Ministerstvo mágie, 18. júna 1998

„Pokiaľ idete na pomoc Harrymu, idem s vami!" kričala na nich, pretože bola mimoriadne vytočená. Nie je už malým dievčatkom, aby jej každý hovoril, čo smie a čo nesmie robiť.

„Tonksová, zostaň tam, kde si!" prikázal jej Remus, ale ona ho nehodlala počúvať.

„Som rovnaká členka rádu ako ty, Remus! Nemáš právo mi rozkazovať," rozčuľovala sa a jej vlasy nadobudli krvavo červenú farbu.

„Stačí, že tam pôjdeme riskovať životy my, nemusíme riskovať stratu ďalšieho člena rádu zbytočne," oponoval jej, avšak Nymphadora sa rozhodne nemienila vzdať.

„Zbytočne?!" vykríkla na neho maximálne pohoršene. „Prosím? Tvoj život je rovnako cenný ako môj, si dobrý hlupák, ak si myslíš niečo iné. Navyše dnes nejde o môj či o tvoj život, ale predovšetkým o život Harryho a ďalších, ktorí sú na ministerstve spolu s ním! Tak sa láskavo uvedom a uhni mi z cesty, Remus Lupin, lebo ťa budem musieť zakliať!" vyštartovala po ňom a naozaj vytiahla svoj prútik.

Už-už jej chcel čosi odseknúť, avšak medzi nich sa priplietol Moody, celý červený od hnevu. „Prestaňte sa tu škriepiť ako malé decká a poďme, lebo v opačnom prípade budete sami vysvetľovať, prečo Harry prišiel o život a my sme sa mu nesnažili pomôcť," povedal a až po jeho slovách obaja dostali dostatok rozumu a všetci sa premiestnili na miesto, kde dnes išlo naozaj o všetko.

...

Zatiaľ čo členovia Fénixovho rádu sa ešte len vynárali z bielej hmly, ktorá sa okolo nich stvorila po premiestnení na rúcajúce sa Ministerstvo mágie, všade okolo nich Smrťožrúti na úbohých tínedžerov metali jednu kliatbu za druhou. Poctivo bojovali, ale Smrťožrúti aj tak mali o čosi navrch. A možno aj preto mali mladí šťastie, že im na pomoc prišli práve dospelí, z ktorých väčšina boli skúsení aurori.

Tonksová sa pustila do boja so svojou tetuškou Bellatrix, s ktorou však nikdy predtým neprišla do hocijakého rodinného styku, keďže matka Nymphadory z domu ešte za vlastných mladých čias utiekla a vydala sa za muklorodeného, čo malo za následok následné vydedenie a zákaz styku s rodinou. No Dore to nikdy nevadilo, vedela o zlobe svojej rodiny všetko a nikdy medzi nich nechcela patriť. Možno aj preto sa napriek názorom svojej matky stala pomerne šikovnou aurorkou, ktovie...

„Možno si pomerne šikovná, dievča, ale ja som vždy bola lepšia," posmievala sa Bellatrix a jej typický úškrn Dore priam zahmlieval zrak. Nenávideli sa navzájom telom i dušou a Nymphadora sa snažila najviac, ako mohla, aby ju premohla a zvíťazila nad ňou.

„To sa len uvidí, tetuška," posledné slovo vo vete vyjadrila s najväčším možným odporom.

Boj týchto dvoch žien trval pár minút, kým sa neskončil výhrou staršej a celkovo skúsenejšej čarodejnice. Nymphadora spadla na zem v bezvedomí a prútik sa ocitol ležiac asi zo dva metre od jej bezvládneho tela.

Bellatrix obrátila svoj boj k Siriusovi a Harrymu, ktorý vlastnému strýkovi stál tesne za pätami a bránil ho. Odrážal Bellatrixine kúzla a Sirius mal dojem, že sa opäť ocitol v dávnych časoch, kedy jeho najlepší priateľ ešte žil a oni robili rôzne žartíky. Tie časy však žiaľ boli preč a nedali sa vrátiť späť, nech si to želal akokoľvek.

Svoje myšlienky však z Jamesa preniesol do prítomnosti, priamo na svoju vyšinutú sesternicu, ktorá metala jednu neodpustiteľnú kliatbu za druhou, akoby sa nechumelilo.

„Išlo ti to už aj lepšie, sesternička," posmieval sa jej Sirius a Harry v duchu vedel, že nerobí veľmi dobrú vec. „Nebodaj ťa tvoja posadnutosť Beznosým pripravila o schopnosť dobre čarovať?" jeho výsmešky nemali hraníc, a Bellatrixiná zlosť taktiež nie.

