Brloh, 31. júla 1996

Školský rok skončil a spolu s ním už pomaly aj prvý mesiac prázdnin. A čo nastáva na konci júla? Predsa Harryho narodeniny! Bolo viac než isté, že si ich Harry neužije tak, ako by mal, vzhľadom na stratu Siriusa, ktorú pred mesiacom utrpel. Ale život ide ďalej, nič sa nedá robiť...

Všetci Harryho najbližší priatelia boli pozvaní do Brlohu, kde sa mala konať oslava šestnástych narodenín tohto mladého čarodejníka. Okrem samotných Weasleyovcov boli pozvaní aj Remus s Tonksovou, jej rodičia, Moody, Kingsley, ale aj jeden pomerne špeciálny hosť, ktorého v podstate nik nečakal - Fleur Delacourová, Harryho bývalá spolubojovníčka v Trojčarodejníckom turnaji.

„Dobhý deň," slušne pozdravila Fleur ihneď po príchode do Brlohu. Všetci už boli vnútri, a taktiež každý z nich upriamil zrak priamo na polovílu, ktorá okúzlila najmä mužskú spoločnosť už po prvej sekunde jej prítomnosti v rovnakej miestnosti, v akej sa oni nachádzali.

Bill mal pocit, že sa mu v danom okamihu zastavilo srdce, ale ihneď nabralo svoj pravidelný pulz, keď si jeho mozog spomenul na to, že je zasnúbený. Zasnúbený s láskou, ktorú mal len z nutnosti.

Iste, sám si túto cestu vybral. Sám ju požiadal o ruku, ale nič podobné by sa nebolo prihodilo, keby naňho mamka počas minulého roka a aj tých predchádzajúcich neustále netlačila. Aj on mal svoje nervy, ale to je očividne niečo úplne nepochopiteľné pre rozum matiek, ktoré chcú pre svoje deti čo najrýchlejšie nájsť životnú lásku.

Nymphadora pevne stisla jeho ruku. Nie na znak, že by patril nej, pretože ona dobre vedela, pre koho Billove srdce bije a zároveň si bola dobre vedomá faktu, pre koho bije to jej. Veď neubehlo tak veľa času od toho, ako sa s Remusom práve v tejto miestnosti vášnivo bozkávala, hneď po Síriusovej smrti. Chcela tu byť pre Billa v časoch, keď ešte nemohol žiť svoj sen. Aj na samotnej Fleur bolo dobre vidno, ako sa jej Bill páči a ako na Doru žiarli, keď ho drží za ruku a na prstenníku nosí zásnubný prsteň od muža, ktorého chcela pre seba, ktorého z celého srdca milovala.

„Ahoj, Fleur," milo ju pozdravil Harry, ktorý jej zdvorilo pobozkal ruku. „Som rád, že si prišla," povedal a usmial sa. Celá táto scéna zase bodla pri srdci niekoho iného v miestnosti.

Všetky vzťahy boli akési príliš komplikované...

„To je maličkhosť," opätovala mu úsmev. „Theras keť pchacujem v Ghingott banke, je to pche mňa jednoduchšie pchísť," očkom zavadila o Billa, ale jej pohľad nemal dlhé konanie. Nemohla byť príliš nápadná.

Fleurina prítomnosť nepôsobila na všetkých pozitívne. Napríklad takej Molly sa vôbec nepáčila, pretože ju vnímala ako konkurenciu pre Tonksovú. Ako keby niečo tušila. Taktiež Ginny z nej nebola veľmi nadšená. Už počas jej tretieho ročníka, kedy sa na Rokforte konal Trojčarodejnícky turnaj jej liezlo na nervy, ako z nej každý padal do kolien. Nešlo o to, že by žiarlila, ona nikdy nestála o každého pozornosť, ale išlo o to, že jednoducho nemala rada typ človeka, akým bola práve Fleur.

„Myslím, že nastal čas na gratulácie," prehovorila Molly, čím ukončila pomerne trápne ticho.

Ľudia nezaháľali dlho a začali Harrymu gratulovať a dávať drobné darčeky. Chlapec, ktorý prežil, o nič nestál, ale bol rád, že má pri sebe ľudí, ktorí ho majú radi a aj on ich, ba aj viac.

Gratulácie od všetkých trvali necelú pol hodinku a potom hostia prešli za jedálny stôl, kde sa dosýta naplnili božského jedla od Molly Weasleyovej.

„Neber to tak, že by som žiarlila, to rozhodne nie, ale hrozne na Fleur zízaš a je to nápadné, nemysli si, že nie," smiala sa Billovi jeho vlastná snúbenica. Takto vo dvojici stáli obďaleč, aby neboli príliš na očiach a nik ich nepočul. Ešte neboli pripravení niekomu inému okrem Arthura povedať, že v skutočnosti ich zásnuby neboli zinicializované z čistej lásky.

„Som z nej úplne mimo," priznal nahlas.

