O pár hodín neskôr ma niekto pobozkal na líce a zašepkal do ucha, aby som sa zobudila. Vyčerpane som rozlepila viečka, musela som spať len pár hodín a zažmurkala na Vyvoleného„Áno?"

„Hermiona s Ronom a Ginny odchádzajú späť do Rokfortu. Musíme sa ísť rozlúčiť."

Z hrdla sa mi vydral neidentifikovateľný zvuk ako som hlavu zaborila späť do vankúša. Keď sme sa všetci premrznutí vrátili dnu, novoročná oslava pokračovala skoro do rána. Nakoniec som skončila na koberci pred krbom, z jednej strany Charlie z druhej Harry a hrala trápne hry ako pravda alebo odvaha. Toľko som sa nenasmiala asi ešte nikdy v živote. Len matne si pamätala ako ma Potter na rukách odniesol do našich komnát a zabalil do prikrývky.

Počula som ako chlapec otvoril môj šatník a hodil na posteľ prvé čo mu prišlo pod ruku.„Nechci aby som ťa dotiahol pod studenú sprchu, Meg."

„Už idem." zamrmlala som a neochotne odhrnula perinu.

Za oknom znovu padali mäkké snehové vločky a Harry stál opretý o šatník s prekríženými rukami na hrudi. Vlasy mal mokré, ako vždy odstávajúce do všetkých svetových strán takže musel len nedávno vyliezť zo sprchy a na sebe weasleyovský pulovér.

Len pri pohľade na neho sa mi okamžite podlomili kolená.

„Dobré ráno." zachytil ma za lakeť ako som prechádzala okolo neho do kúpeľne, stále rozospatá a venoval mi bozk na čelo.

„Aké máme dnes plány?" zvolala som spred zrkadla smerom do komnaty ako si opláchla tvár a začala umývať zuby.

„Dnes zasadá Wizengamot, kde konečne odvolajú Fudgea. Nemá v sebe ani toľko hrdosti aby po tom všetkom sám odstúpil." Harry vkĺzol za mnou do kúpeľne, v rukách Denný Prorok.

Ďalej som si drhla zuby a pozorovala ho cez odraz v zrkadle.

„A večer hneď po hlasovaní by sme už mali vedieť nového ministra mágie." zahľadel sa na titulný článok, kde bola čiernobiela fotka mračiaceho sa Fudgea, no potom zdvihol tvár s malým úsmevom „Tonksnová mi včera prezradila, že po ministerstve kolujú reči, že je Kingsley medzi možnými kandidátmi. Dumbledore by bol s voľbou viac než spokojný."

„To my všetci." natiahla som sa za uterákom. „Ak zvolia podobného idiota akým bol Fudge..."

Potter vystrúhal podarenú grimasu a ja som sa musela zasmiať.

Myšlienky na mamu každú minútu zatláčala do čo najvzdialenejšieho kúta mysle a snažila sa žiť v prítomnom okamihu.

„Dúfam, že nás Dumbledore nechá ešte aspoň jeden deň vydýchnuť." zamrmlala som a prekĺzla okolo Harryho do spálne. Na posteli na mňa čakali pripravené čierne tepláky a jeho veľká mikina s menom muklovskej rockovej kapely.

Otočila som sa ku kúpeľni chrbtom a rýchlo zo seba stiahla tričko na spanie. Cez rameno skontrolovala chlapca, ale našťastie bol stále dnu a šuchotal novinami.

Keď som bola konečne prezlečená, vlasy v drdole a v ruke z jedálenského stola toast s maslom, vybrali sme sa spolu po zdobených chodbách do hlavnej haly zámku.

Už na chodbe bolo počuť šialený ženský krik.

„To nemôžete myslieť vážne!" jačala pani Weasleyová ako stála v hlúčiku spolu s pánom Welaseym, ktorý mal stále ruku v obväze, Siriusom, Remusom, Billom, Fleur, Hermionou, Ronom, Ginny a Fredom s Georgom. „Ukončiť školu!"

Harry sa pobavene zaškeril ako sme zamierili smerom k nim „Tak to si rád pozriem."

Hala Venue bola až na pár hliadkujúcich aurorov takmer prázdna. Teraz všetci prekvapene upierali zrak na nahnevanú ženu.

„Ale mami..." začal George a pani Weasleyová ho prepichla vražedným pohľadom. „Žiadne ale! Pôjdete do školy, spravíte skúšky MLOK-a a potom sa zamestnáte na ministerstve ako slušní ľudia!"

„Myslíš Percyho?"

V hale sa rozľahlo ticho a ja som sa zamračila na Freda, ktorý si až teraz uvedomil čo vlastne povedal.

„Prepáč mami..." ticho zamrmlal s pohľadom upretým do zeme. „...ale vieš, že sme nikdy neboli akademické typy. Radi by sme si otvorili vlastný obchod a podnikali. A samozrejme sa pridali aj k Rádu ako som už spomenul pred pár dňami Dumbledorovi."

„Ste ešte deti!"

„Nie, Molly, už nie sú." prvý krát sa ozval pán Wealsey „Chlapci sú dospelý a môžu sa rozhodovať sami za seba. Nemôžeme im nič zakázať."

„Chceme bojovať! Chceme pomôcť zachrániť svet!" vyhlásil Fred a potom sa pozrel na mňa„Chcem stáť po Harryho a Meganinom boku."

Žena na nás fľochla pohľadom akoby to bola všetko naša chyba.

„Otec má pravdu, mami." ozval sa Bill a dvojčatá mu vďačne kývli hlavou.

„Fajn, fajn!" nahnevane rozhodila rukami „Robte si čo chcete! Ale raz budete ľutovať, že ste nepočúvali svoju matku!"

„Ďakujeme!" zajačali chlapci a obaja sa na ňu hodili.

Ron s Hermionou a Ginny postávali pri svojich kufroch s malými úsmevmi na tvári. Krivolab prskal na Siriusa.

„Takže je asi čas rozlúčiť sa." zamrmlala Grangerová a objala Vyvoleného okolo krku. Ten si ju k sebe pevne pritiahol zatiaľ čo sa pán Welasley lúčil so svojou dcérou a Ron si potriasol rukou s Remusom.

„Drž sa, Meg." zašepkala mi Hermiona do ucha „A prosím ťa, postaraj sa mi o neho."

Obe sme sa pozreli na chlapca, ktorý práve po chrbte potľapkal Rona.

Okamžite som prikývla „Dúfam, že sa čo najskôr znovu uvidíme."

„Pozdravím od teba Parvati a Lavender, dobre?" navrhla mi Ginny a ja som sa vďačne usmiala„To by bolo super, ďakujem."

Sledovala som ako Remus podal Ronovi v látke zabalenú striebornú čašu. „Prenášadlo sa aktivuje o minútu a vy sa zjavíte u Dumbledora v kancelárii. Ten je momentálne na ministerstve, ale mala by na vás čakať Minerva."

Všetci traja sa pevne chytili čaše.

„Kufre by za vami mali prísť do pár minút."

Hermiona sa na mňa a Harryho posledný krát smutne usmiala a potom všetci zmizli.

