Po tej dlhej dobe som späť s novou kapitolou tak dúfam, že si ju užijete ♥

Zo spánku ma vytrhol krik Harryho Pottera. Vyletela som z postele, vyčerpaná po všetkých tých nočných morách v ktorých ma chcel môj milovaný zabiť a rozbehla sa k dverám. Srdce mi búšilo až v krku, keď som vtrhla do vedľajšej izby, ktorá patrila Vyvolenému.

Potter sa triasol a zvíjal na posteli, bojujúc s prikrývkami, poliaty ľadovým potom. V noci ho Snape úspešne odčaroval do jeho izby.

„Harry!" skočila som k nemu, chytiac mu ruku a tou mojou som skontrolovala jeho vlhké čelo.

Celý horel.

Dokelu!

„Harry, to som ja Megan!" zľahka som ho potľapkala dlaňou po líci aby sa prebral. Jeho viečka sa mihali a jazva bola rozpálená do biela.

A v tom otvoril oči. Nebolo pre mňa žiadnym prekvapením, že boli sfarbené dočervena.

Zhlboka som sa nadýchla ako som sa snažila zachovať si chladnú hlavu.

Teraz nebol čas panikáriť.

„Všetko bude v poriadku, Harry." jemne som ho pohladila po tvári ako ma červené oči uprene pozorovali. „Sľubujem."

Chlapec naprázdno otvoril ústa a potom ich zatvoril ale nevyzeral, že sa ma chystá napadnúť. Vyštveral sa dosedu, jeho prikrývka mu spadla do lona a tak odhalila snedé telo. Stále sa triasol. „Ja... neviem ako dlho to ešte vydržím... bojovať s ním."

Jeho hlas bol zlomený a zachrípnutý od toľkého kričania ale bol to on, môj Harry a žiaden Voldemort.

„Viem, že to zvládneš." ticho som odvetila a stisla mu dlaň. Bolo ťažké hľadieť mu do tváre a ignorovať tie desivé červené oči. „Si Harry Potter. Ty zvládneš všetko."

„Myslím, že začínam šalieť. Ne- neviem čo je realita a čo mi do mysli podsúva on. Neustále v sebe cítim hnev, obrovské more hnevu..."

Pevnejšie zovrel moju dlaň tak, že som nemala šancu vytrhnúť sa mu ak by som chcela. Cítila som v sebe rastúci strach ale stále som sa pri ňom skláňala akoby nebol netvorom, ktorý mi šiel po krku.

„Chce ťa zničiť, zlomiť, zabiť, Megan." Harry na mňa hľadel, červené oči a tvár plná bolesti „Chce aby som to urobil ja. Chce aby som ti ubližoval. Chce aby si ma opustila. Chce..."

„Ale ty mu to nedovolíš, Harry." prísne som odvetila, snažiac sa pôsobiť odvážne a vyrovnane. V duchu som už však šalela od strach a bolesti. Chlapcova ruka mi už nejakú dobu drvila moje prsty. „Verím ti."

Vyvolený na mňa bez slova hľadel a potom pomaly prikývol. Potriasol čiernou šticou vlasov, ktoré mu tak ako vždy odstávali do všetkých svetových strán a znovu na mňa pozrel.

Od úľavy sa mi zatočilo v hlave.

Jeho oči boli znovu plné mojej milovanej zelene.

„Je mi to ľúto, Meg. Viem, že ti neustále ubližujem. " zničene zašepkal Potter „Celkom som stratil zdravý rozum."

„Nič sa nedeje." môj hlas bol plný emócií. „Dostaneme z teba toho zlosyna a všetko bude tak ako predtým."

„Megan!" zo spoločnej komnaty sa ozvalo ustráchané volanie Siriusa a skôr ako som stihla odpovedať, muž vtrhol dovnútra. „Si v poriadku?!"

„Áno. Obaja sme." na tvári sa mi zjavil malý úsmev.

Čarodejník rýchlo pohľadom prešiel cezo mňa a Harryho a potom sa pohol k posteli. „Snape mi povedal čo sa stalo včera večer. Pred chvíľou som zaspal a keď som ťa nenašiel v tvojej izbe mal som strach, že..." odmlčal sa a potom sa znovu pozrel na chlapca „Ako sa cítiš?"

„Vyčerpane." zatvoril oči a prstami si prešiel cez vlasy „Voldemort ma počas spánku mučil nočnými morami."

„Tak to sme dvaja." zamrmlala som a nenápadne sa snažila skontrolovať si boľavú ruku. Nechcela som aby ani jeden z nich videl čo mi Vyvolený opäť urobil. Ešte ma stále celkom neprestalo bolieť hrdlo.

„Čo ak by si si doprial dlhú studenú sprchu a potom si spolu všetci dáme raňajky?" navrhol Sirius svojmu krstnému synovi, na tvári silený úsmev. „Požiadam škriatkov aby nachystali palacinky s ovocím, dobre?"

Harry sa dezorientovane vymotal z postele a bez slova odkráčal do kúpeľne.

So Siriusom sme ho s obavami sledovali.

