Albus Dumbledore sa zamyslene prechádzal po svojej komnate v Rokforte a čakal na príchod profesora Elixírov.

Nestávalo sa často aby meškal, no dalo sa to čakať, keďže študenti posledné tri dni boli na hodinách ešte viac nepozornejší než zvyčajne. Hrad upadol do eufórie z prichádzajúceho plesu, rozhovory na chodbách sa viedli v duchu klebiet o možných párikoch, dievčatá si vymieňali vzrušené rozhovory o šatách a chlapci sa spoločne s doberaním od kamarátov snažili svoje vyvolené pozvať.

Riaditeľ bol rád, že deti môžu aspoň na malú chvíľu zabudnúť na zverstvá, ktoré sa každodenne diali za hranicami školského pozemku.

Od septembra prišlo osem študentov o niekoho zo svojej rodiny a ministerstvo stále odmietalo prijať tvrdenie, že sa Voldemort vrátil.

Dumbledore si povzdychol a potom sa zvrtol čelom k dverám, keď sa ozvali kroky.

„Severus." kývol hlavou smerom k mužovi.

„Dúfam, že je to naozaj súrne, Albus, lebo mám u seba v pracovni po škole Weasleyove dvojčatá a ak sa len dotknú jedného z mojich kotlíkov tak..."

Dumbledore sa jemne pousmial a potom zakrútil hlavou.

Snape ho prevrtával čiernymi očami až si starší z mužov povzdychol a prehovoril vážnym hlasom„Harry a Megan sa zjavilo znamenia zväzku presne ako sme predpokladali."

Profesor prekvapene nadvihol obočie a keď prehovoril, nedokázal v hlase potlačiť zvedavosť."Čo to je?"

„Vlastne je to dosť prekvapivé. Očakávali sme symboli, zvláštne znaky, neznámy jazyk, ale na koži sa im zjavili písmená."

„Písmená?" neveriacky zopakoval Snape.

„Presnejšie iniciálky ich mien. Megan má čiernym atramentom vyryté HJP a Harry MECF."

„MECF?" nadvihol obočie muž „Fosterová má stredné mená?"

Dumbledore sa na neho uprene zadíval a pokrútil hlavou „Nie, nemá."

Na miestnosť padlo ticho.

„Napadá vás, Severus, čo môže to E a C znamenať?"

„Myslíte, že je to dôležité?" profesor sa jemne zamračil „Možno jej matka zapísala mená do rodného listu a..."

„Megan je v magickom i duševnom zväzku s Harrym Potterom. Narodili sa jeden pre druhého. Ak sa stala jeho polovicou, musel byť na to dôvod..." Dumbledore sa opäť začal prechádzať po komnate „Je pravda, že som sa nad tým vôbec nepozastavil, ale prečo práve Megan, obyčajné muklorodené dievča? James i Lily boli dvaja magicky veľmi silní čarodejníci, takže Harry získal moc vďaka ich krvi, ale Megan? Ako je možné, že ich oboch prijal zväzok, keď je jej mágia oproti tej Harryho podpriemerná?"

„Nie je." vykrivil pery Snape. „I bez Pottera a zväzku dokáže obstojne čarovať... jej oklumencia je jedna z najlepších, aké som kedy videl."

Dumbledore zamyslene prikývol.

„Chcete aby som zistil jej prostredné mená?"

„Ak to aj nebude dôležité..." zamrmlal Albus „...aspoň sa ich Megan dozvie keďže sa nebude môcť tak skoro stretnúť so svojou matkou a sama sa spýtať, prečo jej to zatajila..."

*

Prechádzala som sa pomedzi zeleň, exotické rastliny, ktoré jemne vlnili listami a otáčali za mnou hlavy, no myšlienkami som bola kilometre vzdialená od skleníka vo Venue.

Na zápästí z vnútornej strany ľavej ruky som mala do smrti vyryté iniciálky mena Harry James Potter.

