Poznáte ten pocit, keď vás pohltí taký veľký strach, že nedokážete dýchať?

Dusíte sa v panike, ktorá vás zaživa zožiera ako nekonečná ničota a vy len lapáte po vzduchu ako ryba na suchu. Čas i priestor pre vás už viac neexistujú; celý okolitý svet sa roztrieštil na tisícky kúskov a vy spolu s ním.

V tú chvíľu, keď som z krbu vypadla na všetky štyri a zrútila sa na neznámom farebnom koberci, som presne ten pocit zažívala.

V očiach ma štípali slzy i popol a z úst sa mi vydral vzlyk, v mysli obraz Harryho Pottera krčiaceho sa kilometre ďaleko s rukou prilepenou na čele.

Chlapec, ktorý prežil zostal napospas smrťožrútom zatiaľ čo ja som bola v bezpečí, ďaleko od ich dosahu.

Čo najrýchlejšie som sa vyškriabala na nohy, cítila som ako ma pri každom pohybu pichlo v hrudi a zabolela ma noha. Tvár mi horela od množstva rezných rán a hlava šialene búšila.

No na ničom nezáležalo.

Musela som sa dostať späť do Londýna a zachrániť Harryho lebo inak môj život prestal dávať zmysel.

Inak bolo všetko zbytočné.

Ak Voldemort získa Vyvoleného, vyhral vojnu a svet padne do jeho rúk.

A ak padne Harry, padnem aj ja. Zväzok sa o to postará.

Ak však o Pottera prídem a nejakým zázrakom zostanem nažive, bude to to isté.

Už som stratila mamu. Ak stratím aj jeho, muža, ktorého milujem najviac na svete, prestanem existovať.

Môj život bez Harryho Pottera teda skončí tak či tak.

Jedným skokom som skočila ku krbu a roztrasenými rukami prehmatávala rímsu, ignorujúc zarámované pohyblivé fotografie členov rodiny Weasleyovcov.

Kde bolo to prekliate vrecúško s hop-šup práškom?!

Potrebovala som sa čo najrýchlejšie vrátiť späť do Borgina&Burkesa aj keď viem, že som v prvom rade nikdy nemala odísť.

A v tom do mňa niečo prudko narazilo až ma to hodilo späť na zem a vyrazilo mi dych.

Šokovane som zízala do tváre nikoho iného ako Harryho Pottera, na nose rozbité okuliare s okrúhlymi sklíčkami a dobiela bolestivo rozpálená jazva.

„Meg!" vyhŕkol, keď zo mňa bleskovo skĺzol, no vzápätí si ma pritiahol do náručia.

Triasla som sa a ticho mu vzlykala do hrude, nevediac uveriť, že je pri mne, živý a zdravý. Chlapec si tvár zaboril do mojich vlasov a upokojujúco ma hladil po chrbte. „Sme spolu. Už je to v poriadku."

„My- myslela som, že ťa do- dostali."

„Skoro áno." Potter sa odtiahol aby mi mohol pozrieť do uplakaných očí „Jeden zo smrťožrútov na mňa chcel použiť zaklínadlo, no v tom sa znovu prejavila naša mágia zo zväzku. Okolo mňa sa zjavil magický štít a oboch to odhodilo do protiľahlej steny. Mal som pocit, že mi od bolesti vybuchne hlava takže mi bolo jasné, že Voldemort bude už za rohom. Dokázal som sa však doplaziť do krbu."

„U-už ma nikdy takto nemôžeš strašiť." zachvela som sa, keď mi bruškami palcov utrel slzy na tvári „Ne-nemôžeš ma opustiť."

„Nikdy ťa neopustím, Megan." zamrmlal, priblížil sa ešte bližšie a jeho pery sa jemne obtreli o tie moje.

Bozk bol krátky a jemný, zmiešaný s mojimi slzami a krvou z tváre ale bolo mi to jedno.

Všetko bolo jedno.

