Grimmauldovo námestie 12, 29. februára 1996

Dnešok bol posledným februárovým dňom a Weasleyovci ho spolu s Tonskovou a Remusom trávili u Siriusa, aby nebol celkom sám. Najmä Remus tu býval skoro stále, pretože tak, ako jemu chýbal Sirius, aj on chýbal Siriusovi. Potrebovali sa a mohli byť obaja radi, že je všetko ako-tak v poriadku, aj ked popravde ešte ani zďaleka nebolo všetko v poriadku.

Bill sa rozhodol urobiť týždňové voľno, ktoré sa mu začalo práve včera, v stredu. Mama mu neustále dohovárala, či už osobne alebo v listoch, aby sa skontaktoval s nejakými ľuďmi na ministrestve a začal pracovať tu, doma, v Anglicku. Predsa len Molly sa vôbec nepáčilo, že teraz, keď sa jej sen o Billovom dievčati (akože) splnil, že sa tí dvaja skoro vôbec nevidia a netrávia spolu čas. No Nyphadora bola taktiež vyťažená, aj napriek tomu, že pracovala v Anglicku. Situácia v čarodejníckom svete nebola ani zďaleka ľahká a ona ako aurorka mala práce až nad hlavu.

Všetci pospolu sedeli za jedálnym stolom, avšak už bolo dávno poobede, keď sa takto zhromaždili. Potrebovali totiž dačo prejednať. Rozprávali sa o Harrym, o tom, aké je nebezpečné pre neho, aby bol teraz na Rokforte. Už to bude rok, čo Voldemort povstal a ako čas plynul, získaval si na svoju stranu čoraz viac ľudí.

„Pre Harryho nie je bezpečné, aby bol teraz na Rokforte. Ani sám Dumbledore ho neochráni pred Voldemortovou mysľou, s ktorou sa zahráva s tou Harryho," vravel Sirius a znel riadne nahnevane. Pre bezpečie svojho krstnéop syna by pokojne zomrel, smrti sa nebál, bál sa o Harryho život, o jeho bezpečie, pokoj.

„Dumbledore robí všetko pre to, aby sa Harry tých vniknutí do mysle zbavil," oponoval mu Remus a bol jediným z prítomných, ktorý sa skutočne nebál Siriusovi protirečiť, aj keby si mysleli ktoviečo.

„Tými trápnymi a nefunkčnými hodinami s mastnou gebuľou?" nasilu sa zasmial a tváril sa nanajvýš znechutene.

„Sirius," zahriakol ho, avšak Tichošľap si z jeho slov vôbec nič nerobil. Neveril Snapovi a jeho dôvera voči Dumbledorovi tiež výrazne klesla.

Bill chytil za ruku svoju falošnú frajerku a mierne ustráchane pozrel na Siriusa, Remusa a následne na svojich rodičov. „Som si dobre vedomý toho, aká je pre Harryho situácia nebezpečná, ale je si v tejto miestnosti niekto vedomý, že ide aj o život mojich súrodencov? Verím, že to zvládne, že tlak Toho-čo-ho-netreba-menovať prekoná a nenechá sa ním oblbnúť, ale... Čo ak? Čo ak sa mu Veď-viete-kto votrie do mysle natoľko, že ublíži Ronovi, Ginny, alebo hocikomu inému?

Tonksová ho pohladila po líci, no toto nebolo prejavom ich falošného vzťahu, práve naopak, chcela ho dajako povzbudiť, chápala ho, bolo jej ho ľúto. „Všetko bude v poriadku," vyhlásila rozhodne a svoje slová určila všetkým, nielen Billovi. „Harry prekonal mnoho vecí, a Ron či ostatní spolu s ním. Ani Veď-Viete-Kto nie je všemocný, aj ked by sa mohlo zdať, že je. Všetci aurori spolu so mnou pracujú na tom, aby sme sa zbavili smrťožrútov, ktorí boli na slobode už od čias jeho pádu a teraz sa snažíme polapiť aj tých, ktorí utiekli z Azkabanu. Netreba šíriť ešte väčšiu paniku," dopovedala a za jej slová sa ju Bill chystal pobozkať na líce, no Tonksová sa nečakane otočila čelom k nemu a namiesto líca ju pobozkal priamo na pery. Molly bola čisto vo svojom živle a Dora sa mierne zapýrila, no u jedného z prítomných sa objavilo akési bodanie pri srdci.