Samozrejme, že som si uvedomovala, že sme vo zväzku. Nielen vďaka jeho sile a náhodným výbuchom spôsobeným rozrušenými emóciami...

Teraz som však na tele mala znamenie, ktoré to spečatilo.

Byť s niekým do konca života, keď ani netušíte či ten koniec príde zajtra alebo o päťdesiat rokov je sila.

Bruškami prstov som jemne prešla cez čierny atrament.

Trochu sa to podobalo na muklovské tetovanie, ale farba bola intenzívnejšia a iniciálky bolo cítiť aj dotykom.

Zvesila som ruku a zaborila si ju do vlasov.

Moje znamenie však nebolo záhadné ako to Harryho.

MECF.

Čo to preboha malo znamenať?!

E a C.

Nikto v mojej rodine nemal meno začínajúce na tieto dve písmená a celý život som sa normálne podpisovala ako Megan Fosterová...

Najradšej by som sa porozprávala s mamou, ale bohužiaľ to neprichádzalo do úvahy.

Cítila som v sebe narastajúci hnev.

Nikdy sme pred sebou nemali tajomstvá.

Prečo mi teda zatajila niečo tak dôležité ako je moje meno?!

„Megan." z džungle rastlín a stromov sa ozval Harryho hlas. „Už je dosť neskoro, mali by sme sa vrátiť do našich komnát."

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť.

V tele mi kolovali zvyšky adrenalínu zo šialenej minulej noci a aj keď sa zväzok celkom upokojil, nemala by som riskovať žiaden výbuch mágie.

Na malú chvíľu som zavrela oči a potom sa vrátila naspäť k Vyvolenému, ktorý už čakal pri dverách.

Premeral si ma skúmavým pohľadom „Čo sa deje?"

„Nič." odsekla som trochu prudšie ako som zamýšľala a vyšla von zo skleníka na chodbu.

Potter ma nasledoval, cítila som na sebe jeho pohľad a počula ozvenu krokov.

Opäť sa vo vzduchu nieslo napätie, ktoré som začínala čoraz viac nenávidieť.

„Si nahnevaná a podráždená..." vyhlásil, keď sme o pár minút zastavili pred obrazom Merlina„...lebo máš pocit, že už nemôžeš nikomu veriť."

„Vážne? Ale nehovor. Odkedy sa z teba stal psychológ?" ironicky som pretočila očami a vpochodovala do miestnosti.

„Nemusím byť psychológ, aby som v tebe vedel čítať, Megan." pokojne si založil ruky na hrudi, keď som sa k nemu konečne otočila čelom „Postačí mi aj zväzok."

„Nechaj ma na pokoji." vyčerpane som zamrmlala do dlaní. „Nemám chuť na tie tvoje nekonečné hry."

„Moje nekonečné hry?" pobavene sa uškrnul. „Mohla by si mi ten pojem vysvetliť?"

Najradšej by som mu úškľabok zmazala z tváre fackou, no kontrolovala sa a prepichla ho pohľadom.

„Celý môj život sa zmenil behom sekundy! Prišla som o všetko a to len kvôli tebe a Snapovmu trestu po škole! Moja budúcnosť je Voldemort a vojna a zväzok do konca života..." zahryzla som sa do pery.

„A?" nadvihol naoko ľahostajne obočie, ale neverila som mu.

Srdce sa mi rozbúchalo šialenou rýchlosťou, keď som chcela prezradiť svoje city k nemu. Našťastie som to dokázala rýchlo nahradiť inou vetou.

„...a moja vlastná matka predo mnou pätnásť rokov zatajuje niečo také samozrejmé ako sú stredné mená." zničene som si odhrnula vlasy z tváre. „Môže byť môj život ešte väčšia fraška?"

