Kapitola 3.
Heya Fellas!!!
Welcome in third part from my favorite RPG -> Lucky Dice!!
I love it sooo much, so I hope you'll like it too...
I know.. It is maybe boring now, But I promise i'll get action!!!
Hope you enjoy it and give it some stars and eyes 😇😇
Feathure: KlayKuchiki
Cítila som sa trochu unavená. Našla som obývačke jedno okno ktoré malo parapetu ako takú posteľ. Usmiala som sa a dala si tam vankúš. Ľahla som si a vdychovala vôňu povliečky. Netrvalo dlho do kým som zaspala.
Vešel jsem dovnitř a jen jeho pohled mi rozklepal kolena. Kdo by se ho taky nebál. Velký, chlupatý, obrovské rohy a žluté, pronikavé oči s úzkou zorničkou. ,,Z-Zdravím, Šéfe..," Ďábel si vyndal doutník z pusy a típnul ho do popelníku, až to zasyčelo.
,,Kdo je ta holka?" zeptal se narovinu, až mi zaskočila slina. ,,Uhh... nikdo, kdo by vás ohrožoval, pane," řekl jsem, jak jsem se snažil zachovat ledový klid. ,,Ptám se.. KDO. JE. TA. HOLKA!" zvýšil hlas. Ruka s tácem se mi rozklepala, až sklenička s ginem spadla na zem a roztříštila se. ,,N-Našel jsem ji.. je moc.. milá...," řekl jsem potichu a začal sbírat střepy. Chvíli bylo ticho, které bylo protnuto ranou do stolu, až jsem se lekl a řízl jsem se do ruky o ostrý střep. Sykl jsem a chytil se za dlaň, ze které mi chrčela krev. ,,Pokud ta holka nebude užitečná, zabiju ji. A teď vypadni!" Doklidil jsem střepy a vrátil se do svého bytu. No.. tak to šlo dobře, že? uchechtl jsem se. Pohlédl jsem k oknu a všiml si, že Achi usnula.
Nevedela som ako dlho som spala ale nebolo to dlho. Vonku bolo ešte vidno. Zívla som si a všimla som že som mala cez seba prehodenu ovčiu vlnu. Posadila som sa a po obzerala sa okolo seba. Môj pohľad sa stretol s tým jeho pohľadom. Jemne som sa začervenala.
Vzbudila se a všimla si mě. Když se mi podívala do očí, trošku se začervenala, ale pak ji pohled padl na to, jak jsem se držel za stále poraněnou dlaň.
,, Čo sa ti stalo?" spýtala som sa a Dice uhol pohľadom. Postavila som sa a prešla ku nemu. Zobrala som jeho ruku do svojích a pozrela sa na zranenie. Po dlani sa mu rynula dlhý pás ktorom bol väčší kúsok skla. Stale mu z toho tiekla krv. ,, Kde máš lekárničku?"
Uhnul jsem pohledem, když se mě zeptala, co se mi stalo. Vzala si moji ruku do svých a podívala se na zranění, které by způsobila ta blbá sklenička. Stále to krvácelo a v ráně byl zaražen větší kousek skla. Zeptala se, kde mám lékarničku. ,,Myslím, že v koupelně ve skříňce nad zrcadlem. Koupelna je napravo..,"
Iba som prikývla a išla pre ňu. Hned som ju našla, ale nikde som nenašla dezinfekciu. A to bol menší problém. A nemal tu ani nič také z čoho by som to mohla vyrobiť. ,, Sakra!" zanádavala som a myslím že to bolo aj trocha počuť. Vrátila som sa ku Dicovi a znova si zobrala do rúk tu jeho.
Mezitím, co odešla pro lekarničku, jsem si sedl na parapet okna, kde předtím Achi spala. V dlani mi cukalo a tepalo a mezi prsty mi odkapávala čerstvá krev na plovoucí podlahu. Zaslechl jsem ji zanadávat, ale následně se vrátila a znovu si vzala moji ruku do těch svých.