„Si úžasná," usmial sa na ňu a spoločne pôsobili naozaj sladko, no medzi nimi sa nič nezmenilo. Stále bol ich vzťah iba na úrovni najlepšieho priateľstva, nič viac.

„Ja viem," žmurkla na neho a iste, že by Nymphadora Tonksová Nymphadorou Tonksovou, keby na svojho falošného frajera nevyliala pohár s vodou, ktorý skončil rozbitý na stole. „Do peklaaa," zahrešila Dora, schytila do ruky prútik a už-už išla všetko napraviť, keď v tom nabehla k nej Molly s handrou v jednej ruke a so svojím vlastným prútikom v druhej a ponáhľala sa upratať všetko za ňu.

„Nechaj tak, zlatíčko, nechaj to na mňa," hovorila milo a pustila sa do utierania vody zo stola a taniera. Bill sa za ten všetok čas stihol vďaka kúzlu usušiť a už mu zostával len úsmev na perách z čistého pobavenia. Nyphadora bola prosto šikulka.

„Ach, som fakt hrozná," krútila hlavou, vstala a prešla ku Siriusovi. Neotočil sa. Možno preto, že ho Dora objala okolo krku, ako to robila rada, keď bola malá. Na Siriusovej tvári sa objavil úsmev, aký zvykol robiť za mlada. Nahla sa k jeho uchu a pošepkala mu: „Nezabúdam," usmiala sa a on bez toho, aby jej úsmev videl, opätoval ho.

...

„Všetko v poriadku, Remus?" spýtala sa Molly chudého zhrbeného muža, pričom jedine ten zostal spolu s matkou siedmich detí v kuchyni, ako na Vianoce zostal Bill.

„Ale áno, len sa blíži spln," odvetil trošku zamyslene. „No ty vyzeráš byť celkom spokojná," povedal jej a pokúsil sa na tvári vyčariť úsmev, avšak veľmi sa mu to nepodarilo.

„Bojím sa o deti," priznala automaticky. Nebolo treba nič skrývať. „Avšak áno, som spokojná. Bill konečne našiel dievča, ktoré je krásne, skvelé a jednoducho presne pre neho," hovorila zasnene. „Síce trochu nemotorné, ale Dorka je fantastické dievča, slušne vychované," chválila sa ňou, akoby to bola jej vlastná dcéra.

Remus na moment odvrátil zrak, schmatol pohár a nalial si doň studenú vodu. Napil sa, zhlboka sa nadýchol a rozhodol sa pokračovať v rozhovore. „Áno, to je pravda. Tonksová je skvelá," vravel o čosi menej nadšene, ako Molly, s miernou trpkosťou v tóne hlasu.

„A ty čo, Remus?" obrátila sa na neho a on mal veľmi zlý pocit, že sa táto konverzácia poberá smerom, ktorým by zrovna nemusela. Nemal ani štipku chuti rozprávať sa o sebe. „Kedy si nájdeš nejakú ženu?"

„Molly," oslovil ju prosebne, avšak ona sa nenechala. Mienila ho trošku potrápiť.

„Remus, pozri sa na seba. Si úžasný chlap. Najstarší tiež nie si. Máš obrovské srdce, ktoré by isto dokázalo milovať." Pravdepodobne už aj miluje, pomyslel si, len nie tú správnu ženu.

„Som škaredý, chudobný, a som monštrum. V mojom životne nie je pre lásku miesto. Nikdy nebolo. Od malička som bol obyčajným monštrom, môžem byť rád, že som si aspoň našiel zopár úžasných priateľov, no aj tých mi život zobral. Jednoducho láska nie je citom, ktorý by som ja mal pociťovať," nerád sa takto dakomu spovedal, ale cítil, že to už potreboval dať zo seba a že práve Molly bola tou osobou, ktorej sa vyspovedať mohol. Tá na neho dívala so smutnými očami.

