Severus Snape zastihol Albusa Dumbledora po nekonečných hodinách čakania až o siedmej ráno. Ten sa ako vždy, keď sa vracal do školy, premiestnil na Astronomickú vežu, vyčerpaný, no energický a profesor Elixírov odlepil pohľad od prvých lúčov slnka, ktoré sa drali vo sviatočné chladné ráno na oblohu.

„Dobré ráno, Severus." pokojne ho pozdravil starý muž akoby ho vôbec neprekvapovalo, že ho tam našiel „A Veselé Vianoce."

Snape nadvihol obočie „Nemyslím, že sú až také veselé, Albus. Temný pán šalie."

„Harry a Megan mu úspešne prekazili plány s proroctvom. Máme čo oslavovať."

„Viete, že to dlho neostane bez odozvy." zavrčal profesor „Je naozaj zúrivý. Smrťožrútov, ktorím sa podarilo uniknúť z ministerstva, mučil celé hodiny. Nebol to pekný pohľad."

„Verím, že si na podobné situácie už zvyknutý." pozrel mu do očí riaditeľ „Hovoril niečo o Megan?"

Snape vykrivil hornú peru. „Počasoval ju vyberanými nadávkami, ale veľa o nej nerozprával. Prisahal však, že ju postihne osud horší než smrť."

Albus pokýval hlavou na znak, že počuje a hľadel do diaľky na slnkom zaliaty školský areál. Hagrid práve vychádzal zo svojej chalupy v doprovode veľkého čierneho psa Tesáka a začal sa brodiť snehom smerom ku hradu.

„Keď som ich vzal do Venue, obaja boli fyzicky i magicky vyčerpaní. Liečitelia ich síce pomocou tvojich elixírov dali dohromady, ale obávam sa, že sa nevyhneme následkom. Pred hodinou som vypočúval Megan, ktorá mi opísala ako ich zachránil pred smrťou magický štít. Magický zväzok je naozaj silný a unikátny, ale je takmer nemožné aby ich zmiešaná mágia fungovala sama od seba. Ak áno, je to neuveriteľné, lebo ak tomu správne rozumiem, tu nastáva obrat vo vojne... jestvuje totiž niečo, čo ani Voldemort nedokáže prelomiť."

„Ich magický zväzok." ohromene zašepkal Snape „Ak budú spolu, nebude schopný ich poraziť."

„Presne tak."

„Takže ich magické jadro môže vyhrať vojnu." neveriacky zamrmlal muž.

„Ich láska, Severus, ich láska." usmial sa Dumbledore, v očiach nadšené ohníčky. „Vždy som vravel, že to je ta najmocnejšia mágia na svete."

*

Pomaly som otvorila oči. 

Vôbec ma neprekvapilo, keď som podľa zápachu silnej dezinfekcie zistila, že sa nachádzam  v nemocničnom oddelení vo Venue. Pár minút bez pohybu zízala na neurčitý bod na plafóne nado mnou a počúvala ruch v miestnosti. Niekto prešiel okolo mojej postele, niekto sa v diaľke zasmial, niekde, o pár postelí ďalej prebiehal tichý zanietený rozhovor a v pozadí toho všetkého hrali vianočné koledy.

Prinútila som sa pomaly posadiť a prudko zatvorila oči, ako sa mi zatočilo v hlave.

„Megan!" ozval sa hlas Harryho Pottera.

Zažmurkala som a zahľadela sa na mladého muža po mojej pravici.

Sedel na svojej posteli opretý o jej železný chrbát, bol bez okuliarov, vlasy mu nezbedne odstávali do všetkých strán ešte viac než zvyčajne a na tvári mal pár jaziev, ale usmieval sa a ja som mu úsmev hanblivo vrátila.

Keď ma pred pár hodinami prebral Dumbledore a ja som mu v skratke povedala, čo všetko sa udialo na ministerstve, Vyvolený ešte tvrdo spal a hlavná liečiteľka Sanya sa nad ním skláňala s prútikom v ruke. Riaditeľ ma ubezpečil, že bude v poriadku, že obaja budeme a po rýchlom rozhovore zmizol. Nedal mi vôbec žiaden priestor na otázky čo je s ostatnými

Sanya mi potom vtisla do ruky nejaký elixír a ja som znovu odpadla.

Potter otvoril ústa, aby prehovoril, ale to sa k nám už hrnuli štyria liečitelia s doskami v rukách na čele s černoškou. Všetci mali na hlavách vtipné santa čiapky.

„Konečne ste sa prebrali!" usmiala sa a pomocou kúzel začala Harrymu kontrolovať zdravotný stav. „Ako sa cítite?"

„Dobrý deň." hanblivo som si prebehla prstami cez vlasy ako ma začal kontrolovať mladý celkom príťažlivý liečiteľ. „Koľko je hodín?"

„Nemusíte sa báť, Vianočnú večeru ste nezmeškali." uškrnul sa a znovu nado mnou mávol prútikom.

Ďalší dvaja liečitelia zmizli a o pár sekúnd sa vrátili s rukami plnými fľaštičiek elixírov.

„Sú štyri poobede." odvetila Sanya a zastrčila si prútik do vrecka na plášti. „Sirius vám odkazuje, že vás očakávajú o šiestej v modrom salóniku pri knižnici."

„Sirius! Je v poriadku?!" vyhŕkol Potter ako vzal z nočného stolíka okuliare a nasadil si ich.

„Od rána sa k vám snaží dostať." žena pretočila nalíčenými očami. „A nie je jediný."

Musela som sa usmiať.

„Fajn. Takže najprv dúšok tohto a potom tieto dve." prikázala a liečitelia nám postupne podávali baňaté fľaštičky s elixírmi.

Celý ten čas som sa snažila pôsobiť pod ich pohľadom pokojne a akoby sa nič nedialo, ale bola som napätá ako struna. Pred očami i v mysli sa mi mihali všetky obrazce z minulej noci, tvár Malfoya, miestnosť s proroctvami, Bellatrix, átrium a Avery... no zimomriavky, ľadový pot a búšenie srdca mi najviac spôsoboval Lord Voldemort...

Cítila som ako sa mi trasú ruky, keď som späť podávala prázdnu nádobku od elixíra. Zovrela som ich v päste a skryla pod prikrývkou. Potom zdvihla hlavu.

Potter ma uprene pozoroval.

„Albus tu bude o pár minút." vyhlásila, keď sa všetci štyria obrátili k odchodu „Všetko vám zodpovie."

Zamierili na druhý koniec miestnosti a ja som ich nasledovala očami. Nemocnica bola úplne prázdna. Nemala som tušenia či to bolo dobré znamenie alebo nie. Záves, za ktorým predtým ležal Javier bol však zatiahnutý.

„Si úžasná, Megan!" vyhŕkol Potter ako vykĺzol zo svojej postele a ja som ho napodobnila„Dokázala si to! Zachránila si nás pred tým bastardom!"

Stáli sme tvárou v tvár oproti sebe a hľadeli si do očí. Bol tak blízko, mohla som cítiť teplo jeho tela, jeho vôňu, jeho dotyk. Jazva v tvare blesku bola stále rozpálená do biela, jeho tvár posiata krvavými odreninami a drobnými jazvičkami, no jeho oči boli machovo zelené, hlboké a zvodné, presne tie, do ktorých som sa pred rokmi zamilovala a ktoré mi v noci celú tu dobu nedali spávať.

Bol krásny, v pásikavom nemocničnom pyžame, dobitý a zničený.

Bol to on, môj Harry, môj Vyvolený, moja spriaznená duša a moja magická polovica.