*

Po jedle sa tu opäť zjavil Dumbledore s ešte hlbšou vráskou na čele ako deň predtým. Usadil nás na pohovku a zamyslene sa začal prechádzať pred krbom tak ako to veľakrát robil sám Harry.

„Mali by ste ma zviazať a zavrieť niekde v komore na metly." navrhol Potter, ktorému sa do tváre vrátilo trochu farby. Sprcha i výdatné raňajky mu prospeli a on teraz až na tie hlboké kruhy pod očami vyzeral takmer normálne.

„Nie." okamžite namietol Dumbledore „Presne o tom ide Voldemortovi. Chce ťa dostať od Megan a oslabiť zväzok. To nedovolíme."

„Chce aby som ju zabil." chlapec na okamih zatvoril oči „Ak to neurobíte, už nebude existovať žiaden zväzok."

A v tom sa ozval hluk a niekto vtrhol do komnaty. Vystrašene som sa otočila na pohovke. Vo dverách stál Remus Lupin.

Od radosti, že ho znovu po tej šialene dlhej dobe vidím, sa mi na tvári zjavil široký úsmev. Odvtedy čo sme sa vrátili z Londýna späť do Venue sme boli v kontakte len s Dumbledorom, liečiteľkou, Siriusom a Snapeom. Držali nás tu pod zámkom pred svetom.

„Smrťožrúti zaútočili na ďalšie muklovské dediny v Škótsku a blížia sa k Edinburghu!"

Dumbledore rýchlo zamieril k prechodu za obrazom Merlina, no ešte pred tým sa otočil k Siriusovi, ktorý doteraz ticho sedel pri jedálenskom stole s Denným Prorokom. 

„Vy zostanete tu, Sirius a budete mať na starosti Megan a Harryho. O malú chvíľu sem príde Severus a chcem aby ste si vy dvaja opäť trénovali zatváranie mysle a obranné zaklínadla!"

A potom obaja čarodejníci zmizli.

Od strachu som ani nedýchala.

Voldemort už otvorene útočí na nevinných ľudí a vraždí hlava nehlava. Vypaľuje dediny a ničí im domovy. Zabíja a mučí.

Vypukla vojna.

Nech zhorí v pekle. Nech ho trafí šľak. Nech ho niekto zabije.

V tej chvíli som v sebe necítila ani štipku zľutovania.

*

Nasledujúce dni som strávila v neustálom kruhu trénovania so Snapeom, Siriusom či Dumbledorom. Vďaka tomu prvému som si takmer vždy dokázala dokonalo uzavrieť myseľ a brániť sa, Sirius ma naopak učil všetky útočné kúzla a Dumbledore nám pomocou Mysľomise rozprával Voldemortov príbeh.

Kde sa asi tak mohli skrývať všetky horcruxy? Ako sme ich mali nájsť?

Harry ma našťastie už ani raz nenapadol ale v noci aj tak pre istotu spával spútaný. A za stenami Venue zúrila vojna.

Voldemort bez milosti posielal svojich smrťožrútov na dediny a mestá, ktoré sa pomaly menili na popol. Kingsley s ministerstvom mágie už viac nedokázali ututlávať mágiu a mazať pamäť svedkom a muklovská armáda celkom zbytočne posielala na sever svojich vojakov, ktorí nemali oproti kúzlam žiadnu šancu.

Každé ráno som so strachom otvárala Denný Prorok a zisťovala čo sa udialo v noci. Zo všetkých strán na mňa vyskakovali fotografie zničených a vypálených budov a ciest.

V očiach ma štípali slzy.

Muklovia i členovia rádu bojovali a umierali a my s Harrym sme boli jediný kto mohol toho krutého šialenca zastaviť. Kým však nájdeme všetky úlomky jeho duše, už bude možno dávno neskoro...

A čo sa týkalo mňa a Vyvoleného... obaja sme sa k sebe správali dokonalo zdvorilo, nehádali sme sa a dokázali spolu rozumne komunikovať ale niečo sa v našom vzťahu udialo...  ochladol a ja som mala čoraz väčší pocit, že nás od seba delí neviditeľná bariéra. Bolo mi jasné, že Harry trpel obavami, že ho znovu posadne Voldemort a on mi ublíži a tak bol opatrný. A ja som netušila ako sa mám správať. Ešte stále ma totiž v noci prenasledovali nočné mory v ktorých mi Potter zvieral hrdlo.

„Megan? Tak čo hovoríš na tieto? Orgovánová alebo krémová?" vystrašene som sa pri zmienke môjho mena strhla a a zmätene zažmurkala.

Fleur ma spoločne s pani Weasleyovou prevrtávali prísnymi pohľadmi. Predo mnou sa vo vzduchu vznášali dve návrhy látok v rôznej farbe.

„Hm... orgovánová?"

Fleur sa s malým povzdychom pootočila k Tonksnovej, ktorá s vyloženými nohami na stole a založenými rukami za hlavou unudene zízala do steny oproti. „A čo si myslíš ty?"