Harry bol opäť pri mne, v nose ma šteklila jeho vôňa a jeho blízkosť mi motala hlavu tak ako vždy. Opäť sa nám podarilo nejakým zázrakom vyviaznuť a skončili sme v bezpečí v Brlohu.

Ubehlo pár minút ale pokojne to mohli byť aj hodiny. Do okien sa tlačila tma a my dvaja sme sa naďalej krčili na koberci zašpinenom od popola a chveli vo vzájomnom objatí.

„Ako skontaktujeme Rád?" zamrmlala som unavene do chlapcovej hrude, môj hlas chrapľavý.

„Myslím, že Dumbledore sem skôr či neskôr pošle nejakú hliadku. Bude dúfať, že sa nám podarilo dostať na nejaké bezpečné miesto."

„Takže naša úloha je sedieť a čakať?" odtiahla som sa a usmiala sa „Celkom príjemná zmena, nemyslíš?"

Harry sa pobavene uškrnul „Trochu dobrodružstva nikomu nezaškodí."

„Nie všetci sme závislí na boji o život, Potter." opätovala som mu úškrn a ten jeho sa ešte viac rozšíril.

„Odkedy som Potter, Fosterová?"

Len som s úsmevom zakrútila hlavou a vydriapala sa na podlamujúce sa nohy, potlačujúc bolestivý ston. Mala som pocit akoby cezo mňa prešiel parný valec.

„Myslíš, že pani Weasleyovej bude vadiť ak skočím do sprchy? Potrebujem zo seba zmyť všetky tie šialené dni."

„Samozrejme, že nie. Sprcha by po tom čase naozaj bodla."

Vyvolený zamieril po schodoch hore a ja som ho zvedavo sa obzerajúc nasledovala. Brloh bolo miesto aké som ešte nikdy nevidela. Organizovaný chaos všade kam oko pozrelo, útulné zákutia a množstvo dverí všetkých tvarov a veľkostí.

„Tipujem, že toto bude izba Freda a Georgea?" musela som sa usmiať pri pohľade na dvere s vtipným varovaním, že kto vstúpi dnu, postihne ho krutá smrť ušteklením.

Harry len pobavene prikývol.

„A toto je definitívne Ron." ukázala som na ďalšie dvere priamo oproti kúpeľni. Na každučkom voľnom mieste boli polepené výstrižky z novín s pohyblivými fotografiami hráčov Kudleyovských kanónov.

„Ako vidím, stihla si ho za ten krátky čas dobre spoznať." Harry pristúpil o krok ku mne.

„Je tvoj najlepší priateľ a viem, že sa mu dá skutočne dôverovať. A taktiež je celkom vtipný." odvetila som úprimne.

„Fíha. Ak by to Ron počul, očerveneli by mu uši." zasmial sa Potter, no potom ma prebodol svojimi zelenými očami „Mám sa obávať?"

„A čoho prosím ťa?" pretočila som očami a zakrútila hlavou „S tou tvojou chorobnou žiarlivosťou si neznesiteľný."

„Ale aj tak ma miluješ." odvetil sebavedomo a ja som sa našla uväznená medzi ním a dverami kúpeľne. Jeho dlane zablúdili na môj pás a ústa našli tie moje.

Cítila som ako v úzkej chodbičke i v našom zväzku rýchlym tempom stúpa teplota a mágia sa okolo nás zmyselne vlní a preplieta. Točilo sa mi v hlave a podbrušku mi poletoval kŕdeľ motýlikov ako zamilovanej pubertiačke ktorou som vlastne aj bola.

Harry ma bozkával jemne ale zároveň intenzívne a ja som mala pocit, že sa viac nedokážem udržať pri zmysloch. Už som mu viac nedokázala odolávať, nedokázala som rozmýšľať, nedokázala som v jeho prítomnosti absolútne nič.

Jeho ústa skĺzli z tých mojich na krk a ja som sa tak konečne mohla slobodne nadýchnuť. Lapala som po dychu a triasla sa, hlava zaklonená a nechty zaborené do jeho chrbta. „Harry..."

Nereagoval, len ma ďalej bozkával, jeho pery na citlivom miestočku na mojom hrdle, šikovné ruky vyťahujúce tričko z nohavíc. A potom som už len cítila ako studené brušká prstov tancujú na mojej rozpálenej koži, ako skúmajú bruško...

„Harry..." zamrmlala som znovu, snažiac sa nájsť stratený rozum a pokúsila sa ho odtlačiť.

Chlapec sa pomaly odtiahol akoby mu každý vzdialený milimeter spôsoboval muky a pozrel mi do očí, tie jeho tmavé, po zelenej ani stopy. „Prepáč, ja... stratil... stratil som kontrolu."

Prstami som prešla po jeho líci, na ktorom sa mu rašilo jemné strnisko. „To my obaja."

„Len choď dnu a ja ti prinesiem niečo zo šatníka Ginny, dobre?" zamrmlal, jeho hlas hrubý a drsný. „Sľubujem, že ti nevojdem do sprchy."

Zvrtol sa na päte a potom bleskovo vystrelil po schodoch hore ako keby si neveril, že v mojej prítomnosti môže konať racionálne. Zatvorila som oči a oprela sa o dvere, v ušiach ozvena vlastného rozbúšeného srdca a jeho krokov na schodoch niekde hore nad mojou hlavou.

Milovala som Harryho šialene a nepodmienečne ale potrebovala som čas, veľa času. Obaja sme boli príliš mladí a niesli na svojich ramenách obrovskú ťarchu a to osud čarodejníckeho i toho muklovského sveta. Na nejaký ďalší krok v našom vzťahu som sa zatiaľ vôbec necítila.

Otvorila som oči a vkĺzla do magicky rozšírenej kúpeľni. Nebolo možné aby sa bez kúziel do malej miestnosti, o trochu väčšej ako komora na metly, vošla veľká vaňa, sprcha a dva umývadla.

Čo najrýchlejšie som zo seba zhodila všetko špinavé ukradnuté oblečenie a poskladala ho na umývadlo, kde bolo viac kefiek než v hocijakom muklovskom obchode. Potom som zamierila ku sprche, zaťahujúc za sebou záves. Pustila som horúcu vodu a chvíľu uzimene prešľapovala, čakajúc až sa sprcha oteplí.

Objala som sa dlaňami a zrak mi padol na moje zápästie, kde sa nachádzalo znamenie zväzku, Harryho iniciály. Boli prenikavo tmavé a vyzerali, že takmer žiarili.

Zväzok musel byť z nás oboch viac než spokojný.

Aj cez tečúcu vodu som začula hluk a bolo mi jasné, že Vyvolený mi doniesol čisté oblečenie. Na malú chvíľu som v napätí zamrzla, čakajúc, či Potter predsa len dodrží vlastné slová a nepokúsi sa vkĺznuť do sprchy, ale dvere sa zavreli a ja som v miestnosti osamela.

Zavrela som oči a vychutnávala si horúcu vodu stekajúcu na moje vlasy, po chrbte až k nohám. Do odtoku odtekala tmavá špina i drobný potôčik krvi.

Už dlho som sa necítila tak dobre ako v túto chvíľu.

*

Keď som opäť spoločne s obláčikom pary vyšla von a osušila sa uterákom, na umývadle na mňa skutočne čakala kôpka čistého oblečenia.

V duchu som poďakovala Ginny a rýchlo na seba natiahla weasleyovský sveter a muklovské džínsy, ktoré tak deti Arthura a Molly obľubovali. Harry nezabudol ani na obrovské domácky štrikované ponožky.

Vlasy som si zamotala do uteráka a zamierila preč z kúpeľne, dolu do kuchyni.

Potter zamyslene zízal von do tmavého okna, rukami opretý o kuchynskú linku, dva pariace sa šálky čaju na stole.

Usmiala som sa, nenápadne sa zakrádala až k nemu a chcela na neho skočiť, keď Harry pokojne prehovoril „Viem, že si tu, Meg."

Otočil sa, jeho oči opäť prenikavo zelené a tvár uvoľnená. „Ako sa cítiš?"

