Tá chvíľka, čo sme sa na seba bezhybne pozerali, mi prišla ako celá večnosť. V hrdle sa mi zjavila veľká guča a aj keby som chcela napokon prehovoriť, šlo by to veľmi ťažko. Všetko šlo ťažko pri pohľade do tej chrabromilčanovej zelene v očiach.

„Hm, Meg....“ začal Harry a z jeho hlasu som cítila potláčaný hnev. Myslím, že ho ani veľmi netrápilo kto to napísal, ale čo napísal.

„Ja...., niekto mi ten lístok poslal počas hodiny. Netuším kto.“ snažila som sa, aby moja odpoveď neznela tak roztrasene a zakoktane, ale ľahko som zlyhala.

Harry ma bez ďalšieho slova pozoroval a z toho pohľadu sálalo niečo chladné, čo som v jeho prípade ešte nikdy nevidela.

„Prepáč, keď som ti spôsobila problémy alebo zapríčinila šíriace sa klebety. Viem, máš toho dosť aj bez ďalšieho strápnenia. Naozaj ma to mrzí.“ dostala som zo seba a sama nechápala, kde sa to vo mne berie. A hlavne odkiaľ beriem tú odvahu.

„Ty sa ospravedlňuješ mne?“ prekvapene zdvihol obočie Harry.

„No áno,...myslím.“ dodala som neisto.

„Má to byť presne naopak. Ja sa musím ospravedlniť tebe.“ zamával pergamenom v ruke. “Toto by si nedostala a nikto by sa ti nevyhrážal, keby som sa vtedy nepustil do Malfoya....“ trpko precedil pomedzi zuby čiernovlasý chalan a ešte raz očami prebehol po písme.

„Zatiaľ to nechám tak, no keď ti príde opäť niečo podobné alebo sa ti niečo stane, okamžite mi to musíš povedať!“

Hľadela som na ňho, totálne vyvedená z miery. Hovoril tak vážne. Podľa mňa je za tým len pár Malfoyových a Potterových faniniek, ktoré sú svojimi idolmi tak posadnuté, že mi vypisujú somariny.

„Myslím, že ich to o chvíľku prejde.“ skonštatovala som naoko pokojne.

„Dúfajme.“ Harry vytiahol prútik a potichu zamrmlal kúzlo. Lístok sa vlnil vo vzduchu a plamene oblizovali papier, až sa premenil na maličkú kôpku popola na zemi.

Otočila som sa na päte a chcela zaklopkať na dvere zborovne, keďže som si až teraz uvedomila, že sme už na mieste. Zastavil ma jeho hlas.

„Viem, že mi do toho nič nie je a vlastne je to tvoje súkromie, ale máš niečo s Malfoyom?“

Tá otázka ma zamrazila. Nečakala som, že to bude Harryho zaujímať a že si naozaj môže myslieť, že by som s tým rozmaznaným aristokratom robila.....no hocičo.

Potter si však moje mlčanie vysvetlil po svojom. „Jasné, nášmu slizolinskému princovi podľahne každá. Len si dávaj pozor, Meg. Všimol som si, že dievčatá strieda ako ponožky.“

Zdalo sa mi, alebo v jeho hlase bol náznak žiarlivosti a zároveň aj zhnusenia? Chápem, Malfoy mu nebol po srsti, ale čo ten žiarlivý podtón?

„Viem, že je to veľký záletník a že po ňom slintajú skoro všetky baby na škole, ale u mňa nemá šancu. V noci sa nič neudialo....“v tom som sa zarazila.

Prišlo mi vtipné a neskutočné, že Harryho uisťujem či ja a Draco Malfoy......Ja a Draco Malfoy? To by som chcela vidieť. Humusáčka a čistokrvný dedič z urodzenej čarodejníckej rodiny. Smiešne.

Chrabromilčan sa vzápätí zatváril spokojnejšie a usmial sa. „A teraz môžeme ísť za tou McGonagallovou.“

 *

Preliezla som otvorom do chrabromilskej klubovne a zamierila rovno do dievčenských spálni. Našťastie tam nikto nebol a tak som mohla hodiť tašku s knihami na zem a unavene klesnúť na svoju posteľ.

To bol deň.

Cítila som sa vyžmýkaná ako citrón a mala pocit, že ubehol snáď celý týždeň. Smola, bol to len jeden deň a aj to nie u konca. S hlasným povzdychom som si uvedomila, koľko nám dali učitelia domácich úloh.