Nevnímala som čarodejnicinu odpoveď a opäť sa vypla. Už som bola niekoľko hodín zavretá v miestnosti, kde sa väčšinou konali porady rádu vo Venue a pomáhala Fleur s prípravou na svadbu. Netvrdila som, že to nebola oproti posledným šialeným týždňom príjemná zmena, štebotať nad farbami obrúskou či družičkovských šiat či nad čím vlastne ale ako som sa mala sústrediť na podobné banality, keď vo svete zúrila vojna a zomierali nevinní ľudia?

Unavene som si prehrabla vlasy a potlačila zívnutie. Včera som dlho do noci cvičila so Snapeom, ktorý bol oveľa lepší učiteľ tu vo Venue ako v Rokforte. Skutočne som nečakala, že ma skoro ráno zobudí Sirius s tým, že ak do dvadsiatich minút nebudem nabehnutá v komnate, kde na mňa čaká vystresovaná Fluer, tak to so mnou nedopadne dobre. Úprimne, bola som naozaj prekvapená, že nás Dumbledore konečne pustil z komnaty aj cez všetky nepriaznivé okolnosti okolo zradcu, ale bola som rada. Naozaj.

A zatiaľ čo my dievčatá sme viedli dlhé úvahy nad odtieňom svadobných obrusov, na druhom konci stola vysedávali Sirius, Fred, George a Harry a náramne sa na niečom zabávali. Na čom, to som už nevedela, keďže ich obklopovala kúzelná bublina tlmiaca zvuk aby sme sa vzájomne nerušili.

Vyvolený otočil hlavu akoby na sebe cítil môj pohľad a naše oči sa stretli. Tak ako vždy, aj po tej dobe, po všetkých tých mesiacoch, sa mi zadrhol dych. Chlapec mi po chvíli váhania venoval žmurknutie a malý úsmev a ja som mu ho rýchlo opätovala.

Dokázali sme spolu fungovať. 

Voldemort nás nerozdelil.

„Megan, drahá, mohla by si prosím prestať zízať na Harryho a venovať sa dôležitejším veciam?" ozvala sa pani Weasleyová a ja som okamžite odrhla oči od skupinky zabávajúcich sa mužov. „Samozrejme, prepáčte."

Keď sme sa s Harry a so Siriusom, ktorý sa stal našou osobnou strážou, zjavili v komnate, pani Weasleyová mi na malý okamih vyrazila dych, keď nás pevne zovrela vo svojom náručí. Do očí mi dojato vyhŕkli slzy. Stratila som svoju milovanú mamu a pani Weasleyová mi bola najbližším človekom, ktorého som mohla pokladať aspoň trochu za svojho rodiča.

„Dumbledore sľúbil, že dovolí aby sa svadby zúčastnili aj Ron, Hermiona a Ginny takže budeš mať celkom tri družičky, Fleur."

„Tri?" zvedavo som sa spýtala „A čo tvoja sestra?"

Krásnej čarodejnici sa okamžite zaleskli oči ako sklamane zakrútila hlavou „Mama, otec i Gabrielle zostali kvôli svojej bezpečnosti vo Francúzsku. Nechcela som dovoliť aby riskovali."

„To je mi ľúto." úprimne som sa k nej natiahla a zovrela jej cez stôl ruku. „Musí to byť strašné ak na vlastnej svadbe nemôžeš mať svoju rodinu."

„Taká je vojna." mykla ramenom zatiaľ čo si rýchlo utierala tvár „S Billom sme však nechceli čakať až kým sa to všetko skončí..."

...ak sa to vôbec niekedy skončí... v duchu som si nešťastne pomyslela. ...ak Voldemort prehrá... ak...

„Takže družičky budete ty, Hermiona a Ginny. Všetkým vám dáme rovnaké šaty a do vlasov zapletieme drobné biele kvetiny a..." opäť začala štebotať Fleur a ja som sa prinútila s úsmevom prikyvovať. Rozumela som jej. Všetci sme sa potrebovali zamerať na to pekné inak celkom prídeme o rozum.

Tam vonku aj práve v túto chvíľu bojovali naši priatelia a členovia Rádu. Aj práve v túto chvíľu smrťožrúti mučili a zabíjali muklov...

A v tom sa otvorili dvere na komnate, Sirius vyskočil na nohy s prútikom v ruke a dnu vstúpili dvaja muži, ktorých som nevidela celú večnosť.

„Kade! Aiden!" prekvapene som vyskočila na nohy.

Naposledy som ich videla ešte pred Kingsleyho slávnostným banketom na Ministerstve mágie. Neskutočne mi obaja chýbali.

Kade sa ku mne vrhol a schytil ma do náručia, jeho nos zaborený do mojich vlasov „Doriti, Meg, myslel som, že zošaliem."

„Aj ja ťa rada vidím, Kade." zamrmlala som mu do ucha, v očiach slzy.

„Mal som pocit, že sa vlkolak bez svojho druha zblázni!" pomaly sa odtiahol „Potrebujem vidieť, že si v poriadku aby som mohol v noci pokojne spávať."

„Smrťožrúti nás chvíľu hnali po Londýne ale už sme späť." usmiala som sa „A ver mi ak poviem, že sa tak skoro nikam nehodlám..."

