Lastúrový domček, 18. apríl 1998

Vojna už bola, dá sa povedať, že v plnom prúde. Smrťožrúti poctivo pracovali pre svojho pána, zabíjali na každom kroku a nerobili si ani len najmenšiu starosť so zahľadovaním stôp. Nepotrebovali nič skrývať. Moc, ktorú mal Voldemort v súčasnosti, buď ľudia s otvorenými ústami obdivovali alebo sa jej báli. Prípadne sa proti nej ešte snažili bojovať, ale takých ľudí bolo vskutku málo a ťažko sa získavali noví.

Jedinou nádejou bol Harry Potter. Odvážny chlapec, ktorého najväčšou slabosťou bola práve jeho odvaha. Voldemort ho mal pomaly prečítaného, a rovnako tak Smrťožrúti. Ďalšou jeho slabosťou bola láska. Či už k rodine, k priateľom, alebo tá romantická. Pre lásku ostal nažive, a pre lásku aj teraz bojoval.

Práve Harry spolu s jeho dvoma najlepšími priateľmi sa po útoku Smrťožrútov na svadbe Billa a Fleur vydali hľadať horcruxy - časti Voldemortovej duše. Nik o nich nič nevedel. Skrývali sa v lese, pri riekach, jazerách, v opustených oblastiach, ktoré Smrťožrúti už dávnejšie vyhladili. Vydali sa na samovražednú misiu, ktorá sa však ešte neskončila. Ani zďaleka nie.

Prešlo už pár dní odvtedy, čo sa v Lastúrovom domčeku umiestnenom na krásnej piesočnej pláži objavil drobný škriatok so starým pánom a mladučkou blondínkou, ktorý manželskému páru vlastniacemu tento pozemok povedal, že čoskoro sa vráti ešte s ďalšou posádkou ľudí. Bill a Fleur ničomu nerozumeli, až kým sa k ich domu nepremiestnil Harry, Ron a Hermiona spolu s Dobbym a škriatkom Griphookom. Dobby skonal krátko po premiestnení, keďže doňho stihla Bellatrix hodiť dýku skôr, ako sa stihli spoločne v skupinke celkom premiestniť preč z Malfoy Manoru.

Zlatá trojica Billovi a Fleur vysvetlila, na akú misiu sa vydali a čo všetko stihli za tých pár mesiacov dosiahnuť. Situácia v čarodejníckom svete sa neprestala zhoršovať, a tak každý jeden kladný okamih plný šťastia bol záchranným člnom z ponárajúcej sa lode.

„O pár dní budeme musieť ísť," povedal Harry počas raňajok.„Už i tak sme tu pridlho. Počkáme ešte pár dní, kým sa Ollivanderovi neprilepší, ale potom už budeme musieť ísť."

Hermiona sa pozrela na Rona a on jej pohľad opätoval. Obaja dobre vedeli, že má ich najlepší priateľ pravdu, ale ani jednému z nich sa nechcelo odchádzať. Keď trávili čas s Billom a Fleur, všetko sa zdalo aspoň trochu normálnejšie. Ron mal pri sebe svojho brata, rodinu, ktorú tak veľmi chcel vidieť. Práve od Billa vedel, že celá ich rodina je v poriadku, ak sa v tejto dobe vôbec dá byť v poriadku. I Harry bol za Ronove šťastie rád, pretože práve kvôli rodine sa takmer pohádali na smrť.

„Myslíte si, že viete, kde je ďalší horcrux?" spýtal sa Harryho Bill, zatiaľ čo Fleur všetkým pri stole nalievala čaj. Pán Ollivander ešte spal hore v izbe, ktorú mu manželia pridelili, a škriatok Griphook akosi neobľuboval spoločnosť, a tak tiež trávil čas v izbe.

„Áno," ozvala sa Hermiona a všetky páry očí sa otočili priamo na ňu.„Nikde inde ako v Bellatrixinom trezore byť nemôže," hovorila rozhodne. Bola si svojím názorom stopercentne istá. Nepochybovala ani na sekundu.„Keď ma... keď ma..." chcela čosi povedať, ale hlas sa jej zasekával a ona začala koktať. Tá spomienka bola ešte príliš čerstvá. A čerstvou v jej myšlienkach i v srdci zostane čerstvou navždy. A rovnako tak na koži...

Ron ju vzal za ruku, aby vedela, že stojí pri nej. Tí dvaja spolu nechodili, ale každému už len pri obyčajnom pohľade mohlo byť jasné, že ich vzťah nie je len čisto na priateľskej úrovni. Láska je mocnejšia než akékoľvek predstavy a pokusy o predstieranie nezáujmu.

„Keď som ležala na zemi, a ona bola nado mnou, bála sa. Bála sa, keď si myslela, že sme ukradli meč z jej trezora. Bála sa o svojho pána. Musí tam ten horcrux byť. Jednoznačne." 

Na prízemí Lastúrového domčeka sa ozvalo vcelku nečakané zaklopanie na vchod do domu. Bill ani Fleur žiadnu návštevu neočakávali, takže boli celkom prekvapení tomu, čo sa začalo diať. Bill sa vydal ku vchodu a cestou ešte ukázal zlatej trojici, aby zostali potichu a radšej sa ani neozývali. Keby prišli Smrťožrúti, tí by zaručene neklopali, to by bolo isté a navyše dom bol dostatočne chránený pred akoukoľvek nevítanou návštevou.