Bol živý a zdravý, z mäsa a kostí a mne po tvári skĺzla slza ako sa mi v mysli zjavil obraz keď na mňa mieril prútikom s červenými očami. Vedela som, že do konca života nezabudnem ten pocit, keď sa ma zmocnila hrôza a nekonečný strach, že som o neho prišla.

„Moje statočné dievča." zamrmlal Potter, prstami jemne prešiel po mojom líci a založil mi neposlušný prameň vlasov za ucho.

Zatvorila som oči a vychutnala si jeho dotyk, jeho pery, ktoré sa o tie moje obtreli najprv jemne a váhavo a potom intenzívne.

Prudko si ma k sebe pritiahol na hruď a ja som ho objala okolo krku. Pevne ma držal za pás a mne bolo jasné, že mi na koži pravdepodobne zostanú odtlačky od jeho prstov, keď sme sa k sebe zúfalo tisli.

„Milujem ťa." zamrmlal hlbším hlasom, keď sa odtiahol, no zostali sme o seba opretí čelami.

„Milujem ťa, Harry."

Palcom mi zotrel stopu po slze na líci a potom prstami prechádzal nižšie až zastal na krku. Jeho oči sa zúžili ako nahnevane zvraštil obočie. Vedela som, čo tam videl.

Stopy po škrtení.

Snažila som sa potlačiť príval paniky pri myšlienke na mohutného smrťožrúta a jeho ruku na mojom stehne.

„Sľúbil som, že ťa ochránim." zašepkal zlomene. „Zlyhal som."

„Nie!" chytila som jeho ruku ako sa chcel odtiahnuť. „Nie! Nie je to tvoja vina! Nemohol si byť na dvoch miestach na raz, Harry. Som v poriadku, sľubujem."

Hľadel na mňa akoby mi neveril ani jedno slovo. „Sme v magickom zväzku. Je moja povinnosť ochrániť ťa, Megan."

„Dohodli sme sa, že sa rozdelíme, pamätáš?" pevne som mu stisla ruku „Unikala som s proroctvom, zatiaľ čo ty si bojoval tam dole. Každý mal svoju úlohu o ktorú sa mal postarať."

Na chvíľu sa medzi nami rozľahlo ticho. Obaja sme si vôbec nevšímali dianie v nemocnici.

„Čo sa stalo v átriu?" napokon sa znovu ozval, hlas už silnejší „Posledné, čo si pamätám je to ako na teba namieril Voldemort prútik a znovu vymáhal to posraté proroctvo."

Meno toho zlosyna vo mne vyvolalo ďalšiu vlnu paniky.

Zhlboka som sa nadýchla a odtiahla chlapca k mojej posteli. Obaja sme si sadli, nohy spustené na zemi.

„Posadol ťa. Ovládol." roztriasol sa mi hlas.

Harry si zahryzol do spodnej pery ako zvraštil čelo, snažiac sa spomenúť si.

„Niečo som videl." zamrmlal „Nešťastie, smrť, bolesť...a... a mamu... kričala. Cedrica na cintoríne. Útok na pána Weasleyho. Mŕtveho Javiera. Teba Megan. Zranenú. Mŕtvu."

Preplietla som si s ním prsty. „Dokázal si však proti nemu bojovať. Keď som ti povedala, že ťa milujem a že sme v tom spolu, tak si precitol. Potom si mi odpadol v náručí."

Potter sa smutne usmial „A potom?"

„Ch-chcel nás zabiť. V tej sekunde som si myslela, že..." triasla som sa a on si ma pritiahol do objatia. Zaborila som tvár do jeho hrude, no po minúte sa odtiahla. „Objavil sa pred nami magický štít a odrazil smrteľné zaklínadlo. Nechápem ako je to možné, obaja sme boli bezbranní, zlomení, bez prútikov... Keď som to povedala Dumbledorovi, prekvapene nadvihol obočie. Ešte sa to nikdy nikomu nepodarilo."

„Mne áno." duto odvetil chlapec.

Mal pravdu. Ako dieťa odrazil presne to isté zaklínadlo.

Chlapec, ktorý prežil.

A teraz sa nám to podarilo spolu.

Zhlboka som sa nadýchla „Potom sa v átriu zjavil Dumbledore a čarodejníci z ministerstva a on zmizol."

Potter si unavene rukou prešiel cez tvár. Vyzeral presne tak ako som sa ja cítila.

Na dne síl.

„Takže predpokladám, že misia bola úspešná. Získali sme proroctvo."

Nemohla som uveriť, že sa nám to nakoniec predsa len podarilo.

Celé hodiny a dni plánovania a výcviku a šialený boj na ministerstve nám priniesol zaslúžený úspech.

„Presne tak, Harry." ozval sa pri nás hlas Albusa Dumbledora.

Prekvapene sme sa otočili k riaditeľovi, ktorý s malým úsmevom na tvári stál pri našich posteliach.

„Pane." zdvorilo sme vyskočili z postele, ale muž len mávol rukou. „Pokojne sa usaďte." Potom mávol prútikom a vyčaroval si pohodlné čalúnené kreslo.

„Určite vás zaujíma ako ste na tom so zdravotným stavom." Dumbledore zvážnel „Megan, tvoj členok bol zlomený, ale už je v poriadku. Harry, ty si zamdlel od vyčerpania. Bol si fyzicky i magicky vysilený. Obaja ste dostali posilňujúce elixíry, dúšok pokoja, bezsenný spánok i elixíry na metabolizmus, ale vaše magické jadro je stále príliš slabé."

„Môže za to ten štít?" spýtal sa Potter a muž prikývol.

„Myslíme si, že ste oslabení najmä vďaka útoku Voldemorta. Vaša mágia je teraz veľmi jemná a krehká a pravdepodobne by ste dokázali vyčarovať len tie najjednoduchšie kúzla, ale aj to by vám uškodilo."

Prekvapene som nadvihla obočie.

Panebože.

„Takže vôbec nemôžeme čarovať?" zamračil sa chlapec.

„Váš magický zväzok je momentálne na rovnakej úrovni ako keď sa prvý krát spečatil."

„Takže presne taký ako keď ma pred pár mesiacmi Harry hodil do steny, keď sme si odpykávali trest u Snapa a uvoľnila sa naša mágia..." pomaly som prehovorila a Dumbledore prikývol.

„Chcete mi povedať..." Vyvolený si rukou zašiel do vlasov, trpkosť na jazyku a ja som presne vedela, čo chce vysloviť „...že nastane rovnaký priebeh ako pred tým? Magická nerovnosť, nestabilné jadro, náhodné výbuchy mágie a šialená únava každých pár hodín?"

Riaditeľ opäť prikývol. „Obávam sa, že áno. Neočakávame to samozrejme až v takej veľkej miere, ale bude chvíľu trvať, kým sa vaša mágia dá celkom do poriadku."

Zavrela som oči.

Bolo to tu znovu.

Všetko čím sme si prešli na začiatku školského roku sa mi prehrávalo v mysli.

Boli to šialené týždne plné strachu, napätia, hnevu, zúrivosti, hádok a nekonečnej únavy, ktorá nás zožierala za živa.

Pamätám si aká som bola vtedy šťastná, keď to konečne prestalo... keď sa magické jadro ustálilo.

Ale aj potom sme medzi sebou s Potterom bojovali, obklopovali náš šialené emócie, láska a nenávisť, bolesť a slzy, raz sme boli hore a raz dole a všetko to skončilo len pred dvomi-takmer tromi týždňami...

Chlapec vedľa mňa mi stisol ruku a ja som vedela, že myslíme na to isté.