„A čo Potter? Už sa naučil kontrolovať svoju šialenú žiarlivosť?"

„Ešte nie takže sa k Megan nepribližuj." ozval sa za mojim chrbtom hlas a ja som sa k Harrymu rýchlo otočila. Ak ho náhodou znovu ovládol Voldemort, nemohla som dovoliť aby ublížil Kadovi či niekomu inému z členov Rádu.

Chlapec, ktorý prežil mal však stále svoje zelené oči a na tvári malý úškrn. „Zabudol si, že som to bol ja kto Meg vyhral?"

Kade len pretočil očami „Ty sa nikdy nezmeníš, však, Vyvolený?"

Musela som sa usmievať. V minulosti si tí dvaja šli neustále po krku až som mala strach, že raz z toho zošaliem a teraz spolu dokázali vydržať v jednej miestnosti bez toho aby sa pokúsili toho druhého zabiť.

„Som rád, že ste ešte stále nažive. Obaja." široko sa na nás usmial Aiden, ktorý nám doteraz nechával priestor na privítanie. Nadšene som ho objala. „Ako sa máš? Už si von z nemocničnej postele?"

„Hej, som v pohode. Obaja teraz trávime dosť času trénovaním aby sme mohli ísť pomôcť Rádu bojovať. Tie vlkolačie gény nakoniec možno nebudú až také zlé. Som oveľa silnejší a rýchlejší ako pred útokom Greybacka."

Na jazyku ma pálila otázka od prvej chvíle čo som chalanov videla. Nemala som však dosť odvahy aby som sa pred všetkými spýtala. Neskôr si budem musieť Aidena odtiahnuť nabok „Vidím, že sa už vieš dokonalo kontrolovať. Ani si sa nepohol, keď ma Kade objal."

Ešte stále som si pamätala aké to bolo, keď si Aiden pred týždňami vybral za svojho druha Kada. Šalel vždy keď nás spolu videl, presne tak ako niekedy pred mesiacmi Kade pri mne a Harrym. Aspoň sme to bláznivé obdobie mali už za sebou.

„Na rozdiel od Pottera, však? Ten ani nemusí byť vlkolak aby si ťa strážil ako oko v hlave." zaškeril sa na Vyvoleného Aiden, no ten sa na neho zamračil.

Rýchlo som Harryho chytila za ruku a preplietla si s ním prsty. Teraz bola tá najnevhodnejšia chvíľa by stratil hlavu. S úľavou som si vydýchla, keď mi po pár dlhých nekonečných sekundách zovretie jemne opätoval.

Aiden zatiaľ pokračoval akoby sa nič nedialo „Nepotrebujem Kada neustále kontrolovať. Vlkolak vo mne vie, že sa nemusí obávať, že stratí svojho druha."

Prekvapene som nadvihla obočie „Chcete my povedať, že..."

„Dali sme sa dohromady presne v tú noc, čo sa konal ten Kingsleyho ministerský večierok. Nemohol som sa dočkať kým ti o všetkom poviem, Meg, ale v tú noc ste zmizli..." Kade bol v tvári celý červený a ja som sa musela usmievať ako blázon. Tí dvaja boli rovnako beznádejný prípad ako ja s Harrym. Tiež im to nekonečne dlho trvalo kým pochopili, že ich to k sebe od začiatku ťahalo „Panebože, gratulujem."

„Nerada ruším decká, ale ak do večera nevyberieme aký diadém si dám na vlasy, rovno môžeme zrušiť celú svadbu!" vyhlásila s rukami v bok od stola Fleur a znela viac než zúfalo.

Všetci sme si vymenili pobavené úsmevy a zamierili k stolu aby sme pomohli nešťastnej budúcej neveste.

„Si v poriadku?" zamrmlala som do ucha Potterovi, ktorý mal celý čas na tvári kamenný výraz „Ak chceš, môžeme odísť do našej komnaty."

„To nič nie je." precedil pomedzi zuby, tvár bledá a čelo spotené „To sa len v mojej hlave znovu ozýva ten zlosyn. Ale zvládnem to."

„Si si istý?" ešte viac som stíšila hlas a palcom pohladila chrbát jeho ruky „Nemôžeme riskovať ak..."

„Ak sa znovu ku Kadovi nepriblížiš tak sľubujem, že dnes nikomu neodtrhnem hlavu, dobre?" na tvári sa mu zjavil úškrn a ja som cítila ako ma znovu zaliala vlna úľavy.

„Platí."

Potter ma potiahol k stolu, klesol na lavicu a potom mi s malou výzvou v očiach ukázal hlavou na svoje lono. Na tvári mi vyskočila červeň no aj tak som ho počúvla a sadla si na neho. Okolo môjho tela sa okamžite obmotali silné mužské ruky a mne do nosa udrela jeho príťažlivá vôňa. Na okamih som musela zavrieť oči. Takto príjemne a bezpečne po jeho boku som sa necítila odvtedy čo mu myseľ prvýkrát ovládol Voldemort. „Milujem ťa, Megan Fosterová."

