Keď prišla zo školy v izbe bolo svetlo.

Lola tašku hodila na zem a rýchlo bežala zastrieť žalúzie aby v izbe zavládla tma.

Vyšiel som z tieňa a pozeral na ňu. Čakal som kým ma spozorovala čo sa stalo hneď vďaka môjmu odrazu v okne. Otočila sa a pohľadom ma skenovala.

,,Si tu. Nie som blázon " povedala vetu podobnej čo včera.

,,Nikdy si nebola blázon. Si len dievča ktoré som si vybral."

,,Prečo si si ma vybral? "

,,Si iná ako ostatné"

,,Ďakujem" priblížil som sa ku nej. Pozerala mi do očí. Mal som chuť ju pobozkať no nič by z toho nebolo lebo som duch.

Len tieň.

Len tieň čo ju neskutočne miluje.

Tieň čo ju prinúti sa doňho zamilovať.