Vo vstupnej hale som sa privítala ešte s pár priateľmi vrátane Angeliny Johnosovej a Susan Bonesovej a potom nás už profesor Flitwick hnal do Veľkej siene, kde sa usádzali všetci študenti od druhého po siedmy ročník. Predierala som sa pomedzi chrabromilčanov, aby som si našla voľné miesto, dostatočne veľké, nie len pre mňa aj pre Parvati a Lavender.

"Meg, v pohode si sadni. Je tu voľné." uškrnul sa na mňa Fred Weasley a potľapkal drevenú lavicu.

"Jéj, ahoj Fred. Videla som ťa na stanici." usmiala som sa a sadla si. Tak isto spravili aj baby po mojej pravici.

"Mohla si sa zastaviť. Alebo potom vo vlaku. S Leem sme trošku zaexperimentovali s Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi."

"Čo sú to tie Weasleyovské vynálezy?" spýtala som sa a sledovala, ako sa oproti nám usadilo druhé dvojča aj s verným kamarátom.

"Tohto roku sme tu ani nemuseli byť, ale mama nás prinútila. Vraj je dokončiť školu dôležité. Chce, aby sme pracovali na ministerstve ako Percy či otec, ale my s tým veľmi nerátame."

"Chceme si otvoriť vlastný žartovný obchod." dopovedal George.

"Niečo ako Zonkov obchod?" zasmiala sa Parvati.

"Presne tak. Aspoň bude mať konkurenciu." zaškerili sa  obaja.

Zrazu dverami vošiel dlhý rad vyľakane sa tváriacich prvákov v sprievode profesorky McGonagallovej, ktorá niesla stolček so starobylím čarodejníckym klobúkom s mnohými záplatami. Šum vo Veľkej sieni stíchol a všetci pozororovali prvákov, ako sa zoradili pred profesorským stolom otočený k ostatným študentom. McGonagallová položila klobúk na stolček a ustúpila.

S očakávaním som uprene hľadela na Triediaci klobúk a čakala, akú pieseň zaspieva. Vždy sa mi páčili. Každý rok bola iná a zároveň vždy spieval o tom istom. Fakulty majú držať pohromade a každá je niečim iným zaujímavá a dobrá.

V tej istej chvíľke sa mi pred očami zjavil obraz môjho triedenia. Bála som sa tak, že som bola celá ľadová. Všetko bolo pre mňa nové a nepoznané. Sadla som si na stolček a klobúk sa mi zošuchol na tvár. Nebolo to hneď, že vykríkol Chrabromil! Viem, že som dúfala, že neskončím nakoniec v Bifľomore. Klobúk o pár sekúnd zvolal meno fakulty s levom a mne spadol kameň zo srdca. Potom som už len sedela medzi ostatnými študentami a pozorovala chudého chlapca s čiernou šticou vlasov a okuliarmi, ktorý bol práve na rade. Nechápavo som počúvala šepot pri mene Harry Potter a vnímala až prehnanú radosť, keď sa dostal tak isto, ako ja, do Chrabromilu.

Zavrtela som hlavou a vpadla do reality. Klobúk už pomaly končil svoju pieseň. Dočerta!

                                                       Úlohu vždy si musím splniť,

                                                      každý rok štvrtiť, triediť presne,

                                                     no s veľkým strachom myslím na to,

                                                     či nám to koniec neprinesie.

                                                     Spoznajte hrozby, históriu,

                                                     výstrahu, čo vám priniesť chcela:

                                                    Rokfortu hrozí skaza zvonka,

                                                   od zákrného nepriateľa!

                                                   Musíme sa v ňom pevne spojiť,

                                                  zvnútra sa drobiť nesmieme.

                                                  Povedal som vám, varoval vás...

                                                 Tak nech sa začne triedenie.

Klobúk dospieval a vypukol potlesk. Rozhliadla som sa po Veľkej sieni a všimla si, ako študenti šepkajú o tom, čo počuli.

"Je to jasné, varoval nás pred Veď-Vieš-Kým." ozval sa Lee a bratia Weasleyovci súhlasne prikývli.

"Vy tomu veríte?" opovržlivo zdvihla obočie Lavender.

"Prečo by sme nemali? Nepočula si Pottera?" pokojne odvetil Fred.

"Počula, ale Denný Prorok hovorí niečo iné. Vraj si to vymyslel, aby upútal pozornosť. Pch, chce pre seba zhrabnúť, len ďalšiu slávu."

"To vôbec nie je pravda! Harry nie je klamár. My vieme veci, ktoré ty nemáš šancu vedieť. My vieme, čo sa skutočne deje a ešte raz niečo povieš na Pottera v našej prítomnosti, tak ti podstrčím kanárikový krém." varoval ju George.

