„Inak vy dvaja si ešte ako dlho chcete nechávať pre seba, čo budete mať?"

„Si nejako moc zvedavý Jace," povedala som, zatiaľ čo som sa aj s Michaelom ktorý ma zozadu objímal húpala zo strany na stranu už len z povinnosti. Alexova svadba sa nakoniec kvôli viacerým veciam o pár mesiacov oddialila, ale nevadí. No bolo by lepšie, ak by to bolo skôr, ale tak fajn. Ja som to veľmi úspešne dotiahla do tridsiateho prvého týždňa, takže už nemusíme vlastne ani tak dlho čakať. A hej...už vieme, čo to bude, len sme to ešte akosi nikomu nepovedali. Museli sme dokonca danú izbu v byte zamknúť, lebo Michael už s veľkou radosťou vymaľoval a keby to niekto uvidel, hneď by mu to došlo.

„Tak rád by som to už vedel. Strýko by predsa mal byť v obraze."

„Ale len mal," dodal Michael so smiechom. Nejako sa s ním zvyšok rodiny zmieril, ale tak...nebolo to hneď. Každopádne som bola rada. Nám je spolu predsa dobre a myslím, že to je hlavné.

„Len by sa mi ešte zišlo vedieť, či by som mal niečo začať pozerať v ružovej, či modrej."

„Drž sa tej ružovej," povedal zrazu Alex, ktorý sa nejako od ostatných hostí dostal aj k nám. Musím povedať, že bola celá svadba naozaj krásna. Až som ja spolu s otcom plakala pri obrade. U mňa to bolo očakávané, ale u neho ani nie. No bolo to milé.

„Nabudúce si lepšie upracte po maľovaní. Videl som kýbel od ružovej farby."

„Ty pokazíš každú zábavu," dodala som, ale bolo mi vlastne do smiechu. Už sa tak strašne na malú teším, že to hádam ani nie je možné.

„Pri druhom sa posnažíme viac."

„Ale..." otočila som sa k Michaelovi tvárou, zatiaľ čo on sa usmieval od ucha, k uchu. On sa tešil takisto, ako ja, ak nie ešte viacej. A hej...začiatky boli troška ťažšie, ale zvládli sme to. Znova sme si na seba zvykli a teraz je to už v pohode.

„Tak ty by si už chcel aj ďalšie?"

„Raz určite," povedal, ale sotva vyslovil posledné slovo, som ho musela pobozkať. Ani si neviem predstaviť, ako by to bolo, ak by sme neboli teraz spolu. Určite by som si nemohla povedať, že som ten najšťastnejší človek pod slnkom.

„A nad menom ste už uvažovali?" opýtala sa Kristy...áno, áno. Ona a Jace sa nakoniec dali dokopy, čo ma len veľmi tešilo. Boli spolu neskutočne zlatí.

„Hej. Už máme aj vybrané. Bude Hannah." dosť rýchlo sme sa na mene dohodli, čomu som sa aj divila. Ale boli sme obaja spokojní, čo je asi hlavné. Už si na ňu len pekne počkať. Na našu malú Hannah.

THE END

Tááááááák a koniec je tu! :D naozaj by som sa chcela poďakovať každému kto túto story čítal, dal vote, či zanechal nejaký ten komentík :) veľa to pre mňa znamená lásky :3 :* takže ešte raz ĎAKUJEM a snáď ste spokojní, že sa ich story skončila takto šťastne :)