Brloh, 19. mája 1996

Konečne bol víkend, nedeľa, a trošku pohodovejší deň. Iste, čarodejníci v situácií, v akej sa nachádzali teraz pracovali v podstate neustále, ale každý si zaslúži trocha pokoja, aj hrdinovia, ktorí sa zúfalo snažia zachrániť svet.

Aj dvaja snúbenci dnes odpočívali. Moody povedal Tonksovej, aby si vzala aspoň v tú nedeľu voľno, a tak Dora využila čas a išla navštíviť Billa do Brlohu, aby nemali všetci pocit, že ten vzťah naozaj hrajú a neignorujú sa navzájom.

„Mama ťa nezasypala po príchode tisíc otázkami o tom, prečo sme tak málo spolu?" opýtal sa Bill svojej snúbenice ihneď po jej príchode do izby, ktorú sám obýval.

„Dá sa povedať, že áno," prikývla a zmorene si ľahla na posteľ, zatiaľ čo Bill obsadil pohodlnú stoličku na kolieskach, ktorá patrila k jeho pracovnému stolu. „Ale tak ja už som zvyknutá od svojej vlastnej mamky. Začínam mať pocit, že vie, že náš vzťah je fake," povedala s miernymi obavami.

Bill to však nebral až tak vážne. Práve naopak. „A nie je to dobré?" opýtal sa a Nymphadora na neho na oplátku úplne nechápavo zazrela.

„Čo?!"

„Viem, že sme si povedali, že nerobíme až takú hlúpu vec, ale vezmime si do úvahy, že keby naše mamky sami od seba pochopili, že nám to neklape, žiadne psychické zrútenia sa na ich strane by nehrozili," vysvetľoval Bill a Dora sa tomu usilovne snažila pochopiť.

„Lenže túto vec nerobíme kvôli mojej mamke, ale kvôli tvojej, Bill," pripomenula mu. „Moja mamka môže vedieť čo chce, ona do nás nikdy nebola taká zbláznená ako Molly," pre tento raz vysvetľovala ona. „Navyše tvoja mama vôbec nemá pocit, že by sme to hrali, je úplne zaslepená radosťou z toho, že sme spolu."

Vedel, že má pravdu, ale predsa len sa mu nutkalo nejako oponovať. Nevedno, či hádanie sa patrí aj do života snúbencov, ale čo už, asi áno.

„Alebo..." zamyslela sa a premerala si Billa, akoby ho videla po prvýkrát.

„Alebo čo?"

„Je problém v tebe."

„Prosím?"

„Zamiloval si sa?" opýtal sa ho a táto otázka Billa nadmieru zaskočila.

Bol ticho, a ako sa hovorí vo svete muklov: Kto mlčí, ten svedčí. Prišlo mu hlúpe rozprávať sa s Nymphadorou o Fleur. Keby bol stále len jej najlepším priateľom, v ceste by mu nestáli žiadne prekážky. Ale takto? Nemôže sa predsa spovedať vlastnej snúbenici, pre Merlina!

„Takže áno," povedala Tonksová aj za neho a Bill sa chcel brániť, ale z jeho slov nevyšla ani hláska. Nikdy nechcel Nymphadore klamať. Vždy si hovorili len pravdu, a práve preto bolo ich kamarátstvo také silné. Nikdy by neprežil, keby ju stratil, ale nikdy by ju ani nedokázal milovať ako ženu. A možno aj preto sa zamiloval do Fleur.

„Nečakal som to," vydal zo seba frustrovane, postavil sa z miesta a prešiel k otvorenému oknu, cez ktoré prúdil do izby čerstvý, takmer letný vzduch. „Bolo to ako padnutie z neba, jednoducho to prišlo. Páčila sa mi už pred rokom, keď som ju videl na Trojčarodejníckom turnaji. Všetci z nej boli okúzlení, s veľkou pravdepodobnosťou skrz toho, že je vílou, ale ja som ju ako vílu nevnímal. Vnímal som ju ako ženu, naozaj krásnu ženu. A potom prišla mamka s tými rečami a mne sa ten nápad s falošným vzťahom vskutku páčil, ale teraz neviem. Neviem, či robíme dobre..."

Aj Nymphadora musela popremýšľať, čo asi tak povedať. Hľadala v mysli správne slová, ale akosi sa nechceli dostať na miesto činu. Mlčala, zaryto.