Zo záujmom som sa na ňho pozrela. Čo tým myslel, že oni vedia, čo sa deje? Že oni sú v centre diania? Kto im to všetko hovorí? Rodičia? To sa mi veľmi nepozdávalo.

Triedenie začalo, kým my sme sa rozprávali a ja som stihla zazrieť pár posledných ustráchaných študentov, ktorý sa zaradili do svojich falkúlt.

Uprostred stola sa postavil Dumbledore a roztvoril ruky dokorán, ako keby chcel všetkých, čo su tu, objať.

"Tých nových, čo prišli medzi nás vítam! A naším mazákom vravím- som rád, že ste sa vrátili! Je čas na prejavy, ale teraz ešte nie. Hor sa do jedenia!"

Profesori, študenti i duchovia nadšene tlieskali a smrteľníci nedočkavo čakali, kým sa im taniere naplnia jedlom a čaše nápojom. Potom sa každý nadšene vrhol do jedenia, len Takmer bezhlavý Nick sa smutne pozeral na Rona, ako do seba tlačí prvé kuracie stehienko.

Aj ja som sa načiahla po krčah s chladeným tekvicovým džúsom a spokojne si odpila.

"Naložím ti?" usmial sa Fred a položil, už svoj plný tanier, pred seba.

"Môžeš." opätovala som mu úsmev. S Fredom som mala vždy dobrý vzťah. Vlastne okrem báb, bol môj najlepší kamoš. Nielen, že mi vždy pomohol, ale aj ma rozosmial.

"Ták, čo to bude mylady? Koláč, jahňacina, puding?" núkal mi a pritom sa škeril.

"Myslím, že ten puding. Nie som veľmi hladná."

"Musíš viac jesť. Pozri, aká si chudá." štuchol do mňa lakťom.

"Mohla by si robiť modelku!" vyhŕkol Dean, ktorý sa započúval do nášho rozhovoru a teraz sa naklonil, aby na nás lepšie videl.

"Čo je modelelka?" prekvapene sa spýtal Lee. Ja s Deanom sme prekrútili očami a snažili sa nerozosmiať.

"To je dievča, ktoré v muklovskom svete predvádza šaty." odvetila som nakoniec, kedže Dean sa opäť zapojil do rozhovoru so Seamusom a nechal ma v tom samú. A teraz, Megan môžeš pokojne vysvetľovať čarodejníkom, čo je to modelka (alebo skôr modelelka)?

"Väčšinou je vysoká a štíhla, aby sa do všetkých tých hábov zmestila." pokračovala som a hľadela na prekvapené výrazy bratov a Leeho. Baby sa rozprávali medzi sebou a veľmi nás nevnímali.

"Tak to môžeš pokojne robiť. Pozri, vysoká si, štíhla si..." vyratúval na prstoch Fred.

"A aj krásna." dodal niekto za mojim chrbtom a ja som vystrašene nadskočila.

"Čau Harry, čo ty tu?" uškrnul sa George na chalana za mnou. Nemusím ani zmieniť, ako mi šialene bilo srdce. Čo to povedal? Že som krásna? Pch, no určite!

"Len som si prišiel po tekvicový džús. Ron už ho stihol celý vypiť." prekrútil očami a pousmial sa.

"Len si zober. My tu máme ešte ďalšie dva krčahy." oznámil Fred a podal mu ho.

"Ďakujem." otočil sa, že sa presunie na druhú stranu stola, keď v tom sa k nám ešte zvrtol.

"A Meg, modelkou by si naozaj raz mohla byť." dodal a potom šiel rovno ku Hermione a Ronovi.

Zapýrila som sa a v duchu sa mala chuť zabiť. Ja naozaj neznášam to trápne červenanie! Povzdychla som si a ponorila lyžičku do misky pudingu, ktorý mi stihol pripravil Fred.

Keď všetci dojedli a hladina hluku, sa vo Veľkej sieni začala opäť zvyšovať, Dumbledore vstal.

"Teraz, keď všetci trávime ďalšiu veľkolepú hostinu, venujte, prosím, pár chvíľ pozornosti zvyčajným oznamom na začiatku školského roka. Prváci by mali vedieť, že vstup do lesa v areáli majú prísne zakázaný. Školník, pán Filch ma upozornil, aby som vás...." ďalej som nevnímala, lebo hlava mi začala klesať a oči unavene klipkať. Podoprela som si ju a snažila sa započúvať do ďalších informácií.

"........profesorku Grumplovú, ktorá bude učiť starostlivosť o zázračné tvory, a takisto nás teší, že vám môžem predstaviť profesorku Umbridgeovú, novú učiteľku obrany proti čiernej mágii."

