Všetko išlo ešte horšie, než som si pôvodne myslela. Naša drahá spoločnosť nás zatiahla ešte ďalej, aby nás ani náhodou nikto nevidel a tam nás pekne ošklbali o mobily, nožíky a ešte aj o moju vysielačku. Čiže aj možnosť, aby som vedela skontaktovať niekoho na stanici, alebo sa dovolať k Alexovi bola zmarená. No a aby som ani náhodou nedokázala upútať pozornosť, mi vzali ešte aj tie nešťastné svetlice.

„Ja som ti vravel, aby si sa s tým psychopatom nedávala dokopy," sykol Jace, no ja som nespúšťala oči z Michaela. Zdalo sa mi, akoby sa za ten mesiac neskutočne zmenil. Akoby to už ani trošku nebol muž, ktorého som milovala a vlastne...ešte stále...ešte stále ho milujem. Aj napriek tomuto.

„Čo budeme teraz robiť?"

„Drž už hubu!" zahriakla som ho a na chvíľu privrela oči. Všetkých nás donútili posadať si, zatiaľ čo asi ten ich veľký šéf s niekým telefonoval, Michael stál pred nami a tí dvaja aj s odistenými zbraňami behali za našimi chrbtami. Akože bohovský začiatok dňa, čo vám budem hovoriť. Hlavne, ak máte na starosti životy štyroch ďalších ľudí a jeden z nich je navyše váš mladší brat. Divila som sa však aj, že tu hore pánko ešte chytil signál. Nestáva sa to často.

„Mne ide o teba Eleanor. Ten chlap ťa len tak nenechá a buďme úprimní...ak ich prevedieš, myslíš si, že ťa pustia a budú riskovať, že ich môžeš prezradiť?" jeho slová mi dávali zmysel, ale tak čo mám robiť? Ak nechcem, aby niekomu ublížili, musím hrať túto stupídnu hru.

„Dostaneme sa z toho Jace, hlavne mi dôveruj. Poznám tu pomaly každú skalu, takže sa ich nejako zbavíme."

„Nedovolím tomu hajzlovi, ani nikomu inému, aby ti ublížili." cenila som si jeho slová a hlavne to, že ma chce chrániť, ale v tej pozícii by som mala byť ja. Predsa len som staršia.

Pohľadom som Michaela doslova prebodávala, ale ako som si všimla, on sa na mňa ani nedokázal pozrieť. No bolo to tak asi aj lepšie. Nech sa prace do pekla, odkiaľ aj prišiel. Dúfala som, že som sa ho konečne zbavila a teraz toto? Nikdy som mu nemala veriť. Bola to najväčšia chyba v mojom živote.

„Premyslela si si moju ponuku?"

„Mám na výber?" opýtala som sa, keď konečne položil a prihovoril sa mi s tým otrasným španielskym prízvukom.

„Samozrejme. Ak sa teda chceš vrátiť dolu sama s krvou ostatných na rukách." zasmial sa a šmaril mi k nohám vysielačku. Nebolo mi jasné prečo mi ju vracia, ale pohotovo som ju uchopila do rúk, rozhodnutá dať niekomu vedieť, čo sa deje.

„Zavoláš k vám na stanicu, že sa zdržíte aj cez noc!"

„Bude to podozrivé. Žiadne kempovanie sme nemali v pláne." snažila som sa z toho nejako vykrútiť, aj keď mi vlastne nebolo jasné, prečo. Možno by nám niekto dokázal pomôcť.

„Nejako to zahovoríš, jasné?!" trpezlivosti teda určite nemá na rozdávanie, lebo sotva to dopovedal, už stál Jace na nohách a jeden z tých jeho goríl mu držala pri hlave zbraň. Jeho oči pri tom hovorili za všetko. Nemal by žiaden problém ho odbachnúť priamo pred mojimi očami. Kristy tá sa okamžite od strachu rozkričala, ale ten s ryšavými vlasmi jej jednu zozadu vrazil zbraňou a hneď bola ticho.

„Xander, tu je Eleanor, počuješ ma?" nemala som na výber. Nevyzerali, že by si robili žarty a nie som ochotná riskovať život vlastného brata. Nech potom radšej ublížia mne.

„Nie moc dobre, ale hovor. Problém?"

„Nie len...zmena plánu. Zostávame na noc." ani samej sa mi nechcelo veriť, ako ťažko sa mi to vyslovuje, no musela som. Zabíjalo ma však, že je pomoc na dosah ruky a ja mu nemôžem nič povedať, lebo medzičasom Michael prešiel za mňa a tiež som skončila so zbraňou pri hlave. Najviac však asi bolelo, že to bol on. Po tom všetkom, čo sme prežili, po tom, čo mi toľkokrát hovoril, že ma miluje a obetoval by pre mňa aj svoj život. Klamár hnusný.