Potter si len odfrkol „Stratil som oboch rodičov vďaka Voldemortovi, vychovávali ma strýko s tetou, ktorí ma z duše nenávideli a stal som sa Vyvoleným. Túžim po dievčati, ktoré je so mnou zviazané a ktoré mi nedovolí dotknúť sa ho... a kvôli napätiu sa s ním neustále naťahujem. Vďaka tomu čoraz viac a viac šaliem. A na konci dňa zaspávam s tým, že sa musím stať vrahom. Koho život je väčšia fraška?"

Chvíľu sme na seba len zízali a potom obaja vybuchli do zúfalého hysterického smiechu.

Bolo mi jasné, že je to skôr do plaču ako smiechu ale bolo nám to jedno.

Keď sme o dvadsať minút zaspávali, moja hlava na jeho hrudi a jeho ruka prehodená cez môj pás, cítila som sa oveľa lepšie.

Harry bol konečne pri mne a nie za múrami Venue, kde zúrila snehová víchrica a vojna.

A spanie v rovnakej posteli sa pravdepodobne už stalo zvykom.

Rozhodne som sa nesťažovala.

*

Práve prebiehali v plnom prúde raňajky, zastavili sa pri nás Maison a Krystal a pridali sa, keď sa obraz Merlina znovu pohol a do komnaty najskôr vkĺzol Kade a za ním Aiden.

„Dobré ráno."

„Ahojte." usmiala som sa od hrianky s maslom.

Všetci sme sa zahľadeli na dvoch mladých mužov, obaja vyzerali, že sú živí a zdraví, čo bol po prvej noci obrovský úspech.

„Raňajky?" ponúkla im Krystal, ktorá už bola taktiež oboznámená so situáciou.

Kade vkĺzol na prázdne miesto vedľa Maisona a Aiden si k stolu pritiahol nízku taburetku.

O chvíľu boli rozhovory v plnom prúde a ja som odložila hrnček čaju.

„Si v poriadku?"

Mulat celý čas mlčal, čo bolo naozaj nezvyčajné. Väčšinou sa mu nezatvorili ústa, neustále chrlil ironické či drzé poznámky a jeho sebavedomie naplňovalo celú miestnosť.

„Bolo to ťažšie ako som si myslel." odvetil a zahryzol si do spoednej pery. „Aj teraz ho cítim."

Jemne som ho pohladila po ruke „Zvládnete to... Je to len sila zvyku. Po čase bude tvoja sebakontrola na úrovni tej Kadovej."

Aiden si povzdychol a potom stíšil hlas „Celú noc sme sa rozprávali. Vyzerá, že je naozaj fajn chalan..."

S úsmevom som prikývla.

„...takže by som uprednostnil, keby to bol nejaký idiot. Takto to bude len ťažšie."

Na malú chvíľu som mlčala a v spomienkach si vybavila náš rozhovor v byte v Brixtone.„Povedal si mu o tvojom minulom vzťahu?"

„Nie. Prečo by som mal?" chalan sa zamračil „Je to cudzinec, ktorého mi do cesty privial skurvený osud. O pár týždňov, keď sa vlkolak spamätá, bude po všetkom a ja zabudnem, že som vôbec nejakého druha mal..."

Z jeho slov som mala pocit, že sa skôr snaží presvedčiť seba ako mňa.

Muselo to byť neskutočne ťažké.

„Takže Kade nevie, že..." zašepkala som, no pri stole vládol šum a Krystalin zvonivý smiech, takže mi bolo jasné, že nikto nemá šancu vypočuť si náš rozhovor.

„... som gay? Nie a ani sa to nikdy nedozvie. Myslí si, že si ho vybral len vlkolak bez ohľadu na pohlavie a tak to aj zostane."

Aiden mal pod očami veľké kruhy a vôbec sa nepodobal na svoje zvyčajné ja, ale keď to hovoril, vyzeral byť rozhodnutý a zaťatý.

„Ak budeš niečo potrebovať, čokoľvek, som tu pre teba..." jemne som sa usmiala a znovu som ho pohladila po ruke. "Všetko bude v poriadku."