V očiach ma zaštípali zákerné slzy. Toto bol môj starý Harry, ktorý mi pomotal hlavu a ktorého som tak veľmi milovala aj cez to všetko čím sme si spolu prešli.

„Hej hrdličky!" zvolal smerom k nám Fred aby prehlušil Fleur s pani Weasleyovou, ktoré ukazovali návrhy farieb chudákom Kadovi a Aidenovi. Tí dvaja sa už z toho len tak ľahko nevyvlečú. „Nájdite si komnatu!"

Potter mu s malým úškrnom ukázal prostredník a dvojčatá sa pobavene rozosmiali.

„Milujem ťa." zamrmlala som mu do ucha.

Zadíval sa na mňa tými prekliatými zelenými očami, vďaka ktorým sa mi podlamovali kolená a ja som vedela, že sa do neho zamilovávam znovu a rovnako tvrdo ako pred rokmi „Nedovolím Voldemortovi aby mi ťa vzal. Nikdy. Si len moja, Megan."

S búšiacim srdcom som prikývla „Len tvoja, Harry."

„Megan!" ozval sa zúfalý výkrik s francúzskym prízvukom a ja som rezignovane vykĺzla z chlapcovej náruče „Ale teraz musím na okamih patriť Fleur. Inak sa tej svadby nikdy nedožijeme."

*

Stála som pred zrkadlom a hľadela na štíhlu dlhovlasú dievčinu v odraze. Mala som na sebe krásne jemné biele šaty, dlhé až po zem s vyšívanými trblietavými kamienkami. Vo vlasoch som mala drobnú tiaru, lesklú ozdobu, ktorá sa podobala na čelenky čo nosili princezné v muklovských rozprávkach. Moja tvár však bola bledá a strhaná.

Minulá noc bola opäť jedna z tých ťažkých. Smrťožrúti krátko pred polnocou napadli ďalšie muklovské sídlo, tentokrát Bath a takmer všetci členovia Rádu odišli do boja. V celom zámku sme zostali len ja, Harry, Kade, Aiden a Snape, ktorý mal nás dvoch na starosti. A keďže sme od strachu a nervozity nedokázali obsedieť, v myšlienkach pri nevinných mukloch a odvážnych člonoch Rádu, Snape nás prinútil trénovať. Tvrdo.

Ešte nikdy som nemala pocit, že je moja myseľ tak ťažká, že moje ruky neudržia prútik, že nevydržím stáť na nohách. Keď nás konečne poslal do postele, čakala som, že od únavy odpadnem, ale nezažmúrila som ani oko. Neustále sa mi pred očami mihali tváre Billa a Fleur, Tonksnovej či Siriusa. Tí všetci boli tam vonku a bojovali. Koľkí z nich sa nevrátia na zajtrajšiu svadbu? Dožijú sa snúbenci svojho vytúženého áno?

Harry si ma k sebe ešte viac privinul a ja som mu zaborila nos do jeho horúcej hrude. Mal strach so mnou spávať v jednej posteli. A nebol jediný. Ešte stále som dokázala cítiť dotyk jeho prstov na svojom krku. Ale potrebovala som ho. Potrebovala som aby ma držal, keď sa nám celý svet rozpadal pod nohami.

Hľadela som do zrkadla, netušiac kto všetko bude stáť medzi hosťami, keď budem kráčať cez uličku v spoločnosti Hermiony a Ginny, všetky tri v rukách kytičky bielych ruží. Vedela som len to, že bol Sirius nažive. Pred dvomi hodinami nám prišiel oznámiť, že sa svadba stále koná. Takže to znamenalo, že i Bill a Fleur boli v poriadku. Guča strachu v mojom krku sa aspoň trochu zmenšila.

A v tom sa ozvalo škrípanie dverí a ja som odtrhla pohľad od svojej tváre. Chlapec, ktorého som milovala sa zjavil v mojej izbe a potom pomaly prichádzal ku mne. Mal na sebe dobre padnúcu bielu košeľu rozopnutú takmer do pol hrude a tmavé sako. Havranie pramene mu odstávali do všetkých svetových strán akoby cez nich čerstvo prechádzal prstami.

Postavil sa tesne za mňa tak, že sa ma takmer dotýkal svojou hruďou a zahľadel sa do zrkadla, na naše kópie. Jeho dlaň našla môj pás ako si ma k sebe jemne pritiahol a na odhalenom ramene v bielych šatách som zacítila jeho horúci dych. Okamžite sa mi rozbúšilo srdce ako sa mi do nosa dostala jeho príťažlivá vôňa.

„Si nádherná." zamrmlal mi do ucha, jeho pery na mojej citlivej koži.

V zrkadle moje oči našli tie jeho, prenikavé a zelené ako nikdy predtým „Pobozkaj ma."

A v tom ma Harry k sebe prudko otočil až som takmer stratila rovnováhu ak by ma nedržali jeho ruky a tvrdo pritlačil svoje pery na tie moje. Bozkával ma hlboko a vášnivo, jeho jazyk sa preplietal s tým mojim a ja som mala pocit, že na mieste odpadnem. V podbrušku sa mi motalo hejno motýľov a točila sa mi hlava a Potterove ruky ešte pevnejšie zovreli môj pás, keď som ho objala okolo krku. A potom mi konečne dovolil znovu sa nadýchnuť a perami jemne prešiel až k môjmu hrdlu.