„Všetko v poriadku?" jedným očkom som pozrela po tej hnusnej španielskej špine, no on len prikývol, aby som pekne odpovedala.

„Samozrejme. Len som ti chcela dať vedieť, aby si nás nečakal." snažila som sa, aby som znela tak pokojne, ako to len išlo, ale v podstate som sa celá triasla od strachu. Desila ma hlavne zbraň, ktorú som cítila zozadu na hlave a vedomie, že ju drží Michael.

„Na noc žiadne búrky nehlásili, takže by ste mali byť v pohode."

„Tak zatiaľ," povedala som a prerušila spojenie skôr, ako by si niečo všimol. Jasné, že ku mne okamžite vystrel ruku, aby som mu vysielačku vrátila a ja som bola moc veľký srab, aby som niečo skúsila.

„Ani to nebolelo a keď už máme za sebou aj toto, mali by sme konečne ísť."

„Tak veľa by nás naraz nemalo ísť cez jaskyňu," namietla som a postavila sa. Zem bola riadne studená, takže som radšej ani nemyslela na to, čo bude v noci. Ľahko sa im povie, že zostaneme cez noc. Nemáme na to vybavenie, ani nič.

„Tieto tvoje pravidlá a predpisy, si nechaj pre nejakých tupých turistov z Nemecka, ktorí nikdy neboli v horách srdiečko. My chceme akurát, aby si nás previedla na druhú stranu."

„Prevádzačstvo je trestný čin," povedala som potichu a oprášila si nohavice. Medzitým sa postavili aj všetci ostatní a Michael konečne stiahol zbraň. Ten druhý však stále mieril na Jacea, čo mi naháňalo zimomriavky.

„To by ťa malo trápiť teraz najmenej!" postrčil ma dopredu, čiže som nemala na výber. Musela som ich viesť smerom k jaskyni. No...niečo ma napadlo. Ostatní, by sa tam mohli niekam skryť a tak sa z toho dostať. Ja by som si s nimi poradila. Poznám to tam hore dokonale, takže nejaké tie únikové cesty by som našla.

Ako som tak kráčala, obzrela som sa dozadu, no Jace bol s tým chlapom až úplne vzadu, zatiaľ čo ten bastard Michael, kráčal priamo za mnou. Ako som sa otáčala sa však stalo niečo, čomu som sa snažila vyhnúť. Nadviazali sme očný kontakt, až sa mi do očí začali hrnúť slzy. Protivil sa mi hádam ešte viac, ako keď mi povedal, že je mafián.

„Keď prejdeme jaskyňu, porozprávame sa."

„Snívaj," odsekla som a zas radšej presmerovala pohľad pred seba. Dosť som sa divila, že toto všetko Berna neodstrašilo, ale ten si spokojne vykračoval vedľa mňa. Jasné, že som si všimla, že je trocha nervózny a neverí im, ale...na Michaela názor ešte nejako nezmenil.

„Eleanor!" zozadu ma schmatol za lakeť a potiahol k tebe, až som div nespadla na zadok. Čo akože po tom všetkom chce?

„Musím ti to vysvetliť!"

„Lenže mňa už nič, čo sa ťa týka nezaujíma. U mňa si skončil Michael." snažila som sa znieť tak chladne, ako to len išlo, ale...boli tam stále isté city. Teda bohužiaľ.

„Ublížil si mi a práve preto som sa s tebou rozišla. Mohol by si ma už poznať natoľko, aby ti bolo jasné, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpim."

„Ale ja ťa nechcem poznať z tejto stránky. Áno, odišiel som, ale len preto, lebo si to sama chcela." hej? Tak teraz to všetko zvalí na mňa, alebo čo do pekla?

„Daj mi pokoj, dobre? Dovediem vás kam chcete a už sa dúfam nikdy v živote neuvidíme." vytrhla som si ruku v jeho zovretia a pridala do kroku. Nemám záujem počúvať jeho reči. Stačí, že jeden z jeho podarených kamarátov ešte stále drží zbraň pri hlave môjho brata. Lebo nič iné sme nepotrebovali, že?

Ako som si všimla, Kristy a Benjamin išli pred tým druhým týpkom a sám veľký boss sa s Joshom držal na za nami. Radšej by som asi pri sebe strpela jeho, než Michaela. Napadlo ma, či by prišli na to, keby som ich viedla inou cestou, ale nakoniec som to zavrhla. Možno narazíme na nejakú inú skupinu a tá nám nejako pomôže. Alebo...možno bude Alex niekde v teréne. Viem, že to by musel byť veľmi veľký zázrak, ale občas sa predsa dejú.

„Prisahám, že nedovolím, aby ti chalani ublížili."

„Daj mi prosím pokoj Michael. Nechaj ma tak," povedala som ticho a zaťala päste. Trávnatý terén začali pomaly striedať skaly, čiže sme sa blížili k jaskyni. Musím niečo vymyslieť.