Ozval sa sotva počuteľný potlesk študentov, v ktorom chrabromilský stôl nebolo vôbec počuť. Hagrida mali chrabromilčania radi a aj keď bol trochu švihnutý a posadnutý príšerami, mal láskavé srdce a bol dobrým učiteľom. Prišlo mi to zvláštne. Kde len môže byť? Na dovolenke? Pochybujem....

"Nábor do metlobalových družstiev sa bude konať....." zmĺkol Dumbledore a ja som nechápala prečo. Neochotne som si ešte viac podoprela hlavu a zadívala sa na nízku, malú a ružovú ženu (na sebe mala odporne-odporný chlpatý ružovučký sveter s potlačou mačaťa a na hlave taktiež rožovú mašľu, ktorá jej vytvárala vlastné mačacie uši)

"Ehm, ehm." zakašľala a Dumbledore si zarazene sadol, no potom sa pozorne zahľadel na Umbridgeovú. Nemusím ani hovoriť, že všetci v sieni boli zaskočený a ťažko skrývali prekvapenie, že niekto po prvý krát skočil riaditeľovi do reči.

"Ďakujem pán riaditeľ, za milé slová na privítanie, veľmi sa teším, že sa spoznáme a budeme priateľmi......."

"Budeme priateľky, keď mi nenanúti ten sveter." zašepkala Parvati a my s Lavender sme sa potichu rozchichotali.

"Ministerstvo mágie vždy považovalo vzdelávanie......" štebotala a ja som to definitívne vzdala. Položila som si hlavu na stôl a zavrela oči.

"Meg. Haló. No tak vstávaj." niekto mnou zatriasol a ja som dezorientovane vyskočila. "Čo sa deje?"

"Príhovor už skončil, Dumbledore nás stihol prepustiť. Máme ísť do svojích spální." oznámil Fred a ja som sa autmaticky postavila. Naozaj, Veľká sieň bola už takmer prázdna, len učitelia ešte sedeli za stolom.

Spolu sme sa vybrali do vstupnej haly, kde ma už čakali Lavender s Parvati.

"To muselo byť extrémne nudné, keď som zaspala." skonštatovala som po ceste.

"Nebola si jediná. Všetci zívali alebo sa bavili medzi sebou." odpovedala Lavender veselo.

Dorazili sme pred obraz Tučnej pani ,ktorá stráži vchod do chrabromilskej klubovni a bezradne sme sa na seba pozreli. Ani jedna nevedela heslo. Otočila som sa ku Fredovi, no ten obranne zdvihol ruky. "Musel som ťa budiť."

Zrazu sa vedľa nás objavil Neville s Harrym.

"Ech..." začal čarodejník so zelenými očami a bezradne sa na nás pozrel. Super! Už tu budeme postávať šiesti!

"Mimbulus Mimbletonia." usmial sa Neville a ja som sa na ňho prekvapene pozrela. Veď ten si nikdy nezapamätá heslá!

"Tak sa volá ten môj nový "kaktus"." ospravedlňujúco pokrčil plecami a všetci sme po jednom vošli dnu.

Fred mi zaprial dobrú noc a okamžite zamieril ku Georgovi, ktorý na ňho čakal v kresle pri ohni a Neville sa vyrútil hore schodami do chlapčenských spální. Aj dievčatá mali naponáhlo, kedže sme boli všetci riadne unavení a hlavne vyčerpaní z Umbridgeovej prejavu.

"Tak pekné sny." pozrel sa na mňa Harry a jemne sa pousmial.

"Aj tebe." hanblivo som mu popriala, keď sme už spolu stáli na plošinke na schodoch pred dvoma dverami. Jedne viedli do chlapčenských a druhé do dievčenských spální.

"A ďakujem za záchranu." pregĺgla som, keď mi doplo, že som sa mu ešte nepoďakovala za to, že ma vytiahol z Malfoyových pazúrov.

"Och, nemáš zač." žmurkol na mňa a naraz sme vošli, každý do svojích dverí.

A/N: Sľúbila som, že ešte dnes bude nová časť a podarilo sa mi to splniť (aj keď je už 23:00 :D) ďalej som nadšená z vašich komentárov a "lajkov" :) a ďakujem vám, podporuje ma to v písaní. Keď som napísala úvod k príbehu, bála som sa, že to nikto nebude čítať, kedže som si myslela, že tu veľa "Potterhead-ov" nie je :D mýlila som sa. Som šťastná, že sa vám to páči a že sú tu ľudia, ktorý majú aj takúto poviedku radi. :) Nakoniec, keby chcel niekto vedieť, či som na tých talentovkách prešla, tak áno :P Bolo dosť ťažké a ja nechápem, ako sa mi to podarilo, ale ÁNO :D teraz sa len sa rozhodnúť, aká škola bude tá pravá (ešte ma čakajú ďalšie prímačky :(( toť je vše. I love youu :*