„Samozrejme, profesor Snape vám pripravil dostatočnú zásobu posilňujúcich elixírov , ktoré ste užívali i pred tým. Bude to oveľa ľahšie. Nie ste v škole, nemusíte si dávať pozor pred učiteľmi alebo študentami. A ak budete mimo svojej komnaty, pridelím vám dozor, ktorý vás bude kontrolovať."

Fajn.

Úžasné.

Prečo som mala pocit déja vú?!

„Čo sa týka proroctva mám ho bezpečne uschované na mieste, ktoré nikto nikdy nenájde."

„Narazila som aj na iné proroctvo na ktorom boli moje iniciálky." váhavo som sa ozvala „Boli tam spoločne s mojim dátum narodenia a ešte inými. D.T.B."

Dumbledorovi sa na čele zjavila vráska a v očiach mihlo prekvapenie.

„Proroctvo sa však rozbilo a v tom hluku nič nebolo počuť." nedokázala som v hlase potlačiť sklamanie. „Myslíte, že bolo dôležité?"

„Tak to nemám tušenia, Megan." odvetil Dumbledore, v očiach úprimnosť.

„Čo viete o Voldemortovi?" vyhŕkol Harry „A ako sú na tom ostatní?! Sú v poriadku?!"

„Je zúrivý. Potrestal všetkých, ktorých sa nám nepodarilo zadržať." pokojne odvetil riaditeľ„Lucius Malfoy, Bellatrix Lastrengová či Avery unikli."

Muž sa odmlčal a mňa oblial ľadový pot.

Preboha len to nie.

„Aiden bol napadnutý Greybackom a bol v kritickom stave. Teraz je stabilizovaný a spí. Je pri ňom Kade." Dumbledore ukázal na záves za ktorými sa skrývali ďalšie postele.

Pohltila ma malá dávka úľavy.

Chalani boli v poriadku.

„Krystal však nemala také šťastie. Zasiahlo ju smrtiace zaklínadlo, keď sa ponáhľala za tebou Megan a Remusom."

V tej chvíli som mala pocit akoby mi do žalúdka niekto nasypal kamene a tie ma ťahali ku dnu.

Nie.

To nemohla byť pravda.

Nie!

Krystal.

Šikovná mladá čarodejnica s ktorou som sa skamarátila a ktorá mi bola vernou spoločníčkou. S ktorou som sa cítila lepšie, ktorá ma dokázala rozveseliť a ktorá ma vždy prinútila myslieť pozitívne.

Pomáhala mi nezblázniť sa od samoty, pomáhala mi stále sa cítiť ako normálna teenagerka, pomáhala mi vyrovnať sa s celkom novým životom.

A teraz bola preč.

Už navždy.

Zatočilo sa mi v hlave, keď sa okolo mňa obmotali Harryho ruky a v očiach som zacítila štipľavé slzy. Mala som pocit, že mám v hrdle guču, ktorú nedokážem prehltnúť.

„Je mi to naozaj veľmi ľúto, Megan. Viem, že ste boli priateľky." Dumbledorovi sa zaleskli oči„Krystal bola odvážne a dobré dievča a jej strata bude bolieť nielen Rád, ale aj nás všetkých ako ľudí."

Pred očami som mala tvár čarodejnice a to ako spolu s Tonksnovou sedíme v londýnskej kaviarni pri horúcej čokoláde. Ako sa červenala, keď jej na bloček naškriabal čašník svoje telefónne číslo. Ako sa jej veľmi páčil Kade. Ako ma nadšene líčila a potom si výsledok premeriavala so spokojným úsmevom.

Panebože.

Z úst sa mi vydral vzlyk a Harry mi vtisol bozk do vlasov.

„Neviete kto to urobil?"

„Avery... Celý ten okamih zazrel Sirius. Je zdrvený, že nestihol zasiahnuť, ale v tej chvíli bojoval s Bellatrix."

Hľadela som do zeme a pohľad mi rozmazávali slzy.

Musela som sa znovu sama seba opýtať.

Koľko ľudí ešte zomrie?

Koľko obetí táto nezmyselná vojna prinesie?

Ako ďaleko to zájde?

Kto bude ďalší?

Zovrelo mi hrdlo ako som sa roztrasene nadýchla. „Predtým ako som zamdlela tak som mohla vidieť čarodejníkov, ktorí sa zjavili v átriu..."

„Áno." Dumbledore okamžite pochopil, že som chcela zmeniť tému „Potom ako ste zmizli z večierku, Tonksnová a Kingsley ďalej strážili Fudgea. O pol hodinu sa však hostia museli predčasne rozísť, keďže všade v miestnosti začali vybuchovať ohňostroje, poniektorým tieklo z nosa alebo vracali či omdleli a do toho všetkého niekto odpálil hnojové bomby."

„Fredove a Georgove bláznivé výmysli." uškrnul sa Potter a riaditeľ unavene prikývol „Aurori sa potom pridali dole k vám. Ja som v tom čase dorazil naspäť do Londýna a okamžite som skontaktoval celé ministerské osadenstvo. Niektorí boli u svätého Munga a niektorí sa ešte ani nestili vysúkať zo slávnostných šiat. Korneliusovi práve úspešne zastavili krvácanie, keď som ho zverboval naspäť na ministerstvo. Ani tentokrát sa mi nezabudol vyhrážať zatknutím."

„Takže ho videli?" vydýchol Potter a bolo jasné, že tomu nedokáže uveriť.

„Presne tak, Harry. Fudge si ma okamžite zavolal do svojej kancelárie a zvolal tlačovku. Taktiež bol vyhlásený núdzový stav najvyššieho stupňa a behom pár dní budú všetci zamestnanci ministerstva podriadení vypočúvaniu. O pár dní bude konať veľké stretnutie hláv, ktoré stoja na čele najsilnejších štátov, kde bude oficiálne vyhlásené, že je čarodejnícka časť Spojeného kráľovstva vo vojnovom stave. A aby som nezabudol, bola sprísnená aj ochrana Rokfortu, Svätého Munga, Šikmej uličky či Rokvillu a všade sú nasadení aurori... Bolo načase, aby začali konať."

Chlapcovi sa viditeľne uľavilo, no potom sa zamračil „Chcete mi povedať, že ho potom všetkom neodvolajú?"

„Pravdepodobne áno, teda ak predtým sám nerezignuje, ale to by pri Fudgeovi nemal byť problém. Wizengamot zasadá hneď po sviatkoch a prebehne hlasovanie a následne i rýchla voľba nového ministra mágie." Dumbledore sa na malú chvíľu odmlčal „Už mi to miesto znovu ponúkli, ale ako vždy som aj tentokrát odmietol."

Obaja sme na neho prekvapene hľadeli.

Bolo šialené, čo všetko sa zrazu dialo, keď minister mágie konečne priznal, že Voldemort sa naozaj vrátil. Prišli sme o celé mesiace príprav na vojnu, v tlači pravidelne očierňovali Dumbledora i Harryho, ktorí sa viac-menej museli skrývať a Rád stratil tak veľa odvážnych silných čarodejníkov, ktorí padli v boji voči mohutnej prevahe smrťožrútov. Ak by sa už vtedy na našu stranu pridali všetci aurori...

„Takže čo bude ďalej?" spýtal sa nedočkavo chlapec a ja som si zatiaľ do rukáva utrela mokrú tvár.

Padol nevinný život, ale vojna pokračovala ďalej.

„Sú Vianoce, Harry." usmial sa muž, aby odľahčil atmosféru „Musíte si odpočinúť a dať sa obaja do poriadku. Potom sa budete musieť ukázať na verejnosti a Megan sa oficiálne prihlási ako tvoja partnerka vo vojne. Bude nasledovať tlačovka a nekonečné rozhovory, stretnutie s novým ministrom mágie a samozrejme budete naďalej pokračovať vo výcviku, ale tentokrát vás budem učiť ja."