Mulat mi oplatil malý úsmev a vyzeral, že sa mu vďaka nášmu malému rozhovoru uľavilo.

„A čo ty a Harry?" opäť stíšil hlas a ja som si len povzdychla.

„Neviem..." len som si povzdychla a zahľadela sa na chlapca, ktorý sa práve teraz rozprával s Maisonom „...každý z nás má trochu iné predstavy o vzťahu."

Aiden sa uškrnul „Asi si viem predstaviť, čo mu behá po rozume."

Pretočila som očami a štuchla ho lakťom. V tej chvíli sa otvoril vchod a do miestnosti vkĺzol Bill, Charlie, Remus, Sirius a Tonksnová.

„Čaute decká." usmiala sa čarodejnica a prevrhla pri tom vešiak s náhradnými habitami.

„Nerád ruším raňajky, ale pred chvíľou nám Dumbedore rozdal rozkazy predtým než sa vrátil do školy..." začal Sirius a podľa toho ako mu žiarili oči, vyzeral byť s inštrukciami spokojný.„...a keďže je už zajtra ples a vy potrebujete šaty, vyrazíme na nákupy!"

Prekvapene som zízala na Tichošľapa, či sa náhodou nezbláznil.

Len predošlú noc sme prežili útok smrťožrútov a teraz sme mali ísť nakupovať?!

„Albus nebol veľmi nadšený z myšlienky, že opustíte Venue, ale ples je naozaj veľmi dôležitý takže takto znie plán... Vyrazíme len do muklovskej časti Londýna. Megan pôjde s Krystal, Tonksnovou a Siriusom, ktorý bude vo svojej psej podobe ako stráž a Harry pôjde s Billom, Charliem a v krytí budem pre zmenu ja..." vysvetľoval Remus.

Aiden i Kade chceli okamžite protestovať, ale vlkolak im skočil do reči „Ľutujem, ale až kým sa medzi vami situácia neupokojí, máte nútené voľno a nepracujete pre Fénixov rád."

Obaja sa zamračili a ja som si zahryzla do pery.

Takže sa po necelom mesiaci objavím v Londýne. Opäť budem šialene blízko domova a svojej mamy, no zároveň tak neskutočne ďaleko.

Nemohla som však poprieť, že sa neteším. Konečne získala možnosť vypadnúť zo zámku medzi ľudí a na malú sekundu zabudnúť kto som.

„...ak sa niečo zvrtne, okamžite zahájime únikový plán. Nemôžeme si dovoliť žiadne pútanie pozornosti a hlúpe chyby." znovu sa ozval Remus „V okruhu päť kilometrov od Venue sú rozmiestnené prenášadlá, vyrážame o hodinu a späť sa vraciame o štvrtej poobede."

Už o hodinu?!

Krystal po jeho slovách okamžite zasvietili oči. Vyskočila zo stoličky, chytila ma za ruku a ťahala do mojej izby„Musím ťa dať dokopy, Megan! Čakajú nás nákupy!"

Len som si povzdychla.

*

Hlavné mesto Spojeného kráľovstva už pár dní bojovalo so snehovými zrážkami. Obyvatelia i turisti sa po uliciach preháňali zababušení od hlavy až po päty či s dáždnikmi, aby sa pred snehom mohli ochrániť. V metropole preto vládol ešte väčší zmätok než zvyčajne. Všade sa tvorili dlhé kolóny, taxíky nemohli zastavovať na krajniciach a auta zostávali zapadnuté na parkoviskách.

Keď sme sa vďaka prenášadlu zjavili v zapadnutej uličke plnej zapáchajúcich smetiakov a potom vykĺzli na ulicu, Londýn mi prišiel ako z rozprávky.

Všetko navôkol, stromy, budovy, telefónne búdky, to všetko bolo pokryté vrstvou snehu a tvorilo začarovanú krajinu.

