Šikmá ulička, 25. augusta 1996

Za posledných pár dní sa už všetci známi Billa a Tonksovej dozvedeli, že ich vzťah nebol nič iné ako obyčajná hra a klamstvo. Niektorí sa cítili zmätene, iní sa schuti zasmiali. Niektorí to totiž brali aspoň s troškou nadhľadu a humorom, čiže napokon z tejto konverzácie nevznikla taká veľká dráma, ako sa najskôr predpokladalo. Billa však to najhoršie ešte len čakalo.

Stále nevedel, ako povedať Fleur pravdu. Bál sa, že s ním po vypočutí všetkého nebude chcieť vôbec nič mať, a to by si vyčítal snáď do konca svojho života. Nemohol ju stratiť ešte skôr, ako ju vôbec získal. To neprichádzalo do úvahy...

Dora ho podporovala v tom, aby jej konečne povedal pravdu. Bola v oveľa lepšom stave, než pred pár týždňami. Vzchopila sa a pomáhala svojmu najlepšiemu priateľovi v tom, aby získal dostatok odvahy na získanie ženy svojich snov.

Tonksová žiadnu odvahu nepotrebovala. Keďže sa Remus zahŕňal do skupiny známych, ktorí boli informovaní o pravde, aj on už bol o všetkom patrične oboznámený. Problém však visel niekde inde. Aurorka nevedela, kde presne, ale bola si istá, že aj keby jedného dňa presvedčila Remusa Lupina o tom, že ho miluje cez to všetko, čím trpí a podobne, k tomu cieľu bude musieť prejsť ešte hodný kus cesty.

Dnešok však nebol o Tonksovej a Remusovi, ale práve o Billovi a žene, ktorá ho očarila nie kvôli tomu, že je z časti víla, ale skôr preto, že vôbec dýcha a existuje.

Silný červenovlasý muž práve smeroval z práce, keď pri jednom zo zostávajúcich otvorených obchodov v Šikmej uličke zbadal kráčajúcu Fleur Delacour. Vyzerala ešte pôvabnejšie ako minule. Nemohol sa na ňu vynadívať. Túžil sa k nej rozbehnúť, vziať ju do náručia, a vyznať lásku. Áno, to naozaj chcel, ale čo sa dalo robiť, keď to nebolo možné? Aspoň zatiaľ?

Napokon sa k nej predsa len vydal. Kráčal však celkom normálnym tempom, nikam sa neponáhľal. Jeho krok bol prirodzene rýchlejší ako kohokoľvek iného, čiže dobehnúť Fleur bola v podstate hračka.

„Dobrý deň, slečna Delacour," milo a slušne pozdravil chudú blondínu, ktorá sa s mierne prekvapeným pohľadom na neho pozrela. Očividne si nevšimla, že okolo pobehuje, až kým sa neocitol kráčajúc priamo po jej boku.

„Dobhý deň, pán Weasley," odzdravila ho podobným tónom a usmiala sa. „Idete z práce?" spýtala sa ho.

„Och, áno," vzdychol si a zadíval sa dopredu, aby náhodou niekde nenarazil a nespôsobil si tak nevídanú hanbu. Aj keď... tá ešte možno predsa len príde. A to v okamihu, kedy Bill zo seba vysype, že jeho zásnuby neboli ničím iným ako obyčajným hraným divadlom.

„Phíliš ťašký deň?"

„Príliš veľa očakávaní od Ministerstva," odvetil Bill a danú vetu povedal s nepopieranou nenávisťou v tóne hlasu. „Nepáči sa im, že vzhľadom na situáciu vo svete, v ktorom teraz žijeme, sa mnohí vzdali práce v zahraničí a prišli opäť sem, do Anglicka, aby mohli bojovať a byť pri rodinách," mykol plecami, no v skutočnosti mu to tak jedno nebolo.

Keď ešte čarodejnícky svet bol ako-tak v poriadku, v Egypte sa mu páčilo. Bola tam scela iná kultúra, ako tu, ale zároveň mu chýbala rodina, a práve preto v týchto časoch prišiel. Aby mohol byť na mieste, ktoré volal pravým domovom.

„Ani phisťachovalcov zo zahraničia nemajú feľmi v láske," povedala pohoršene, a tým samozrejme poukazovala na seba, na svoj pôvod.

Iste, nič iné od Ministerstva sa ani nedá očakávať, pomyslel si Bill a myslel si len a len pravdu. Ministerstvo začalo najmä v poslednej dobe konať pod vplyvom zla, pod vplyvom Voldemorta a jeho kumpánov, ktorí sa silou mocou snažili dobiť Ministerstvo.

 „Môžem vás pozvať na obed?" spýtal sa odrazu, ako keby ho pochytil nejaký záchvat alebo čo. Ani sám od seba nečakal, že sa jej to opýta, hanbil sa ako pes, ale najviac hanby prišlo asi vo chvíli, keď na neho Fleur hodila ten prekvapený pohľad, ktorý ho takmer zabil.

Fleur nevedela, čo povedať. Červenala sa ako paprika a bola maximálne v rozpakoch. Ruky sa jej triasli, a tak si ich zaťala v päsť, aby to Bill nevidel. Avšak nemala by byť v rozpakoch. Stále žila v domnienke, že je Bill zasnúbený s Tonksovou, že sa bude čoskoro ženiť a ona tým pádom stratí všetku nádej na to, že by mohla byť s mužom, ktorého skutočne miluje.

