Ôsma kapitola- Soviareň
Bez slova som hľadela na Freda i Harryho a nervózne si hrýzla peru. Čo mám povedať? Nič mi také narýchlo nenapadalo. Preboha, čo mám robiť?! Prepadnúť sa do zeme? Vypariť sa? Škoda, že sa neviem premiestniť.
A práve, keď som rozmýšľala nad totálnymi somarinami, Hermiona sa ozvala. "Hm, Megan a ja sme nemohli včera zaspať..."
Vypleštila som na ňu oči. Hermiona a klamať? A ešte svojmu najlepšiemu kamarátovi? Síce sme sa rozprávali, ale nikdy sme neboli nejaké naj kamošky.... No a teraz si kvôli mne vymýšľa a zastáva sa ma. Neverím.
"Tak, sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť. Uznávam, nebolo to veľmi rozumné. Bez plášťa alebo mapy, ale vtedy nám to prišlo, ako dobrý nápad." vysvetľovala ďalej Hermiona a uprene hľadela Harrymu do očí.
Ja som svoj zrak uprela radšej na hrianky predo mnou a z jednej si odhryzla, aj keď som už vôbec nebola hladná.
"Prichytil nás Filch, preto sme sa rozdelili. Vbehla som do najbližších dievčenských záchodov a Megan bežala do sieni Slávy. Bol tam Malfoy, neviem, asi sa tiež skrýval. Urážal Megan ako vždy a keď sme sa potom stretli v klubovni, povedala mi, že ju nechcel pustiť. Veď ho poznáte. Idiot. "
Nachvíľku zostalo v našej skupinke ticho. Každý spracoval, čo Hermiona povedala. Tým každý, som myslela aj seba.
"A tie jeho reči? Vyrušil nás tam, ten všivák Filch." citoval Fred Malfoya a popri tom sa na mňa pozrel. Zatvárila som sa čo najnevinnejšie, no bolelo ma, že mu musím klamať. Vždy som sa mu zo všetkým zdôverovala a hovorila pravdu. Jediné, čo som zamlčala bola moja zaľúbenosť do Harryho. Toto som nepovedala nikomu.
"Jednoducho si vymýšľal. Chcel vedieť, ako zareagujete. Je to lož. Nič sa tam medzi nimi nestalo, však Meg?"
"Hm, jasné. Ďakujem Hermiona." usmiala som sa na ňu. Chalani si asi mysleli, že som vďačná kvôli tomu, že to vysvetlila. Nebolo to tak. Ďakovala som jej za záchranu a ona to pochopila.
"My padáme. Čaká nás Herbológia a neradi by sme zmeškali. Ahojte." postavil sa zrazu Fred a jeho dvojča ho nasledovalo. Nachvíľku sa zohol a krátko ma objal. Vždy to tak robí. Opätovala som mu stisk a pozorovala ho, ako odchádza.
Tvár si na chvíľku zaborila do dlaní a potom si bez slova vzala kabelu. Rozbehla som sa preč. Bolo mi jedno, že sa za mnou otáčajú študenti, že na mňa Lavender s Parvati kričia....
Predierala sa pomedzi bifľomorčanov, ktorí sa práve hnali po schodoch. Bežala som po chodbách. Vedela som presne, kde chcem ísť. Nebola to klubovňa ani moja izba.
Zastavila som sa pred starými drevenými dverami do veže a načiahla ruku. Potiala kľučku, vošla dnu a zabuchla za sebou. Zdvihla hlavu hore a hľadela na kŕdeľ sov. Niektoré sedeli na bidlách s hlavou pod krídlom, niektoré drvili myšie kostičky a niektoré mi prelietavali nad hlavou s čerstvými úlovkami.
Tašku som hodila na zem a porozhliadla sa vôkol seba. No ták Heilly, kde si? Medzi množstvom sov ju bolo ťažko rozoznať, no do očí mi okamžite udrela sova snežná, ktorá patrila Harrymu.
"Heilly!" zvolala som, aby som sa naozaj presvedčila, že tu nie je.
Žiadna plamienka driemavá ku mne nepriletela, tak som usúdila, že sa ešte asi nevrátila z nočného lovu. Čupla som si a z kabely vytiahla brko, kalamár a čistý pergamen. Rozprestrela si ho na kolenách, odzátkovala kalamár, namočila do ňho brko a začala písať.
Ahoj mami,
Prepáč, že som sa ti neozvala už včera večer, ale nejako som na to zabudla a nebol ani čas. Rokfort sa vôbec nezmenil, všetko je postarom. Máme novú učiteľku Obrany proti čiernej mágii, Umbridgeovú. Je z ministerstva, preto som zvedavá, aká vlastne bude. Dnes s ňou mám prvú hodinu a vôbec sa neteším.
Tu som zastavila. Mám jej napísať o tej noci? Myslím, že to nepochopí. Má dosť vlastných starostí a nechcelo by sa mi vysvetľovať, kto je Draco Malfoy a čo znamená slovo humusáčka. Aj keď jej o našom svete, hovorím takmer všetko, toto si nechám pre seba.
Spolužiaci sú super, ako vždy. Včera sme sa dosť bavili. Neboj, bola to len menšia vankúšová vojna. Teraz som v soviarni a píšem ti. Musím sa však ponáhľať. Dúfam, že vyučovanie ešte nezačalo. Bola by som nerada, keby som dostala trest v hneď prvý deň.