„Ja viem, ale kým to nikomu nepovieme, nemôžeš prejaviť ani štipku záujmu," vravela mu veci, ktoré už dávno vedel.

„Myslíš, že to neviem?" vybuchol na ňu, ale okamžite sa upokojil, pretože vedel, že sú v spoločnosti a nie sú ani zďaleka sami.

„Nemusíš na mňa kričať, snúbenec môj," žmurkla na neho Dora a potľapkala ho po ramene. „Ja ťa chápem, len ti pripomínam, ako na tom si. My obaja," smutne pozrela na Remusa, avšak netrvalo dlho a svoj pohľad od neho odvrátila.

„Bola si už niekedy natoľko zamilovaná, až ťa tá láska spaľovala? Bolela?" pýtal sa Bill.

„Neviem, možno," povedala a sama premýšľala. „Áno," napokon zo seba vysúkala pravdu. Bolel už len fakt, že si tú pravdu musela priznať. „Musíme sa priznať. Musíme všetkým povedať, že sme zásnuby len hrali," povedala celkom rozhodne skôr, ako sa jej Bill stihol spýtať, do koho bola tak bláznivo zamilovaná.

„Viem," prikývol. „Lenže ako?"

Za ten čas, ako sa Bill rozprával s Dorou v kúte, sa Fleur s tanierom v ruke rozprávala s Ginny. Červenovláska nebola dvakrát nadšená z toho, že skončila ako otrok pri Fleur, ale keď ju už musela strpieť, tak prosím. Prečo nie.

Ak by sa veci mali uviesť na pravú mieru, Ginny dosť žiarlila na to, že ju sem Harry pozval. Chlapec, ktorý prežil, Ginny vždy bral len ako kamarátku, nijak inak. Aspoň taký mala Ginny pocit. Nadarmo chodila s viacerými chlapcami. Odvtedy, ako ju Harry Potter zachránil v Tajomnej komnate, si nemohla pomôcť. Nech robila čo chcela, nech chodila s kým chcela, mladý Potter bude vždy kraľovať jej srdcu, pretože tak to asi malo byť a bodka.

„Počula som, še máš pchiateľa," Fleur sa silou mocou snažila s Ginny nadviazať kontakt, začať nejaký hrozne zaujímavý rozhovor.

„Počula som, že ty nie," odvrkla Ginny a svojimi slovami dokázala Flirtu, ako ju stihla pekne pomenovať, úplne rozhodiť. „Ale áno, chodím s Deanom Thomasom. Nemám ani šajnu, odkiaľ si túto informáciu vyhrabala, ale neznášam, keď sa o mne rozširujú kecy, a najmä keď sa dostanú po ľudí, ktorých do toho vôbec, ale že vôbec nič nie je," hovorila s najväčším znechutením, aké dokázala vo svojom hlase vykúzliť. Avšak veľmi veľa práce jej to kúzlenie nedalo, veď ona nemala dôvod hrať, že Flirtu nenávidí. Ona ju totiž z duše nenávidela.

„Hm," mladá blondína sa naoko zamyslela a potom sa zamračila. „Nefiem, čo som ti uobila, ale nemáš dôfot byť na mňa taká chusná."

„Hm," napodobnila ju Ginny a teraz už naozaj vyzerala, akoby ju mala zabiť. A to hneď. „Ok," mykla plecami a radšej sa pobrala čo najďalej od blondíny, ktorej prítomnosť si zo všetkých želala najmenej. Nešlo len o to, že ju Harry pozval. Vždy ju nemala rada a tie nesympatie pretrvávali aj naďalej. Mohla robiť čokoľvek pre zmenu svojho postoja, ale nedalo sa. Korene boli už hlboko pod zemou.

„Stavím sa o desať galeónov, že Ginny Fleur niečim vytočila. Nikdy ju nemala rada, aj keď ju Ron spomínal počas turnaja," tipoval Bill.

„Nemusíme sa staviť o nič, pretože je to jasné ako facka," Nymphadora nadšene prikyvovala, až mala chuť Ginny zatlieskať. Ona k Fleur nepociťovala toľké nesympatie, ale rozhodne mala radšej Ginny, ako mierne namyslenú blondínku.

„Prečo je život taký zložitý?" opýtal sa Bill s nádejou, že sa výmenu dostane odpoveď, ktorá by mala schopnosť nejako mu pomôcť, hlavne na duši. Mal totiž pocit, že po psychickej stránke sa ešte nikdy necítil horšie.

„Pretože ľudia sa rodia preto, aby trpeli," odpovedala mu Nymphadorou s presným typom odpovede, ktorú nechcel počuť. Chcel si vypočuť nejakú veľkú dávku optimizmu v málo slovách, nechcel počuť nič pesimistické alebo príliš realistické.

Najväčší problém celého Billovho trápenia a pýtania sa však spočíval v tom, že Dora mala očividne pravdu.