„Kto je tam?" spýtal sa Bill ihneď potom, ako dorazil ku dreveným dverám, ktoré sa miestami trošku ťažšie otvárali.

„Hosť prichádzajúci so správou o tom, že sa stal pred pár hodinami otcom!" na druhej strane sa ozval všetkým dobre známy hlas. Bill sa zasmial a následne otvoril dvere, aby nechal svojho priateľa vstúpiť dnu.

Bill si až po chvíľke uvedomil, že sa jej najlepšej kamarátke splnili všetky želania, ktoré kedy v živote mala. Chcela stretnúť muža, ktorý by jej miestami bujnú povahu pochopil, ktorý by ju za ňu miloval a neodcudzoval ju. Taktiež chcela mať dieťa, ktoré by mohla vychovávať s rovnakou láskou, s akou bola vychovávaná od Andromedy a Teda ona sama.

Okolo Remusa sa najskôr zhromaždila Fleur spolu s Hermionou, ktoré už Remusa objímali a s nadšenými výrazmi tváre mu gratulovali k otcovstvu, a až následne sa dostal na radu Ron, Harry, a nakoniec Bill.

„Harry," oslovil ho Remus už po pár minútach, čo sa nachádzal v Lastúrovom domčeku.

„Áno?"

„S Dorou sme uvažovali a rozhodli sme sa, že chceme, aby si bol krstný otec Edwarda Remusa Lupina," jeho slová zneli skôr ako žiadosť než ako pevné rozhodnutie.

„Ja?" Harry znel naozaj prekvapene. Strácal slová, cítil sa veľmi poctený. „Bude mi radosťou byť krstným otcom tvojho syna," napokon povedal a usmial sa na svojho dávneho profesora Obrany proti čiernej mágii, ktorý mu zakrátko úsmev opätoval.

Bill vôbec nebol urazený, že ho Tonksová nevybrala ako vhodného kandidáta na krstného otca. Každý predsa vedel, že Harry a Remus sú si blízki, navyše sa aj vedelo, že Remus bol blízky priateľ Harryho otca, čiže výber vhodného krstného otca pre malé novorodeniatko by mal byť v podstate automatický.

„Čo ti je, Remus?" opýtal sa ho Bill po tom, ako sa spoločne usadili do obývačky.

„Čo by mi malo byť?"

„Vidím, že nie si vo svojej koži," dobiedzal doňho Bill, ktorý chcel vedieť, čo sa s manželom jeho najlepšej priateľky deje.

„Ak mám byť úprimný, som rád, že som na chvíľu odišiel z domu," priznal sa Remus a zahanbene sklonil hlavu.

„Čože? Prečo?" pýtala sa ho Hermiona, ktorej tón hlasu znel prekvapivo a zároveň tak, akoby nechápala Remusove slová.

„Milujem Doru," povedal ihneď, „a milujen aj Teddyho, ale vždy, keď sa na toho drobčeka pozriem, veľmi sa bojím, že mu ublížim, alebo že som mu už ublížil. Bojím sa, že sa z neho stane taký netvor ako ja."

Fleur sa pozrela na svojho manžela, ktorý očividne nevedel, čo povedať.

„S Dorou sme sa pohádali, pretože som jej povedal, že nepripustím, aby môj syn mal žiť v ohrození, že by som mu musel ublížiť. Naštvala sa a ja som jednoducho odišiel. A teraz som tu. Neviem, čo robiť," vravel bezbranne a všetci ho napäto počúvali.

Bill mal neovládateľnú túžbu prejsť k Remusovi a streliť mu facku, ale napokon sa ovládol, zhlboka sa nadýchol a pozrel naňho. „Ty nie si žiaden netvor, Remus. Jedine ak tak, že Dore ubližuješ. Ona ťa miluje najviac na svete. Vždy ťa milovala. A miluje vášho syna nielen preto, že je to jej dieťa, ale najmä preto, že je aj tvoje, že ho má s tebou," rozprával mu pomerne rýchlo, no do Remusových uší sa zakliesnilo každé jedno slovo. „Konečne sa jej splnili všetky jej sny. Konečne dostala to šťastie, ktoré si zaslúži. Tak jej ho láskavo neber. Choď za ňou, ospravedlň sa jej a miluj svojho syna takého, akým je. Vlkolakom nebude určite. Keď ma Greyback napadol, niekto povedal, že lykantropia predsa dedičná nie je, tak nechápem, čo tu, pre Merlina, riešiš."

Na chvíľu sa v Lastúrovom domčeku nepovedalo ani slovo. Viacerí ľudia sedeli v obývačke, popíjajúc horúci ovocný čaj, no potichu. Tú mĺkvu ťažobu sa rozhodol prerušiť až Bill.

„Teraz chcem, aby si sa postavil, odišiel z môjho domu do toho svojho a ospravedlnil sa Nymphadore za to, čo všetko si povedal a urobil. Ak to nemieniš spraviť, odíď aj tak a nikdy sa mi neukazuj na oči," hovoril tvrdo, ale každé vyrieknuté slovo myslel vážne. Smrteľne vážne.

Remus viac nezaháľal. I on vstal zo svojho miesta, kde predtým sedel, a prešiel ku dverám. „Ďakujem," povedal skôr, než otvoril vchodové dvere a stratil sa za nimi.