Za oknami bolo tmavo a do skiel narážal hustý dážď. Toto nebola obyčajná jesenná prehánka. Blýskalo sa, hrmelo a stromy sa prehýbali pod náporom silného vetra. Zúrivá vŕba zo seba zhodila takmer všetko lístie, tak jej to šlo veľmi na nervy. V hájnikovej chalupe, kde býval Rubeus Hagrid sa nesvietilo. Ešte stále sa poloobor nevrátil z tej záhadnej výpravy, na ktorú ho poručil Fénixov rád.

Bola sobota večer, v chrabromilskej klubovni medzi sebou študenti lenivo debatovali, hrali karty a hry, čítali noviny a niektorí poctivci i učili.

Boli tu však traja teenageri, ktorí len meravo sedeli v nedočkavom tichu. Dvaja chlapci a jedno dievča sa utiahli do tmavších kútov klubovne a čakali.

Obraz s priechodom sa pohol a v miestnosti sa zjavila Hermiona Grangerová. Ron, Neville a Ginny vzhliadli, uprene na ňu hľadeli, keď sa predierala popri všetkých študentov a kresielok až k nim.

„No? Ako sú na tom?! Je Harry v poriadku?!“ vybafol ryšavec a nervózne sa postavil.

 Hermiona si dala s odpoveďou načas. Vyzliekla si plášť a prehodila ho cez rameno drevenej stoličky.

Chápala Ronov strach i nervozitu. Ona sama mala nervy na prasknutie už tri dni.

Keď jej vo štvrtok o pol siedmej pred očami skolabovala Megan a Ronovi Harry, neváhala a všetko vyklopila profesorke McGonagallovej. Ako sa ich spoločne so Spánkovou inšpekciou snažili udržať v bdelom stave, ako ich napadla ta zvláštna únava, ako s ňou od utorka bojovali, ako hľadala príznaky tej „choroby“ v knihách a nič nenašla.

Profesorka si ju mlčky vypočula a potom obidvoch odlevitovala do nemocničného krídla. Odvtedy nemali ani tušenia, v akom stave sú. Madam Pomfreyová k nim nechcela nikoho púšťať (profesorovi Dumbledorovi, Snapovi a profesorke McGonagallovej urobila výnimku) a jediné, čo oznámila bolo, že sa ešte stále neprebrali. A to prešli tri dni...

Dnes sa tam po krátkom konzultovaní s ostatnými členmi Spánkovej inšpekcie a zástupu zvedavých chrabromilčanov vybrala pod Harryho neviditeľným plášťom, aby presnorila situáciu.

Naozaj nenávidela, keď porušovala školský poriadok. Tento krát však nemala na výber. Chcela... Nie! Potrebovala sa uistiť, že sú v poriadku.

Dvere do nemocničného krídla našťastie neboli zakmnuté a tak sa mohla nerušene prechádzať miestnosťou a hľadať v jednej z postelí Megan alebo Harryho.

A našla ich. Postele mali vedľa seba, na samom konci, čo najbližšie ku kancelárii a osobným komnatám madam Pomfreyovej.

Obaja stále „spali“. Hlboko, prerývane. Keď sa naklonila bližšie, všimla si, že ma Megan na čele kropaje potu a že sa so spánku vôbec nehýbu. Nič sa nezmenilo.

Bála sa. Šialene. Výsledky zdravotných testov a liečba pravdepodobne nebude v poriadku, keďže z toho dospelí urobili tajomstvo a nič im nechceli povedať.

A tak tu stála, pred Ginny, Nevillom a Ronom a mala im povedať, že nič nevie.

„Sú....“ preletela pohľadom z jedného na druhého. „...nažive.“

„A? To je všetko? Nič viac?“ prekvapene habkal Neville.

„Tak ďakujeme za nič, keďže to sme vedeli aj my.“ ostro odsekla Ginny a zdvihla sa. „Oznámim to Parvati a Lavender, určite budú z tejto novinky nadšené.“ ironicky dodala a odkráčala.

Hermiona si len vzdychla a zvalila sa na jej miesto. Nevedela, čo má robiť. Nedokázala sa na nič sústrediť. Dokonca ani na opakovanie učiva nie.  

