Ak by si z mora odobral kvapku vody, zmenilo by sa? Chutilo by inak? Oslabol by príboj? Bolo by o čosi menej nekonečné?

Čo ak by som nebola?

Možno by všetky tie slová za mňa vyslovil niekto iný. Iná priateľka, iná dcéra, iná cudzinka. Niekto iný by nachádzal krásu v každom okamihu. Niekto iný by zraňoval. Na niekoho iného by nebol čas. Niekto iný by hral niekoho, kým nie je. Niekto iný by každý deň v rovnaký čas kráčal tou istou uličkou.

Možno by ma nahradil niekto, kto by viac miloval. Kto by bol viac milovaný. Možno by bolo na svete menej zelených očí a viac úsmevov. Možno by sa niekto kilometre vzdialený cítil osamelejšie. Možno by vzduchom poletovalo viac nevyslovených slov a vietor by šepkal hluchým viac nepovedaných príbehov.

Možno by bol namiesto mňa niekto iný a možno by som skrátka iba vymizla. Diera po mne by sa vyplnila a zahladila ako vodná hladina. Možno by nič zo mňa nikdy viac neexistovalo. A možno by sa nezmenilo vôbec nič.

Možno by mal cudzinec sediaci v autobuse vedľa mňa miesto iba pre seba.