Ako omráčená som sa obzerala okolo seba, zhlboka dýchala studený ostrý vzduch a užívala si dúšok slobody.

Bol to úžasný pocit.

„Fajn, takže na Oxford Street!" vyhlásila Tonksnová, ktorá si vlasy zmenila na dlhé ľadovo biele vrkoče a tak s Krystal vyzerali ako dve sestry.

Chalani a Remus sa prenášadlom premiestnili na druhú stranu Temže, takže sa pravdepodobne znovu uvidíme až vo Venue. Vôbec to však nevadilo. Chcela som si užiť babský deň (teda ak nepočítam Siriusa vo svojej zvieracej podobe), vyčistiť hlavu a aspoň na malú chvíľu zabudnúť na Harryho Pottera.

Vyrazili sme po preplnenej ulici a pár metrov za nami klusal veľký čierny strapatý pes s vyplazeným jazykom a radostne vrtiacim chvostom.

Tonksnová rovno zamierila do prvého butiku, ktorý vyzeral extrémne draho. Musela som ju chytiť za rukáv a zastaviť skôr ako dnu chcela vtrhnúť.

„Tam nemôžeme!" zasyčala som jej do ucha a snažila sa vyhnúť dvom aziatkam, ktoré sa snažili dostať k vchodu.

„A to už prečo?" nechápavo sa zamračila ako ju Krystal odtiahla ďalej.

„Nemáme na to pe... počkaj, ako to vlastne zaplatíme?!"

„To nerieš." ľahostajne pretočila očami „Môžeme si dovoliť všetko, nemusíš sa báť."

„Odkiaľ máme muklovské prachy?" nedala som sa.

„Dumbledore, stačí?" mávla rukou „Povedal, že potrebuje, aby si vyzerala ako zo škatuľky, takže presne to aj urobíme..."

Už som radšej ďalej neprotestovala a nechala sa odtiahnuť do obchodu. Nepáčila sa mi však predstava, že mi šaty platí riaditeľ.

Predavačky na nás otvorene zízali a ja som sa ich snažila ignorovať. Ani jedna sme na sebe nemali čarodejnícke habity, ale pravdepodobne sme nevyzerali dosť luxusne a nemali na sebe značkové handry.

„Vyskúšaj si to." Krystal mi do náručia strčila kôpku vešiakov a šiat a postrčila smerom ku kabínkam.

Zaťala som zuby ako som na chrbte cítila pohľad blondíny za pokladňou.

Vošla do kabínky, zatiahla zamatový červený záves a vyzliekla kabát.

Prvé šaty boli dlhé až po zem, krémovej farby s množstvom drobných perličiek.

Keď som sa však na seba pozrela do zrkadla, zistila, že mi vôbec nesadli.

Tonksnová a Krystal zatiaľ pokojne klebetili, vysedávali na čalúnenej luxusnej pohovke pred kabínkami a hlasno komentovali šaty, keď som odhrnula záves.

„Ďalšie." vyhlásila Krystal, keď si ma premerala od hlavy až po päty.

Druhé však boli nepeknej zelenej farby, tretie mali množstvo naškrobených volánikov, štvrté boli úzke a nemali iné číslo a piate boli škaredé samy o sebe.

O pol hodinu sme vyšli z obchodu s prázdnymi rukami a zapadli hneď do ďalšieho. Skúšala som a skúšala, červené i modré, dlhé i krátke, čipkované i bez čipky.

Keď sme sa nachádzali už v šiestom butiku, snažila som sa vopchať do róby broskyňovej farby a sotva dýchala, ma napadlo „Prečo vlastne musím mať muklovské šaty? Na plese budú všetci v spoločenských habitoch..."

Krystal, ktorá postávala opretá o kabínku za závesom a pilníkom si unudene upravovala nechty, hneď odvetila „Myslím, že Dumbledore chce, aby si čo najviac vynikla a pútala pozornosť..."

To dávalo zmysel.

Chcel, aby som zaujala potenciálnych spojencov Fénixovho rádu.