„Vlastne naozaj dobre. Sprcha bola úžasná."

„Tak to sa neviem dočkať."

„Ďakujem za oblečenie a čaj." kývla som hlavou smerom k šálkam a on len prikývol „Rado sa stalo."

Sledovala som ako vyšiel z kuchyne a sama som sa po nej rozhliadla. Bolo by fajn, pripraviť niečo pod zub. Obaja sme cez všetok ten adrenalín zabudli na naše vyhladované žalúdky.

V komore som našla pár starých kúskov plesnivého chleba a syra, ale vajcia vyzerali, že boli v poriadku.

Začala som si pohmkávať starú pesničku od Beatles, pátrajúc po panvici, keď zhora ku mne doľahla tečúca voda. Natiahla som sa na hornú policu po soľničku a v tom cezo mňa prebehla obrovská vlna bolesti.

Šokovane som vykríkla a pustila na zem tanier, ktorý sa za hlasného hluku roztrieštil na tisícky drobných kúskov. Zovrela som linku snažiac sa udržať na nohách, hlava mi šla vybuchnúť a potom sa mi pred očami zjavila scéna akoby som už viac nebola v Brlohu ale na míle ďaleko.

Muž s haďou tvárou sa zúrivo zvrtol na päte keď sa prechádzal hore dole pred honosným trónom v ešte honosnejšej sále. V ruke zvieral prútik a horlivo uvažoval . To čo sa práve dozvedel bolo niečo čo vôbec nečakal. S čím nerátal a čo mohlo zahýbať figúrkami na vojnovom poli. Mohutný had sa vlnil pri jeho nohách a syčal.

„Je to tak ako hovoril môj človek, Nagini. Potter aj tá jeho potvora sú vo zväzku. V najsilnejšom magickom pute v ktorom sa hovorilo len v legendách. Ktoré nemalo nikdy existovať."

Temný pán sa zastavil a uprene zadíval na svoj trón, hlboko ponorený v myšlienkach.

„Ale hádam, že všetko je možné. Aj o mne hovorili, že som mŕtvy a som späť."

Muž obišiel trón a zamieril k oknu. Tam niekde v temnote musel byť jeho cieľ.

Cieľ k víťazstvu.

Cieľ ku konečnému nastoleniu poriadku vo svete.

„Niet sa ale čoho báť. Všetko sa dá využiť vo svoj prospech. Ak je to dievčisko skutočne tým kým si myslím, že je... toto bude náš najväčší ťah. Mám ťa Potter, mám ťa. Šach- mat."

Had zasyčal a muž sa zlovestne rozosmial.

Zalapala som po dychu, keď mi scéna zmizla z pred očí a našla sa na zemi. Triasla som sa a snažila sa pochopiť čo sa stalo, zaboriac tvár do dlaní.

Skrz Harryho spojenie s Voldemortom sme sa dostali do jeho hlavy.

Vie to.

Dozvedel sa o našej najväčšej tajnej zbrani, o zväzku. V Ráde bol špeh, zradca, tak ako sme o tom vedeli už celé týždne a práve teraz tomu netvorovi odovzdal najdôležitejšiu informáciu.

A ten chcel náš zväzok použiť...

Pomaly som zdvihla hlavu. Voda už ďalej netiekla a v dome sa rozľahlo zlovestné ticho.

O akom dievčati hovoril? Myslel tým mňa? Kým som skutočne bola?

Čo to dopekla malo znamenať?!

„Megan?!" na schodoch sa ozvali Harryho rýchle kroky a rozrušený hlas.

O pár sekúnd vbehol do kuchyne a priskočil ku mne, priťahujúc si ma do svojho náručia.

„Vie to. Už to vie, Harry."

Potter nič nepovedal len ma pevnejšie zovrel a mne bolo jasné, že sme mali rovnakú vidinu. Chlapcovi z vlasov kvapkala voda na moje rameno a voňal po škorici a ja som pomaly cítila ako sa upokojujem.

„Pripravím nám niečo na večeru. Pokojne si sadni."