„Vy pane?" prekvapene som vydýchla.

Dumbledore na mňa sprisahanecky žmurkol a potom sa vystrel „Liečitelia vám pripravia presný harmonogram ako a kedy máte brať elixíry a musíte to obaja dodržiavať. Budeme magický zväzok monitorovať pravidelnými kontrolami a dúfať, že sa čo najskôr dá naspäť do poriadku."

Riaditeľ sa postavil a kreslo samé od seba zmizlo. Zdvihla som sa a Harry ma zamyslene nasledoval.

„Pane, na ministerstve... vtedy keď ma Voldemort posadol..." Vyvolený zaváhal, ale po malej odmlke pokračoval, hlas tichý a trpký „...ja... chcel som.... mal som neskutočnú túžbu Megan ublížiť... smrteľne ublížiť a mal som pocit, že s tým nedokážem bojovať... že sa mu jednoducho poddám..."

Prekvapene som sa k nemu otočila, ale on uprene hľadel len na Dumbledora.

„Harry." muž položil chlapcovi ruku na rameno „Tak ako si sa teraz dokázal vzoprieť, tak to urobíš vždy. Voldemort možno dokáže získať kontrolu nad tvojim telom i mysľou, ale nikdy nie nad srdcom. To je aj dôvod prečo sa mu to pred pár hodinami nepodarilo dotiahnuť do konca."

Potter pomaly prikývol.

„Mali by sme však aspoň na chvíľu zabudnúť na starosti a začať oslavovať!" Dumbledore sa široko usmial „Musím sa ponáhľať naspäť do Rokfortu, čaká ma tam vianočná večera a vy by ste sa tiež mali nejako slávnostnejšie vystrojiť!"

Opätovala som riaditeľovi malý úsmev, ale v duchu som si prehrávala Harryho slová, ktoré mi spôsobovali bolesť, rovnako ako strata Krystal.

Chcel mi vážne ublížiť.

Smrteľne.

Ale to bolo predsa nemožné, no nie?

Naše prútiky sa proti sebe navzájom nemohli otočiť.

Stačilo ak som si spomenula na to čo sa udialo na chodbe pred obrazom Tučenej pani...

A neustále som si musela pripomínať, že za tým všetkým stál ten zlosyn a nie reálny, skutočný Harry.

Pri našich posteliach sa zjavila Sanya a začala sa s Dumbledorom v tichosti rozprávať.

Za oknami husto snežilo, vo veľkej miestnosti vyspevovala Celestine Warbecková o kúzlu vianočného imela a Potter si ma k sebe znovu za pás pritiahol.

„Nikdy by som ti vedome neublížil, Megan."

*

Stála som pred zrkadlom vo svojej izbe, v našej komnate a hľadela na dievča v odraze.

Bolo vysoké, štíhle, malo dlhé hnedé vlasy až pod pás, modré oči a na sebe červené hodvábne šaty.

Pristali mi k rovnako červeným očiam.

Keď sme sa vrátili z liečebne v sprievode Sanye do komnaty, trvalo len pol hodinu, aby nás nezačala premáhať únava a ďalšiu, aby sme jej celkom prestali vzdorovať a obaja odpadli prepletení na pohovke pred rozpáleným krbom.

Našťastie nás takto o dvadsať minút neskôr našiel Sirius a dotiahol k šatníkom.

Nemala som záujem obliekať sa na sviatočnú večeru.

Bola som vyčerpaná, slabá, bez mágie a na dne z Krystalinej smrti.

Stále som ju mala pred očami ako som si na seba natiahla prvé šaty, čo mi vošli pod ruku a rýchlo si prstami prečesala vlasy.

Určite by ma teraz začala nadšene líčiť. Určite by sa veľa klebetila. Smiala sa.

Zažmurkala som ako mi po líci skĺzla ďalšia neposlušná slza.

V kúpeľni som si čo najrýchlejšie umyla zuby a korektorom prekryla kruhy pod očami a nedokonalosti na tvári spoločne s drobnými rankami z minulej noci. Na opuchnuté viečka použila čiernu linku a pod dlhé šaty obula obyčajné čierne tenisky.

Harry a Sirius už čakali pri portréte Merlina, obaja v košeliach, starší muž v tmavej bordovej a mladší v čiernej. Bol ako vždy, neskutočne príťažlivý.

„Krásna mladá dáma." vykúzlil poklonu Black ako si ma Potter premeral od hlavy po päty a potom mi ponúkol ruku.

V tichosti sme sa odobrali po chodbách Venue smerom do modrého salónika. Zámok vyzeral na nepoznanie. Všade po obrazoch boli rozvešané strieborné reťaze a ozdoby, v každom rohu stál obrovský voňavý ihličnatý stromček a občas nám na hlavu padala spŕška konfiet či naozajstného snehu.

„Si nádherná, Meg." zamrmlal mi Harry do ucha, keď sme zastavili pred dverami salónika a doľahlo k nám množstvo hlasov a smiech „Mala si si to lepšie prekryť."

Palcom jemne pohladil pokožku na krku, tam kde boli modrinky po škrtení a zašepkal kúzelnú formulku.

Prekvapene som pootvorila ústa.

Použil bezprútikovú mágiu.

Boli sme slabí rovnako ako naše magické jadro a on dokázal i v takom stave použiť bezprútikovú mágiu!

Áno, bolo to primitívne jednoduché kúzlo, ale muselo mu vziať obrovské množstvo energie a ešte viac vyviesť zväzok z rovnováhy.

Trvalo len pár sekúnd, kým sme to nepocítili na vlastnej koži, jemne sa zatriasli steny navôkol nás i zem pod nohami.

Sirius medzi tým otvoril dvere z ktorých k nám doľahli prekvapené výkriky a otázky.

„Cítili ste to?!"

„Čo to pri Merlinovej brade malo znamenať?!"

S Potterom sme si vymenili vydesené pohľady a snažili sa obaja upokojiť.

Mágia pomaly ustupovala.

Harry mi pevne zovrel ruku a nasledoval Siriusa do dverí a ja som sa snažila ignorovať svoje splašené srdce.

Panebože. Bolo to tu znovu. Náhodné výbuchy mágie...

Salónik bol krásne vyzdobený, Vianoce na človeka dýchali na každom kroku, od veľkolepého stromčeka až po cencúle či imelá visiace zo stropu.

V strede miestnosti bol dlhý bohato naložený stôl pri ktorom sedelo množstvo zabávajúcich sa ľudí, rovnako ako skupiny postávali pri stenách s čašami v ruke. V krbe na jednom konci stola veselo pukotal oheň, na druhom žiaril stromček a odniekiaľ vyhrávali rovnako ako v nemocničnej časti, vianočné koledy.

Čarodejníci stíchli, keď sme sa vo dverách zjavili za Siriusovým chrbtom a potom miestnosť vybuchla do ohlušujúceho zavíjania, výkrikov a nadšeného smiechu.

„Ahoj Harry!"

„Ako sa máš Megan?!"

„Vitajte pri nás!"

Zrazu som len zaregistrovala to ako nás drtia v objatí, prvá bola pani Weasleyová, za ňou nasledovala Tonksnová, ktorá mi zavzlykala na rameni a potom ma niekto chytil za pás a radostne zdvihol do vzduchu točiac sa na mieste.

A ja som okamžite spoznala tie ryšavé vlasy, tu vôňu, ten smiech a rozplakala sa od šťastia lebo nikto iný ma nemohol držať vo svojom náručí ako sám Fred Weasley.

„Panebože." vydýchla som neveriacky, keď ma dal dolu a potom si ma pritiahol k hrudi, šepkajúc do ucha „Krásne Vianoce, Meg."