Binns chcel štyridsaťpäť-centimetrovú písomnú prácu o vojnách obrov, od Parvati som sa dozvedela, že pre Snapa treba vypracovať tridsať centimetrov o použití mesačného kameňa a profesorka Babblingová nám dala preložiť ďalších päťdesiat magických rún.

Ani sa nečudujem, že ma toľko Fred strašil s piatym ročníkom. Pch, treba sa poctivo pripravovať na VČÚ! Škoda len, že to ma teraz trápilo najmenej.

Plánovala som si len tak chvíľku poležať a oddýchnuť si a potom sa dovaliť na večeru. Keď sa vrátim, musím konečne začať. Nechcem sa zavaliť horou učenia na poslednú chvíľku, ako to zvyčajne robím. Teraz je to však iné. Ide mi o budúcnosť. Vďaka výsledkom skúšok VČÚ uvidím v akých predmetoch mám pokračovať na úroveň MLOK-a v siedmom ročníku. Prepána! Veď ja vôbec neviem, aké by som si mala vybrať zamestnanie.

Liečiteľka rozhodne nie, nenávidím krv a čo i len pomyslenie na ňu mi prevracia žalúdok. Hrať za profesionálny metlobalový tím? Nie. Viem síce lietať, ale nie je to moja parketa. Pracovať niekde na ministerstve? V kancelárii riešiť otázky ohľadom čarovných tvorov či presadzovanie čarodejníckeho práva vo Wizengamotu? Nič z toho ma vôbec nepriťahovalo...

Prstami som si prečesala vlasy a zúfalo si povzdychla. No nič, budem sa tým zaťažovať neskôr...

Namiesto toho mi myšlienky zablúdili k rozhovoru v pracovni profesorky McGonagallovej. Zbadala som, že sa poriadne nahnevala, keď sa z odkazu dozvedela, čo Harry po Umbridgeovej kričal. Potom sa o niečom potichu rozprávali a ja som sa snažila splynúť s bielou stenou za mnou. Rozhodne som nechcela načúvať, keď o tom  potrebovali hovoriť v súkromí.

Profesorka sa však vystrela a zavolala ma k stolu, kde stál Harry. So zatajeným dychom som čakala, čo chce a ona nás začala hrešiť za ten incident s Malfoyom! Že si vyžaduje od žiakov vo svojej fakulte slušné správanie a podporila trest Snapea.

Ten nám ešte neoznámil, kedy a čo vlastne budeme robiť. Podľa mňa, si najprv musí poriadne premyslieť, aké pre nás pripraví mučenie a potom nám to oznámi. Super!

Dokonca aj Umbridgeová Harrymu narypala dávku večerov po škole. Celý týždeň, každý jeden deň o piatej. Chudák.

Zavrtela som hlavou a pomaly sa posadila. Pohľadom som skúmala podlahu, no v tom do izby vtrhla Lavender.

„Meg? Všade sme ťa s Parvati hľadali...Héj, si v poriadku?“ všimla si môj výraz a odhrnula mi vlasy z tváre.

„Jasné. Hm...ideme na večeru?“ strhla som sa a vyskočila hore.

„Vážne?“ podozrievavo privrela oči a premerala si ma od hlavy po päty.

„Naozaj. Nevyzerám tak?“

Lavender bez slova ukázala na zrkadlo na stene za mnou a ja som k nemu podišla bližšie. Hľadela na mňa vlastná bledá tvár. S kruhami pod očami, ktoré boli červené, takmer uplakané a vlasy strapaté od ležania. Vyzerala som biedne. Fakticky hrozne.

„Počkáme ťa dole.“ oznámila mi, keď som zamierila do kúpeľne, spraviť zo seba človeka.

„Nie, netreba, prídem za vami.“

Zavrela som za sebou dvere a počula ako Lavender odišla. Narýchlo som si opláchla tvár, vlasy si zopla do drdola a vybehla z izby von.

V klubovni zostalo len pár študentov, ktorí sa už stihli navečerať, preto som sa vybrala rovno k obrazu a potom po prázdnych chodbách, smerom dolu množstvom schodov, ku Veľkej sieni.

Zhlboka som sa nadýchla ako keby som sa mala ponoriť pod vodu a vošla dnu. Nebolo to také zlé, ako prvé mi preletelo hlavou a pomaly som kráčala ku chrabromilskému stolu.

Pôvodne som si myslela, že na mňa budú všetci zízať ako na obede, ale v skutočnosti na mňa len sem-tam niekto mrkol a opäť sa pohrúžil do rozhovoru so susedom. Chvalabohu.