Vždy je toto najhoršie obdobie. Keď neviete, na čom ste. Keď musíte len čakať a čakať a dúfať, aby bol váš milovaný v poriadku a pri tom sa už aspoň z polovice musíte zmieriť, že môže byť neskoro. Že ho už neuvidíte.

Ron sa na ňu smutne pousmial a objal ju.

 *

Albus Dumbledore sa nepokojne prechádzal pred svojim lešteným stolom v kancelárii a očakával príchod Severusa Snapea. Unavene si poopravil okuliare a zamyslene mädlil bradu. Hlavu mal takú preplnenú starosťami, že mu už ani mysľomisa nepomáhala.

Na buchnutie ťažkých dverí sa zvrtol s pohľadom upreným na tmavovlasého muža s krivým nosom, ktorý bol odetý tak ako zvyčajne, celý v čiernom.

„Volali ste ma?“

Dumbledore prikývol a Snape si bez váhania sadol na nepohodlnú drevenú stoličku. „Stalo sa niečo?“

„Harry a slečna Fosterová sa stále neprebrali, Poppy vravela, že to môže chvíľku trvať lebo nanešťastie sama netuší, kedy sa to stane.“ začal riaditeľ.

„Takže je možnosť, že budú v poriadku?“ profesor elixírov nadvihol pravé obočie.

„Pravdepodobne áno, ale to nie je všetko.“ Dumbledore si sadol do svojho kresla a oprel sa.

„Poppy ich samozrejme vyšetrila a zdravotné výsledky spoločne s priznaním slečny Grangerovej sú prekvapivé a absolútne nepochopiteľné.“ predklonil sa ponad stôl „Stalo sa niečo vzácne, šokujúce... Stalo sa niečo o čom som sám netušil, že sa vôbec dá. Ak sa nemýlim... táto.... táto situácia, ktorá nastala môže výrazne ovplyvniť nasledujúce roky a vojnu proti Voldemortovi.“

Snape prekvapene zažmurkal a snažil sa nedať najavo svoje vyvedenie z miery.

„Čo to je?“ zašepkal.

Dumbledore sa smutne pousmial a do úst vložil jeho obľúbený citrónový drops. Čakala ho dlhá noc plná vysvetľovania a sladké predsa dokonalo upokojovalo.

 *

Vo Veľkej Sieni to len hučalo záujmom. Študenti si šepkali, vymieňali horúce informácie a pokukávali smerom na chrabromilský stôl. V nedeľu ráno si väčšina vždy prispala, po prvom namáhavom týždni to bola viac než samozrejmosť, ale dnes to bolo inak. Na raňajky sa zišli skoro všetci, aby sa na vlastné oči presvedčili čo je pravda.

Vážne sa Harry Potter zrútil?! Vravelo sa, že zamdlel, odpadol, niekto rozšíril aj klebety typu, že už ďalej nie je medzi živými. Že sa odniekiaľ v Rokforte vynoril Ten-koho-netreba-menovať a Pottera zabil. A nejaká ďalšia chrabromilčanka, tušilo sa, že sa volala Fosterová bola v tom všetkom zapletená tiež....

Nikto nevedel čomu veriť. Každý mal svoju vlastnú verziu, ktorá každým razom menila, keď si vypočul inú, ďalšiu.

Profesori sa tiež netvárili najspokojnejšie. McGonagallová a Snape pri stole ani neboli. Sproutová a Flitwick sa potichu dohadovali a Umbridgeová mračila na ovsenú kašu. Dumbledore sa taktiež nedostavil, jeho prázdne miesto v strede pútalo najviac pozornosti. Riaditeľ zatiaľ ešte žiadne raňajky nevymeškal.

Draco Malfoy si z toho všetkého strieľal, smial sa spoločne s Parkinsonovou, Zabinim a hlúčikom slizolinčanov.

Spánková inšpekcia na čele s Ronom skleslo sedela pri chrabromilskom stole a hľadela do tanierov. Hermiona zúrivo vytrhla ministerskej sove dnešné noviny a pri pohľade na titulnú stranu Denného Proroka prekvapene vypleštila oči a zalapala po dychu.

 *

„To je škandál!“ vrieskal Kornelius Fudge a päsťou trieskal do tvrdého stola. Tak silno až odzátkovaný kalamár plný atramentu podskočil a jeho obsah sa rozlial po zložkách a zvitkoch úradne vyzerajúcich pergamenoch.

Nevšímal si spúšť, akú vyvolal a ďalej tĺkol okolo seba hlava-nehlava.

 Muž s hustou bradou, odetý do drahého tmavého habitu len naďalej pokojne stál pri dverách, oproti ministrovi mágie, a snažil sa tváriť nezúčastnene.

„Ako je možné, že sa o tom dozvedám posledný?! Nevyjadril som sa jasne?! Ohľadom Dumbledora a toho Potterovie chlapčiska chcem vedieť úplne všetko! Každý jeden krok či nádych! A teraz... teraz sa dozvedám, že...“ habkal vyčerpane Fudge, keď prvotný príval hnevu vypršal.

„Áno, tak ako to je v  Dennom Prorokovi, všetky informácie by mali byť správne. Potter aj to dievča už pár dní ležia v nemocničnom krídle bez známky zlepšenia.“ potvrdil muž, jeden z hlavných redaktorov Denného Proroka.

„Tvrdíte, že príčinou je kolaps organizmu? Ale to je jednoducho nemožné! Potter má, neklamme si, silné magické jadro. Nemohol len tak bez dôvodu odpadnúť.“ namietal Fudge a mračil sa na titulnú stranu novín.

Odtiaľ na ňho hľadela fotografia Harryho Pottera z trojčarodejníckeho turnaja a ďalšia, oveľa menšia, patrila Megan Fosterovej.

„Ako viete, Minerva McGonagallová, vedúca ich fakulty a rokfortská liečiteľka sa odmietli vyjadriť a nedostali sme ani povolenie do nemocničného krídla, preto nič viac nevieme.“

Fudge sa podráždene postavil. Nevšímal si kreslo, ktoré dopadlo na leštenú podlahu.

„A čo Dolores Umbridgeová?! Myslel som, že sa aspoň na ňu môžem spoľahnúť! Tentoraz Dumbledore zašiel priďaleko! Pošlite Dolores sovu s oznámením, že ak sa tí dvaja preberú, chcem to hneď na stole! A až potom to pôjde do Denného Proroka, vyjadril som sa jasne?“ vybrechol na muža, ktorý horlivo prikyvoval.

„A teraz bežte! Nemám na vás celý deň!“

Muž vybehol z ministrovej kancelárie a Fudge naďalej zamyslene hľadel do ohňa, krútiac svojim prútikom medzi prstami.

O tristo kilometrov ďalej sa dievča menom Megan Fosterová náhle strhlo zo "spánku" a precitlo.

A/N: Hneď na začiatok, Merry Christmas! ♥ Prajem vám krásne Vianoce plné radosti, lásky, pohody, jedla a darčekov :D Nech sa v tom čaru jedličky, svetielok a atmosfére stratíte a užijete si chvíľku šťastia v kruhu rodiny :) ... (len škoda toho snehu :/ ) Vykročte do nového roku tou správnou nohou, nech je lepší ako ten predchádzajúci a plný pozitívnych prekvapení  a správnych rozhodnutí :) (predsavzatia sa aj tak vždy porušia, takže ja si radšej žiadne nedávam :D)

Chcem Vám poďakovať za každý jeden komentár, názor či kritiku. Za každú jednu hviezdičku, ktorá ma posúva dopredu a za každé jedno prečítanie, lebo aj keď o sebe nedáte vedieť (či už komentom alebo hlasovaním) ja vidím, že to čítate a to ma naozaj teší :3 Ani v tom najtajnejšom sne som nedúfala, že budem mať takých úžasných čitateľov vďaka ktorým sa dokážem celý deň usmievať :)

A nakoniec, táto časť by mala byť pohodová :) Pôvodne bola oveľa dlhšia, ale nakoniec som ju rozdelila. Písala som ju šialene dlho, tri týždne či koľko to bolo a vždy som ju prepisovala a nebola spokojná :/ Tie zásadné udalosti budú v ďalšej kapitole, tak nech ste aspoň trošičku napnutý :D I love you ♥