„Ty si mi neodpovedala. Ani ja ti neodpoviem." žmurkol na mňa a odišiel.

V noci sa mi už nič nesnívalo za čo som neskutočne vďačná. Ráno som sa zobudila vyspatá a plná novej energie. Vážne som musela byť poriadne unavená. Takto dobre som sa v živote nevyspala.

Do kelu koľko je hodín!? Odrazu som si spomenula že o pol deviatej mám byť dole. Z ručičkových hodín visiacich na stene som rozoznala že je osem hodín a päť minút. Do kelu prečo ja vždy zaspím. Vystrelila som z postele ako raketa.

Rýchlo som sa osprchovala a umyla si zuby. ,,Toto snáď nie je možné'' šomrala som si so zubnou kefkou v ústach zatiaľ čo som si rozčesávala vlasy.

Rýchlo som si vytiahla z komody prvé čo mi padlo pod ruku. Boli to biele trojštvrťové legíny a dlhšie ružové tričko z Hallo Kitty. Naozaj super lepšie som si ani nemohla vybrať. Každý koho stretnem si bude myslieť že som šibnutá.

Rýchlo som si ešte obula čierne sandále s bielymi kvietkami. Zostáva mi ešte päť minút ak budem bežať stihnem to.

Vybehla som na chodbu. Rada by som sa tu ešte poobzerala ale nemám čas. Bežala som dole schodmi čo mi nohy stačili. Nechcela som prepásť celý deň v izbe ako včera.

Konečne som zoskočila z posledného mramorového schodu. „Dobré ránko Ela! Robíš si rannú rozcvičku?" zavolá ma Sisi s úsmevom na tvári.

„Nie iba som zaspala. Zobudila som sa približne pred 25 minútami" usmiala som sa pri pomyslení na to ako som sa ponáhľala a aj tak tu ešte nikto okrem Sisi nebol.

„Sisi možno by si mala začať zaspávať aby si na mňa čakala keď pôjdeš dolu." zo schodov sa ozval Alex. Za ním stálo ešte sedem ľudí. Luke, Beatris, Austin blonďavý a zeleno oký chlapec, dievča s čiernymi vlasmi a posledné bolo dievča s kučeravými vlasmi.

„Ahoj ja som Sára" podišla ku mne. Mala čierne dlhé vlasy asi po pás a zaujímavé žlto-zelené oči.

„Ahoj. Som Ela" usmiala som sa na Sáru. Vyzerala byť milá a priateľská ale nie až tak ako Sisi ktorá je stále veselá. Sára je skôr taký ten stred.

„Toto je Jasmin." Ukázala na štíhlu nízku černošku s kučeravými tmavo-hnedými vlasmi podobne dlhými ako má Sára. Jasmin malo trnkové oči. Ktoré jej dodávali na kráse.

„Beatris už poznáš" povie Sára a ja prikývnem. Zlatovlasé dievča sa na mňa milo usmeje a v jej zelených veľkých kukadlách tancujú malé iskričky. Tvárou sa úplne podobá E.T. mimozemšťanovi. Úsmev jej srdečne oplatím.

„Toto je..." ukáže na blonďáka so zelenými očami a dlhými vlasmi zopnutými v cope.

„Ja som Dávid a toto je Sebastián" Dávid buchol Sebastiána rukou do pleca. Sebastian mal čierne vlasy a podobné oči ako Dávid iba o trošku tmavšie.

„Rada vás všetkých poznávam" placho som sa na nich usmiala.

„Poď ďalej od tých schodov. Stačí že s nimi musíte chodiť dole." Austin mi položil ruku medzi lopatky. A popostrčil ma smerom k dverám. Ale prečo? Čo sa tam také strašné môže skrývať keď pri tom nemôžeme byť ani na kilometer.

„Rozdelíme sa na tri skupiny. Aby sme príliš nepútali na chodbe pozornosť. Nechceme predsa aby za nami začali behať profesori. Či niečo nevyvádzame." uchechtol sa Sebastian.

Rozdelili sme sa tak ako nám Sebastian povedal. Ja som bola v skupine s Austinom, Lukom a Sárou. Sisi s Alexom sa idú sami niekde poprechádzať a Dávid, Sebastián, Beatris a Jasmin idú Beatris poukazovať školu tak ako aj mne. Keďže sme tu nové.