Mala som pocit akoby som utrpela ďalšiu stratu.

Potter ma objal okolo ramien ako sme sa všetci odobrali smerom ku chodbe.

„My dvaja o hodinu tiež vypadneme." uškrnul sa Bill držiac Fleur za ruku „Zajtra ma čaká práca pre Rád a radi by sme si ešte predtým oddýchli..."

„Hej, teraz to bude rušné." zasmial sa pán Wealsey „Charlie a Moody museli odísť hneď po raňajkách a Kingsley a Tonksnová spoločne so všetkými ďalšími aurormi hliadkujú od skorých hodín na ministerstve. Asi si všetci myslia, že ak Veď-Viete-Kto raz prenikol na ministerstvo, tak sa o to pokúsi znovu a preruší voľbu ministra mágie."

Všetci sme sa presunuli do komnaty s dlhým dreveným stolom, kde už nezostala ani stopa po vianočnej výzdobe a usadili sa pri hrnčeku horúceho čaju. Bill naladil na rádiu prenos z ministerstva mágie a my všetci sme pri tichých rozhovoroch čakali na nové správy.

Fred a Geroge nám chvíle krátili predstavovaním svojich nových hračiek a pani Weasleyová ich s prísne zovretými perami ticho sledovala.

Viem, že to bolo viac než sebecké, ale bola som naozaj rada, že tu s nami zostali. Nielen, že mi jeho prítomnosť aspoň trochu môže pomôcť preniesť sa cez stratu mamky, ale konečne sa s Harrym nebudeme cítiť takí osamelí. Tam kde boli weasleyovie dvojčatá naopak nikdy nebola nuda.

Na obed nám škriatkovia naservírovali výborne lasagne a cestoviny a potom som sa pri krbe usadila s novou knihou v lone. O hodinu neskôr nás prepadla únava a ja som zaspala v chlapcovom náručí a neskôr v spoločnosti Remusa skočila na krátku prechádzku do knižnice a späť po ďalšie knihy.

Až večer sa konečne z rádia prerušil nový singel od Sudičiek a ozval hlas moderátora so silným yorkshirským prízvukom. Všetci sme sa okamžite vystreli, pani Weasleyová zamrzla s pletacími ihlicami v rukách a Harry so Siriusom zdvihli hlavu od kariet.

Muž najprv vymenoval všetkých vážnych kandidátov, z ktorých som ani jedného až na Kinglseyho nepoznala, potom chvíľu rozprával o Dumbledorovi a tom, že sa okamžite zriekol svojho potenciálneho nového miesta a nakoniec po chvíľke ticha, kedy bolo počuť len šuchotanie vyhlásil „Pred pár minútami zo siene vyšli všetci členovia Wizengamotu a rozhodli. Oficiálne vyhlásenie a tlačovka by mali prebehnúť v hlavnom átriu budovy ministerstva mágie v Londýne každú chvíľu!"

Všetci sme zatajili dych a modlili sa aby padlo jedno konkrétne meno a potom sa ozvali blesky množstva fotoaparátov, rozrušené výkriky a nakoniec mohutný potlesk.

„Nový minister mágie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska je oficiálne zvolený a jeho meno je Kingsley Shacklebolt!"

Miestnosťou sa ozval šialený krik ako sme všetci nadšene vyskočili na nohy a začali sa od šťastia objímať.

„Na to si treba pripiť!" zajačal Sirius a mávol prútikom. Na stole sa za hlasného puknutia zjavila ohnivá whisky a množstvo sklenených pohárov.

Mala som široký úsmev na tvári a cítila ako sa mi po dlhej dobe na duši usadila úľava a nový príval nádeje.

Nemohla som uveriť, že sa Kingsley naozaj stal ministrom mágie! To znamenalo, že nielen Fénixov rád, ale už aj celé ministerstvo s aurormi budú stáť vo vojne po našom boku!

Všetci sme v ruke zvierali dymiace sa poháre a šťastne si pripili na Kingsleyho zatiaľ čo moderátor v rádiu vymenovával mužove úspechy v službách kancelárie aurorov.

„Dumbledore musí byť viac než spokojný!" zaškeril sa Fred ako som mu nenápadne podala pohár, ktorého som sa ani nedotkla a on do seba okamžite kopol jeho obsah.

„Ten v tom má určite prsty." vyhlásil Remus a znovu si sadol ku stolu „Neverím, že by tí idioti sami od seba prišli k niečomu podobnému. Čudujem sa, že nezvolili Rufusa Scrimgeoura, v novinách o ňom písali ako hlavnom kandidátovi."

Moderátor sa znovu odmlčal a potom sa za hlasného ruchu v pozadí ozval hlboký hlas Kingsleyho so svojim prvým prejavom ako minister mágie.

Všetci sme stíchli a započúvali sa do jeho slov, v ktorých podobne ako Winston Churchill, keď prevzal moc počas muklovskej druhej svetovej vojny, nesľuboval blahobyt pre čarodejnícky svet ani výhru vo vojne. Sľuboval len tvrdú prácu a dlho očakávaný boj proti Voldemortovi, sľuboval, že sa pokúsi urobiť všetko preto aby sme sa toho zloducha konečne nadobro zbavili, sľuboval, že radšej sám padne na bojovom poli ako by mal dovoliť strane temna ovládnuť ministerstvo.

Keď sme sa potom neskôr rozišli, Harry si so mnou preplietol prsty ako sme sa vracali do komnaty a nadšene rozprával o svojom poslednom rozhovore s Kingsleym. Tak ako mne, aj jemu sa uľavilo, že toho idiota Fudgea konečne vystriedal niekto schopný a naše šance vo vojne sa rapídne zvýšili.

Spoločne sme sa usadili na pohovke, chlapec si položil hlavu do môjho lona a ja som mu prstami prečesávala uhľovočierne vlasy. Keď potom zachytil ruku a pritiahol si ju k ústam, na chrbte mi vybehli zimomriavky a v bruchu zamilované motýliky.

Jemne perami putoval po citlivej koži na prstoch, každému jednému venoval rovnakú starostlivosť a keď som na brušku ukazováka pocítila jazyk, zadrhol sa mi dych a obliala ma horúčava.

„Harry..."

„Áno Megan?" na jeho tvári sa odrážala hraná nevinnosť a ja som sa musela zasmiať.

„Milujem, keď to robíš."

„Čo?" nechápavo som vyhŕkla.

„Keď sa usmievaš." posadil sa do sedu a naklonil sa k mojej tvári „Už mi to chýbalo."

Zahryzla som si do pery ako ma zaplavil smútok a myšlienka na mamu, ale on si ma bez pýtania pritiahol k sebe a pobozkal.

Odtiahol sa až keď sme obaja bojovali s nedostatkom kyslíka a jednou rukou mi rozpustil vlasy. Tie spadli na môj chrbát ako dlhá záclona. „Si krásna."

Vďaka jeho slovám som sa musela červenať.

On sám bol ten najpríťažlivejší človek na svete. Stačil len jeden pohľad zelených očí a mňa pohltili mdloby.

„Eh, eh." od východu z komnaty sa zrazu ozvalo zakašľanie a obaja sme takmer vyskočili z kože. V rohu miestnosti nestál nikto iný ako sám veľký Albus Dumbledore vo svojom cestovnom plášti a potmehúdskym úsmevom na tvári.

Teraz som naozaj musela byť červená ako paradajka.

„Dobrý večer, pane." Potter sa pohotovo vystrel a venoval mužovi oslnivý úsmev akoby sa nič nestalo a on nás neprichytil pri bozku.

„Dúfam, že neruším." nadvihol jedno obočie riaditeľ, keď sa k nám vybral pomalým krokom. Snažila som sa neúspešne splynúť s pohovkou a zároveň sa od hanby neprepadnúť pod zem.

„Nie, samozrejme, že nie." chlapec sa uškrnul a celkom sa odo mňa odtiahol zatiaľ čo Dumbledore mávol prútikom a na stole sa pred nami zjavili tri hrnčeky pariaceho sa čaju a usadil sa do kresla pri krbe.

„Ako určite viete, Kingsley sa stal ministrom mágie, čo nám naozaj uľahčilo ďalší postup proti Voldemortovi." na mužovej tvári sa po dlhej dobe zjavil unavený, ale spokojný úsmev a my sme mu ho opätovali. „Hneď zajtra vás bude očakávať na ministerstve, kde sa prvý krát spolu stretnete ako partneri vo vojne. Neskôr bude nasledovať spoločné vyhlásenie a tlačovka pred novinármi. Pozajtra prebehne slávnostná ceremónia, kde ho vymenujú za ministra mágie a večerný banket, ktorý bol špeciálne zvolaný aby sa upevnili vzťahy medzi ministrami najvýznamnejších štátov. Pri boji proti Voldemortovi bude záležať aj na ich pomoci, keďže kolujú chýry, že naberá svojich stúpencov aj vo Francúzsku či Nemecku."

Prekvapene som nadvihla obočie.

Bolo šialené vedieť, že sa ten zlosyn začal už aj medzinárodne orientovať.

„A my sa toho všetkého máme zúčastniť." skonštatoval Potter a Dumbledore prikývol. „Celý čarodejnícky svet k vám vzhliada, Harry. Kým ste nažive, tak medzi ľuďmi stále panuje nádej. A nádej je v týchto časoch veľmi potrebná."

Nervózne si zahryzla do spodnej pery.

Nebola som na to pripravená.

Nebola som pripravená vedieť, že osud tých všetkých ľudí nesieme na svojich pleciach.

Len tá myšlienka mi spôsobovala trasúce sa kolená.

„Stačí, že vás budú vidieť oboch stáť po boku nového ministra, silných a hrdých. Nechceme žiadne zbytočné reči, že vyhrajeme, keď to ani my sami nevieme."

Prikývla som so zovretým hrdlom a zahľadela sa na chlapcovu ruku, ktorou objímal hrnček čaju. Na bielej koži svietila do mäsa vyrytá veta „Nesmiem klamať."

Nikdy by som si neodpustila, ak by som tým chúdencom klamala a sľúbila ružovú budúcnosť. Voldemort číhal hneď za rohom a bolo šialené tvrdiť, že vojna so sebou neprinesie žiadne obete.

Javier, Krystal a moja milovaná mama. To všetko bolo len začiatok.

„Po bankete nás čaká veľa práce. Ako som už skôr povedal, ja osobne sa podujmem na vašom výcviku a príprave."

V Harryho tvári som okamžite mohla vidieť odhodlanie, no ja sama necítila nič iné len strach. Vojna zrazu nabrala tvary a farby a už to viac nebola len nejasná škvrna na plátne. Čakali nás dlhé týždne a mesiace boja.

„Nejaké otázky?"

Keď sme obaja záporne zavrteli hlavou, Dumbledore sa len smutne usmial. „Dúfajme v lepšie zajtrajšky a uvidíme ako to všetko dopadne. Stále je tu možnosť, hoc len naozaj mizivá, že Tom nakoniec dostane rozum."

Harry sa pobavene uškrnul a muž odložil svoj prázdny hrnček.

„Čo sa týka únavy, vaše magické jadro a teda i zväzok by mali byť po udalostiach na ministerstve už celkom v poriadku, ale aj tak by som bol najradšej ak by ste ešte dnes absolvovali bleskovú prehliadku v nemocničnej časti."

Aspoň znovu uvidím chalanov a vytiahnem z Aidena, čo sa medzi ním a Kadom vlastne zomlelo.

„Zajtra vás vyzdvihnem o desiatej ráno. Buďte prosím pripravení. Formálne habity na stretnutie s ministrom má na starosti Tonksnová."

Všetci traja sme sa postavili a Dumbledore Harrymu otcovsky zovrel rameno a mne chytil ruku„Verím, že to zvládnete. Obaja."

Vďaka jeho poslednej vete mala pocit, že nemôžem dýchať a keď riaditeľ cez seba prehodil cestovný plášť a zmizol, vyčerpane dopadla späť na pohovku.

*

Nemocničná časť bola o ôsmej večer tichá a takmer prázdna. Sanya nám venovala malý úsmev, keď sme sa zjavili na prahu komnaty a vyhlásila, že je nadšená z nového ministra čo viedlo k dlhej debate o tom aký neschopný bol jeho predchodca Fudge. Keď nakoniec skontrolovala našu mágiu, spokojne vyhlásila to čo už tvrdil Dumbledore a my sme sa odobrali za záves ku chalanom.

Aiden a Kade sa zamyslene hrbili nad partiou čarodejníckeho šachu a mne sa pri pohľade na nich vybavila v mysli spomienka na mňa a Vyvoleného ako sme spolu vďaka čerstvému magickému zväzku trčali v nemocničnom krídle v Rokforte a dlhé chvíle krátili podobnými nudnými hrami. Vtedy sme sa takmer nepoznali, teda ak nerátam míňanie na chodbe či v triede a len si k sebe hľadali cestu.

Nič sa však nezmenilo. Bola som do neho rovnako šialene zamilovaná ako vtedy.

Pri predstave, že od tých časov ubehli takmer štyri mesiace sa mi zatočilo v hlave. Mala som pocit, že to bolo včera, keď sme sa v noci váľali v tráve na školských pozemkoch a on na mňa hľadel svojimi prekliate zelenými očami.

Bolo neuveriteľné, že teraz kráčal po mojom boku, prsty prepletené.

Bolo neuveriteľné, že som sa vedľa neho ráno prebúdzala a večer zaspávala.

Bolo neuveriteľné, že som na svojich perách mohla cítiť tie jeho.

Kade a Aiden nás v dobrej nálade prinútili zahrať jednu alebo desať partií rachotiacej sedmy a potom sme sa po rozlúčke vrátili späť do našej komnaty.

Zvyšok večera obaja strávili prepletení v Harryho posteli, ja zahrabaná do najnovšieho románu od pani Weasleyovej a on listujúc vo Večernom Prorokovi.

Keď som neskôr zaspávala v jeho objatí, snažiac sa nemyslieť na vojnu ani na svoju mamu, ešte nikdy sa necítila tak milovaná ako v túto chvíľu.

Mohla som však tušiť, že to všetko bolo len ticho pred búrkou.

*

Ráno prišlo priskoro a ak by do izby nevtrhla Tonksnová a nechtiac na mňa neprevrhla pohár pomarančového džúsu, pravdepodobne by sme zaspali.

Zatiaľ čo ja som sa narýchlo sprchovala, Harry na seba vo svojej izbe naťahoval čierny elegantný habit a snažil sa uhladiť svoje zvyčajné hniezdo na hlave.

V komnate panoval hluk, Sirius sa o niečom hašteril s Tonksnovou a Remusom a keď som len v uteráku doklusala späť do izby, na posteli sedel Fred, takmer mi privodiac infarkt.

„Dobre ráno, Meg." vyčaroval svoj typický úsmev a ja som sa celá červená snažila udržať uterák na svojom mieste. „Aj tebe."

„Tak už viem prečo je Harry žiarlivý idot." uškrnul sa keď pohľadom skĺzol po mojom tele.

„O čo ide, Fred?" snažila som sa predstierať, že mi je jedno, že na mňa zíza a presunula sa až k nemu. Na posteli už čakal vyšívaný tmavomodrý habit z drahého materiálu, ktorý mal zvýrazniť farbu mojich očí a vyčarovať zo mňa pravú dámu.

„Chcem aby si za mňa na ministerstve pozdravila toho debila Percyho a ukázala mu prostredník so slovami „My sme ti to hovorili, s láskou Fred a George."

V tej chvíli som jednoducho musela vybuchnúť do smiechu a chlapec sa ku mne okamžite pridal. Mala som pocit, že sa obrovská guča nervozity a strachu, ktorú som mala v hrdle už od rozhovoru s riaditeľom trochu zmenšila.

„Myslím to vážne." utrel si z tváre slzy smiechu a potom ma chytil za ruku. „Lepšie?"

„Lepšie." zašepkala som a opätovala mu stisk. „Ty vždy vieš ako na mňa, Fred. Ďakujem."

„Od toho som tu, nie?" usmial sa a potom sa postavil a do rúk mi strčil nový habit. „Radšej idem, skôr než sa tu zjaví Harry a na mieste ma zakľaje. A ty by si sa mala čo najrýchlejšie obliecť, Meg. Tonksnová nerváči, že tu Dumbledore bude každú chvíľu."

Len som s malým úsmevom prikývla a sledovala jeho chrbát až kým sa za ním nezavreli dvere.

Habit bol trochu úzky, no pohodlný a lichotil mojej postave. Chvíľu som na seba hľadela do zrkadla, rýchlo si prečesávajúc vlasy a smutne si pomyslela na Krystal, ktorá by mi určite pomohla s make-upom. V kúpeľni korektorom prekryla nedokonalosti na tvári a použila jemnú očnú linku a potom s topánkami v ruke docupkala do hlavnej komnaty.

„Dočerta, nemôžeš tam ísť Sirius, čo to nechápeš?!" vrčal zvyčajne pokojný Remus nervózne si prehrabujúc prstami vlasy „Kingsley ti musí najprv vybaviť oficiálny súd s Wizengamotom, ktorý ťa omilostí a až potom sa budeš môcť zjaviť na ministerstve!"

„Doriti už nevládzem viac čakať!" nahnevane tresol päsťou do steny „Toľko rokov! Prišiel som o toľko rokov, keď ma zavreli do Azkabanu! Chcem stáť po Harryho boku, keď oficiálne vyhlásia, že sme vo vojnovom stave!"

„Remus má pravdu!" vyhlásila Tonksnová a nervózne vyčarovala Tempus, čo bolo kúzlo na ukázanie času. „Nemôžeš si len tak napochodovať na ministerstvo."

Fred a George poslušne mlčali otáčajúc hlavy za smerom hádky a Potter stál za Siriusom, držiac ho za rameno a zúrivo šepkajúc do mužovho ucha.

„No konečne, Meg!" zvolala žena s ohnivo červenými vlasmi a pehami na tvári, keď si ma všimla uprostred toho hluku „Zmyla si zo seba ten džús? Výborne. Albus tu bude každú chvíľu!"

Sirius rezignovane klesol do kresla s prekríženými rukami a Vyvolený zamieril cez komnatu až ku mne.

„Si nádherná, Megan. Tak ako vždy." zašepkal aby som ho počula len ja a venoval mi jemný bozk na líce v prípade, že nás pozorujú „Ale ak ešte raz budeš takmer nahá sama v izbe s Fredom, prestanem sa kontrolovať."

Namáhavo som pregĺgla ako vyčaroval svoj frajersky úškrn, ktorým ma dostával do kolien a potom sa odtiahol. V čiernom habite a ofinou padajúcou do tváre vyzeral neskutočne atraktívne. Na titulných stranách novín bude žiariť.

Zrazu sa ozvalo tiché puknutie a v komnate sa zjavil Albus Dumbledore. „Dobré ráno všetkým! Som naozaj rád, že ste pomohli Harrymu a Megan s prípravou, ale už je najvyšší čas, aby sme vyrazili."

Lupin a Sirius vyzerali akoby si až teraz spomenuli prečo vlastne prišli a Fred a George nám ukázali palec hore.

Nervózne som im kývla na rozlúčku a cítila ako ma riaditeľ chytil za ruku, to isté spravil s Potterom na jeho opačnej strane a potom sa s prudkým trhnutím odlepila od zeme.

*

Átrium ministerstva mágie ma okamžite priviedlo k spomienkam ako tu pred pár dňami stál Voldemort a mieril na nás prútikom a ja som bola bezmocná a neschopná brániť sa. Bolo šialené vrátiť sa do reality, keď mi sviatky poskytli aspoň trochu falošného pokoja. Strata mojej milovanej maminy ma neskutočne bolela a nedávala mi v noci spávať či ma budila so slzami na tvári, no teraz, keď som stála uprostred ruchu vedľa pokojne žblnkotajúcej fontány čarovných bratov mi na tele vyskočili zimomriavky a oblial ma ľadový pot.

Harry musel vedieť na čo som myslela, keďže ma k sebe ešte viac pritiahol za pás a s nečitateľnou maskou na tvári viedol cez preplnené átrium za Dumbledorom. Desiatky čarodejníc a čarodejníkov na nás zvedavo upierali pohľady a niečo si navzájom šepkali, keď prechádzali okolo s novinami či aktovkami v rukách. Na titulnej strane svietila Kingsleyho tvár.

Riaditeľ pokojne kráčal ďalej akoby bol len niekde na prechádzke a s úsmevom opätoval pozdravy všetkým, čo sa prví ozvali. Medzi skupinou vychádzajúcou z jedného z výťahov zahliadla troch členov Rádu, na ktorých pred pár týždňami narazila vo Venue. Všetci s Dumbledorom prehodili niekoľko tichých viet a nám venovali sprisahanecké žmurknutie.

