Brloh, 19. mája 1996

Ako Bill, tak aj Nymphadora pozrela na Artura maximálne prekvapene, pretože ani jeden z dvojice netušil, že by sa v Billovej izbe mohol zjaviť jeho otec.

Obaja mlčali, nezmohli sa na slovo. Ale ani nemuseli, Artur mal dosť slov na jazyku, ktoré chcel povedať.

„Niečo som sa vás pýtal, takže by som bol nadšený, keby som sa dočkal odpovede," hovoril prísnejšie a viac nahnevano. „O akom falošnom vzťahu tu hovoríte?" zopakoval už raz položenú otázku a oprel sa o zárubňu dverí. Nemienil odísť, pokiaľ sa nedočká odpovede.

Bill sa pozrel na svoju falošnú snúbenicu a ona mu pohľad opätovala. Obom vyschol v krku, nevedeli, čo povedať. Stratili reč. Definitívne.

„Oci, vysvetlím ti to," riekol Bill a ruky sa mu začali potiť, akoby bežal maratón.

„To by bolo celkom fajn," odvetil so sarkastickým podtónom. Mal by byť vážny, ale nemohol.

Bill však mlčal. Hľadal tie správne slová, no on ich nie a nie nájsť.

„Počuli ste dobre," ozvala sa napokon Nymphadora, ktorá, ako inak, Billovi pomáhala. „Predstierali sme to, po celý čas. Chceli sme urobiť radosť vašej manželke a napokon sa to celé zvrtlo. Potom sme si povedali, že keď si nenájdeme niekoho, koho by sme dokázali skutočne milovať, tak by sme sa mohli vziať, pretože v tejto dobe nikdy nemôžete vedieť, kedy príde na rad váš posledný nádych, a tak sme sa pred pár mesiacmi zasnúbili v Šikmej uličke. Všetko sa to zvrtlo pomerne rýchlo a my sami sme nevedeli, čo môžeme spôsobiť, keby napokon pravda vyšla najavo," dopovedala a sklonila hlavu. Cítila sa previnilo za to, že zosnovala tento bláznivý plán, ktorého problém jednoducho musel raz vyjsť najavo.

Artur vošiel celkom dnu, do izby svojho syna, a zavrel za sebou dvere. Nechcel riskovať, že by sa niekto dopočul o tom, čo by malo zostať tajomstvom.

„Preto nič nebudete dávať najavo," prakticky to bol rozkaz, ktorý dvoch mladých ľudí prekvapil ešte viac, než jeho náhle vtrhnutie do izby.

„Ako?"

„Nebudete Molly nič vravieť, rozumiete? Zničilo by ju to. Iste, raz sa to musí dozvedieť, ale ešte neprišiel ten pravý čas. Ja sám som z toho vykoľajený možno viac ako by sa patrilo, tak si môžte bez obáv tipnúť, ako by zareagovala ona. A mňa znesie zo sveta, keď sa dozvie, že som o tom vedel," poslednú vetu vyslovil s väčšími obavami, pretože vidieť jeho ženu nazúrenú neprial ani tomu najväčšiemu nepriateľovi.

Ale možno takému Luciusovi Malfoyovi áno.

„Dobre, oci, ako povieš," Bill prikývol na súhlas so všetkým, čo povedal. Páčila sa mu Arturova reakcia, lebo si myslel, že to bude chcieť ihneď s mamkou preberať, ale on nie. Rozhodol sa danú hru hrať spolu s nimi, čiže už na všetko budú nielen dvaja, ale rovno traja.

„A nabudúce, deti moje, sa rozprávajte trochu tichšie, ak nechcete, aby vaše malé tajomstvo vedel celý dom, len toľko k tomu," dopovedal a následne bez rozlúčky odišiel z izby.

Práve v Billovej izbe ešte dlhú chvíľu panovalo trápne ticho, ktoré nik z dvoch ľudí nachádzajúcich sa v nej nechcel prerušiť.

Tonksová sa postavila z miesta, prešla k oknu a začala si od samej nervozity obhrýzať nechty, čo za normálnych okolností nerobila. Neznášal to, ale teraz nevedela, čo so sebou, a tak si obhrýzala nechty. Zaručene by sa dalo povedať, že to nemalo logiku, ale Nymphadora Tonksová nikdy nebola logickou ženou.