 „Neviem, či je to zrovna najlepší nápad," prehovorilo jej racionálne ja, a popravde bola rada, že sa ozvalo práve to.„Predsa len ste zasnúbený, a ja nechcem, aby o mne či o vás kolovali nejaké nepravdivé chýry," posledné slová ju trochu zaboleli, pretože si želala presný opak. Chcela, aby všetci vedeli, ako ju muž stojaci priamo pred ňou priťahuje. Túžila, aby sa o tom písalo všade. Chcela zvyšok svojho života stráviť len a len po jeho boku a nikdy nechcela vidieť žiadneho iného muža, ak sa nevolá Bill Weasley a nie je tým stelesnením dokonalosti, za ktoré ho ona považovala.

„Očividne vám budem musieť jednu vec povedať aj bez obeda," riekol Bill napokon a Fleur sa cítila byť ešte viac zmätená, ako doposiaľ. Nemala totiž ani najmenšej potuchy o tom, o čom s ňou Bill chcel tak naliehavo hovoriť. Ale tušila, že predmetom ich plánovaného rozhovoru muselo byť niečo vážne, keď ju chcel pozvať na obed.

„A tou je...?"

„Posaďte sa," ukázal rukou na lavičku, ktorá sa zjavila po jej pravom boku. Ona tak urobila, aj keď nemala ani najmenšej potuchy, čo od nej Bill chcel.„Musím vám, ti, povedať jednu vec. A tou je to, že som popravde nikdy nebol s Nymphadorou Tonksovou zasnúbený. Ani sme spolu nechodili," povedal a Fleur si musela priložiť ruku na ústa, aby nebolo vidno, ako ich má dokorán otvorené. Chcela niečo povedať, tak veľmi chcela, ale to by si k nej Bill nemohol prisadnúť a nepriložiť jej ukazovák k ústam, z čoho boli obaja vyslovene hotoví.„Počúvaj ma. Počúvaj ma," povedal, a aby roztrasenú Fleur upokojil, zovrel jej dlane v tých svojich.„Nymphadoru som nikdy skutočne miloval, len ako jej najlepší kamarát, ktorým som stále. Celé toto divadlo sme vymysleli prevažne len kvôli mojej matke, ktorá ma už terorizovala kvôli výbere partnerky a najmä chcela, aby sa jej prvou nevestou stala práve Dora. Vtedy sme to brali ako srandu, ako chvíľkovú záležitosť, ktorá sa zakrátko vytratí, ale akosi nám to prerástlo cez hlavu. A ktovie, možno by som si ju aj naozaj vzal, keby som nemal takmer každodenne na očiach práve teba."

Fleur sa strhla, a zadívala sa niekam inam. Bola zo všetkých jeho slov totálne v rozpakoch, aj viac než len v nich. Nevedela, čo má so sebou robiť. Chcela kričať od radosti, pretože jej v podstate muž, ktorý sa jej viac než len páčil povedal, že aj ona sa páči jemu, ale na druhej strane sa cítila ukrivdená za to, že jej klamal. Stala sa terčom klamstva, ktorého nikdy nechcela byť súčasťou.

„Chápem, ak so mnou nikdy nebudeš chcieť prehovoriť, Fleur, ale vedz, že každú sekundu, čo som na rôznych oslavách alebo kde objímal nasilu Tonksovej pás, myslel som len na to, aký by bol asi pocit, keby som zvieral ten tvoj. Pretože som si ťa všimol už na Trojčarodejníckom turnaji. Bola si ako princezná, ale svojou bojovnosťou si neustále dokazovala, že si omnoho viac, než len to, a práve túto tvoju vlastnosť som neskutočne obdivoval. Zároveň ma však uchvátila tvoja krása. Nie tá povrchná, aká okúzli každého, kto stretne vílu, ale tá pravá, ktorú človek pocíti, keď sa do niekoho zamiluje. Možno to odo mňa bude hlúpe, unáhlené a ja neviem čo ešte, ale bez výčitiek svedomia môžem povedať, že ťa ľúbim. A ba, aj milujem. Milujem ťa celým srdcom, avšak pochopím, ak ty so mnou po tomto rozhovore už nikdy nebudeš chcieť hovoriť," vyznal jej lásku, všetky pocity, ktoré k nej kedy pocítil, a následne mohol vidieť, ako sa z jej krásnych očí vydralo zopár sĺz.

Fleur stiahla svoje ruky ku svojmu telu, a on to bral ako jasnú odpoveď, že si to načisto pokašľal. Myslel si, že v tomto okamihu už navždy stratil bezpochyby lásku svojho života, avšak to ešte ani netušil, čo nastane. Nemal ani potuchy o tom, že jej hebké ruky pristanú na jeho tvári, pohladia ho po nej a následne pristanú na jeho krku, okolo ktorého sa obmotajú.

„Uš nič, pchosím ťa, nehovochr," zamrmlala s tým jej zvláštnym francúzskym prízvukom, a skôr, ako ho konečne a so všetkou láskou, ktorú k nemu cítila, pobozkala, sa stihli obaja ešte doširoka, od všetkého šťastia, ktoré nimi lomcovalo, usmiať.