„Poďme sa naraňajkovať som hladná" zamrnčala Sára. Až teraz som si spomenul že potrebujem aj jesť. Naposledy som včera raňajkovala. Na súhlas mi zaškvŕkalo v bruchu. Rýchlo som si ho chytila oboma rukami. Cítila som ako mi červeň vstúpila do líc.

„Dobre poďme" súhlasil Luke. Keď Luke chytil Sáru okolo pásu všimla som si že je na ňom niečo iné. V jeho hnedých vlasoch svietil sýto červený prameň a aj v Sáriných čiernych zopnutých v cope. Vážne tu rozprávam o farbe vlasov keď má Luke asi frajerku?

Očkom som pozrela na Austina ktorý sa uprene pozeral dopredu. Jeho sýto modrý prameň bol výraznejší ako včera alebo sa mi to iba zdá? Áno to sa mi určite musí zdať. Musím sa pozrieť či majú aj ostatný chalani taký prameň vlasov.

Ak by mali. Mohlo by to nejako súvisieť s tým čo sa tu deje alebo to majú lebo sa im to páči. „Austin?" spýtala som sa po tichu. Nechcela som aby to Luke alebo Sára počuli.

„Áno?" povedal s nadvihnutým obočím. Netváril sa príliš nadšene že som sa ho na niečo spýtala. Asi nad niečím rozmýšľal.

„Luke a Sára sú spolu?" Jasné že sú spolu však sa na nich pozri Ela. Práve sa "nenápadne" pobozkali! Fakt žiarlim na svojho brata? Ešte sa mi nestalo že by som žiarlila. Nežiarlim na to že má niekoho ale na to že niekoho takého našiel. Čo ja stále nie.

Austin sa mi pozrel do očí s výrazom ktorý sa ma pýtal či som slepá. „Áno sú spolu už rok. Čo je ti žiarliš? Prepáč ale tváriš sa divne."

Chvíľu mi trvalo kým som si uvedomila čo povedal. „Nie to určite nie" zaklamala som hoci som vedela že áno.

Luke má osemnásť nevidela som ho šesť rokov. Čo som si myslela že sa nič nezmení?

„Nevypadáš príliš vystrašená z toho čo som ti včera povedal. Ostatné baby to zvládali ťažko." oznámil Austin s úsmevom.

„Ako ťažko?" zamerala som naň ho pozornosť. Však čo by som mala tu robiť pobehovať po škole ako zmyslov zbavená.

„Poviem ti to v jedálni. Ach prečo som ja nedržal jazyk za zubami" vydýchol. No nemyslel to vážne v jeho očiach bolo vidieť pobavenie.

Prišli sme k veľkým dreveným dverám. Luke ich otvoril. Nechal prejsť prvú Sáru. Obaja prešli a Austin zase pridržal dvere mne.
„Ďakujem" poďakovala som ticho.

Miestnosť bola obrovská. Bolo tu veľa okrúhlych stolov. Väčších aj menších s rôznym počtom stoličiek. V pravom zadnom rohu bol barový pult a za ním milo vyzerajúca postaršia pani. Austin ma ťahal rovno za ňou. Ale znovu sa ma dotkol cez tričko. Prečo sa ma nechce dotknúť.

„Dobré ráno Marry." pozdravil. Žiarivo sa usmial na tetu. Ktorá sa volala Marry.

„Dobré ráno" pozdravila som ju aj ja. Marry mala hnedé krátke vlasy a nízku postavu. Ledva ju bolo za vysokým pultom vidieť.

„Dobré ráno. Austin už si si konečne niekoho našiel?" usmiala sa naň ho.

„Nie ona je iba kamarátka. Má so mnou tancovať." pokrútil hlavou s úsmevom.

„Ako sa voláš?" Marry sa tvárila že Austina nepočula. A celú svoju pozornosť zamerala na mňa.

„Volám sa Ela Adams" usmiala som sa. Marry si ma celú premerala akoby neverila že sa tak volám.

„Volá sa Ela-Melanie Adams." ujal sa slova Austin. Strelila som po ňom vražedný pohľad. Nemám rada keď ma volajú Melanie.