Automaticky som zaklonila hlavu, snažiac sa skrotiť svoje divoko búšiace srdce, keď perami putoval po citlivom mieste tesne pod uchom. Najprv jazykom pohladil moje hrdlo a potom ho nahradil zubami. Prekvapene som vydýchla, keď mnou prebehla malá vlna bolesti no v tej istej chvíli ma zalial aj príval horúčavy aký som ešte nikdy nezažila.

Chlapec sa odo mňa pomaly odtiahol, na tvári malý úškrn „Aký to bol bozk?"

Len som pretočila očami a snažila sa nedať najavo ako veľmi mi práve vyrazil dych. Rýchlo som sa otočila k zrkadlu, moja tvár červená, pery napuchnuté a krk...

Od šoku som pootvorila ústa. Na hrdle som mala nie až tak drobný červený fľak so stopami po zuboch. Prsty odeté v bielych hodvábnych rukaviciach mi okamžite vystrelili na miesto, kde ma Harry pobozkal.

Len nedávno som mala krk posiaty fialovými odtlačkami jeho prstov a teraz sa mi tam tvorila celkom nová modrinka, opäť jeho dočinením. Vďaka nej sa však chvelo celé moje vnútro. Vďaka nej sa mi motala hlava. Vďaka nej náš zväzok žiaril a pulzoval životom.

„Zbláznil si sa?!" vystrašene som zapišťala „O desať minút je svadba a ak ma takto pani Weasleyová uvidí tak..."

Vyvoleného oči okamžite stmavli, keď sa ku mne naklonil bližšie a ja som sa rozrušene nadýchla. Horúčava bola späť. „Ver mi, že ak by nebolo svadby tak z teba strhnem tieto šaty a..."

„Harry! Megan! Je najvyšší čas aby..." do miestnosti vtrhol Sirius v bordovom saku a keď nás zbadal pri zrkadle tak stíchol, ruky pred sebou v obrannom geste, na tvári drobný úsmev „Nerád ruším, decká, ale..."

„Už ideme." mladý muž sa odo mňa odtiahol pri čom mi nezabudol venovať žmurknutie a ja som ho v duchu prekliala za to ako atraktívne v tú chvíľu vyzeral. A nad kontrolou.

Potom mi pokojne, akoby sa nič nestalo, ponúkol svoje rameno a ja som sa ho zahanbene chytila. Ak ma takto všetci uvidia tak sa prepadnem pod zem.

Nemohla som však poprieť čo všetko so mnou Potterove skutky a slová robili. Nemohla som poprieť, že vo mne vyvolával pocity aké som ešte nikdy pred tým nezažila.

„Takmer by som zabudol..." Vyvolenému sa z ničoho nič zjavil v dlani jeho prútik. Jeho mágia bola tak ako vždy pôsobivá. „Chcem aby si mi ho naďalej strážila."

„Ale Harry..."

Potter ma umlčal ukazovákom na mojich perách „Nedovolím aby Voldemort ohrozil niekoho na svadbe. Viem, že na mňa bude celý čas dohliadať Sirius ale aj tak budem najradšej, keď ho budeš mať pri sebe ty."

Uprene som ho sledovala. Harry bol tak magický zdatný a silný čarodejník, že už dávno nepotreboval prútik na to aby niekomu ublížil. Ale potreboval aspoň vratkú istotu, nejaké ubezpečenie, že sa pod vplyvom Voldemorta nezmení na monštrum a ja som mu ho rada poskytla.

„Sľubujem, že u mňa bude v bezpečí." zamrmlala som ukrývajúc jeho prútik do drobnej korálkovej kabelky.

„Viem, že áno." pritiahol si moju ruku v hodvábnej rukavičke k perám a ja som sa zachvela. „Pôjdeme?"

Nechala som sa Harrym odviesť z komnaty ako sme obaja nasledovali Siriusa po dlhých chodbách Venue. Takmer nostalgicky som hľadela na zdobené steny a gotické vitrážové okná. Ako dlho bolo toto miesto mojim nových domovom? A ako dlho ešte bude?

Tichošľap nás odviedol až k hlavnej sále Venue, kde sa pred vysokými dvojkrídlovými dverami už hrbila skupina čarodejníkov.

Od úľavy som si vydýchla, keď som medzi nimi zbadala pána i pani Weasleyovcov, Fleur a Rona, Hermionu i Ginny. Všetci boli oblečení v slávnostnom.

„Harry!" okamžite zajačal ryšavec a vrhol sa na Vyvoleného zatiaľ čo mňa do náručia stiahli dievčatá. „Pre Merlinove gate!"

V očiach sa mi zjavili slzy dojatia, keď sa Hermiona odtiahla „Keď sa k nám dostalo, čo sa stalo na Kingsleyho večierku myslela som si, že sa od strachu zbláznim! A potom ste boli nezvestní niekde v Londýne a...."