„Nič z toho nie si," krútila hlavou na znak nesúhlasu. Myslela si presný opak. „To, že si vlkolakom, z teba ešte nerobí monštrum. Mal si priateľov už na Rokforte a teraz máš nás. Sirius ti ešte zostal aj napriek tomu, že ste boli na dlhý čas oddelení. Je len otázkou času, kedy aj do tvojho života zavíta láska a keď príde, nesmieš nechať dvere zatvorené, musíš ich otvoriť. Láska býva občas dosť zvláštna a komplikovaná, ale láska je život, láska je ten najhlbší cit, aký môže človek prejavovať. Nemôžeš sa mu brániť. Nemôžeš si predsa do konca života odopierať šťastie," pokúšala sa mu všemožnými spôsobmi prehovoriť do duše, avšak nevedno, či jej plán fungoval. Remus Lupin bol predsa odjakživa dosť tvrdohlavý, a čím starší bol, tým bola jeho tvrdohlavosť a kritickosť k sebe samému len horšia a horšia.

„Raz pochopíš, že nehovoríš pravdu, Molly," reagoval na jej slová presne tak, ako sa aj dalo očakávať, avšak Molly sa z jeho slov trápila. Chcela pre neho len to dobré, rovnako ako aj pre svoju rodinu a ostatných priateľov. Nechcela, aby sa trápil, no on očividne na svojom utrpení až lipel.

„A ty raz pochopíš, že klameš samému sebe a úplne zbytočne si odopieraš šťastie, ktoré máš možno aj pod nosom, ktovie," odvetila mu už trochu naštvane, pretože jej dochádzali nervy. Aj ona nejaké mala a boli na pokraji zrútenia sa.

„Keby som nebol vlkolakom, všetko by bolo ľahšie, to viem naisto. Nemusel by som si odopierať šťaštie až toľko. Veď ako by mohol byť niekto, hocikto, so mnou šťastný, keď by mu neprejstajne, každý mesiac, odo mňa hrozilo nebezpečenstvo? Chcem lásku, chcem ten pocit zažiť, ale v podstate som si už na samotu zvykol, prijal som ju ako svoju najlepšiu priateľku, ktorá mi neustále robí spoločnosť. Na druhú stranu mám aj dosť práce, ktorou ma zaúkoloval Dumbledore, takže sa rozhodne nenudím. A ako si už aj povedala, potom mám vás a aj prinavráteného Siriusa, čiže ja by som vlastne na lásku ani nemal voľný čas."

Molly sa zamračila a dala si ruky v bok. „Naozaj neuvažuješ racionálne, Remus Lupin, a to sa ti raz vypomstí. Zbytočne sa o to šťastie pripravuješ, hovorím ti a pamätaj na moje slová. Chcela som ti len dobre, stále chcem, ale nebudem ti hodiny a dni a neviem koľko ešte v kuse dohovárať, keď si nedáš vôbec povedať," vravela mierne urazene, a takto vždy hovorila, keď sa s Billom rozprávali o Tonksovej a on jej tvrdil, že sú len priatelia a on ju nechce ako niekoho viac. A to ešte ani len zďaleka netušila, a možno ani samotný Remus presne, že aj tento rozhovor medzi nimi bol v podstate o Tonksovej. „Premýšľaj nad tým, čo som ti vravela. Nechcem ti zle."

„Ja viem, že nie," sklonil hlavu a rukou sa oprel o kuchynskú linku, ktorá už dačo pamätala. Nejaký ten piatok tu už predsa len stála. Na nej sa pripravovalo veľa jedál, o tom nebolo žiadnych pochýb.

„Som už unavená, idem spať. Dobrú noc," Molly uzavrela danú kapitolu a Remus celkovo ukončil ich rozhovor vo chvíli, kedy jej tiež poprial dobrú noc a obaja sa pobrali do vlastných izbieb.

Čavees! Som späť z Prahy už od nedele a dokonca som ešte v ten deň stihla pre vás dokončiť túto kapču, takže dúfam, že sa páčila :) snáď sa tu nájde ešte aspoň 5 ľudí, čo to číta, díki mooc :D :D teším sa na vaše názory, ak sa mi teda rozhodnete dajaké aj napísať ;)