„Bill," oslovila ho a poctivo vážila slová, pretože hrozilo, že čoskor vybuchne. „Mne je to prakticky jedno. Sme len najlepšími priateľmi, a na tom sa nič nezmenilo, len ma trochu zarazilo, že chceš teraz cúvnuť. Áno, bol to môj nápad s tým vzťahom, ale v podstate som všetko robila kvôli tebe. Avšak ak žena, ktorú ľúbiš, je naozaj tá pravá, potom to nejako vyšekulujeme a prezradíme pravdu."

Bill si kľakol pred Doru a chytil ju za ruky. „Nechcem, aby si si myslela, že si nevážim tvoju pomoc," povedal, „pretože to tak rozhodne nie je. Vážim si, čo si pre mňa, pre nás spravila. A popravde sám netuším, či je ona tou pravou, jednoducho len viem, že ju mám viac ako rád, avšak netuším, či to cíti rovnako. A keď už sme niečo začali, tak to aj dokončime."

„Počúvaj ma," Tonksová stisla jeho ruky ešte pevnejšie a rozhodne ich nehodlala pustiť. Vždy bola jeho strážnym anjelom a mienila byť ním sj teraz. Nemienila ho nútiť do niečoho, čo nechcel. To by si nikdy nedovolila. Nikdy by chcene neublížila jednému z najbližších ľudí, ktorých mala, nikdy.

„Počúvam."

„Nechcem ťa do ničoho nútiť. Ak si myslíš, že by to s tou tvojou mohlo vyjsť, všetko vybavíme a ty budeš šťastný. Pre Merlina, Bill, veď sa poznáme od detstva. Od ako si pamätám sme najlepšími priateľmi a vždy mi šlo o tvoje šťastie. Bolo by pekné zostárnuť s niekym blízkym, ako napríklad s tebou, ale láska je sila a tú nemožno ničím premôcť, ani takým silným priateľstvom, aké máme my dvaja, rozumieš?" trošku sa rozrozprávala, ale vedela presne, čo hovorí. Jednoducho to vedela a na Billa jej slová zaberali. Aspoň z časti určite.

„Ja viem a neskutočne si to cením, lenže chcem aj splniť dohodu, ktorú sme uzavreli. Navyše netuším, či Fleur cíti to isté, čo ja."

„Tak to zisti," pobádala ho.

„A ako asi?" pýtal sa svojej najlepšej kamarátky, očakávajúc nejakú radu. „Mám prísť za ňou, pozdraviť ju a vybaliť rovno na ňu, že sa mi páči, alebo čo, pre Merlina?"

„To rozhodne nie," schuti sa zasmiala. „Ja nie som žiaden odborník na vzťahy, ale viem, že s tvojím šarmom by si zbalil každú, ktorá by sa ti priplietla pod nohy," žmurkla na neho a usmiala. Bill jej úsmev opätoval.

„O tom nie som zrovna presvedčený," pousmial sa.

„Ale ja áno!" vyhlásila rozhodne a tentokrát Bill bol tým, kto sa schuti zasmial.

„Lenže ak by sme sa aj rozhodli tento náš vzťah-nevzťah ukončiť, akým spôsobom to chceš oznámiť našim rodičom? Tak, aby sa rovno pred nami nezbláznili a my by sme ich nemuseli voziť do sv. Munga?"

Vymámila si ruky spod Billovho zovretia a chytila sa jednou rukou za bradu a tvárila sa, že mocne hlboko uvažuje. „Neviem," mykla ramenami.  „Nemusíme to hovoriť hneď. Najskôr choď za tým tvojim objektom, vyjednaj si, čo je treba, dozveď sa, či aj ona prejavuje aspoň štipku záujmu o teba a potom sa budeme rozprávať o prípadnom oznámení rozchodu, oki?" navrhla a Bill so spokojným úsmevom na perách prikývol a následne svoju naj kamošku objal.

„Si proste najlepšia, ty moje zlato," povedal jej a Nymphadora sa mierne zapýrila. Neustále ju dokázal priviesť do rozpakov. Strašný je ten Weasley!

„Och, ja viem," povedala a opäť sa zasmiala. Respektíve, tentokrát sa zasmiali spolu.

„Si ale aj dosť hlúpučká, zlatino."

„Ako ty," zase na neho žmurkla a on sa uškrnul.

„Som naozaj zvedavý, ako naša akcia prezradiť pravdu o našom falošnom vzťahu vyjde," povedal a Dora, zas a znova, iba pokrčila plecami.

„O akom falošnom vzťahu sa tu rozpráva?" spýtal sa Artur, ktorý stál v otvorených dverách s vážnym výrazom na tvári.

Máme tu ďalšiu časť :) ako sa vám páčila? A čo hovoríte na Artura? Teším sa na vaše názory ;)