„Krásne Vianoce, Fred." objala som ho okolo krku, slzy v očiach.

Kútikom oka som zazrela ako Hermiona skočila na Harryho a Ron ho potľapkal po chrbte.

Chlapcovi na tvári svietil široký úsmev.

Keď sme sa od seba odtiahli, privítali sa so mnou i ostatní vrátane Georga a Ginny. Okrem nich boli v miestnosti i pán Weasley, Bill a Fleur, Charlie, Remus, Moody, Kingsley a Mason.

„Ahoj Meg." usmial sa ako si ku mne prerazil cez Weasleyove dvojčatá cestu „Som rád, že ťa znovu vidím."

„Ahoj." opätovala som mu malé objatie. „Nemôžem uveriť, ako rýchlo ubehol čas..."

„Hovoril som, že sa vrátim na Vianoce." vyzeral lepšie ako keď odchádzal, takže mu zmena prostredia len prospela. Možno sa mu nejako podarilo preniesť aj cez stratu Javiera.

„Aiden je v nemocničnej časti, ale nemusíš sa báť, je v poriadku. Má pri sebe Kada."

„Viem, Remus mi povedal." odhrnul si dlhšie vlasy z čela. „Takže on a ten vlkolak..."

„To sa musíš spýtať ich." uškrnula som sa a on si len povzdychol. „Dúfam, že vie čo robí. Nechcem ho znovu vidieť zlomeného a na dne v alkoholovom opare ako naposledy."

Stisla som mu ruku. „Bude v poriadku, sľubujem."

Keď ma potom Vyvolený odtiahol za stôl medzi seba a Freda, mala som pocit, že už nič viac k šťastiu nepotrebujem. Pred pár hodinami sme bojovali o holý život na ministerstve mágie, kde ma mučili a škrtili a teraz sme tu všetci spolu sedeli a oslavovali tie najkrajšie sviatky. Sviatky lásky a pohody.

Bola som obklopená ľuďmi, ktorých som pred pár mesiacmi ani len nepoznala a teraz mi boli bližší ako vlastná rodina.

Už mi tu len chýbala mamina a bolo by to viac než dokonalé.

Pri stole vládol ruch, z každej strany ku mne doliehal šum rozhovorov a smiechu a v pozadí vyhrávalo rádio. Odniekiaľ úžasne rozvoniavalo jedlo a na hlavy nám každých pár minút padali vločky a konfety.

Bolo to viac než dokonalé.

„Arthura Sanya prepustila z nemocnice len pred pár hodinami..." štebotala pani Weasleyová a uhládzala pánovi Weasleymu pásikavé sako. Na tvári mal pár modrín a škrabancov a ruku v sadre, ale inak vyzeral úplne v poriadku. „...ale trval na tom, že sa zúčastní štedrej večere."

„Molly, drahá, to som si nemohol nechať ujsť, to predsa vieš."

Ron zanietene cez stôl vykladal Harrymu o školskom metlobalovom turnaji a rozhadzoval pri tom rukami „Vieš, že bez teba nemáme šancu. Ginny je celkom dobrá, to nepopieram, ale nie je ty. A Slizolin má tento rok naozaj schopné družstvo, chápeš..."

Fleur a Bill boli zabratí do seba a nevšímali si dianie navôkol a Hermiona sa vážne rozprávala s Remusom a Tonksnovou.

„Nemôžem uveriť, že ťa znovu vidím, Meg." naklonil sa ku mne bližšie Fred. Za jeho chrbtom sa Ginny chichotala s Georgom. „Od vianočného bálu v Rokforte ubehlo len pár týždňov, ale mne to prišla ako celá večnosť."

„Oh, Fred. Aj ty si mi neuveriteľne chýbal, veď to vieš." chytila som ho pod stolom za ruku a preplietla si s ním prsty. „Musíš mi povedať o všetkých vašich žartíkoch na Umbridgeovú i o tom ako pokračujú Weasleyovské vynálezy."

Chlapec vyčaroval zlomyseľný úškrn „Keď jej celá trieda začne v tú istú chvíľu vracať, trhá si od zúrivosti vlasy." a potom zvážnel „Po škole sa o vás každú chvíľu šíria šialené klebety a človek nevie čomu veriť. Bola si už minimálne tri krát mŕtva Meg a ja potom vždy vystrašene vypisujem listy mamke či ste v poriadku. Naposledy z teba v Dennom Prorokovi urobili Malfoyovu štetku. A keby si počula jeho reči, tiež by si sa neovládla..."

„Počkaj, čo si urobil?!" skočila som mu do reči.

„Len som mu jednu vrazil, keď sme sa stretli počas metlobalového tréningu na ihrisku." pokrčil ramenami Fred akoby sa nič nedialo.

„Máš to u mňa." ozval sa Potterov hlas, ktorý musel počúvať náš rozhovor. „Ak mi príde Malfoy do cesty, prizabijem ho za to, že sa Megan dotkol."

Pretočila som očami a potom sa znovu pozrela na ryšavého chlapca „Dúfam, že si z toho nemal problém, Fred..."

„Umbridgeová si ma k sebe vzala do kancelárie a rozťala mi brkom ruku..." prehodil akoby sa nič nedialo a ja som od šoku musela otvoriť ústa „...ale Hermiona mi pripravila nejaký roztok a už sa to celkom zahojilo."

Pohľadom som klesla na vlastný chrbát ruky, kde som ešte stále mala jazvy potom ako sme s Harrym boli po škole u tej ropuchy.

„A čo vy dvaja?" Fred zmenil tému a veľavýznamne žmurkol. „Dúfam, že sa k Meg chováš ako k princeznej, lebo inak by som aj tebe jednu musel uštedriť Harry."

Pousmiala som sa ako Potter na stole preplietol naše prsty, ale v duchu ma bodol pocit viny. Fred netušil, že som na bále v Rokforte s Vyvoleným ešte netvorila žiaden pár.

Netušil, že to všetko... celé tie mesiace... boli len úbohé divadlo pred verejnosťou.

Úbohé divadlo kvôli magickému zväzku.

Úbohé divadlo za ktorého oponou sa skrýval plač a nenávisť a bolesť a utrpenie... ale naopak i smiech, radosť, láska...

Fred, ale ani nikto iný, ani Kade, ani Sirius a ani Dumbledore nevedeli čím všetkým sme si spolu s Harrym prešli.

Čím som si ja prešla...

„Megan milujem viac než čokoľvek na svete." chlapec mi pozrel do očí a ja som hanblivo sklopila zrak. „Nikdy by som jej neublížil..." a potom stíšil hlas tak, že som ho mohla počuť len ja „...už viac nie."

Fred sa nadšene usmial a potľapkal Pottera po ramene. „Tak to potom máte moje požehnanie, deti!"

Pretočila som očami ako sa vďaka chlapcovým slovám rozosmiali všetci naokolo čo to započuli.

„Čas na večeru!" zašvitorila pani Weasleyová ako vyskočila zo stoličky a zatlieskala.

Na dlhom drevenom stole sa zjavili podnosy a misy plné vyberaných šalátov, mäsa, zeleniny a pečiva a nechýbal ani yorkshirský puding. Každý si vedľa prázdneho taniera našiel aj zlatú čašu z ktorej sa podozrivo dymilo.

„Ohnivá whiskey." šepol mi do ucha Potter ako sme sa všetci postavili, pohár v ruke.

„Myslím, že je čas na trochu sentimentu..." ozval sa s úsmevom Sirius, ktorý stál za čelom stola pred krbom „...ak by mi pred pár rokmi niekto povedal, že sa dostanem z prašivého Azkabanu do tejto miestnosti plnej neuveriteľných ľudí tak by som mu poklopkal na čelo a pre istotu ho aj zaklial..."