Okamžite som ho počúvla, roztrasene som sa dotackala k stolu a pritiahla si k sebe šálku vychladnutého čaju. Harry mal na sebe hodené Ronove tričko s dresom hráča Kudleyovských kanónov a tepláky a práve sa pustil do praženice o ktorú som sa snažila aj ja.

O pár minút neskôr sme mlčky zjedli skromnú večeru a vytratili sa do Ronovej izby. V nej mal polepených ešte viac plagátov metlobalových hráčov ako na dverách.

Spolu sme sa zavŕtali do postele, Potter si ma pritiahol na svoju hruď a ja som zavrela oči.

Ešte aj teraz, keď som dúfala, že budeme na sto percent v bezpečí, som sa cítila ako napnutá ako struna.

Voldemort vie o zväzku a vôbec nezúril tak ako sa to od neho čakalo.

Ešte nikdy som nebola viac vydesená.

*

Pomaly som otvorila oči a zadívala sa na neznámy strop. Nejaký metlobalový hráč, pravdepodobne stíhač, nad mojou hlavou prelietaval z jedného plagátu do druhého a ja som znovu ospanlivo zavrela oči a otočila sa na bok. V tom ma zozadu k sebe pritiahli silné mužské ruky a ja som sa šťastne usmiala. Harry ma ešte aj v spánku chcel držať blízko pri sebe.

Pomaly som upadala späť do stavu nevedomosti, keď si ma chlapec k sebe pritiahol ešte bližšie. Prudko som otvorila oči, po spánku ani stopa.

Horúčkovito som premýšľala čo robiť, snažiac sa potlačiť pobavený chichot.

Potter alebo skôr jeho telo mi dávalo dosť jasne najavo ako veľmi sa mu páčila naša blízkosť. Rozhodne sa to nestalo prvýkrát; ešte stále som si dokázala spomenúť ako trápne som sa cítila pred týždňami, keď sme spolu skutočne neboli a len hrali divadlo.

„Meg?" ozvalo sa za mnou zachrapľanie a chlapec sa prevalil na chrbát.

Pomaly som sa otočila a podoprela si hlavu lakťom. Harry spokojne otvoril oči, konečne poriadne odpočinutý a opätoval mi letmý úsmev. Bez okuliarov a s ešte väčším vrabčím hniezdom na hlave ako zvyčajne, vyzeral neskutočne mlado.

„Aj tebe dobré ráno." rozhodla som sa ho trochu potrápiť „Vyspal si sa doružova?"

Vyvolený prikývol, zamrmlal zaklínadlo a do ruky mu prileteli okuliare. Nasadil si ich a prehrabol si vlasy. „A ty?"

„Myslím, že ja nie až tak dobre. Niečo ma totiž zobudilo."

Potter sa spýtavo zamračil a ja som už nedokázala viac udržať smiech. Bradou som mykla k prikrývke smerom k jeho podbrušku.

„Čo? Och, kurva." pošúchal si čelo, zatiaľ čo ja som sa šúľala od smiechu. „Naozaj veľmi vtipné, Megan. HA-HA."

„Netušila som, že som až taká neodolateľná."

„Vážne? Veď ja ti ukážem, len počkaj." chlapec sa pretočil a prišpendlil ma k posteli.

Na tvári mi vyskočila červeň a rozbúšilo sa mi srdce lebo Harry bol veľmi blízko a ja som dostala strach, že opäť obaja stratíme rozum.

Pohľad mi automaticky skĺzol z jeho tváre, na nahú snedú hruď a potom na boxerky.

Panebože!

Rýchlo som sa mu zadívala do očí ale už bolo neskoro.

Na tvári mu svietil drzý úškrn a ja som vedela, že mi nemusí čítať z mysle (ani to nedokázal) aby zistil na čo presne myslím. Boxerky boli tmavé ale nenechávali veľa miesta fantázii.

Povedzme to tak, že už len pri pohľade tam dole, bolo jasné, že Harry-vždy-dokonalý-Potter bol dokonalo obdarený aj čo sa týka chúlostivých častí jeho tela.