„Už je to za nami." ozval sa Harry, na tvári široký úsmev vďaka prítomnosti jeho najlepších priateľov „Zažili sme pár ťažších chvíľ tam vonku i tu v zámku ale pomaly sa dávame do poriadku." Obaja sme dobre vedeli, že narážal na Voldemorta, ktorý mu číhal v hlave.

„To všetci vidíme." zaškeril sa Ron uprene zízajúc na moje hrdlo „Nevedel som, že si upír, Harry."

Potter sa spokojne uškrnul akoby mu Weasley sklonil tú najväčšiu poklonu a ja som Vyvoleného zavraždila pohľadom.

„Takže žiadne problémy v raji?" podpichoval ďalej Ron.

g„Pár ich bolo." celá červená som pokrčila ramenami, snažiac sa odkloniť debatu iným smerom. „Ale človek je raz hore a potom dole, nie?"

„Musíte mi o všetkom povedať!" vyhlásila Hermiona „Čo sa stalo v Londýne i o vašom výcviku a aj o..."

„Myslím, že počas svadby bude času dosť. Vďaka tomu, že sa jej môžu zúčastniť len členovia Rádu a nie všetci naši otravní strýkovia, nebude vás nikto ťahať na parket." Ginny si uškŕňajúc založila ryšavé pramene za ucho a ja som si až teraz uvedomila, že obe dievčatá majú na sebe rovnaké družičkovské šaty ako ja.

A v tom sa za vysokými dverami ozvala hudba a my sme sa všetci rýchlo otočili ku Fleur, ktorá sa doteraz ticho rozprávala s Weasleyovcami. V dlhých bielych šatách s dvomi čiernymi pávmi vyšitými v prednej časti róby vyzerala naozaj úžasne.

„Myslím, že už je ten správny čas." vyhlásil pán Weasley a ponúkol neveste svoje rameno. Čarodejnica ho vďačne zovrela. „Bude mi cťou odviesť ťa k môjmu synovi, drahá Fleur."

Sirius pootvoril dvere a spoločne s Ronom, Harrym a pani Weasleyovou čo najnenápadnejšie vkĺzli dovnútra. Ginny sa postavila medzi mňa a Hermionu a keď sa zvnútra ozvala ďalšia hudba, jemné husle, všetky tri sme vykročili smerom do sály.

Venue bolo vždy očarujúce ale teraz... mala som pocit akoby som vkročila do čarovnej ríše. Všade na každom rohu boli biele ruže, nad hlavami nám poletovali žiarivé svetielka a drobné biele motýle. Kráčali sme dlhou uličkou vytvorenou z drevených lavíc pri ktorých stáli hostia, členovia Rádu v slávnostných habitoch.

Nervózne som pohľadom putovala po známych i neznámych tvárach, očami hľadajúc Lupina, Tonksnovú, Divookého Moodyho a všetkých ostatných ktorí mi po mesiacoch života strávených v sídle Fénixovho rádu prirástli k srdcu.

Boli nažive. Usmievali sa.

Ešte nikdy som nebola taká šťastná ako v tú chvíľu. Oslavovala som lásku dvoch ľudí v kruhu svojich najbližších, po boku chlapca, ktorého som milovala, v bezpečí zámku. Za jeho kamennými stenami mohla zúriť vojna, ale práve teraz na ničom inom nezáležalo.

Na konci dlhej uličky postával Dumbledore v slávnostnom fialovom habite a nervózny Bill, ktorý mi venoval malý úsmev, keď sa nám stretli pohľady.

Všetky tri družičky sme sa postavili na určené miesto pár krokov od Dumbledora a čarovná hudba, ktorá sa niesla v sále ustala. Okamžite som na sebe cítila Harryho oči, ktorý spoločne s Ronom ako dvaja svedkovia stáli pri prvej lavici, hneď vedľa pani Weasleycovej.

Potter mi venoval široký úsmev a niečo mi naznačil ústami a až keď to druhý krát zopakoval, pochopila som čo hovoril.

Milujem ťa.

Placho som sa usmiala späť, príliš dojatá na to aby som mu slová opätovala. Znovu sa sálou začali ozývať husle a v uličke sa zjavil pán Weasley s Fleur. Spomedzi hostí sa ozvalo nadšené pískanie, ktoré určite patrilo Fredovi alebo Georgeovi alebo obom a potom sa nevesta dostavila až k nám, bledá v tvári rovnako ako Bill.

Obaja sa chytili za ruky, zamilovane si hľadiac do očí a o malú chvíľu si už Hermiona a pani Weasleyová dojato vyťahovali vreckovky.

„Dnes sme sa tu zišli aby sme v tento nádherný januárový deň oslávili významnú udalosť akou je spojenie dvoch sŕdc..."

Nedokázala som vnímať riaditeľove slová a ani hľadieť na budúcich manželov. Moja pozornosť bola upriamená na Vyvoleného, na chlapca, ktorého som aj cez to všetko čím sme si spolu prešli, neskutočne milovala. A Harry mi upretý pohľad vracal, oči žiarivo zelené s malým prísľubom čohosi. Nemohla som sa dočkať, kedy obrad konečne skončí a ja sa vrhnem do jeho náručia, tam kde patrím, tam kde sa cítim najšťastnejšia.