Dvojčatá a Ron sa pobavene zachechtali.

„...no naozaj sa to stalo skutočnosťou a my tu teraz spolu stojíme, v tajomnom zámku, ktorý slúži ako základňa v boji proti komu inému ako Voldemortovi..."

Takmer všetci sa podvedome mykli a pani Weasleyová pohoršene zasyčala Siriusovo meno.

„....a uprostred vojny a neistých časoch, ale poviem Vám, nikdy by som nebol šťastnejší ako teraz, v kruhu mojej rodiny..." muž sa odmlčal a pohľadom preletel po všetkých tvárach, ktoré na neho uprene hľadeli až sa zastavil na tej Harryho.

„...a z celého srdca si želám aby sme sa takto, v rovnakej zostave i počte stretli i o rok a potom ten ďalší a tak ďalej a tak ďalej... takže krásne Vianoce, na ohnivú whiskey a na Vás priatelia!"

Všetci sme so širokými úsmevmi pozdvihli čaše do vzduchu.

„A na Krystal!" vyhlásila Tonksnová.

„Na Krystal!"

Na malú chvíľu nikto nič nehovoril, ako sme si dievčinu uctili minútou ticha, opäť som mala pocit, že sa nedokážem nadýchnuť a nakoniec sa všetci napili.

Ja som si so slušnosti priložila pohár k perám, ale potom ho hneď odložila, za to Moody, ktorý vyštekol nad Siriusovým prejavom nejakú štipľavú poznámku a ten mu za to s úškrnom ukázal prostredník si z dymiacej fľaše dolieval už druhý pohár.

Každý sa vrhol na večeru, Tonksnová vyliala svoj punč a večer ubiehal v uvoľnenej príjemnej atmosfére.

„Vyzerháš úžasne Megan..." ozvala sa ku mne Fleur, keď som si dokladala mrkvu a ja som prekvapene zamrzla. Doteraz boli s Billom ponorení do seba a nevnímali okolitý svet.

„Och..." cítila som ako sa mi na tvári rozliala červeň „Ďakujem?"

„Naozhaj sa mi páčia tvoje šaty..." prehodila si cez plece striebristé vlasy, ktoré jej padali do taniera a užívala si pri tom zamilované pohľady svojho partnera. „Keď sa s Billom budeme brať, rhada by som si nechala ušiť niečo podobné..."

„Čože?!" skočila jej do reči pani Weasleyová „Brať?"

„No áno." Fleur sa nechápavo zamračila.

„Ale... ale nie je to nejako skoro?"

„Čím skôr tým lepšie, no nie?" pokrčil ramenami Bill „Ako povedal Sirius, žijeme v neistých časoch tak na čo čakať..."

„Nepovedal si nám, že si ju požiadal o ruku!" zavrčala vyčítavo žena a muž pretočil očami.

Potom vyskočil na nohy a vytiahol do stoja aj krásnu čarodejnicu.

„Chcel som to urobiť až dnes večer, keď budeme osamote, ale..." odmlčal sa a kľakol si na jedno koleno, držiac dievčinu za ruky.

„Fleur Delacourová si tá najdokonalejšia žena pod slnkom, ktorá mi od prvého okamihu pobláznila srdce i myseľ a ja si neviem a ani nechcem predstaviť svoj život bez tvojho smiechu, bez tvojich bozkov a bez tvojej lásky. Spravíš zo mňa do smrti toho najšťastnejšieho muža a povieš mi svoje áno?"

Čarodejnica si doteraz ústa zakrývala dlaňou a v očiach sa jej leskli slzy, no potom si bez zaváhania k sebe pritiahla Billa a pobozkala ho „Áno, áno, áno!"

Miestnosť znovu vybuchla do šialenstva ako sa čarodejník odtiahol a z vrecka habitu vytiahol zamatovú škatuľku s diamantovým prsteňom. Navliekol jej ho roztrasenými rukami a tá si ho znovu pritiahla do objatia.

„Gratulujem hrdličky!" jačal nadšene Sirius ako sa všetci čo najskôr snažili dostať k snúbencom, pani Weasleyová i Hermiona plakali a i mne sa do očí tisli slzy dojatia.

Nevedela som si predstaviť ešte viac dokonalý večer.

Harry mi stisol ruku a ja som mu venovala úsmev.

„My už sme vo zväzku..." zamrmlal, uprene mi hľadiac do očí ako sa hromadne podávali ruky Billovi a Fleur „...a to som ani nemusel pokľaknúť."

Pretočila som očami ako si moju ruku pritiahol k ústam a perami sa obtrel o jej chrbát spôsobujúc mi pri tom motýliky v podbrušku „...ale som ochotný urobiť to aj miliónkrát, aby si bola naozaj len a len moja."

Cítila som ako ma zaplavila horúčava spôsobená jeho slovami i zvodne stmavnutými očami a prinútila som sa otočiť smerom k snúbencom. Charlie práve s veľkým úsmevom tľapkal po chrbte Billa a Ginny sa vrhla na Fleur.

Zacítila som na kolene Potterovu ruku a zavrela oči ako sa mi zadrhol dych.

Pomaly stúpala vyššie, kreslila prstom na moje nahé stehno rôzne obrazce a zastavila sa až na leme šiat. Pohltilo ma vzrušenie a rozpaky. Ten bastard vedel veľmi dobre čo mi spôsoboval a aký mal na mňa vplyv...

Preboha boli sme však v miestnosti plnej ľudí!

Uprene som zízala na Remusa, ktorý podával ruku Billovi a snažila sa ignorovať Vyvoleného.

Keď sa uvoľnilo miesto pri snúbencoch, chytila som mu ruku pod stolom a venovala mu žiarivý úsmev „Sme na rade!"

Potter ma prebodol otráveným pohľadom, no prebehol si jazykom po spodnej pere „Ešte som s tebou neskončil, Meg."

Elegantne sa zdvihol, absolútne vyrovnaný a spokojný sám so sebou a ja som na neho len zízala.

Niekedy bol tak perfektne pod kontrolou, kamenná tvár a žiadne city, že som nechápala ako nedokázal ovládať Oklumenciu.

*

Po večery v salóne vládla uvoľnená hravá atmosféra. Ginny sedela na koberci pred vianočným stromčekom a okolo nej sa váľali prázdne fľašky od ďatelinového piva na ktoré prskal Krivolab. Dvojčatá malému hlúčiku zvedavcov na jednom konci stola predvádzali svoje bláznivé vynálezy, Mason šiel do nemocničnej časti pozrieť Aidena a Kada, pani Weasleyová pomáhala Arthurovi do jeho nového pleteného svetra, ktorý od nej práve dostal ako vianočný darček a ja som spolu s Hermionou a Ronom počúvala Siriusov príbeh o tom čo s Jamesom vyviedli Snapovi v šiestom ročníku vo Veľkej Sieni, keď sa podával vianočný puding.

„...a potom normálne utiekol..." smial sa muž a utieral si slzy z očí. „...nasledujúcich pár týždňov ho celá škola volala Špinavé spodky!"

Ron vybuchol do smiechu, no čarodejnica sa zatvárila pohoršene. „To ste prehnali, Sirius, nemyslíte?"

„No aj Dumbledore si to myslel." pokrčil ramenami Sirius a odpil si z punču „Preto sme obaja dostali pokarhanie a museli zostať po škole celý mesiac.... Ale ten jeho výraz... rozhodne to stálo za to."

Usmiala som sa. Harryho krstného otca som v takej dobrej nálade ešte nevidela.