Výťah bol preplnený, nad hlavami nám poletovali správy v tvare lietadielka, ktoré si medzi sebou posielali zamestnanci ministerstva a ja som sa našla pritlačená na Potterovi. Unavene si oprel bradu o moje rameno a aj teraz na nás mohla cítiť všetky pohľady. Ten svoj som však zaryto upierala do zeme. Naozaj som z duše nenávidela pozornosť.

Keď sme vystúpili na správnom poschodí, kde sídlila kancelária ministra mágie, dvere sa za nami zatvorili a výťah sa s hlasným vŕzganím pohol hore.

Dumbledore nás ďalej viedol po chodbe s mäkkým červeným kobercom a potom zastavil pred vysokými dverami z čerešňového dreva a zlatými kľučkami. Pred nimi sa nachádzal preplnený stôl na ktorom bola ošúchaná ceduľka  s názvom Sekretariát. Za množstvom pergamenov sa hrbil Percy Weasley.

Na zvuk našich krokov okamžite zdvihol hlavu, no keď zistil, kto pred ním stojí, vyhýbal sa všetkým pohľadom. „Pán minister vás už očakáva."

„Ďakujeme." zdvorilo odvetil riaditeľ, keď Percy vykĺzol od stola, jemne zaklopkal na dvere a nazrel dnu. „Pane, Albus Dumbledore, Harry Potter a Megan Fosterová prišli na ohlásené stretnutie, ktoré sa malo začať o desiatej."

Previnilo som mrkla na nástenné hodiny za stolom a zistila, že meškáme desať minút.

Z miestnosti sa ozval Kingsleyho tlmený hlas a potom Percy odstúpil a my sme konečne vošli do kancelárie ministra mágie.

Otočený smerom ku oknu za svojim lešteným stolom postával vysoký černoch a hľadel na magickú scenériu Londýna. Nemal na sebe žiaden so svojich obľúbených fialových habitov, ale formálny čierny plášť a v rukách zvieral prútik. Vyzeral ako majestátna socha.

Keď sa však k nám otočil, na tvári mu svietil zvyčajný priateľský úsmev.

„Albus." kývol hlavou smerom k riaditeľovi „Harry, Megan, som rád, že vás znovu vidím."

„Pane." vystrúhal s úškrnom poklonu chlapec a Kingsley sa pobavene zasmial.

„Budete niečo potrebovať, pane?" ozval sa Percy, v hlase očividné pohŕdanie nad Potterovým správaním.

„Kávu? Čaj?" spýtal sa minister, ale všetci traja sme záporne zakrútili hlavami a on asistenta poslal preč.

„Ako dopadlo stretnutie s ďalšími ministrami?" okamžite sa k nemu naklonil Dumbledore a Kingsley si s povzdychom sadol „Samozrejme zúria. Majú pocit, že ich britská vláda oklamala ak tvrdila, že sa Veď-viete-kto nevrátil. Oceňujú však vašu i Harryho snahu, keď ste celý ten čas tvrdili pravdu."

Starší muž zamyslene prikývol „Ak chceme byť vo vojne úspešní, potrebujeme aj vynikajúce diplomatické a medzinárodné vzťahy. Všetci dobre vieme aké je ťažké prinútiť Francúzov spolupracovať. Ich nový minister mágie s ktorým som sa stretol len raz je... akoby som to najlepšie povedal?"

„Mladý, arogantný a prehnane sebavedomý?" zahundral Kingsley a my s Harrym sme vybuchli do smiechu.

Dumbledore sa unavene pousmial „Aj tak sa to dá nazvať."

„Čo sa týka Wizengamotu, je medzi nimi dosť členov, ktorý nesúhlasia s tým, že som sa stal ministrom. Dokonca tvrdia, že voľba bola zmanipulovaná. Stoja za tým hlavne ľudia, ktorí prehnane podporovali Fudgea a samozrejme nemôžeme ani zabudnúť na vplyvné bohaté rody akým sú napríklad Malfoyovci..."

„Malfoyovci?!" vyskočil na nohy Harry a neveriacky pohľadom prechádzal z Kingsleyho na Dumbledora a späť. „To nemyslíte vážne?! Ako je možné, že ešte nehnijú v Azkabane?!"

„Nezabudni, že sa Luciusovi podarilo uniknúť z ministerstva. Až kým mu nebude dokázané..."

„Doriti, veď sme ho tam predsa videli, nie?! A taktiež bol pred rokom na cintoríne, keď sa Voldemort vrátil!" Vyvolený nahnevane prechádzal po miestnosti s rukou vo vlasoch.

„Nie je to také jednoduché, Harry. Veľa ľudí nám i Kingsleymu stále nedôveruje a myslia si, že ide o štátny prevrat. Bude trvať, kým ich donútime veriť v pravdu."

Chlapec sa zamračene hodil späť na stoličku.

„Ako som hovoril, časť Wizengamotu je stále naklonená proti nám. Samozrejme zvolal som aj bezpečnostnú radu na čele s hlavou aurorov, ktorým sa stal Keane Frahm, mimochodom z mojich radov patril medzi najlepších a prebrali sme ochranu všetkých dôležitých čarodejníckych miest."

„Pred nami je ešte veľa práce." povzdychol si Dumbledore a po chvíľke ticha znovu prehovoril„Čo hovoria na Harryho a Megan?"

„Ohlasy sú viac-menej zmiešané. Harryho pokladajú za svojho hrdinu, o stretnutie s ním dokonca prejavil záujem aj ten francúzsky minister, ale nevedia čo si myslieť o Megan. Samozrejme, rešpektujú ju ako Potterovú spoločníčku...."

„Nikto netuší, čo tu vlastne hľadám." dodala som a Kingsley pomaly prikývol. „Vlastne ani ja sám to neviem."

Prekvapene sme sa s Harrym otočili na Dumbledora. Takže o magickom a duševnom zväzku naozaj vedeli len dvaja-traja ľudia.

Muž sa pohodlnejšie oprel v čalúnenom kresle, ktoré si vyčaroval a uprene sa zahľadel na Kingsleyho. „Sú veci o ktorých sme v ráde nehovorili. Už to tak však ďalej nepôjde. Ešte dnes večer zvolám rýchlu poradu len pre vybraných členov a oznámim detaily okolo Harryho a Megan."

„Samozrejme." muž prikývol a potom sa zahľadel do svojich papierov. „Po obede vás čaká stretnutie s Wizengamotom a podvečer naša spoločná tlačovka."

„Wizengamot?!" Vyvolenému prekvapene vyletelo hore obočie „Mám sa stretnúť s idiotmi, ktorí ma chceli odsúdiť za to, že som seba a bratranca chránil pred dementormi?!"

„Netušil som, že vás chcú vidieť, Harry." Dumbledore si unavene prešiel ukazovákom cez krivý nos „Pravdepodobne za tým bude naša Amelia Bonesová."

„Naša?"

„Je členkou Fénixovho rádu a narozdiel od tých zvyšných idiotov ťa nechcela vyhodiť zo školy, Harry." zaškeril sa Kingsley.

„Hovoríte, že mali ministri záujem o stretnutie s Harrym a Megan?"

Muž okamžite prikývol.

„Sú ešte stále v budove ministerstva alebo ich uvidíme až na zajtrajšej ceremónií, kde vás oficiálne vyhlásia za ministra?"

„Nemci a Francúzi by mali byť na obhliadke pri auroroch."

„Výborne!" Dumbledore vyskočil na nohy a kreslo s hlasným puknutím zmizlo. Obaja sme sa s Harrym prekvapene postavili. „Do obeda máme ešte chvíľu času. Nebude na škodu, keď vás stretnú ešte pred ceremóniou a slávnostným banketom."

Vďaka jeho slovám ma zaliala ďalšia vlna nervozity.

Takže to najťažšie ma ešte len čakalo. Najprv zahraniční ministri mágie, potom Wizengamot a nakoniec tlačovka s hyenami, ktoré vás za každú cenu chcú pošpiniť.

Na čo som sa to dala?

*

Sídlo aurorov bolo hneď na druhom podlaží. Už po vystúpení z výťahu sa z druhého konca chodby ozýval ruch a hlasy a ja som vystrašene pregĺgla. Potter mi povzbudivo stisol ruku a viedol ma za riaditeľom a mne nezostávalo nič iné len kráčať pol kroka za ním.

Pri prepážkach kde sedeli aurori postával malý hlúčik ľudí a dokonca niekoľko fotografov a mne do očí hneď udreli tri postavy v elegantných habitoch.

Vysoký tmavý muž s vyšitým zlatým A na hrudi musel byť Keane, vedúci Úradu aurorov a zvyšní dvaja, nižšia staršia žena s krátkymi blond vlasmi v žiarivo zelenom habite a mladý štíhly muž v dokonalo padnúcom plášti nemohli byť nikto iný ako nemecká kancelárka mágie a francúzsky minister.

„Dobrý deň." Dumbledore sa zdvorilo pozdravil akoby prišiel len na šálku čaju a všetci sa k nám prekvapene otočili.

„Ach, Albus!" žena vyzerala, že ho naozaj rada vidí a okamžite mu podala ruku. „Myslela som si, že rokovanie máme na pláne až zajtra."

„A nepochybne sa nemýlite, drahá Dorothea." muž jej venoval široký úsmev „Ale prišiel som vám niekoho predstaviť."

Francúzsky minister si s riaditeľom taktiež potriasol rukou a potom sa prekvapene otočil na mňa a Harryho. Bol to naozaj atraktívny muž; bledé modré oči a orlý nos a ja som cítila, že sa vďaka jeho pohľadu červenám.

„Ty musíš byť ten slávny Vyvolený, ktorého sú plné noviny, nie?" prehovoril dokonalou angličtinou so silným francúzskym prízvukom a odhalil malú medzierku medzi prednými zubami„A samozrejme, slečna Fosterová. Verte alebo nie, ale aj v Paríži sú z vás celebrity."

Žena si s nami potriasla rukou a minister ju napodobnil, no keď prišiel rad na mňa namiesto klasického pozdravu si k perám pritiahol moju ruku. Mala som pocit, že sa na mieste prepadnem. "Je suis honoré mademoiselle."

Len som niečo nezrozumiteľné hanblivo zamrmlala a bola rada, keď sa pozornosť presunula späť na Pottera. Ten ma prepichoval vražedným pohľadom.

Keď sme nakoniec znovu vkĺzli do výťahu, ktorý bol takmer prázdny až na dve staré ženy, ktoré sa v rohu ticho rozprávali, Dumbledore vyhlásil, že je čas na obed.

„Musím si ešte niečo zariadiť, ale vás dvoch nechám v kantýne a potom pôjdeme na to stretnutie s Wizengamotom. Zamestnanci si zvyčajne so sebou nosia obedy z domu alebo odskočia do čarodejníckeho pubu, ktorý je hneď za rohom, ale ani tunajšie jedlo nie je až také zlé ako sa hovorí."

Kantýna sídlila hneď na prvom poschodí za átriom smerom doľava a bola to veľká priestranná miestnosť s množstvom okien a stolov so stoličkami. Bola takmer plná, čarodejníci vysedávali v malých skupinách, niektorí debatovali, iní popri jedle študovali nejaké pergameny či čítali noviny a keď sme vošli dnu, takmer každý k nám otočil hlavu.

Začínalo mi to pomaly ale isto liezť na nervy a nemohla sa dočkať, kedy zo seba stiahnem ten prekliaty vyšívaný habit a zahrabem sa do postele, kde ma žiadne zvedavé oči nenájdu.

Dumbledore nás odviedol k stolu pri ktorom sedeli len dvaja mladí čarodejníci v tmavých habitoch a tí ho okamžite nadšene pozdravili. „Toto sú Henry a Nathan, členovia Fénixovho rádu. Myslím, že vám Harryho a Megan nemusím predstavovať. Budem rád ak mi ich zatiaľ postrážite..."

Keď riaditeľ zmizol, Vyvolený nahnevane pretočil očami „Naozaj si myslí, že máme päť rokov?"

Mlčala som a zahľadela sa na pergamen s ponukou jedla. Chalani sa znovu začali ticho rozprávať a nám nevenovali žiadnu pozornosť.

V mysli si znovu prehrávala celé to stretnutie so zahraničnými ministrami. Harry sa správal presne tak ako sa od hrdinu čarodejníckeho sveta čakalo, oboch okamžite očaril a ja som sa zatiaľ snažila splynúť so stenou. Bolo šialené, že sa od mojej hanblivej maličkosti čakalo, že sa v prítomnosti tak významných ľudí budem správať prirodzene. Trvalo mi celú večnosť, kým som si zvykla na Potterovu prítomnosť.

Zrazu na kolene zacítila dotyk a takmer vyskočila z kože. Chlapec sa na mňa uškŕňal ponad svoj pergamen s ponukou jedla a ja som na neho nahnevane zagánila. „Zbláznil si sa?!"

Jeho ruka putovala pomaly vyššie a mne sa zadrhol dych a obliala ma horúčava.

Na čo preboha myslí?! Sme na verejnosti a čo horšie, na ministerstve mágie!

„Dočerta, Harry..." zašepkala som roztraseným hlasom a on sa na mňa víťazoslávne uškrnul„Povedz, komu patríš, mademoiselle?"

Okamžite sa mi vďaka jeho slovám šialene rozbúšilo srdce a pod stolom ho chytila za ruku. „O čo ti ide?"

Naozaj narážal na to na čo narážal?

„Je šialené ak na teba robia oči všetci muži a to vrátane samotného ministra mágie." zavrčal a v tej chvíli som sa celkom odtiahla.

To jednoducho nemohol myslieť vážne!

Cítila som ako vo mne pomaly stúpa vlna hnevu, no snažila sa kontrolovať. Teraz nebol vhodný čas ani miesto na nejaké trápne milenecké hádky a ak on nebol schopný správať sa rozumne, musela som aspoň ja.

Sledoval ma stmavnutými očami, hrýzúc si spodnú peru a vyzeral naozaj atraktívne. V mysli sa mi premietli všetky tie šialené mesiace plné bojov a hádok a rezignovane si povzdychla. Nemala som záujem vrátiť sa znovu na začiatok a blúdiť zaseknutá v začarovanom kruhu, keď nám to spolu posledné dni šlo tak dobre.

Milovala som ho.

Neskutočne som ho milovala a on na to očividne neustále zabúdal. Alebo bol len žiarlivý kontrolou posadnutý idiot ako by povedal Kade či Fred.

„Chcem len teba, Harry. Žiadneho ministra mágie. Len teba."

Naklonil sa ku mne a nedbajúc, že nás pozoruje polovica zamestnancov ministerstva, pritiahol do tvrdého bozku.

Zatočilo sa mi v hlave a podlomili kolená ako mi na tele vyskočili zimomriavky.

Ako bolo možné, že mal stále na do mnou takúto moc?

Keď sa nakoniec odtiahol, na tvári mu svietil spokojný úškrn. Zahanbene som sa zahľadela na pergamen s výberom jedla, ignorujúc všetky pohľady.

Do oka mi ako prvé padli rezance s príchuťou indickej kormy a nahlas vyslovila čo si vybrala. Do piatich minút sa na stole zjavila naša objednávka. Škriatkovia boli naozaj rýchli.

Až kým sa o polhodinu pri nás nezastavil Dumbledore, sme obaja v tichosti jedli, každý stratený vo svojich myšlienkach.

Na stretnutie s Wizengamotom nás odviedol pred jednu zo súdnych sieni a prikázal, aby sme počkali až kým nás nezavolajú dnu a potom sám vkĺzol do ťažkých železných dverí.

Opierala som sa chrbtom o stenu oproti chlapcovi, ktorý ma prepaľoval svojim pohľadom.

Aj po všetkých tých týždňoch a mesiacoch som pri ňom stále cítila rovnaký adrenalín a vzrušenie. Nikdy nemala žiadnu istotu ani kontrolu nad jeho činmi, ktorými ma vždy dokázal prekvapiť. Bol prchký a nepredvídateľný a to ma k nemu ešte viac priťahovalo. Život po jeho boku bol jedno veľké šialené dobrodružstvo.

„Harry Potter, Megan Fosterová, vstúpte!"

Venoval mi posledný nečitateľný pohľad a otvoril dvere.

Súdna sieň bola väčšia kruhová miestnosť po ktorej obvode sa nachádzali drevené lavice obsadené množstvom čarodejníkoch v čiernych talároch. V strede boli pripravené dve jednoduché stoličky, no keď sme v tichosti prešli až ku nim, Vyvolený zostal stáť a ja som ho napodobnila.

Všetci na nás upierali pohľady, niektoré boli zvedavé, niektoré pohŕdavé a niektoré nadšené, no ja som vyhľadala len ten jeden, ktorý patril Albusovi Dumbledorovi. Sedel hneď naľavo vedľa prísne vyzerajúcej čarodejnice, ktorá musela byť madam Bonesová.

„Pán Potter, slečna Fosterová!" prehovorila žena zvučným hlasom a ja som takmer od strachu nadskočila „Radi by sme Vám ako najvyšší rozhodovací orgán v čarodejníckom práve vyjadrili našu podporu a najhlbšiu úctu. Celý Wizengamot a samozrejme i ministerstvo mágie stojí za vami a ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí povedať..."

Potter ich nahnevane prebodával pohľadom, opretý o chrbát stoličky, prsty zaborené do dreva a ja som dokázala v magickom zväzku cítiť narastajúci nepokoj.

„Harry." zamrmlala som a jemne ho chytila za rameno, ale už bolo neskoro.

„Celé posraté mesiace vám neustále opakujem, že sa Voldemort vrátil a vy ste za ten čas neurobili absolútne nič!" vykríkol chlapec a v sále sa rozľahlo šokované ticho „Namiesto toho aby ste sa pripojili k nám a pomohli budovať nejakú obranu alebo vymysleli plány na jeho zničenie, ste zo mňa a Dumbledora urobili bláznov a do školy poslali tú odpornú zákernú ropuchu, ktorá nerobila nič iné len mučila študentov!"

„Pán Potter..." skočila mu do reči madam Bonesová, ktorá celý ten čas bola vo Fénixovom ráde a vedela pravdu.

Harry nahnevane odstúpil od stoličky a otočil sa okolo svojej osi aby všetkým sediacim venoval rozzúrený pohľad. Magické jadro sa začínalo chvieť a prskať pod náporom emócií a ja som sa snažila zostať za každú cenu pokojná.

„Vaša pomoc je nám na hovno lebo zatiaľ čo vy ste sedeli na zadku a predstierali, že sa nič nedeje, my sme tam vonku bojovali o život a stratili veľmi nadaných čarodejníkov či našich blízkych!" Vyvolený zovrel obe ruky v päste a ja som vedela, že rozpráva o Krystal, Javierovi, mojej milovanej mame a mnohých ďalších.

„Pán Potter, my samozrejme chápeme vaše pobúrenie, ale..."

„ALE ČO?!" vyštekol až sa zatriasol ťažký železný luster. Z magického jadra sa práve musela uvoľniť mágia a mne zo strachu zovrelo hrdlo. „Chcete aby som to hodil za hlavu?! Chcete aby som zabudol na vaše zlyhanie?! Chcete aby sme sa posrali od šťastia, že ste konečne otvorili oči?!"

„Harry." chytila som ho za ruku ako sa čarodejníci začali okolo seba vystrašene obzerať.

„Ale musíte sa zmieriť, že to odo mňa nikdy nebudete počuť, lebo jediné čo ma Umbridgeová v skutočnosti naučila bolo ako si sám rozrezať ruku vetou Nesmiem klamať ! A ja sa tým kurva budem riadiť!"

„Dočerta Harry!" prinútila som ho pozrieť sa mi do očí „Nevidíš čo robíš?!"

Teraz sa už nechvel len luster ale aj všetky lavice a zem a čarodejníci so strachom vyskakovali zo svojich miest. Vo vzduchu prúdila silná nekontrolovateľná mágia, ktorú musel každý cítiť na vlastnej koži.

Chytila som ho za ruku a začala ťahať k dverám, zatiaľ čo madam Bonesová upokojovala situáciu. Dumbledore nás pozoroval prísnym nečitateľným pohľadom, no naznačil hlavou, aby sme čo najskôr vypadli.

„A ak by to doteraz nebolo jasné... ja stále Nerešpektujem Ministerstvo Mágie!" vyštekol a ukázal do vzduchu ruku, kde mal obe do mäsa vyryté vety.

Konečne sa mi ho podarilo dotiahnuť k východu a vydýchla si až keď sa za nami zaklapli ťažké železné dvere. Zo sály som mohla počuť pohoršené výkriky.

Potter tam len stál, hrudník sa mu šialeným tempom zdvíhal a znovu klesal, oči tmavé od hnevu.

Cítila som, že sa trasiem ako si odhrnula zatúlané pramene vlasov z tváre. „Dumbledore nás zabije."

„Dumbledore to chápe." na malú chvíľu zavrel oči ako sa snažil upokojiť. Zväzok však bol ešte stále rozrušený a mágia okolo nás podráždene prskala.