Zobrala som pinzetu a chytila do nej sklo. Rýchlosti som ju vybrala a počula ako sykol. Stiahla som uši do zadu.,, Prepáč." šepla som po tichu. Ešte raz som sa pozrela do lekárničky a uvidela tam pár listou žihľavy a flašku s liečivymi mineralmi. ,, Drž si to aby ti moc odtiaľ netiekla krv." usmiala som sa a priniesla si misku.
Sykl jsem bolestí, když mi z rány vytáhla sklo. Omluvila se, ale na to jsem se jenom mírně usmál. Řekla mi, ať si to nějak přidržím, aby z toho moc netekla krev, ale ono to moc nešlo. Usmála se a přinesla si misku a se zvednutým obočím jsem se díval, co jde dělat.
Obsah flaštičky som tam vyliala a vyschnuté listy ale aj tak stale prhlave som rozdrvila a dala tam. Rozdrvene listy sa rozpustili a voda dostala zelený nádych. Zobrala som si vatu ktorú som do tej vody namočila a potom s ňou prešla po tej rane. Dice chcel s ňou trhnuť ale až moc pevne som mu ju držala. ,,Ja viem že to štipe ale nedostane sa ti tam infekcia."
Tak ať na to zapomene! To si na ruku nedám! Chtěl jsem trhnout rukou, ale na svou velikost ji držela moc pevně. Povzdbudivě se na mě usmála a její úsměv mě vykolejil tak, že jsem si nechal dát dezinfekci. Jakmile se vata v ní namočená dotkla zraněné dlaně, zatnul jsem pěst tak, až mi zbělely klouby. Zuby jsem měl zatnuté a svaly nehorázně napnuté, ale nechtěl jsem dát najevo bolest.
Pobavene som sa na neho pozrela. Dokončila som svoju prácu a konečne pustila jeho ruku. ,, Bolo to až také zlé?" spýtala som sa stale pobavenym hlasom a Dice si urazene odfrkol. Potlačila som chuť sa smiať a vodu som vyliala spať do flaštičky.
Pobaveně se na mě dívala a když dokončila svoji práci, moji ruku pustila. Když si mě dobírala, uraženě jsem si odfrkl. Zbylou dezinfekci přelila zpět do lahvičky. Nakonec vzala obvaz a dlaň mi s ním zavázala. ,,Ptala ses, co se stalo..," Vzhlédla a zalesklo se jí v očích. ,,Rozbil jsem skleničku," uchechtl jsem se.
,, To sa stáva." usmiala som sa a skovala lekárničku. Dice sa na mňa pozrel takým skumavym pohľadom. ,, Deje sa niečo Dicy?" spýtala som sa a dala hlavu na bok.
,,Umm... ne, nic se neděje," odvrátil jsem pohled a tváře se mi zbarvily do červena. Rozpačitě jsem se podrbal za krkem a začal si mnout klouby na rukou. To dělám vždy, když jsem v rozpacích.
Ticho prerušilo zaškrkanie brucha ktoré patrilo mne. Stuhla som a začala sa veľmi červenať. Dice sa znova pozrel na mňa a uškrnul sa. Bože toto je tak trápne.
Ticho, které mezi námi panovalo, bylo přerušeno hlasitým zakručením žaludku. Uchechtl jsem se a vstal. ,,Máš hlad, co?" celá červená přikývla. ,,Tak pojď se mnou do kuchyně a něco uvaříme, co říkáš?"
Viac som začervenala a iba znova prikývla. Tento raz sa on na mňa pobavene pozrel. Bruchu som cítila jemné šteklienie. Vošli sme spolu do kuchyne pričom mi rozostrapatil ofinu. Pri práci sa ma začal vypytovať na môj svet.
Zatímco jsme něco zatím nepojmenovaného kuchtili, začal jsem se vyptávat na její svět. ,,Jak to u vás vlastně vypadá??"