„Hej Sirius, nezahráte si so mnou partiu rachotiacej sedmy?" ozval sa Charlie, ktorý sa odlepil od hlúčika Freda a Georga, v ruke kotlíkový koláčik.

„Fajn, ale len ak sa o niečo vsadíme." uškrnul sa čarodejník a vyhrnul si rukávy.

„Len žiadne hazardné hry." zamračila sa pani Weasleyová.

„O nič nejde Molly, obaja sme plnoletí." žmurkol na ňu Sirius ako začal chlapec rozkladať karty.

„Megan, zlatko mala by si na chvíľu čas?" naklonila sa ku mne Ronova mama a ja som okamžite vyskočila.

Viedla ma ku stromčeku, Ginny sa presunula k stolu a Krivolab na fľaše zostal sám a potom spod neho vytiahla posledný darček.

Za našimi chrbátami vybuchla salva smiechu a Fred niečo zakričal.

Prekvapene som sa na ňu pozrela.

Už mi s pánom Weasleym darovali knihu plnú čarodejných románov, keďže sa Molly od Haryho dozvedela, že rada čítam a naozaj ma potešili.

Žena ma chytila za ruku a pritiahla do objatia, šepkajúc pri tom do ucha „Harryho od prvej chvíle milujem ho ako vlastného syna. Je to dobrý chlapec, ktorý ma srdce na správnom mieste."

Zdvihla som pohľad od zeme a zahľadela sa na Pottera. Rozprával sa s Ginny, zelené oči mu žiarili vo svetle sviečok, havranie pramene nezbedne padali do očí, bol uvoľnený a v dobre nálade a na tvári mu svietil pobavený úškrn.

„Neželám si nič viac len to, aby bol po tom všetkom šťastný. Zaslúži si to viac ako hocikto iný. A ty ho robíš šťastným, Megan, vidím mu to na očiach." pani Weasleyová sa odtiahla, no stále sme sa držali za ruky.

Zaleskli sa jej oči ako znovu prehovorila. „Harry potrebuje niekoho kto sa o neho postará, kto ho bude bezpodmienečne milovať, kto mu vytvorí domov, kto mu dá všetky tie veci, ktoré ešte nikdy nezažil. Možno to budeš mať niekedy ťažké, ale ver mi, láska stojí za to."

Na líci som cítila osamelú slzu ako som si spomenula na jeho slová, na to ako ma varoval, že nedokáže milovať, na to ako ma prosil o odpustenie, na to ako ma neustále zraňoval a na to ako ma bozkával, vášnivo ale i nežne.

„Neopustím ho." zatriasol sa mi hlas. Aj keby mi to zväzok dovolil, nedokázala by som to. Nikdy.„Celý život to bol len on a tak to aj ostane."

Pani Weasleyová si ma znovu pritiahla do pevného objatia. Zavrela som oči. Mala som pocit, že po mesiacoch objímam vlastnú mamu. 

Na hlavy nám dopadla spŕška snehu.

„Vitaj v našej rodine Megan." zamrmlala a do ruky mi vtisla balíček v pestrom baliacom papieri.

Potom sa vybrala smerom k svojmu mužovi, ktorý nás s úsmevom pozoroval.

Otočila som sa chrbtom k ruchu pri stole a roztrasene si darček rozbalila. Na zem dopadol ručne pletený ružový pulóver s veľkým strieborným písmenom M vpredu.

Zahryzla som si do pery, aby mi z úst neunikol vzlyk.

Možno som už navždy stratila svoju starú rodinu, ale teraz som patrila do novej.

Okolo pásu sa mi obmotali ruky ako si ma k sebe pritiahol Vyvolený a ja som sa chrbtom oprela o jeho hruď, nechajúc hlavu klesnúť na rameno.

Nemusel nič hovoriť, nebolo treba slov.

Boli to tie najkrajšie Vianoce vôbec.

*

Ubehlo niekoľko hodín a zábava bola v plnom prúde. Niekto preladil rádio a namiesto vianočných kolied z neho na celú miestnosť hučali Sudičky, stôl sa stále prehýbal pod náporom koláčikov a dezertov, ktoré nejakým zázrakom vôbec nemizli a z každého kúta bolo počuť smiech.

Fred s Georgeom si na seba natiahli ženské šaty (vôbec netuším odkiaľ ich vzali) a šaškovali do rytmu hudby. Ginny, Ron a Charlie sa šialene rehotali a keď sa k chlapcom na parkete pridali i Sirius a Tonksnová, bavila sa celá miestnosť.

Remus pil pri stole spoločne s Moodym a Kingsleym a preberali vtipné životné príbehy a potom spontánne prevrátili tri prázdne poháriky a pod jeden skryli gombík. Teraz sa medzi sebou hlasno vsádzali, kde môže byť, keď ich vlkolak rýchlo točil na stole.

Ja, Fleur a Hermiona sme sedeli na zemi, opreté o stenu, medzi nami misa s vianočnými sladkosťami a zabávali sme sa ako typické pubertálne dievčatá. Teda sme si uťahovali z chalanoch. A pán a pani Weasleyovci zmizli už pred hodnou chvíľou.

„A photom neuvheríte, ale pozvrhacal sa priamo pri mojich nohách!" vyhlásila s pohárikom v ruke čarodejnica a my dve sme zapišťali a potom sa rozchichotali „Fuj, bolo to tháák nechutné!"

„Nevedela som, že ťa vtedy vo štvrtom ročníku na ples pozval aj Nott." smiala sa Hermiona„Mala som dojem, že slizolinčania sú zbabelci."

Fleur si odpila z whiskey a mávla rukou. „Nebol sám... vlastne ak si dobrhe spomínam, jediný kto za mnou zo Slizolinu neprihšiel bol ten mladý Malfoy."

„Ten bol v tedy na plese so svojou vernou Parkinsonovou, nie?" spýtavo nadvihla jedno obočie Hermiona a načiahla sa za svojim ďatelinovým pivom.

Nikdy som ju takú uvoľnenú ešte nevidela. Neučila sa, nemala pri sebe metrové poznámky najnovšej látky a nehľadala všade brko. Bola to príjemná zmena.

„Myslím, že áno." pokrčila som ramenami. „Nikdy som sa nezaujímala."

„Mala plnú hlavu Harryho, že je to tak?" štuchla ma lakťom Hermiona.

Prekvapene som na ňu pozrela. Nikto nevedel, že som už vtedy bola do Vyvoleného zamilovaná.

„Prosím?" vyjachtala som ako sa od Remusovej skupiny ozvalo bučanie.

„Len mi nehovor, že sa ti už vtedy Harry nepáčil." usmievala sa dievčina „Myslím, že v tom čase neexistovala čarodejnica na škole, ktorá by nesnívala aby ju pozval na ples... teda samozrejme okrem mňa."

„A mňa." vyhŕkla Fleur a potom sa pripito zachichotala „Bol zlatý to nepophieram, ale príliš mladý..."

Automaticky mi zaleteli oči na miesto, kde pred pár minútami postával Potter a Bill. Obaja sa niekam pred pár minútami vytratili.

„Vlastne som zostala prekvapená, keď som zhistila, že má Harry nejaký vzťah..." prehodila si vlasy cez rameno čarodejnica. Na ruke sa jej pri tom pohybe zaleskol zásnubný prsteň. „Keď som bola na Rokhforte videla som ho s veľa dievčatami. Myslela som si, že je sukhničkár."

Zahryzla som si do pery. Nepotrebovala som práve teraz myslieť na to, koľko obdivovateliek sa pravidelne točilo okolo Pottera a ako som ho každý deň videla s niekým iným.