Takmer okamžite ma napadla myšlienka Harryho Pottera v smokingu a vďaka tej predstavy si zahryzla do pery.

„No ukáž sa."

Odhrnula som záves a Krystal kriticky zakrútila hlavou. „Deformuje ti to postavu."

Pretočila som očami a vrátila sa do kabínky.

Milovala som nákupy ako každá iná žena, ale motali sme sa po Oxford Street už štyri hodiny a nenašli ani šaty ani topánky.

Pomaly, ale isto som začínala panikáriť.

„Hlavu hore. Nájdeme tie pravé..." štuchla ma Tonksnová, keď sme znovu vykĺzli z butiku na čerstvý vzduch.

Z oceľovo sivej oblohy začali padať vločky a vzduch sa ochladil o ďalších pár stupňov.

Ako sa ľudia rozprávali, z úst im vychádzali obláčiky pary.

Mimovoľne som sa striasla a tesnejšie pritiahla k telu kabát.

„Čo ak by sme sa niekam zašili?" navrhla Krystal „Pozývam na horúcu čokoládu."

„Fajn." prikývla Tonksnová „Ale len na chvíľu. Už je veľa hodín a nemáme absolútne nič."

Zamierili sme do najbližšieho podniku nad ktorým svietil nápis Black Tap Coffee.

Za výkladom zostal sedieť veľký čierny pes a cez sklo nás pozoroval. Sirius musel byť určite prekvapený, že sme sa vytratili do kaviarne.

Mala by som mať výčitky, že neplníme Dumbledorov príkaz a flákame sa, ale nedokázala som potlačiť radosť zo slobody.

Keď sme sa usadili v kúte preplnenej miestnosti s príjemnou vôňou kávy a jemným osvetlením, musela som sa usmiať.

„Tri tmavé čokolády, prosím." aurorka nadiktovala mladému čašníkovi, ktorý si zapísal objednávku a potom sa vrátil k barovému pultu.

„Takže sa zajtra vrátiš na Rokfort..." pousmiala sa Krystal ako nechtami klopkala po drevenom stole„Určite sa musíš tešiť..."

„Ak mám byť úprimná, mám trochu strach. Nebola som tam dva mesiace počas ktorých na nás Denný Prorok kydal samú špinu. Študenti milujú klebety..."

„Všetko bude v pohode." chytila ma za ruku mladšia z čarodejníc. „Ja a Tonksnová tam, pre žiaľ Merlina nebudeme, lebo už máme naplánovanú prácu pre rád, ale zvládnete to..."

„Tri čokolády pre krásne slečny." zrazu sa pri nás zjavil čašník, sympatický černoch a ukázal svoj biely chrup.

Krystal sa zachichotala a on jej venoval zaujatý pohľad.

S Tonksnovou sme si vymenili pretočenie očí.

„Vieš, čo sme prebrali." začala aurorka, keď sme pri stole osameli a druhá čarodejnica stále hľadela za čašníkom „Žiadne randenie s muklami."

Krystal sa jemne zamračila a ponorila lyžičku do vysokého pohára s pariacou sa čokoládou„Nemôžem za to, že ma v ráde absolútne nikto neoslovil. Páčil sa mi Kade, to nepopieram, ale ten má oči len pre Meg..."

„Už to prešlo..." zahryzla som si do pery „Rozprávali sme sa a tvrdil, že sa vlkolak celkom upokojil."

Čarodejnica mávla rukou a na tvári sa jej zjavil pobavený úškrn „Na tom nezáleží. Teraz si ho uchmatol Aiden."

„To máš za to, že si príliš pomalá." podpichla ju Tonksnová. „Vieš ako sa hovorí. Kto zaváha, nežerie..."

Všetky tri sme sa rozchichotali.

Nemohla som uveriť, že som bola v Londýne, v kaviarni medzi normálnymi ľuďmi a popíjala obyčajnú čokoládu.