„Neviem, či sme to práve na totálku dokrafrali, alebo mám byť rada, že máme aspoň jedného zo štyroch rodičov v suchu," ozvala sa ako prvá Tonksová a po tom, ako si už obhrýzla všetko, čo mohla, sa oprela o stôl a stála chrbtom k Billovi. Stále čakala na jeho vyjadrenie.

„Som na tom podobne. Úplne ma rozhodilo, keď sa zjavil v tých dverách. Akoby som dostal infarkt. Som si istý, že to mamke nepovie, čo však znamená, že jej to budeme musieť povedať sami, a tomu sa nevyhneme," frustrovane si zložil hlavu do dlaní a vzdychol si. Dostali sa do kaše, naozaj veľkej kaše. „Vaši to zoberú určite lepšie, ako moja máti."

„To je isté," prikývla Tonksová na znak súhlasu.

Frustrovane si vzdychla. Túžila, aby toto nemuseli teraz riešiť. Nechcela sa zaťažovať problémami. Nestačilo, že im priamo pred očami zúrila vojna? Akosi toho na ňu bolo v poslednom čase priveľa a ona nestíhala všetko do seba dostatočne vstrebať.

„Musíme to teraz riešiť?" oborila sa na neho odrazu a úplne stratila nervy.

„Čože?"

„Už nevládzem neustále riešiť len náš vzťah-nevzťah, potrebujem proste vypnúť. Áno, chápem, že vedomosť tvojho tatka o tom, že to celé len hráme svedčí o tom, že sme sa niekam posunuli, ale ja mám plnú hlavu celej hry na city našich rodičov. Jednoducho potrebujem vypnúť, aspoň na malý moment," posťažovala sa mu a otvorila ďalšiu schránku, ktorá bola doteraz poctivo zatvorená. Už sa nemohla hrať na večnú optimistku a flegmatičku. Nevládala.

Bill sa cítil previnilo. Nikdy nechcel, aby Doru trápil, a pritom ju trápil celý život. Vedel, že nikdy do neho nebola naozaj zamilovaná, ale zároveň vedel, že by jej nikdy nemohol ponúknuť nič viac, ako číre a nefalšované priateľstvo. Zväčša aj tak riešili iba jeho problémy, či už školské, alebo pracovné. A teraz aj toho romantického typu. Prosto všetko.

„Nechcem, aby si sa nad tým trápila. Je to v podstate môj problém."

„Nie, je to náš spoločný problém," opravila ho.

„Možno, ale vymyslel som to celé ja. Ja som sa zamiloval, takže je to všetko moja chyba a ja si ju dokážem pripustiť. Nikdy by som ťa nechcel trápiť, Nymph," nazval ju prezývkou, ktorú nepoužil už dobre dlho a ona sa pousmiala, „a ty dobre vieš, že je to tak. Možno bola hlúposť, že sme sa do toho tak zhurta dali, ale ja nič neľutujem. Nečakal som, že sa zamilujem, ale nečakal som, že by som tak rád mohol byť tvojím falošným snúbencom," jeho hlas znel najúprimnejšie, ako sa vôbec dalo, pretože úprimný rozhodne mienil byť. „Moja mamka to raz pochopí. Zmieri sa s tým, že my dvaja jednoducho spolu nebudeme. Len jej to asi bude chvíľku trvať, no raz sa dočkáme."

Dorino najtajnejšie a najhlavnejšie prianie bolo, aby sa toto celé skončilo, ak sa to skončiť má. Rada Billovi pomáhala, ale on sa zamiloval a očividne mu teraz celý falošný vzťah bol len na príťaž. Najlepšie by pre ňu bolo, aby sa nemusela zúčastniť celého vysvetľovania, ubolených a utrápených pohľadov svojich a Billových rodičov. Jednoducho všetkého.

„Sme v tom spolu a na tom trvám. Možno sa nechcem zúčastňovať všetkých tých vysvetlovačiek, ale očividne mi nič iné nezostáva. Nie nadarmo sme najlepšími priateľmi, Bill Weasley."