A potom Dumbledore vyriekol posledné slová a Fleur objala Billa okolo krku bozkávajúc ho na ústa. V sále okamžite vypukol obrovský jasot a nad hlavami nám vybuchli žiarivé biele ohňostroje.

Zo všetkých strán sa ozývali nadšené ovácie a potlesk, novomanželia žiarili a Dumbledore sa spokojne usmieval a ja som cítila ako aj mňa premohli emócie. Po tom všetkom čo sa za posledné mesiace udialo sme si všetci zaslúžili chvíle radosti.

A práve, keď som sa chystala zamieriť k Harrymu aby sme spoločne mohli pogratulovať Billovi a Fleur, ktorých už medzi tým obkolesili hostia, sa udialo niečo šialené.

V sále Venue sa ozval obrovská rana ako výbuch z dela a hudba ustala. Všetci sme zamrzli, nechápajúc čo sa práve udialo, keď sa prudko roztvorili dvere a dnu vbehli postavy v čiernych plášťoch s kapucňami.

Smrťožrúti.

Smiech a šťastie sa okamžite zmenilo na chaos a boj, ako nám nad hlavami vybuchli kryštálové lustre i vitrážové okná a sklo s hlasným rinčaním dopadalo na podlahu. Zo všetkých strán sa začali mihať zaklínadlá a odniekiaľ sa ozvalo srdcervúce jačanie.

Ako v mrákotách som vytiahla prútik, ešte stále v šoku lebo Venue, hlavný úkryt Fénixovho Rádu, práve padlo, keď moje zápästie zovrela mužská ruka. Pohľad mi okamžite vystrelil k čarodejníkovej tvári, ktorú mal zahalenú maskou ale tie oči, ten chladný sivý pohľad plný opovrhnutia som dokázala rozoznať vždy a všade. „Rád ťa opäť vidím, Fosterová."

A v tom som cítila ako sa mi nohy odlepili od podlahy, ako ma pohlcuje známa nevoľnosť pri premiestňovaní a ako ma mužská ruka ťahá niekam ďaleko, preč od mojich najbližších, preč od milovaného Harryho... Jediné čo som v tu chvíľu dokázala cítiť bol neopísateľný strach.

A potom som tvrdo dopadla na zem a takmer okamžite ma pohltila sladká temnota.

A/N:) Hi! ♥ Som neuveriteľne šťastná, že sa konečne vidíme pri novej kapitole ML! Toto bola zatiaľ najdlhšia prestávka medzi časťami ale bola som naozaj zaneprázdnená a život ma posledných pár mesiacov zahatil problémami. V prvej polovici roku som riešila prácu a mám za sebou naozaj dosť stresujúce obdobie, ktoré sa upokojilo až v polovici mája. No a odvtedy sa Vám snažím napísať novú kapitolu, ale úprimne, aj keď som si to užila, bol to trošku boj.

Tým, že som posledné mesiace strávila nad svojou vlastnou knihou moje myšlienky a štýl písania sa trochu zmenil a ja som sa už nedokázala tak vžiť do príbehu Harryho a Megan, keďže som neustále žila v koži mojich charakterov z knihy. Naozaj netuším ako niektorí spisovatelia dokážu písať naraz 2-3 knihy lebo pre mňa je neskutočne ťažké "prepnúť sa" z jedného sveta a postavy na iné. 

Dúfam však, že sa Vám aj napriek všetkému táto kapitola páčila lebo sa KONEČNE presúvame na časť príbehu na ktorú som čakala celé roky! :D Príbeh možno teraz naberie trochu chladnejší podtón  a drsnejší dej ale čarodejnícky svet je vo vojne takže to ani nemohlo byť inak.

Čo sa týka mňa, ešte stále žijem a pracujem v Londýne a opravujem svoju prvú knihu aby bola pripravená na posielanie do vydavateľstiev a mám napísanú asi tretinu druhej knihy takže ak sa mi skutočne podarí dostať príbeh na poličky kníhkupectiev, nebudete musieť dlho čakať na pokračovanie ♥

O pár dní odlietam na dovolenku na Slovensko a potom na výlet do USA (ktorý som odkladala kvôli pandémii 2 roky) takže sa neuveriteľne teším. V polovici augusta sa vraciam späť do Londýna a potom dúfam, že konečne nájdem dosť času aby som sa mohla venovať svojim knihám i Magical Love.  

Ak by ste si chceli pokecať, pokojne mi napíšte :) a budem naozaj vďačná za každý jeden komentár a hodnotenie. Naozaj sa modlím a dúfam, že tu po tom dlhom čase niekto pri Magical Love zostal lebo príbeh Harryho & Megan ešte nie je na konci ♥ Takže prosím, dajte mi vedieť, že tu stále ste a čítate.

(P.S- Čo hovoríte na novú časť Secrets of Dumbledore? :))

I love you all! ♥