Začiatok. Tak zvláštne slovo. Začiatok som si vždy predstavovala ako niečo veľkolepé. Veď vieš, niečo, čo ti ukradne dych a uväzní všetky tvoje zmysly. To čakanie sa ti zdá nekonečné. Túžiš, aby to už bolo tu. Začiatok niečoho veľkolepého. Netrpezlivo poklopkaváš prstami, ale akosi nič neprichádza. A potom, keď sa rozhodneš to čakanie vzdať, uvedomíš si, že si ho premrhal. A že to vôbec nebolo také veľkolepé. 

Začiatok ma oslepoval belostnými lúčmi. Pohládzal svet svojím saténovým dotykom, napĺňal vzduch životom - spevom vtákov, bzučaním včiel, vôňou sladkého nektáru, smiechom. Spod tej mŕtvej kôry sa dral život. Občas som mala pocit, že mňa Začiatok obišiel.