„Mohol si sa kontrolovať." zašepkala som do ticha chodby a dúfala, že sa nikto neodváži vyjsť tak skoro von.

„Mohol som ich zakliať." zavrčal, ale ja som vedela, že to nemyslel vážne.

Pohľad mi klesol dole na vlastnú ruku, kde som na jej chrbte mala aj ja vyrytú vetu Rešpektujem Ministerstvo Mágie. Pred očami sa mi okamžite vybavila scéna ako mi Umbridgeová drvila ruku vo svojom zovretí, keď kontrolovala či je rana dosť hlboká a pýtala sa prečo som si na seba vzala muklovské oblečenie. V tej chvíli vybuchlo magické jadro, ona odletela do steny a skončila v bezvedomí. Aj vtedy som si myslela, že nás Dumbledore roztrhne ako hady.

Vedela som však, že mal chlapec vo všetkom pravdu.

„Ak si myslíš, že za to nebudeme niesť žiadne následky..."

„A čo môžu urobiť?!" sebavedomo nadvihol obočie „Nehovoril som nič, čo nebola pravda. Za mojim chrbtom stojí nielen Dumbledore, ale i samotný minister mágie a aj tak dobre vedia, že sú bez nás stratení. Urobia všetko len aby im veľký Vyvolený znovu zachránil zadok. Nad jedným výbuchom hnevu mávnu rukou."

V tej chvíli mi znovu pripomínal chlapca z pred pár mesiacov, keď sme si len zvykali na magický zväzok. Stále bol rovnaký; drzý, výbušný, náladový, žiarlivý, odvážny, obetavý, milujúci, ale v poslednej dobe sa viac kontroloval a začal sa správať presne tak ako sa od neho čakalo. Keď som bola nešťastná, držal ma v náručí. Keď mal od Dumbledora rozkazy, vyplnil ich do poslednej bodky. Na tréningoch dokonca neochotne počúval aj Snapa. A keď som sa budila so slzami na tvári, bol vždy tu.

Akoby si všetok svoj temperament, povahu a rozbúrené emócie (až na občasné žiarlivostné výbuchy) pozorne strážil a to len kvôli mne.

Vždy sa bál, že ma zničí a rozbije na tisícky malých kúskov... vždy sa bál, že pre mňa nie je dosť dobrý, ale... mýlil sa.

A možno som bola šialená, ale milovala som ho presne takého aký bol. Dokonca aj vtedy, keď mi celé mesiace ubližoval a v KingSmuir zlomil srdce.

Hľadela som na neho, na rozstrapatené havranie pramene, na stmavnuté zelené oči za okuliarmi s okrúhlymi sklíčkami, na tenšie pery a na škaredú jazvu v tvare blesku a nemohla uveriť, že ten istý chlapec, ktorý ma v prvý deň školy zachránil v Rokfortskom exprese pred idiotom Malfoyom stál aj teraz po tom všetkom oproti mne a pri mne a miloval ma.

Miloval ma.

Stále mi to však prišlo šialene nereálne.

„Kurva!" tresol päsťou do steny a tým ma prebral z mojich myšlienok „Asi som to fakt prehnal! Doriti!"

„Harry!" vyhŕkla som a okamžite mu skontrolovala ruku. Rozbil si hánky.

Vyčerpane si oprel čelo o moje rameno ako som si k ústam priložila jeho prsty a pofúkala mu ranu. „Povedal si len to, čo si musel. A úprimne, nikdy si si príliš na ústa pozor nedával, nie?"

Vedel, že som narážala na všetky naše hádky, boje a nezhody a keď znovu zdvihol hlavu, na tvári mu svietil malý úškrn „Ty si so mnou vždy mala trpezlivosť, Megan Fosterová."

„Bolo to ale viac než ťažké. Keď ste vtedy s Kadom do seba skočili..." nedopovedala a zavrtela hlavou.

Za dverami konečne utíchli rozzúrené hlasy a krik. Madam Bonesovej sa konečne podarilo upokojiť situáciu.

„Alebo keď si naopak ty s ním flirtovala v tom muklovskom klube..."

„S nikým som neflirtovala... koľko krát to mám ešte opakovať?" tresla som ho do ramena a on si ma za pás pritiahol k sebe čo najbližšie. Zatajil sa mi dych a v podbrušku roztrepotali zamilované motýliky.

„Skurvene ťa milujem, vieš to však?"

Vedela som. Odvtedy čo mi to prvýkrát povedal na plese v Rokforte, pri soche Godrica Chrabromila, prešiel už mesiac.

Aj ja som ho neskutočne milovala.

A/N:) Hi dievčatá! ♥ Nová kapitola je na svete a ja som naozaj šťastná prešťastná :) Písala sa mi veľmi dobre a naozaj som si užila všetky scény na ministerstve mágie. Niekto sa ma pri jednej z minulých kapitol pýtal prečo je Harry zrazu taký krotký a správa sa ako (takmer) dokonalý chlapec a tu je odpoveď. Snaží sa kontrolovať kvôli Megan, keďže má strach, že ak by to nerobil, vrátili by sa späť ku hádkam a bojom a on by jej znovu ubližoval.

Takže čo hovoríte na dnešnú kapitolu? Kingsley sa stal novým ministrom mágie, ale vojna ani zďaleka nie je vyhraná.  Sirius možno bude znovu po všetkých tých rokoch oficiálne vyhlásený za nevinného a francúzsky minister je naozaj príťažlivý muž :D ♥ Samozrejme, Harry nemohol urobiť nič iné len poslať celý Wizengamot do pekla a Megan bola jeho vernou oporou :) Teraz nás čaká ešte tlačovka s novinármi na ktorú sa vážne teším!

Ak ide o mňa, mám sa celkom dobre aj keď počasie je viac než hrozné. V sobotu odlietam na ďalší výlet, tentokrát smer Portugalsko- Lisabon, vrátim sa na jeden deň do Londýna a potom na týždeň domov na Slovensko! ♥ V práci sa mi neskutočne vlečie čas a človek len čaká kedy príde domov, pozrie najnovšiu časť nejakého seriálu a pôjde spať :D 

A ako sa máte vy? :)

Rada by som sa poďakovala za vašu aktivitu, povzbudzujúce komentáre i hviezdičky ♥ Naozaj ste ma veľmi potešili keďže vždy čakám na vaše názory pri zapnutom wattpade s nedočkavosťou malého dieťaťa, preto Vás prosím, aby ste aj teraz vyjadrili čo si o novej kapitole alebo i ML ako celok myslíte ♥ Naozaj ma to vždy dokope k písaniu.

P.S- Počula som, že začali natáčať Fantastické zvery 3 v Riu a neskutočne sa teším kedy film vyjde v kine aj keď viem, že nás od toho delí ešte celá večnosť :/

P.S.2- Vždy keď píšem, tak pri tom počúvam hudbu. Ak mi náhodou viete nejakého svojho obľúbeného speváka či skupinu doporučiť, budem veľmi rada :)

Vidíme sa pri novej kapitole!

I love you all! ♥