život... Druhý krát." skonštatoval Kade "Aj keď si nemusel."

Harry len zničene zatvoril oči a dlaňou si prešiel cez tvár.

"Prečo?"

"To nemôžeš poďakovať ako normálny človek?" odvrkol Potter a otvoril oči zatiaľ čo Remus bez slova kontroloval obväz.

"Asi naozaj budeš taký šľachetný ako hovoria." podpichol Kade "Vyvolený, hrdina, ktorý každého zachráni, odvážny, silný... dokonalý."

Druhý chlapec sa nahnevane zamračil "O čo ti ide?"

"Nechápal som, Megan." skleslo odvetil mladší vlkolak "Ale potom tvojom predstavení, potom ako si nás dostal z toho domu, potom ako si ma vlastnoručne odtiahol preč... Jej začínam rozumieť."

Harry nechápavo nadvihol obočie "Čože?"

Kade opäť nahodil úškrn aj keď mu do nohy vystreľovala ostrá bolesť a téma rozhovoru tiež nebola najveselšia. "Som zvedavý ako dlho to bude ešte trvať..."

"Ako dlho bude trvať čo?" podráždene zavrčal chlapec. "O čom to trepeš?"

Remus sa postavil a žmurkol na Kada. Obaja si vymenili významné pohľady.

"Pôjdeme?! Alebo vás ruším?" zahundral nadurdene Potter.

Lupin sa musel v duchu zasmiať.

Čo sa týka Harryho, vo vzťahoch bol rovnako beznádejný ako James.

Ale aj jemu sa nakoniec podarilo očariť Lily.

A/N:) Hi! Po nekonečnej dobe konečne nová kapitola! Juchú! :D Viem, že to bolo extrémne dlhé čakanie ale škola ma zabíja, nestíham nič robiť, von medzi ľuďmi som nebola celú večnosť a učím sa od rána do večera...

Som psychicky i fyzicky vyčerpaná a na pokraji síl, ale našťastie prišlo to vymodlené obdobie prázdnin, odpočinku, relaxu a spánku ♥ A samozrejme konečne budem mať čas na písanie. Sľubujem, že sa budem snažiť polepšiť a budem písať najviac ako sa len dá. Veríte že ešte nemáme nič hotové? Ani stromček, ani napečené, skrátka nič :D Jednoducho nestíham, keď sa v kuse učím :( Napr. včera som sa do pol tretej rána mordovala s časovou osou druhej svetovej vojny :/

Ale dosť sťažovania :D Ako sa Vám páči nová kapitola? Mne sa písalo celkom dobre :)  Čo hovoríte na Patronusa Megan? Hlavne som si užila ten záver, kedy sa naťahoval Kade s Harrym :D No nemiluj ich ♥

Pri minulej kapitole ubudli komentáre i votes čo ma naozaj mrzí. Neviem, však dôvod prečo? Ak máte niečo na srdci ohľadom ML, tak mi to pokojne napíšte, príjmam i kritiku... Pre vás je to možno len strata času ale pre autora i jedno slovo poteší a spríjemni deň. ♥

Preto Vás prosím, napíšte mi názor.

Ubezpečujem Vás, že už teraz pracujem na novej kapitole. Ak by ste sa posnažili, časť by mohla vyjsť naozaj skoro ♥

Krásne Vianoce!

I love you all! ♥