Zastala som s nožom pri krajani a stiahla uši do zadu. ,, Náš svet? No vypadato to tak že bude u nás prebiehať tretia svetová vojna. Nie je to svet kde by si chcel žiť." povzdychla som si a pokračovala krajani mrkve. Dice sa ma začal vypytovať na to vojnu a ako som myslela že tretia
,,Třetí?" zvedl jsem jedno obočí. ,,To jako, že jich u vás bylo více?" Achi se stáhnutýma ušima přikývla.
,, Prvá vojna sa odohrala pred sto rokmi ale ta sa nás netykala. Druhá vojna sa odohrala o päťdesiat možno viac alebo menej rokov neskôr. A tretiu vojnu sa snažia vyvolať ľudia zo z kontinentu ktorého pochádzam. Pri tejto by určite zmizlo cele ľudstvo." povzdychla som si a pozrela sa na Dica ktorý si išiel práve zarezat do prsta kvôli nepozornosti. Hneď som mu nôž zobrala ruky práve čas.
Jak jsem ji poslouchal, místo zeleniny jsem málem nakrájel svůj prst, ale Achi mi nůž sebrala v tu pravou chvíli. Nevím proč, ale jakmile se její prsty dotkly mé kůže, v břiše jsem ucítil neznámý pocit. Začervenal jsem se a omluvně se usmál. ,,Heh, promiň, "
,, Trdlo." zasmiala som sa a prehrabla si ofinu do zadu aby mi nezavadzala. Dokrajala som za Dica všetku zeleninu a jeho poslala si sadnúť. Ešte by si ublížil. Zeleninu som hodila do hrnca s vodou a dochutila ju koreninami a nechala ju variť.
Když mě nazvala trdlem, vyplázl jsem na ni špičku jazyka, ale neodporoval jsem a šel si sednout. Koukal jsem na ni a povzdechl si. Co je to za emoci, kterou pociťuji zrovna teď? Byl jsem ze svého chování více než zmaten. Achi nechala zeleninu a kořením vařit v hrnci a sedla si naproti mě.
,, Ako si sa dostal k tejto práci?" jemne som sa na neho usmiala a znova som si prehrabla ofinu do zadu. Chcela som o ňom vedieť troška viac. Chcela som dozvedieť čo sa stalo s jeho rodinou ale vedela som že mi nič o nej nepovie.
Zarazil jsem se, když se zeptala, jak jsem se dostal k práci v Casinu. Překvapeně jsem zamrkal a následně si povzdechl. ,,Pracuju tu od svých deseti let..," Achi se zakuckala a musela přehltnout. ,,Je to dlouhý příběh..,"
,, Nebudem sa ta pýtať čo sa udialo, viem že je to dosť osobná a citlivá vec." nevinné som na neho usmiala a Dice sa na mňa vďačne pozrel. Išla som skontrolovať polievku. Pekne voňala ale nechala som ju ešte variť
,,Ďekuji, že mě nenutíš..," podíval jsem se na ni vděčně. ,,Až budu připravený, řeknu ti to..," Je pravda, že nejsem připravený mluvit o své ztrátě.. Achi se na mě s pochopením podívala a nakonec jsem se mírně, ale unaveně usmál.
Polievka sa dovarila a ja som sa nám naložila. Pustili sme sa do polievky. Dice vypadal že sa mu polievka chutila. Ako sme dojedli, poslala som Dica aby si išiel pospať. Bolo na ňom vidno že sa niekde zloží a zaspi. Ja som zatiaľ poumyvala riad a schovala ho. Ľahla som si znova na okne a oprela sa o stenu. Dívala som na hviezdy ale zaspala som.
Polévka, kterou Achi uvařila byla vynikající! Chtěl jsem ji pomoct umýt nádobí, ale svižným krokem mě poslala do postele. Heh.. má hodně podobnou povahu jako měla moje starší sestra.. Již převlečený jsem na chvíli usnul, ale vzbudilo mě mumlání. Vstal jsem tedy a uviděl Achi, jak se ze spaní třese a tečou ji slzy.
,,Achi, Achi.. vstávej..,"
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro