Ako náhle sme vyšli z kaplnky rovno do tanečnej sály všimla som si tie najrozličnejšie dobroty, ktoré ma lákali už len svojim výzorom. Možno za to čiastočne mohlo to, že od rána som nič poriadne nejedla. Ale jedlo muselo počkať a to pretože som musela absolvovať ďalší svadobný zvyk.

V strede parketu bola stolička, vedela som, že tento zvyk nie je nič strašné, vlastne je to svojím spôsobom aj milé. Sadla som si na stoličku, jediným zvukom v miestnosti bol jemný spev v upírom jazyku.
Cítila som ako mi Austin vyberal všetky sponky z vlasov. Onedlho mi všetky pramene mojich vlasov popadali na plecia. Trochu mi bolo ľúto toho prekrásneho účesu, ktorý vytvorili baby.

Cítila som ako mi Austin prstami opatrne rozdeľuje vlasy na tri pramene a dáva pozor aby ma nepošticoval. Onedlho mi začal zapletať vlasy do jednoduchého vrkoča. Zakaždým, keď sa dotkol odhalenej pokožky prstami prešli mi pozdĺž chrbtice prijemné zimomriavky.

Páčilo sa mi to, keď som si odmyslela ľudí pozerajúcich sa na nás. Tento zvyk je vlastne niečo ako obdoba toho, že v minulosti museli vydaté ženy nosiť šatky alebo čepce. Tu to zostalo už len ako starý zvyk. Austin mi zapletie vlasy na znak toho, že by sa na mňa nemali pozerať iný muži, pretože som jeho manželkou. Nikto okrem neho sa nemôže pozerať na moje rozpustené vlasy. Našťastie tento zvyk som povinná dodržiavať iba mesiac od svadby, potom je to už celkom dobrovoľné.

Cítila som ako mi dlhý vrkoč ryšavých vlasov klesol na chrbát. Potichu som vydýchla, keď mi rukou pohladil chrbát a potom prešiel predo mňa.

„Smiem ťa poprosiť o tanec?" natiahol ku mne ruku. Prikývla som a postavila sa. Periférnym videním som videla ako odnášajú stoličku preč. Automaticky som ho chytila za ruku a plece do základnej tanečnej pozície, ktorá mi bola dobre známa.

Pomaly sa ku mne sklonil a pošepol mi do ucha: ,,Ukážeme im ako tancuje kráľovský pár." Vystrel sa a na okamih sa na mňa usmial. Začula som prvé tóny hudby a zhlboka som sa nadýchla, vedela som, že toto nebude pomalý tanec.

Austin zodvihol ruku a zatočil ma, hneď potom som mu pristála bezpečne do náručia a v zapätí ma viedol ďalej. Vyzeral akoby mal premyslený každý krok dopredu. Kým hudba skončila a pomaly sa začínali pridávať aj ostatný upíri na ďalšiu skladbu, som mala čo robiť aby som lapila dych a udržala svoje srdce ako tak pokojné. No napriek tomu som to na sebe nenechala poznať.

,,Idem sa napiť," oznámila som mu a zamierila k jednému zo stolov s nápojmi, chytila som prvý pohár do ruky. Trochu som si odpila, no hneď potom prekvapene zakašľala a položila pohár na svoje miesto. Bol to nejaký alkohol. Poobzerala som sa dookola a na každom stole si všimla krčah s vodou. Podišla som teda k tomu nášmu a naliala si do pohára priehľadnú tekutinu. Dúfam, že toto už bude aspoň voda, ktorá sa dá vypiť. Uľavene som vydýchla, keď som na perách ucítila nejakú minerálnu vodu. Klesla som na stoličku a pomaly si odpíjala z pohára.

„Dovoľ mi predstaviť sa ti, volám sa Maddox Draconia," ozval sa zrazu pri mne hlboký mužský a hlavne neznámi hlas. Nenápadne som sa odsunula ďalej aj keď to dotyčný upír s uhľovočiernymi vlasmi a zelenými očami pristihol a dal to aj najavo. Prižmúril na mňa oči a potom sa pobavene uškrnul.

„Nemusíš sa ma báť, princezná Európy," povedal tichým hlasom a zložil si ruky na stôl. Poobzerala som sa okolo a snažila sa nájsť nejakú záchranu.

„Nikto nemusí vedieť, že som tu bol," povedal mi s výhražným podtónom.

„Iba som chcel vidieť čo za zázračné dievča si vybral kráľ Európy," nebezpečne sa usmial a v momente ho nebolo.