Oproti minulým týždňom to bola príjemná zmena.

O pol hodiny sme sa však museli vynoriť z podniku, (Krystal získala telefónne číslo čašníka, ktoré našla naškrabané na druhej strane bločku) a vrhnúť sa do ďalších obchodov.

Keď sme sa neskôr vracali s plnými rukami papierových tašiek s logmi butikov, bola som neskutočne unavená, no šťastná.

Šaty, ktoré sme na poslednú chvíľu vypátrali, boli najkrajšie aké som kedy videla.

Nemohla som sa dočkať, kým ich na seba natiahnem.

Nohy mi pokrývali nepekné otlaky, ale na tom nezáležalo.

Dnešný deň bol úžasný.

*

Keď som sa zjavila v našich spoločných komnatách vo Venue, Harry Potter nervózne chodil hore dolu po miestnosti s rukami za chrbtom v ktorých zvieral prútik a zízal do zeme. Bol taký zamyslený, že si ani nevšimol môj príchod.

„Expelliarmus!" zamrmlala som a jemu vyletel prútik z ruky.

„Kurva!" zvrtol sa na päte, v tvári šok.

„Spomalené reflexy, Vyvolený." neodlolala som a musela ho podpichnúť.

„Fosterová!" zavraždil ma pohľadom „Takmer ma trafil šľak!"

Hodila som mu späť prútik a položila na zem všetky nákupné tašky „Nad čím si rozmýšľal?"

Potter pretočil očami a ironicky odsekol „Kedy sa moja drahá polovica vráti domov."

„Chýbala som ti?" nadvihla som obočie.

Mala som príliš dobrú náladu na to, aby ju skazil.

„Predpokladám, že si si nákupy užila."

Usmiala som sa „Bolo to fajn. Ako si sa mal ty?"

Možno nám obom len prospelo, keď sme strávili čas s inými ľuďmi a zabavili sa.

„S chalanmi sme skočili na rybu s hranolčekmi. Nemôžem uveriť, že ju Bill ešte nikdy nejedol a to je angličan."

„Aj my sme si dali pauzu v kaviarni." uškrnula som sa a odniesla všetky tašky do svojej izby.

Keď som sa vrátila, Potter ležal na gauči, vlasy mu odstávali do všetkých strán a aj keď bol len v obyčajnom čiernom tričku a šedých teplákoch, vyzeral sexi.

Mal zavreté oči, ale keď som mu nohy zložila dole a sadla si, okamžite ich otvoril.

„Megan." zamrmlal a vyložil mi ich späť na stehná.

Neprotestovala som.

Chvíľu medzi nami bolo ticho, zamyslene som zízala do krbu, keď sa ozval.

„Zajtra nás čaká dôležitý ples a budeme znovu v Rokforte.... Po celej večnosti uvidíme priateľov. Šialené, čo?"

„Šialené." musela som prikývnuť.

Opäť v miestnosti nastalo priateľské ticho. Snažila som sa vychutnať si ten pokoj a mier a užiť si chvíle bez drámy, hádok a plaču.

V tom sa otvoril portrét Merlina a do miestnosti vpadol Kade. Na tvári mal škodoradostný úškrn a to neveštilo nič dobré. „O desať minút musíte byť v tréningovej hale vedľa knižnice. Čaká vás lekcia tanca."

Potterovi od šoku klesla brada.

*

V hale už čakala profesorka McGonagallová, Snape, Sirius, Remus a Aiden.

Vo vzduchu sa im nad hlavami vznášali sviečky a vrhali na podlahu, premenenú na tanečný parket, mäkké svetlo.

Steny boli pokryté zrkadlami a na nízkom stole v rohu postávali čaše s vodou.

„Vitajte, pán Potter, slečna Fosterová." začala Minerva, keď sme za sebou zavreli dvere.

Sirius mi venoval úškrn, Kade okamžite zamieril ku Aidenovi, ktorý pozoroval každý jeho pohyb a Snape ma prepichol zvyčajným chladným pohľadom.

„Keďže vás zajtra čaká významný ples, ktorý je, ako ste už určite oboznámení, pre Fénixov rád veľmi dôležitý, potrebujeme aby ste urobili čo najlepší dojem." vysvetlila profesorka prísnym tónom „A to sa samozrejme nepodarí ak bude tanečné umenie pána Pottera rovnaké ako minulého roku."

Harry pretočil očami a Sirius vybuchol do smiechu. „James bol rovnaké drevo... Chudák Lily, vždy mala pošľapané topánky."

Snape zovrel sánku, no neprehovoril.

„Takže vás čaká lekcia tanca." dokončila McGonagallová, ktorá ignorovala Tichošľapovo pochechtávanie.

Mávla prútikom a na stole sa zjavil starý gramofón. Rovnaký, aký používala minulého roku, keď nás učila tancovať.

Sirius, Remus, Kade i Aiden sa presunuli k zrkadlovej stene na kraj parketa a posadali si na zem.

McGongallová pristúpila k chlapcovi a upravila ich základný tanečný postoj. Potter sa tváril viac než rozpačito a Tichošľap sa šúľal od smiechu.

Od hrôzy som si zahryzla do pery, keď to isté zopakoval  Snape so mnou.

Preboha!

Tancovať s netopierom!

Panebože!

Snape vie tancovať?!

Harry sa uškrnul ako si so mnou vymenil pohľad a ja som bojovala s túžbou zaškrtiť ho holým rukami.

„Začneme valčíkom." Minerva mávla prútikom, gramofón začal hrať a ja som uprene zízala všade len nie na Snapa.

Podľa jeho výrazu som však vedela, že to obom rovnako nebolo po chuti.

O pár hodín, keď ručička na hodinkách ukazovala polnoc a mne dreveneli nohy, Snape i McGonagallová zmizli a Sirius pustil nejakú disco hudbu zo sedemdesiatych rokov, sme sa začali jašiť ako malé deti.

Remus ma viedol a ukazoval mi rumbu, Sirius schytil Harryho a tancovali spolu nejaký šialený step a Kade ukazoval Aidenovi hip hop.

Tak dobre som sa nenasmiala celú večnosť.

Čakal nás vzrušujúci deň na Rokforte.

A/N:)  Hi baby! Práááááázdniny! Juchú! Ani netušíte aká som nadšená! Konečne sme sa dočkali konca roka. Je mi naozaj ľúto, že som nepridala kapitolu skôr, ale posledný mesiac dal zabrať a našťastie som s odretými ušami zvládla aj matiku :D 

Teraz nás čakajú celé dni plné leňošenia, váľania sa na kúpaliskách a spánku ♥ A samozrejme písania, keďže mi teraz nič nebude brániť v tom, aby som si otvorila word a ponorila sa do sveta fantázie.

Ako sa Vám páčila dnešná časť? Čo hovoríte na znamenie? Na malý výlet do Londýna? Milujem túto kapitolu, keďže je celá taká oddychovka, žiadne dráma a Meg i Harry si konečne rozumejú  ♥

Je mi naozaj ľúto, keď som si všimla, že poklesol počet komentárov, hviezdičiek i prečítaní. Viem, že je to aj moja chyba, keďže pridávanie je nepravidelné a vždy po dlhšej dobe, ale potom sa aj mne ťažšie píše. 

Prosím Vás, povzbudili by ste ma hlasom alebo komentárom? Sľubujem, že sa Vám na oplátku odmením kapitolou, ktorá príde oveľa oveľa skôr ako tie doteraz.

Veľmi pekne ďakujem dievčatám, (vy viete o kom rozprávam) že na mňa myslíte, vždy mi napíšete váš názor alebo darujete hviezdičku či mi napíšete milú správu :) Vždy mi zlepšíte celý deň ♥

I love you all! ♥