Prinútila som sa ani len nepozrieť na slizolinčanov a najmä na bielovlasú hlavu svietiacu medzi ostatnými.

Šuchla som sa na drevenú lavicu vedľa Ginny a bratov Creeveyovcov.

„Dobrú chuť.“ usmiala som sa na Colina, ktorý sa napchával pečeným kurčaťom a na Denisa, ktorý zápasil so údenáčom.

„Aj tebe.“ vyprskli obaja naraz a ďalej usilovne prežúvali.

„Ste nechutný.“ zvolala Ginny a pohoršene prižmúrila oči, keď na nás dopadli maličké kúsočky mäsa z úst oboch bratov.

Načiahla sa za obrúskom a podráždene sa utierala, potom sa ku mne usmievajúc otočila. „Počula som o tom, ako si sa zastala Harryho pred tým všivákom Malfoyom, je to pravda?“

Prekvapene som sa na ňu pozrela a na tanier si naložila pár pečených zemiakov. „Už sa to stihlo rozkríknuť po celej škole? Mohla som to tušiť.“

V tom mi došlo, že už na obed to všetci vedeli. Jednoducho báječné.

Ginny sa spokojne uškrnula. „Téda, myslela som, že si to Malfoy všetko vymyslel.“ obdivne dodala „ Ja by som to nedokázala urobiť. Dokonca ani kvôli Harrymu Potterovi.“

V tom sme si boli podobné. Obidve sme po ňom šaleli už dosť dlho, aj keď Ginny to o mne, samozrejme, netušila.

Pokrčila som plecami, nevediac, čo na to povedať a napichla si na vidličku zemiak.

Poslušne som dojedla všetko, až zostal prázdny tanier, keďže som obed vynechala a bola som hladná a nakoniec vstala. Všimla som si, že Parvati s Lavender ešte večerajú a mne sa tu dlhšie byť naozaj nechcelo.

Otočila som sa a chcela vykročiť smerom von, keď ma zastavil mrazivý, chladný a dosť známy hlas. „Fosterová!“

Zvrtla som sa na mieste a takmer sa zrazila so Snapeom. Vedľa neho postával zamračený Harry, no keď sa nám pohľady stretli, jemne sa usmial. Pre ten úsmev by som aj vraždila.

„Áno?“

Profesor s mastnou záclonou vlasou ma prebodol očami, vychutnávajúc si, že som v nevedomosti a potom vykrivil pery.

„Dnes si s Potterom odpykáte trest, za to ráno. Mal byť inokedy, ale keďže sa Potter nechal zavrieť po škole u profesorky Umbridgeovej, okolnosti sa zmenili.“

Harry zovrel ruky v päsť a venoval Snapeovi najznechutenejší úškľabok, hodný aj Malfoya.

„O ôsmej v mojej pracovni, na minútu presne!“

Prikývla som, no zelenooký chalan ani brvou nepohol. V tom ma napadlo...

„Nemáme si niečo priniesť? Ochranné rukavice alebo...?“

Učiteľ sa posmešne uškrnul. „To nebude potrebné.“ a zamieril naspäť k profesorskému stolu.

Nechala som tam čiernovlasého čarodejníka stáť na mieste a pomaly odchádzala. Posledné, čo som započula, bolo Hermionino ustarostené "Čo od vás chcel, Harry?"

Ako som už stihla zistiť, tento večer nebol celkom pokojný. Po hroznom dni, ešte horšia noc, nie? V podobe Snapovho trestu. Čo som komu urobila?

A/N: Nazdar :)) Prejdem rovno k veci. Má niekto rád alebo číta Harry Potter- slash? No, v poslednej dobe ho milujem a najmä, keď je s Drarry (Draco/Harry)  ♥ Za posledný mesiac som prečítala množstvo poviedok a prezrela si takmer všetky videá na YT :)) Preto, keď som sa minule nudila, napísala som jednu jednorázovku Drarry a myslím, že sa mi celkom podarila (na to, že bola moja prvá) Len som sa chcela spýtať, či by tu o ňu náhodou nebol nejaký záujem? Bola by som rada, keby ste napísali do komentu :D---------no a ako zvyčajne sa musím ospravedlniť, že s časťou opäť meškám, ale vždy keď som sa rozhodla, že si k tomu sadnem, niečo mi do toho vošlo... Naozaj ma to mrzí :(( Ďakujem za vašu podporu, lajky, komenty a dúfam, že sa vám i táto bude páčiť  ♥