Nevedela som čo si o tom mám myslieť, ale určite som vedela, že tu už dlhšie nechcem sedieť sama. Bleskovo som sa postavila a kráčala pomedzi upírov snažiac sa nájsť niekoho známeho. Cítila som sa ako myš chytená v pasci. Z upírov v čiernych rúchach stojacich vokál celej miestnosti som mala veľmi zlý pocit. Vyľakane som sa strhla, keď ma niekto zozadu objal, ako náhle si položil hlavu na moje plece vedela som, že je to Austin. Usmiala som sa a chytil a jeho ruky, ktoré ma objímali okolo pása.

,,Hľadala som ťa," povedala som s úsmevom.

,,Si v poriadku? Nie je ti zle?" spýtal sa ma potichu narážajúc na moje omdletie.

,,Nie, všetko je v poriadku," povedala som potichu a otočila a v jeho rukách tak aby som sa mu mohla pozerať do očí.

,,Ľúbim ťa," povedal a vztiahol na mňa ruku, ktorou ma v zápätí pohladil po vlasoch.

,,Ľúbim ťa," zopakovala som a tiež ho krátko objala.

„Poď si aj tak sadnúť, zdáš sa mi bledá," chytil ma za ruku a ťahal naspäť ku stolom od, ktorých som pred malou chvíľkou utiekla.

„Som v poriadku," ubezpečovala som ho ešte raz. Nič na to nepovedal len bol ticho. Ani neviem odkiaľ to zobral a už mi podával pohár s tekutinou pripomínajúcou pomarančový džús.

„Napi sa, nechcem aby si mi tu odpadla," povedal a pozeral sa mi pritom rovno do očí. Zobrala som pohár a priložila som si ho k perám. Spoza okraja pohára som sledovala ako zobral vysoký pohár naplnený červenou tekutinou, ktorú práve doniesla nejaká slúžka. Nemusela som si ani domýšľať, že je to krv. Položila som svoj pohár na stôl.

„Chutí to aspoň dobre," vyletela zo mňa otázka pokým som sa nedôverčivo pozerala na pohár v jeho rukách.

Nadvihol nad mojou otázkou obočie.

„Hej," odpovedal nakoniec a dopil zvyšok obsahu pohára.

„Aj, keď na tvoju nemá," podpichol ma. Radšej som nad tým iba pokrútila a nič nepovedala. Nevedela som akoby som mala reagovať na takéto situácie.

Jemne som podupkávala nohou do rytmu hudby a pozerala sa na očividne veľmi dobre zabávajúci sa dav upírov.

Takto prešlo niekoľko hodín, slnko už skoro úplne zapadlo a hostia sa prestávali zabávať v očakávaní čo sa bude diať. Už nebol v miestnosti taký ruch ako predtým. Sedela som sama na tom istom mieste kde som sedela aj razy predtým a nervózne si stískala prsty.

Za chvíľu to príde. Teraz som dokonca bola ešte nervóznejšia ako pred svadbou. Ani teraz som ešte nemohla uveriť, že som vydatá. Nikdy by mi ani nenapadlo že sa budem vydávať v sedemnástich a stalo sa. Trochu som sa pousmiala pri pohľade na zlatú obrúčku na mojej ľavej ruke. Neľutujem to.

Trochu som sebou trhla, keď sa niekto dotkol môjho ramena. Spýtavo som zdvihla hlavu a uvidela Sisi sediacu vedľa mňa.

„Ako sa cítiš?" spýtala sa ma šeptom.

„Ujde to," odpovedala som bez dychu. Môj trhaný nádych ma však prezradil. Prudko som sa zvrtla a pevne ju objala.

„To je v poriadku," šepla a odtlačila ma od seba. „Akokoľvek desivé ti to príde, ver že sa ti nič zlé nestane. Veď tam celý čas bude Austin s tebou," snažila sa ma utešiť.

Na chvíľku to pomohlo no, keď ku mne z oboch strán pristúpili dve postavy v čiernych plášťoch a viedli ma k dverám. Zúfalo som sa obzrela na Sisi, ktorá už stála bokom a okolo ramien ju držal Alex, ktorý na ňu upieral pohľad a niečo jej šepkal.

„Neobzeraj sa," napomenula ma upírka po mojej ľavej ruke zatiaľ čo dvaja bojovníci otvorili dvere vedúce na terasu.

Hneď ako sa otvorili ovial ma studený večerný vietor. Slnko už zapadlo, jedinou zmienkou o tom, že bolo boli iba ružovkasté oblaky na horizonte.

Keď som sa nadýchla môj dych sa triasol. Strhla som sa keď mi niekto prehodil cez plecia dlhý biely plášť s kapucňou a červenou látkou vo vnútri. Upírka v čiernom mi ho rýchlo zaviazala a nasadila mi kapucňu tak aby aj mne zakrývala oči tak ako ostatným. „Skloň hlavu a poď," šepla chladne. Keď naprávala bielu hodvábnu mašľu, ktorá držala celý plášť všimla som si ako sa jej na prste zaleskol mohutný ale za to jemný prsteň s čiernou ružou.