Pozrela som sa na Marry ktorá sa tvárila ako keby nemohla uveriť vlastným ušiam. Austin ju prebodol pohľadom takže sa hneď usmiala.

„Čo si dáte?" spýtala sa. Jej hlas už neznel tak ako predtým. Bol chrapľavý.

„Štyri Croissanty. Dva jahodové a dva čokoládové a k nim dva ovocné čaje. Poprosím." povedal.
Pozrel sa na mňa s úsmevom. On vybral za mňa. Zamračila som sa.

Marry nám podala šálky čaju a štyri Croissanty na dvoch tanieroch. Sadli sme si k jednému malému stolíku pri okne.

„Čo si jej urobil?" zamračila som sa.

„Skoro nič. A jedz tie rožky. Si hladná takže ja budem rozprávať ty budeš počúvať a jesť rozumieš?" Iba som prikývla na znak súhlasu.

„Sisi odpadla hneď ako jej to Alex povedal. Možno bola chyba v tom že jej ukázal svoju druhú podobu.
Vieš čo som ti povedal o tom vzťahu. Keď sa jej Alex snažil pomôcť dotkol sa jej a puto vzniklo.

Sára tá to niesla ťažko. Naozaj veľmi ťažko. Myslela si že sa zbláznila a chcela sa zabiť. Luke jej v tom zabraňoval do doby kým to neprijala. Puto vzniklo v dosť nezvyčajnej atmosfére. Tvoj brat sa jej dotkol holou rukou keď skočila z balkóna. Zachránil ju.

Jasmin tá sa od všetkých izolovala a triasla sa vždy keď sa k nej niekto priblížil. Ona to hneď po tebe zvládla najlepšie. Dávid sa nemohol pozerať na to že sa ho bojí a jediný z nás s ňou vytvoril puto úmyselne.

Beatris tá to vie dávno. Už od narodenia. Myslí si že nevieme že ona nie je výnimočná." pozrel sa na mňa. Prvý krát si odhryzol z rožteka.

„Luke je z vášho sveta?" Ako môže byť Luke taký ako oni keď ja nie som.

„Áno je taký ako tvoja mama. Ty si po nej síce zdedila výzor ale tvoj brat po nej zdedil dušu. Ty si iba výnimočná ako všetci neobyčajný ľudia." akoby vytušil aj druhú otázku v mojej mysli a rovno ju povedal. Toto je čudné.

„Ako funguje to puto?" spýtala som sa. Vznikne tak že sa niekoho chlapec dotkne alebo čo.

„Chalani cítia ktorá je tá pravá. Ale môžu sa zmýliť. Iba jediná na celom svete je pre neho súdená. Keď sa dotkne nejakého iného dievčaťa nič sa nestane. Aby sa vytvorilo musí sa jej dotknúť tak aby medzi jej rukou a jeho rukou nebola látka."

Tak preto sa ma nechce dotknúť.
„Preto sa ma nechceš dotknúť." vyletelo zo mňa. Toto na sebe neznášam keď niečo poviem hneď ako si na to pomyslím.

„Vnímavá. Áno je to preto. A nie že by som sa ťa nechcel dotknúť ale nechcem ťa vystaviť nebezpečenstvu" Austinova tvár bola vážna.

Takže on si myslí že ja som tá pravá? Toto nie. Nie ja chcem normálni život. Toto sa dobre poslúchalo ale nechcela som byť toho súčasťou.

Prudko som odsunula stoličku a rozbehla sa k dverám. Nie ja nechcem byť ako oni nie. Chcem si sama vybrať aký je môj osud.

Prudko som otvorila dvere. V tú chvíľu som si uvedomila hneď tri veci.
Prvá zrazila som naštvanú Dominiku.
Druhá Dominika nie je obyčajná tak ako som si myslela.
Tretia bojím sa týchto ľudí. Vybrala som si tú istú cestu ako Jasmin.
Vôbec to neznášam lepšie ako ostatný.

---------------------------------------------
Ahoj

Tak ďalšia časť je na svete. Je trošku dlhšia ako ostatné. Bez poznámky autora má 1664 slov. Je to zatiaľ najdlhšia kapitola akú som kedy napísala.

Ďalšia časť bude približne o dva týždne. Idem preč a nebudem mať wifi.

Merci sa všetky vote, komentáre, prečítania a follow.

Vaša Miška