,,Hej ségra! Ten čitateľský čo máme robiť. Sprav mi ho! Mne sa knihy nechcú čítať. Je to strata času." Lily vbehla do sestrinej izby ktorá si kreslila pri svojom stole.

V izbe bola tma ktorú naša Lola veľmi zbožňovala. Ako aj samotu. 

,,To je tvoja úloha, ty si ju sprav!"  odvrkla jej sestra. Odvtedy čo zistila, že ju blondína využíva prestala jej hocijako pomáhať.

Keď sa dvere zabuchli z poriadnym tresknutím, dievča si dalo slúchadlá do uší odkiaľ bola počuť nijaká hudba, ktorá som tu už veľa krát počúval.

Potichu som prešiel za ňu a pozrel som si čo kreslí.

No to mi vybilo dych.

Bol tam chlapec, teenager. Ako stojí pri drevenej kolíske a pozerá sa na malé pármesačné dieťa. Čierne skinny jeansy a taktiež čierne tričko obťahovali jeho telo. Jeho vlasy boli gaštanové pričom sa točili do kučier. Do tváre mu vidieť nebolo no na to slúžil obrázok  na ďalšom papieri. Ostrá čeľusť, smaragdové oči, úsmev na perách odhaľujúci jeho jamky.

To som bol ja.

Pamätá si ma.