Nenápadne som pootočila hlavu aby som sa mohla aspoň zhruba pozrieť čo sa okolo mňa deje. Bohužiaľ všade okolo som videla len dlhé čierne sukne a plášte.

„Až keď prídeme pred tvojho kráľa dáš si dole kapucňu, nie skôr," dávala mi pokyny ďalšia.

Pohli sme sa. A ja som nebola schopná takmer nič vnímať. Nohy sa mi triasli ako sme prechádzali do korunovačnej miestnosti cez vonkajšie dvere. Počula som nezreteľný šepot ľudí v laviciach na oboch stranách okolo uličky.

Keď sme sa priblížili ku schodíkom, ktoré viedli k trónom srdce sa mi automaticky rozbúchalo rýchlejšie a myseľ sa upokojila. Vedela som čo to znamená.

Bol blízko. Nemám sa čoho báť.

Zastavili sme tesne pri schodíkoch a ja som si dala kapucňu z hlavy opatrne dole. Zdvihla som oči a hľadela nimi priamo na Austina sediaceho na svojom tróne opäť s korunou na hlave. Mala som rada ako vyzeral s korunou, naozaj sa mi páčil.

Opäť som sklonila zrak a uklonila som sa najhlbšie ako som mohla a potom si nadvihla sukňu dlhých šiat a vyšla hore po troch schodíkoch. Austin sa postavil zobral moju ruku a otočili sme sa každý pred svojím trónom.

Upírky v čiernom sa rozostúpili a odhalili ďalšie tri presne tak isto oblečené ale držiace dve strieborné tácky s niečím prikrytým červenou na pohľad jemnou látkou. Prostredná išla pár krokov za nimi ale tesne pred nami ich predbehla a ony sa zastavili. Pomaly si dala dole kapucňu a odhalila tým svoje skoro biele dlhé vlasy zapletené v drobných vrkôčikoch.

„V mene Rádu čiernej ruže, klesni na kolená budúca princezná kráľa Európy," predniesla nahlas. Pustila som sa Austinovej ruky a pomaly si kľakla.

„Tak ako káže tradícia toto dievča bude korunované vencom nevinnosti, obetuje kvapky krvi svojmu kráľovi a zbaví sa všetkých podlžností voči upírskym zákonom," sťažka som prehltla a pozrela sa na Austina, ktorý pevne zatínal sánku a snažil sa zachovať svoju neutrálnu masku.

To nič, je to v poriadku Austin, viem že si sa ma snažil ochrániť, prijmem svoj trest. Prihovorila som sa mu v myšlienkach.

Je mi to ľúto, prepáč mi.

V pohode. Nervózne som si zahryzla do vnútorného líca.

Si odvážna, dušička moja. Jemne som sa naňho usmiala, keď dom začula jeho odpoveď.

„Poriadok v tomto prípade vykonáme my podľa vašich zákonov. Ako možno niektorí viete toto dievča utieklo od vášho kráľa a tým porušilo hneď niekoľko zákonov. V presnom znení," odmlčala sa a chladne na mňa pozrela, bez štipky zľutovania, „Neposlúchnutie nariadenia korunného princa či kráľa, Porušenie kráľovskej zmluvy o, ktorej bola osoba informovaná a dobre ju poznala, Ohrozenie kráľa alebo následníka trónu a Pokus o oddelenie duší, ktoré sám osud spojil."

Netušila som, že až toľko porušených zákonov mám na svedomí. Pozrela som sa na ľudí sediacich v laviciach. Väčšina sa tvárila neutrálne, na iných bolo vidieť, že sa asi veľmi tešia na nadchádzajúce divadlo, v iných som videla ľútosť.

„Ela Melanie, máš námietky voči týmto obvineniam?" spýtala sa ma nahlas.

„Nie, nemám," snažila som sa o pevný hlas ale na konci mi aj tak zlyhal.

„Vtom prípade, kráľ Augustín očistíme vašu manželku od hriechov spáchaných voči naším vysoko cteným zákonom," oznámila Austinovi a pokynula jednej upírke, ktorá držala tácku. Len som bezmocne kľačala na zemi a čakala na to čo sa má stať. Cítila som ako si Austin čupol za mňa a pevne ma objal okolo pása.

Som s tebou, dušička. Ľúbim ťa a sľubujem, že to nebude dlho trvať. To dáš. Povzbudzoval ma v myšlienkach.

Okolo nás sa zhŕkli všetky upírky v čiernych plášťoch a zakryli tak ostatným výhľad.

Blonďavá si kľakla na jeden schod a chytila ma za pravú ruku. Austin mi rýchlo chytil ľavú a pritlačil mi ju na brucho.

Odovzdane som sa pozerala ako chytila niečo ako prsteň s okrúhlou pečaťou Austinovho rodu a zároveň erbom tohto kráľovstva. Na chvíľu mi pustila ruku a švihla rukou okolo prsteňa, razom sa rozpálil do oranžova a mne sa už vtedy mimovoľne natlačili slzy do očí.

Rýchlo som odvrátila hlavu smerom k Austinovy pritláčajúc sa na jeho hruď v snahe nájsť bezpečie. Jemne mi chytil aj hlavu.

A zrazu sa kov prsteňa dotkol jemnej pokožky na mojom predlaktí. Zvreskla som od toľkej agónie, ktorú mi spôsoboval skoro rovnaký predmet ako mal Austin na ruke. Môj krik neutíchal a snažila som sa všemožne dostať svoju ruku zo zovretia tej upírky. Cítila som aj to ako veľmi sa Austinovy nepáči čo sa so mnou deje.

Konečne po dlhých sekundách odtiahla pečať od mojej pokožky, ale bolesť sa veľmi nezmiernila. Zhlboka som dýchala a snažila sa nevnímať zápach spáleného mäsa. Spomedzi pier mi vyšiel vzlyk a ticho som zašepkala Austinove meno. V tú chvíľu mi bolo jedno že to počuje celá sála, vďaka ich vylepšenému sluchu.

„Čššš, som pri tebe, zvládla si to. Neplač," šepkal mi sotva počuteľne do ucha. Rukou mi zotrel slzy z líc a pobozkal ma na líce. Vďakabohu za vode odolný make-up. Pomyslela som si sarkasticky. Nejaká upírka mi upravila šaty a plášť, problém bol v tom že Austin sa musel vzdialiť.

„Vaša princezná je opäť čistá ako biela ruža," vyhlásila blonďavá, keď sa kruh okolo mňa rozostúpil. Austin opäť stál tam kde predtým a mnou sem tam otriasol slabý vzlyk. Bolela ma ruka ako nič nikdy pred tým. A za chvíľku som sa musela pripraviť na ďalšiu dávku bolesti.

Austin mi pomohol postaviť sa a to mu už podávali zdobenú dýku a skkenený kalich s červenými ružami. Podoprel ma a rýchlosťou, ktorú som nemohla zachytiť. Zaštípalo to ale v porovnaní s tepavou bolesťou v druhej ruke to nebolo nič. Pokrčila som dlaň a nechala krv stiecť do kalicha, Austin priložil pohár ku svojím perám a vypil celý jeho obsah. Následne mi venoval krvavý bozk na pery. Položil pohár na tácku ale dýku nevrátil. Porezal si dlaň a chytil ma za ruku. Nebola som jediná, ktorá zalapala po dychu. Za tento skutok si zaslúžil prekvapený nádych od upírov z aristokracie. A ja som za chvíľu pochopila prečo.

Moje zranenia sa začali hojiť a prestávali bolieť. Austin niečo rýchlo vyslovil v upírom jazyku a po spálenine zostala len červenkastá jazva. Usmiala som sa naňho a obaja sme sa posadili na tróny za nami.

„Ela Melanie, sľubuješ že sa staneš princeznou kráľa Európy a keď dosiahneš vek sto rokov staneš sa kráľovnou?"

„Sľubujem," povedala som a očkom sa pozrela na Austina, ktorý mi stále stískal prsty vo svojej ruke.

„Sľubuješ, že privedieš na svet následníka trónu a budeš ho vychovávať tak aby bol raz pripravený na post kráľa?"

„Sľubujem," povedala som, aj keď tejto časti som sa najviac desila.

„Sľubuješ, že budeš podporovať kráľa pri každom jeho rozhodnutí?"

„Sľubujem," povedala som nahlas.

Blonďavá upírka zobrala s podnosu zlatú korunku, pripomínajúcu venček, so striebornými ružami a pomaly mi ju nasadila na hlavu.

„Predstavujem vám princeznú Elu Melanie," vyhlásila upírka a pripojila sa k svojim spoločníčkam. Upír za upírom sa ukláňali a tlieskali.

„Nech žije náš kráľ! Nech žije naša princezná! Nech žije kráľovský pár! Sláva kráľovi a princeznej!" kričali kým my sme tu len sedeli.

Obaja sme vedeli, že to najťažšie nás ešte len čaká. No i tak si chceme ešte užiť tento deň kým neskončí.

Už somnebola len predurčenou kráľa. Odteraz už som princeznou zaľúbenou do kráľa.