Nervózne som si zahryzla do pery a jeho oči stmavli. „Nejako ťa ten smiech prešiel."

Ťažko som preglgla a zatajila dych, čakajúc na to, čo urobí.

Potter sa však len s povzdychom zvalil späť na svoje miesto a potom vykĺzol z postele.

„Kam ideš?" nechápavo som sa zamračila a odhrnula prikrývku.

„Čo myslíš? Schladiť sa pod dlhú ľadovú sprchu." zavrčal a ja som sa prinútila zachovať vážnu tvár. „Teda ak ťa nenapadá nič iné ako sa toho zbaviť."

Nad jeho sexuálnou narážkou som pobavene pretočila očami „Len pekne choď."

Harry šomrajúc zmizol na chodbe a o malú chvíľu sa z kúpeľne oproti ozvala voda.

Zostala som sedieť v posteli a sledovala padajúce vločky za oknom. Zakazovala som si myslieť nad scénou čo som videla včera a preto sa mi myšlienky pomaly ubrali smerom ku mojej milovanej mame.

Dala by som čokoľvek za to aby som ju mohla čo i len na malý okamih vidieť, dotýkať sa jej, objímať ju. Cítila som, že ma mal Harry rád, ale vedela som, že nikdy nič nevynahradí mamin bozk.

A v tom sa ozval niekde zdola obrovský hluk a ja som sa vystrašene mykla.

Nebolo možné aby sa sem práve niekto premiestnil.

Voda neutíchla a mne bolo jasné, že Potter cez sprchu nič nezačul.

S búšiacim srdcom (teraz už s úplne iného dôvodu ako tomu bolo pred pár minútami) som s dýkou v ruke vykĺzla z izby na chodbičku.

Chvíľu som tam len tak stála a natŕčala uši ale cez hluk sprchy nebolo nič počuť. No potom sa ozvali rýchle kroky mieriace po schodoch hore a ja som skamenela zvierajúc dýku.

V chodbičke sa o pár sekúnd neskôr zjavil muž a keď sa vynoril z tieňa, šokovane mi spadla brada.

Zízala som na svojho najlepšieho priateľa, Freda.

„Merlinove gate, Megan!" nadšene zvolal čarodejník a chcel ku mne priskočiť, keď sa prudko otvorili dvere a v nich sa zjavil takmer nahý Harry Potter. Bol mokrý, okolo pása mal len uterák a v ruke prútik, ktorým mieril na Freda.

„Harry!" Fred sa šťastne usmial, ale Vyvolený sa na neho ďalej mračil.

„Daj mu nejakú otázku, Megan."

„Čože?!" nechápavo som na neho pozrela.

„Môže to byť podvodník. Smrťožrút po užití všehodžúsu. Daj mu nejakú otázku na ktorú by dokázal odpovedať len skutočný Fred."

„Bod pre teba Harry." žmurkol na chlapca ryšavec „Spýtaj sa ma na niečo, Meg, aby som ťa mohol konečne objať."

„Fajn." rýchlo som premýšľala „V druhom ročníku som sa obávala toho, že budem ďalšia, ktorá skamenie. Potom čo sa stalo Hermione si ma našiel plakať v klubovni. Snažil si sa ma rozveseliť. Ako?"

Fred sa pri tej spomienke jemne usmial „Vytratil som sa do Medových labiek a prepašoval ti späť do hradu obrovské množstvo sladkostí. Od kotlíkových koláčikov až po fazuľky každej chuti. Nakoniec si toho zjedla málo ale ja s Georgeom sme zvyšok spráskali za jeden večer a potom nám bolo šialene zle. Celú noc som strávil s hlavou v hajzlovej mise."

Musela som sa zasmiať lebo to bola pravda.

Pred nami stál skutočný nefalšovaný Fred Weasley.

Rozbehla som sa k nemu a on si ma k sebe pritiahol a pevne zovrel. „Tak veľmi som sa o teba bál."

Odtiahla som sa, dojaté slzy v očiach a sledovala ako sa Fred šiel privítal s Harrym. „Ste neskutoční, keď ste sa dokázali dostať až sem. Dumbledore dal za úlohu mne i Georgeovi pravidelne kontrolovať Brloh. Chodíme sem každé ráno. A všetci aurori i členovia Rádu vás hľadajú po celom Londýne."

„I smrťožrúti. Len tak-tak sme im vyviazli." trpko odvetil Potter „George je dole?"

„Merlin!" Fred si tresol po čele, naklonil sa ponad zábradlie a zvolal „Je tu Harry i Megan! Obaja sú v poriadku!"

„Báječné!" ozvalo sa späť niekde zdola od kuchyne.

„Kým sa hodíš do gala, požičiam si Meg, dobre?" ryšavec ma objal okolo ramien a začal viesť dole schodmi neuvedomujúc si fakt, že som len v Ginnynom svetre a nohavičkách.

Harry Freda prebodol vražedným pohľadom a ja som sa mu s červenými lícami a ospravedlňujúcim výrazom na tvári vyvliekla z objatia. „Len na seba niečo hodím a potom spolu prídeme dole."

Čarodejník sa pobavene uškrnul a zavrtel hlavou. Bez slova zamieril ku schodom a my dvaja do Ronovej izby.

Teraz, keď sme konečne neboli viac sami, mi z hrude spadol obrovský kameň, ktorý mi celé dni nedovolil slobodne dýchať.

*

Útulná obývačka bola zaliata slnkom.

Weasleyovie dvojčatá spokojne vysedávali na gauči s vyloženými nohami, v ruke fľaša ďatelinového piva a preberali nejaký zo svojich bláznivých vynálezov.

„Harry!" George radostne vyskočil na nohy, keď nás zbadal vo dverách.

Jednou rukou chlapca objal a potom si ma tiež pritiahol do náručia. „Ani netušíte aký veľký chaos ste v ráde i na ministerstve spôsobili. Dumbledore i Kingsley, obaja, sú úplne bezradní! Každý večer sa vo Venue konala porada."

„Mama preplakala celé noci. Snažili sme sa ju utešiť, že sú lepšie žiadne správy ako tie zlé, ale nechcela počúvať." pokrčil ramenami Fred.

„Aký je teraz plán? Kedy sa vrátime do Venue?"

„Nemôžeme na seba pútať pozornosť, takže nepošleme žiadnu správu ani nič podobné. Dumbledore vie, že ak sa nevrátime späť, znamená to len dve veci. Buď nás dostali alebo sme vás našli a zostali sme s vami v úkryte. Ak sa nezjavíme vo Venue do ďalšieho rána, príde sem."

„Dobrý plán." odvetil Harry a ja som nedokázala rozoznať či to myslel ironicky alebo nie. „Odkiaľ ste vzali to pivo?"

„Ach, to sú otcove tajné zásoby schované v kutici na metly. George, skoč im po fľašky."

Ryšavec sa okolo nás so žmurknutím pretiahol do chodby.

„Postarám sa o nejaký obed." zahundral Vyvolený a odšuchtal sa do kuchyne.

„Niekto ma za sebou ťažkú noc?" zvolal za ním Fred. „Preto tá sprcha?"

Harry len vystrčil ruku z kuchyne a ukázal mu prostredník.

Ja i Fred sme vybuchli do smiechu a potom sme sa obaja zvalili na pohovku.

„Problémy v raji?" podpichol ma čarodejník ale v jeho hlase bola jasná starosť.

„Práve naopak. Konečne mám pocit, že dokážeme bez hádok vydržať dlhšie ako päť minút."

Vo dverách sa zjavil George s fľaškami v rukách. Jednu mi hodil a ja som ju nešikovne chytila tak, že mi prekĺzla cez prsty. „Hop! Prepáč Megan!"

Fľaša sa roztrieštila na zemi a tekutina začala rýchlo vsakovať do koberca. „Nič sa nedeje. Dáš to do poriadku, prosím?"

Fred mávol prútikom a pivo vyzeralo ako predtým. „Ďakujem."

Potom sa muž zamračil „Kde máš svoj prútik?"

„Prišla som o neho."

„Čože?!" dvojčatám šokovane spadla brada.

Pokrčila som ramenami a napila sa z fľaše. Stále to bolo príliš čerstvé. Strata prútika bolela.

„Ako ste sa pre Merlina dostali z Kingsleyho večierka až sem, do Brlohu?"

„Bolo to pár šialených dní kedy sme žili v hosteli, ktorý sme nemali ako splatiť a žili na kradnutom jedle. Je toho viac než dosť."

„Myslím, že máme čas." odvetil George, hlas plný zvedavosti.

Z kuchyne sa k nám dostala vôňa vajec a slaniny. Odkiaľ prepána sa Harrymu podarilo splašiť údeninu?

Nie, že by som sa sťažovala.

Zaškvŕkalo mi v bruchu, no odložila som fľašu a objala sa rukami, pripravená rozprávať. „Na Kingsleyho večierku som si odskočila na toaletu a..."

Čakal ma príjemne strávený deň s milovanými.

Konečne som nemusela aspoň na okamih riešiť zúriacu vojnu za oknami.

Konečne som aspoň na malú chvíľu mohla predstierať, že žijem normálny život.

Ako veľmi som si priala aby to skutočne bola pravda.

A/N:) Hi! ♥ Hlásim sa s novou kapitolou, ktorú som si naozaj veľmi užila písať. Dostávame sa do časti príbehu z ktorého začínam byť nervózna lebo je to niečo čo som si vymyslela pred rokmi a teraz konečne prišiel čas na to aby ste sa so mnou ponorili do nasledujúceho deja. 

Čo hovoríte na novú kapitolu? :) Plánovala som trošku odľahčenú atmosféru, kedy sa Harry a Meg venujú len sami sebe ale viem, že ta scéna s Voldemortom vás možno trochu vykoľajila. A Freda všetci milujeme, o tom niet pochýb ♥

Čo sa týka mňa, konečne som poriešila určité veci s prácou, takže mala by som mať viac času na písanie :) Teraz mám dovolenku kedy som mala letieť (po roku!) na Slovensko ale situácia s vírusom je stále na nič takže opäť som to musela preložiť. Ani si nechcite predstaviť to sklamanie, keď sa tešíte na svoju rodinu ktorú ste nevideli už celé dlhé nekonečné mesiace a ani netušíte kedy ju vlastne znovu uvidíte :(

Namiesto toho som si aspoň urobila malý výlet do Edinburghu ♥ Je to naozaj krásne mesto plné histórie a taktiež Harryho Pottera :) Videla som tu uličku, ktorá inšpirovala J.K. Rowling k napísaniu Šikmej uličky, navštívila som cintorín odkiaľ vzala mená vrátane Toma Riddla, bola som v kaviarni a sedela presne na jej mieste, kde sedávala a písala na starom písacom stroji Harryho Pottera ♥ Dokonca som bola aj na záchode kde všetci fanúšikovia z celého sveta napísali odkazy a citáty zo sveta Harryho a pridala aj svoj vlastný. Poviem vám, skutočne som mala na tele zimomriavky a v očiach slzy dojatia. Bol to neskutočný neopísateľný zážitok ♥ (a odišla som domov s dvomi suvenírmi- hrnčekmi HP aby som mohla popíjať čaj zatiaľ čo budem písať:)

A na záver, čo sa týka mojej prvej vlastnej knihy, pomaly sa brodím cez haldu opráv. Písanie je vždy tá zábavná časť ale opravy? Myslím, že teraz hovorím za každého autora, keď poviem, že z duše nenávidím opravovanie. 

 Veľmi ste mi vy i ML chýbali ♥ a budem naozaj šťastná za každý jeden komentár a hviezdičku :) Pokojne napíšte ako sa máte, či sa pomaly vraciate do normálneho sveta bez rúšok alebo aj čo ste mali na obed. Vždy si prečítam každý jeden komentár aj keď väčšinou nestíham odpovedať. 

I love you all! ♥