„Ty tupý zradca svojej krvi!" vyslala naňho spŕšku kúziel, no on sa proti všetkým ubránil. Vždy bol dobrý v Obrane proti čiernej mágii a aj napriek jeho dlhoročnej kúzelníckej neaktivite mu tento talent ešte stále ostal v rukách. „Ako sa opovažuješ takto oslovovať Temného Pána?"

„Och iste," Sirius sa opäť zasmial a tentokrát on vyslal na sesternicu zopár kúziel. „Ty by si ho najradšej nazývala svojím milencom, alebo už rovno manželom, však?" už len tá predstava ho rozosmieva. Aj tak neveril, že by Bellatrix bola niekedy schopná milovať. Láska k nej jednoducho nesedela.

„Si naozaj neskutočný hlupák, Sirius Black!" zhnusene pokrútila hlavou, zatiaľ čo sa vyhýbala kúzlu. „Nezaslúžiš si nič iné, ako skapať! Avada Kedavra!" vyslovila kúzlo, ktoré nestihol odzbrojiť ani Harry, ani sám Sirius. Bolo to také rýchle, až sa to stalo skutočnosťou. Siriusa prehlo v chrbte a skončil uviaznutý v okne plného hmly, ktoré uväznilo jeho dušu naveky. Zomrel prakticky dvoma spôsobmi naraz. Bol nenávratne preč.

Bellatrix sa na celú scénu dívala len s úškrnom na perách. Dosiahla, čo chcela. Zabila svojho bratranca, muža, ktorého z duše nenávidela. Nikdy ho nebrala ako za súčasť rodiny, bol pre ňu len obyčajným vyvrheľom. Následne sa pomalým krokom rozhodla opustiť miestnosť. Harry ju chcel dobehnúť a pomstiť Siriusovu smrť, ale bol zastavený posledným Záškodníkom z prvej generácie - Remusom Lupinom. Ten ho držal zozadu okolo pása a zúfalo sa celou silou snažil zadržať ho. A darilo sa mu, vďaka Merlinovi.

Po celý ten čas sa Moody snažil Tonksovú prebudiť, a až po istom čase sa mu to podarilo. Akonáhle sa zobudila, s nervami v koncoch sa obhliadala okolo seba a snažila sa zorientovať. Keď tak spravila, zazrela na Moodyho a okamžite mu uvidela na očiach, že sa niečo stalo. Niečo vskutku zlé. Následne začula aj Harryho zúfalý krik plný smútku a bolesti. Nemusela sa na nič pýtať, všetko jej okamžite došlo.

„Sirius?" ozvala sa a hlas sa jej zlomil. Nedokázala zo seba vydať ani jedinú zrozumiteľnú vetu, potrebovala to predýchať. Stratila uja, ktorého poznala len ako malá a na množstvo chvíľ strávených s ním si už nepamätala. Nemohla uveriť tomu, že je mŕtvy, ako to asi povie mame? „Kto?"

„Bellatrix," odpovedal Moody a Tonksová takmer opäť upadla do bezvedomia. Vlastná krv zabila vlastnú krv. Nešlo jej to do hlavy. Naozaj bola Bellatrix až takáto krvilačná a pomstychtivá?

„Nik iný nezomrel, však?" opýtala sa ho a strach v jej srdci sa ešte znásobil.

„Nie."

Tonksovej sa rapídne uľavilo. To znamenalo, že je nažive. Ihneď po tom, ako sa postavila na rovné nohy, sa o tom aj presvedčila. Zbadala Remusa Lupina práve vo chvíli, keď už viac nevládal držať mykajúceho sa Harryho v náručí, ktorý sa ihneď po vyslobodení rozbehol pomstiť sa.

Nymphadora sa rozbehla za vlkolakom a padla mu do náruče. Bola rada, že aspoň on ostal nažive, že nestratila aj jeho, inak by sa asi zbláznila.

Možno boli jej city chybné, ale rozhodne neboli popierania hodné. Milovala Remusa celým svojím srdcom aj napriek tomu, že bola zasnúbená so svojím najlepším priateľom.

„Si v poriadku?" opýtala sa ho, keď sa odtiahla z vlkolakovej náruče.

„Stratil som najlepšieho priateľa," pripomenul jej. „Nemôžem sa cítiť dobre."

S porozumením prikývla a následne sa rozplakala. Spomienky na Siriusa a skutočné uvedomenie si, že je navždy preč, ňou prudko otriaslo.