Dúfala som, že to máme už za sebou; rozprávali sme sa a hádali všetky tie týždne dozadu a ja som už bola jednoducho príliš vyčerpaná rozoberať to ako sa po škole ťahal s Čcho Čchangovou.

„Žiadnu z nich si však nepripustil k telu." ozvala sa Hermiona a ja som na ňu prekvapene otočila „Megan je jeho prvá vo veľa veciach... a taktiež posledná. Povedal, že inú už do konca života nechce ani len vidieť."

„Och!" Fleur sa chytila za srdce „To je tak rhomantické! Možno bude ďalšia svadba tá vaša!"

„Ďakujem." zašepkala som tak aby to počula len Potterova najlepšia kamarátka a ona mi stisla ruku „Nemusíš sa báť, Meg, naozaj mi to povedal."

Nebála som sa.

Harry si pomaly, každým dňom, každou hodinou získaval moju dôveru ako sme na to šli presne tak ako sa dohodli.

Pomaly.

„A čo ty Hermiona?" otočila sa ku nej s úsmevom Fleur „S Viktorom si ešte stále v kontakte?"

Nestihla som počuť odpoveď, keď mi niekto zovrel rameno „Môžem si ťa požičať, Meg?"

„Samozrejme." okamžite som odložila svoj pohár tekvicového džúsu a vyskočila z tureckého sedu.

Fred mal na sebe stále tie prekliate žlté šaty s kvetinkami a na krku vianočnú reťaz, ale už si aspoň z hlavy zložil ten otrasný babičkovský klobúk. Za jeho chrbtom Ginny s Georgom tancovali nejaký bláznivý valčík.

Chytil ma za ruku a viedol preč zo salónika, na prázdnu chodbu.

„Som tak šťastný, že si konečne pri mne, Meg." zamrmlal, zjavne bol tiež už dosť v nálade, ale ja som sa musela usmiať.

Pripitý Fred bol roztomilý Fred.

„Aj ja som šťastná." odhrnula som mu z čela spotenú ofinu. „Netuším ako som to bez teba dokázala vydržať celé tie mesiace."

Chytil ma za ruku a pritiahol do pevného objatia. Zhlboka som vdýchla jeho vôňu, ktorá pre mňa znamenala tak veľa.

„Ale už to skončilo. Už ťa neopustím." šepkal mi do ucha „S Georgom sme si zbalili kufre a vypadli od tej prekliatej ropuchy raz a navždy."

„Tak predsa ste odišli zo školy?" prekvapene som vydýchla ako ma stále držal v objatí.„Panebože Fred vie už o tom vaša mama?"

„Ešte nie." cítila som ako sa uškrnul „Nechceli sme aby preplakala nad našimi akademickými úspechmi celé Vianoce."

„Si šialený." zasmiala som sa ako sme sa od seba jemne odtiahli a zahľadeli sa do očí.

„Imelo." zamrmlal Fred a ukázal nad ozdobu nad nami.

Prekvapene som nadvihla obočie, ale to si ma už k sebe znovu pritiahol a kamarátsky ma pobozkal na líce. Musela som sa smiať.

„Nerušíme?" ozvalo sa za našim chrbtom a obaja sme sa otočili.

Pred dverami postávali Bill a Harry, v rukách fľašky ďatelinového piva. Stretli sa nám oči, zelená s modrou a mňa prekvapil chlapcov chladný pohľad.

Videl ma v náručí Freda.

Freda.

Môjho najlepšieho priateľa, môjho veľkého brata, mojej neskutočnej opory.

To nemôže myslieť vážne!

Pochopím, že žiarlil na Malfoya i Kada aj keď na to nemal čo i len najmenší dôvod, ale Fred?!

„Poďme dnu." ozval sa Bill, aby prerušil to trapné ticho „Je už dosť neskoro, takže by sme mali rozbiť ten bláznivý večierok a poslať všetkých do postele... teda skôr ako to urobí mamka."

Všetci sme okamžite poslúchli, Fred ma stále objímal okolo pása ako sme prešli okolo Pottera a ja som nervózne preglgla ako ma prepaľoval tmavým pohľadom.

Vedela som... preboha veď on sám ma varoval, že to nebude ľahké, ale o dôvere sme sa už veľa naťahovali (naposledy kvôli fotografii mňa a Malfoya v novinách) a stále sa nepohli z miesta.

Bol to beh na veľmi veľmi dlhú trať, ale kedy bolo niečo čo sa týkalo Harryho Pottera jednoduché?

„Krásne Vianoce, Meg." zašepkal mi do ucha Fred rovnako ako pri našom privítaní, keď sme sa o hodinu lúčili pred obrazom Merlina, kde ma odprevadil.

Vyvolený ma už čakal vo vnútri a ja som len mohla dúfať, že trochu vychladol.

„Krásne Vianoce, Fred."

A/N:) Tramtadadáááá! Nová, dlhá ( a vianočná) kapitola uzrela svetlo sveta a ja som z toho neskutočne nadšená! ♥ Sľúbila som v poznámke, že bude do konca týždňa a trochu som to zameškala (presne o 4 a pol hodiny, keďže je u mňa pol piatej ráno britského času) ale trochu viac času mi dala zabrať korekcia a oprava chýb pri poslednom čítaní pred uverejnením.

Čo na to hovoríte? :) Po minulých dvoch kapitolách nabitých akciou je táto taká malá oddychovka. Harry s Megan trávia spolu svoje prvé Vianoce, dozvedeli sa, že sa vrátila neslávne slávna únava, ktorá ich prenasledovala na začiatku školského roka, Fred odišiel zo školy a misiu na ministerstve mágie bohužial neprežila Krystal, ktorú som ako svoju vlastnú vymyslenú postavu mala veľmi rada. Vždy vypočula Megan a bola pre ňu typickou babskou kamoškou, ale ako som povedala, poviedka sa nám pomaly začína uberať temnejšou stranou, keďže aj vojna začína naberať na obrátkach... Poprosím však aby ste aj vy pozdvihli svoje prútiky za Krystal a uctili si jej pamiatku.

Veľmi ma potešili všetky vaše hviezdičky a komentáre. Je neuveriteľné akú odozvu aj po takom dlhom čase dostávam. Vážim si každé jedno prečítanie, každý hlas i každú vetu a samozrejme i váš čas, ktorý venujete mojej poviedke. Veľmi pekne ďakujem ♥ ♥ ♥

A čo sa týka mňa, mám sa celkom dobre, bola som však dlho chorá takže som šťastná, že som konečne späť v normále. Dnes je (teda bol pred pár hodinami) 9. jún a je tomu presne 1. rok (neskutočne ten čas letí) čo som odišla zo Slovenska tu do Londýna. Vôbec toho neľutujem, pomohlo mi to psychicky, bola som vyčerpaná, čerstvo po mature, mala som za sebou náročné mesiace, čo sa týka rodinných problémov a tu som sa konečne dala do poriadku. 

A čo ďalej? Samozrejme, rozmýšľala som nad vysokou, ale zatiaľ som sa rozhodla, že si tu ročnú pauzu predĺžim na ďalší rok, ďalej budem cestovať po svete a žiť v mojom milovanom Londýne a potom uvidím. Čoraz ťažšie to však začínam zvládať bez rodiny, ktorá mi neskutočne chýba.

Takže dúfam, že ste si užili novú (mega dlhú) kapitolu a budem veľmi rada ak mi venujete komentár ♥ Môžem Vám prezradiť, že v ďalšia bude trošku špeciálna a už na nej nadšene pracujem :) Novú časť sa budem ako vždy snažiť pridať čo najskôr, takže dúfam, že to aj konečne reálne dodržím (dúfajme, že toho budem mať menej v práci)

Ešte raz ďakujem za všetko.

I love you all! ♥