Ľúbim ťa, tvoja Megan **
P.S. Zabudla som sa spýtať na recept melasového koláčika, ako si chcela. Myslím, že také ingrediencie doma ani nemáme, ale vybavím ti ho.
Dopísala som a list zvinula. Zapečatila ho a potom si chcela privolať nejakú zo školských sov. Dolu však zletela Hedviga a zdvihla jednu nohu. Prekvapene som na ňu pozrela. Veď tá ma vôbec nepozná. Nikdy mi nedoniesla list. Nikdy ho neodosielala. Zdvihla som ruku a jemne ju pohladila po bielych perách. Upokojujúco zahúkala a zažmurkala na mňa jantárovými kukadlami.
"Si si istá? Doručíš mojej mame list? Nebude sa Harry hnevať?" spýtavo som sa pousmiala a začala jej o nohu privezovať zvitok pergamenu.
Hedviga sa na mňa ešte raz pozrela, rozprestrela krídla a vyletela von obrovským oknom. Pozorovala som miznúcu bodku, potom si vzala veci a ponáhľala sa na Dejiny mágie.
Keď som o dve minútky klopkala na dvere triedy, srdce mi búšilo až v krku. Nikdy som na vyučovanie nemeškala a profesor Binns bol síce duch, ale trest mi mohol dať, pokojne aj on.
"Ďalej." zamumlal profesor a ja som vošla dnu.
Všetci chrabromilčania sa prebrali z bdenia a totálnej nudy a sledovali ma, ako som ustráchane prišla ku učiteľovi.
"Prepáčte, že meškám, bola som v nemocničnom krídle. Bolela ma hlava." opäť som zaklamala. Takýmto tempom sa stanem majsterkou lží.
Binns sa na mňa krátko pozrel "To je v poriadku, sadnite si. Kde som to skončil? Aha, obrie vojny v apríli však narušili...."
Rýchlo som sa prešuchla okolo neho, smerom do zadných lavíc. Jediné voľné miesto bolo vedľa Nevilla, ktorý tuším, už stihol aj zaspať. Na stôl si vybrala učebnicu, pergamen na poznámky a podoprela si hlavu.
Všetci sa opäť ponorili do neprekonateľnej ospanlivosti a profesor pokračoval monotónnym hlasom ďalej. Sem-tam som si niečo zapísala, no viac času som strávila ospanlivým hľadením do prázdna.
Očkom som mrkla na Harryho a Rona. Hrali na okraji svojich pergamenov čarodejné šibeničky a Hermiona na nich nesúhlastne zazerala.
"Čoby ste povedali na to, keby som vám tento rok odmietla požičať svoje poznámky?" spýtala sa chladne, cez prestávku.
"Prepadli by sme na VČÚ." konštatoval Ron. "Keď si to chceš vziať na svedomie, Hermiona..."
"Zaslúžite by ste si to." odvrkla a v tom ma zbadala. "Héj, Megan!"
"Áno?" usmiala som sa na ňu.
"Chcem sa s tebou porozprávať." oznámila mi a keď sa za nami hnal Ron, aby aj on počul, dodala "Osamote."
Vybrali sme sa na dvor, aby sme sa mohli prevetrať a nadýchať čerstvého vzduchu. Ticho mrholilo, takže študenti boli natlačený v skupinkách. Hermiona ma viedla do odľahlého kúta pod balkónom.
"Meg, ja naozaj neviem, čo sa stalo medzi tebou a Malfoyom, ale musela som zaklamať. Fred ťa má veľmi rád, si ako jeho sestra a keby sa dozvedel pravdu, ublížilo by mu to." začala na rovinu.
"A Harrymu..." pokračovala "Sa páči Čcho." skočila som jej do reči a hľadela, ako sa s ňou zmieňovaný chalan rozpráva.
"No áno, to nemôžem poprieť, ale..."
"Čo ale, Hermiona? Mne je to jedno. Harry bol len vytočený kvôli Malfoyovi, inak som mu ukradnutá a tak isto, je to aj z mojej strany." odvetila som a odvrátila sa od nej.
Chvíľku sme tam ticho stáli, keď v tom zazvonilo. "Mali by sme ísť." pripomenula mi a spolu sme sa vybrali ku žalárom.
Ešte ani neskončil deň a ja som mala už teraz náladu pod psa. Som zvedavá, či mi ju vylepší Snape s jeho hodinou Elixírov. Cha cha! Aspoň, že mi ešte nedochádzajú vtipy.
A/N: Ahojte :) Dnes ráno som dostala chuť písať a hneď sa do toho pustila. Hm, je z toho nakoniec štyri poobede :D No a teraz ku príjmačkám. S hrdosťou vám slávnostne oznamujem, že som prijatá. Kde? Na všetky tri školy :P No a teraz mám problém s výberom (vôbec som s tým nerátala) Umelecká, ekonomická alebo gymnázium? :/ Fakt neviem. Dúfam, že sa vám aj táto časť páčila a ďakujem za krásne komentáre a votes. Vždy ma veľmi potešia. Minule som ich čítala spolužiačkám vo škole a tie ostali stáť s otvorenou hubou :D I love you xx
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro