„Mojá ahooj!" Počula som známy hlas z opačného konca letiska. V okamihu som sa otočila a už som videla ako ku mne beží Amy. Rozbehla som sa za ňou a silno som ju objala.

„No ahoj cestovateľka. Ako bolo?" Amy bola veľmi opálená a vyzerala šťastne. Mám pocit akoby som ju nevidela roky a nie pár týždňov.

„Čo ti poviem. Úžasne. Nechceš sa porozprávať po španielsky?" Zasmiala sa lebo vedela, že ja neviem zo španielčiny nič.

„Len to nie, dobre?" Zasmiala som sa a ťahala som ju von z letiska. Vyzerala celkom oddýchnuto na to, že sa tam učila. Alebo žeby nie?

„Dobre. Urobím ti láskavosť. Inak ty by si neverila koľko chutných chalanov je v Španielsku." Zaškerila sa a ja som len dvihla obočie. Amy len mykla ramenami a ako si tak všímam vôbec sa nezmenila.

„Máš nejaký nový objav?" Pozrela som sa na ňu a okamžite sa začala červenať. Musela som sa zasmiať a ona ma za to drgla do ramena.

„Ahaa. Už mám odpoveď." Ešte stále sa červenala. Nikdy som ju takto nevidela. Prišlo mi to celkom zábavné takto ju vidieť. Zvyčajne je ona tá, ktorá sa na tom smeje. Vyšli sme z letiska a stopli sme sa taxík.

„No dobre. Je o rok starší a píšem si s ním. Boli sme zopárkrát vonku, ale nič z toho keďže ja som tu a on tam." Hovorila mi to popri tom ako sme si sadali dozadu do auta.

„Ako sa volá?" Uškerila som sa a Amy len so smiechom pokrútila hlavou.

„Paul." Tak toto meno je strašné. Ale no nekazme jej náladu. Iba som sa začala tak smiať, až som videla, že sa za nami otočil taxikár. Nadiktovala som mu adresu a smiala som sa ďalej.

„Môžeš mi vysvetliť čo je také smiešne?" Spýtala sa ma pomedzi zuby Amy a ja som nedokázala prestať.

Takto sme sa bavili až kým sme neprišli k Amy domov. Rozprávala mi o Španielsku, ako to tam funguje, je to úplne iné ako u nás. A samozrejme, hovorila o chalanoch. Nevynechala nič a ja som poctivo počúvala a dodávala nejaké blbé poznámky na čom sa zasmial aj taxikár. Vtedy nás Amy vraždila pohľadom.

Vyšli sme z taxíka a namierili sme si to k Amy domov. Bolo niečo okolo 18:00. Vošli sme dnu a Amy sa okamžite zvítala s rodičmi aj malým bratom. Boli aj slzy. Neskôr som sa im tiež pozdravila, veď slušnosť a išli sme k nej hore do izby. Jej mama nám o chvíľu doniesla čaj a keksy, na ktoré som nepotrebovala ani pomoc Amy aby som ich zjedla. Len sa na mňa pozerala so zdvihnutým obočím a kufor si hodila vedľa postele. Tu sa ide niečo riešiť! Sadla si ku mne pred posteľ na zem a pozrela na mňa pohľadom hovor. Z polovice zjedený keks som hodila do misky a pozrela som sa na Amy. Bola vážna a zobrala misku s keksami preč odo mňa.

„Heeej!" Zakričala som na ňu a ona sa vrátila s vážnym výrazom na tvári.

„Tak povedz mi ako to je medzi tebou a tým spevákom. Je mi jasné, že tému Španielsko som nerozoberala viac ako pol hodinu len tak." No jasné. Čo iné by sa ma pýtala. Akoby vedela čo jej na to chcem povedať, tak ma zastavila.

„Nechcem počuť žiadne výhovorky, hovor. Som tvoja teraz si myslím jediná najlepšia  kamarátka. O Lucy sa porozprávame neskôr." To dievča vie asi čítať myšlienky. Sadla som si do tureckého sedu a odhodlávala som sa k tomu.

„Neboj sa. Budem ťa počúvať a kľudne naňho nadávaj dobre?" Pohladila ma po ruke s úsmevom a aj s úškrnom na tvári. Musela som sa na ňu usmiať. Typická Amy.

Tak povedala som jej všetko od úplného začiatku až do teraz. Keďže Amy plne dôverujem, povedala som jej aj o Lucasovi. Veď práve kvôli nemu sme sa začali hádať. Amy len prikyvovala a niekedy až otvorila ústa lebo neverila tomu čo hovorím. Zas až také fantasy to nie je. Ale nie je to ani normálne.

„To je debil. On je teraz akože s Lucy?" Spýtala sa ma to ešte mierne šokovaná. Len som jej prikývla a ona vybuchla.

„Ty si ju na čo s ním zoznamovala?" Zvýšila hlas a ja som mala pocit, že ju to zobralo viac akoby malo. Postavila sa a prechádzala sa sústavne po izbe.

„Pokoj Amy." Povedala som jej s úsmevom a absolútne to nezabralo.

„Ja som už dávno vedela o tom, že Lucy nie je normálna kamarátka. No myslela som si, že sa kvôli tebe zmení. A ako vidíš, odišla som a pekne krásne sa vyfarbila. Ešte ti chce zobrať aj Shawna. Rozmýšľaj Zara. Myslíš že prečo to robí. Chce sa ti pomstiť za niečo. Neviem za čo." Po chvíli ticha na mňa vybehla s týmto. Ona je hotový detektív. Nečakala som to. Ona mi chce zobrať Shawna? A čo mi on patrí? Aká pomsta? Už som bola ja ja nervózna.

„Prečo by sa mi mala pomstiť? A Shawn nie je môj." Žmurkla som na ňu. So Shawnom nič nemám a ani nebudem mať. Už je to tak. Nemienim to meniť.

„Neviem. Asi si jej niečo urobila čo sa jej nepáči. A čo ty nevidíš, že ťa to s ním zobralo? Ona to vidí a využíva to." Toto nemôže byť pravda. Postavila som sa oproti Amy a nechápala som čo sa tu deje.

„Shawn ma nezaujíma. Zoznámila som ho s Lucy preto lebo to chcela ona a chcela som sa mu "pomstiť". Tým, že ho s ňou zoznámim to začne ľutovať lebo poznáme Lucy, zavesí sa naňho." Sama som nechápala čo hovorím. A už vôbec som tomu neverila a Amy to tiež cítila.

„Sama tomu neveríš tak prečo si ich zoznámila? Keď budú spolu chodiť, a to si píš, že budú, tak z teba novinári urobia chuderu a neviem čo ešte." Jej slová dávali zmysel na rozdiel od tých mojich. Sadli sme si na posteľ.

„Neviem prečo som ich zoznámila. Veď môže mi to byť jedno. Obidvoch nemusím." Hovorím pravdu? Ja chcem aby to bolo medzi mnou a Shawnom tak ako predtým, lenže to tak nebude a ja nezačnem prvá.

„Zara, pozri sa na to normálne. Teba ničí keď si so Shawnom na nože. Toto vidno. A ja by som sa chcela pozrieť ne neho." Blbosť. Nie som s ním na nože. Len ma sklamal a nemusím ho. Pred týždňom by som hovorila niečo iné.

„Tak jeho to neničí určite." Zasmiala som sa ironicky a vedela som, že hovorím pravdu. Akonáhle má Lucy, na mňa môže zabudnúť.

„No keď myslíš... Vo vnútri cítiš niečo iné. Tak poďme sa pustiť do tých keksov." Zasmiala sa a ja som jej bola vďačná za zmenu témy a ochotne som s ňou súhlasila.

Shawn

„No a ako ste na tom vy dve so Zarou?" Spýtal som sa Lucy keď sme boli na ceste k nej domov z parku. Je hrozná, so Zarou mi bolo oveľa lepšie. Vidno, že už ich kamarátstvo prešlo. Sú úplne rozdielne. Keď som položil túto otázku Lucy sa zatvárila otrávene. No nech si dievča nemyslí, že sa všetko točí okolo nej.

„Tak už sme v podstate iba spolužiačky." Hrala sa so zipsom na kabelke a ja som vedel, že mi niečo tají.

„A čo ten Ryan?" Nadvihol som obočie a spýtavo som sa na ňu pozrel. Zas ten jej ksicht.

„Tak môj bývalý a Zarin najlepší kamarát. Vraj že." Posledné slovo vyslovila potichu, akoby ani nechcela aby som to počul, ale ja som to počul. Akože Zara s ním fakt chodí?

„Vraj že?" Nedalo mi to pokoj a musel som sa jej to spýtať. Musí niečo vedieť.

„Tak podľa mňa. Poznajú sa už veľmi dlho. A teraz keď nie som s Ryanom, mám pocit ako keby to využívala." Dobre tak tomu som totálne nechápal. Tie ich vojny. Ja chcem vedieť či spolu niečo majú a nie len jej odhady. Prečo to chcem vedieť?

„A chodia spolu?" Nedá mi to proste. Potrebujem to vedieť. Lucy už vyzerá, že má tejto témy plné zuby, ale ona mi je ukradnutá.

„Čo ťa to tak zaujíma? Teraz sme vonku spolu." Falošne sa usmiala a podišla ku mne bližšie. "Nenápadne" som sa od nej odtiahol a išiel preč. Dal som nejakú blbú tému, nad ktorou, samozrejme, prekrútila očami, ale odpovedala mi. Popravde, vôbec ma to nezaujímalo. Iba som prikyvoval a udržiaval som si odstup.

No raz som si pozor nedal a to, keď sme boli pred jej domom. Bol som trochu napred a tak som ju čakal kým príde ku mne, že sa s ňou rozlúčim aby nebolo na mňa zle. Trvalo jej to. Od nudy, že toľko musím čakať som sa obzeral okolo. Na chodníku pár metrov od nás som videl nejaké dievča. Bola mi strašne povedomá a tak som pozeral ešte tým smerom. Ani som si neuvedomil kedy prišla Lucy.

Objala ma a ja som mal stále upriamený pohľad na to dievča. No objatie som jej opätoval aj keď neviem či dobrovoľne. Zrazu sa na mňa nalepila a ja som sa už na ňu pozrieť musel. Jej pery sa dotkli mojich a vtedy som si uvedomil, že to dievča, ktoré sem ide je Zara. Lucy ma bozkávala a ja som si uvedomil, že keď na nás Zara pozerá, že jej niečo dôjde. Bozkával som sa s Lucy a už ma absolútne netrápilo či sa na nás pozerá, lebo som vedel, že je v šoku a možno sa do teraz nepohla. Omyl. Odtiahli sme sa Lucy sa mi pozdravila a niečo povedala, asi, že mi napíše. Ignoroval som to lebo som sa obzeral po Zare. Nebola tu. Stál som tam ako prikovaný. Bože ja som debil. Veď ja sa jej nemám za čo pomstiť tak čo to doriti robím? Ona ma bude nenávidieť. Super Mendes! Musím ísť k nej. Hneď.

Zara

Išla som od Amy ku mne domov. Máme na pláne ísť dnes večer o 21:00 do baru. Veď čo som hovorila. Amy si nedala povedať a zhodnotila, že sa musím ísť vyvetrať. V skutočnosti sa ona chce opiť. Aspoň má výhovorku.

Práve som šla domov cez ulicu, kde býva Lucy. Dúfala som, že ich tu nestretnem. Bola som niekoľko metrov od domu Lucy, keď tam stál nejaký chalan a pozeral na mňa. Akoby ma poznal, ale zároveň nevedel kto som. Zdalo sa mi to čudné. Zrazu sa naňho vyvalila blondínka a mne bolo jasné, že to je Lucy. Iba ona tak objíma. Ten chalan musel byť Shawn. Išla som bližšie a všetko mi bolo jasné. No zrazu sa začali bozkávať. Začala Lucy, ale ten debil sa nebránil.

On mi to snáď robí naschvál. Keď som sa na to pozerala, podlámali sa mi kolená a cítila som, že moje srdce puklo. Rozbilo sa na tisíce častí. Nemala som v pláne ich zbierať a ani lepiť a tak som sa otočila a odchádzala preč. Ja k nemu asi niečo cítim. Inak by ma to tak nepoložilo. Po líci mi stiekla slza, ktorú som okamžite zotrela. Nebudem revať. Nestojí mi za to. Až teraz som si uvedomila, že som to pokašľala.

Veľmi dobre vedel čo robí. On je sprostý manipulátor. Nikdy som nechcela aby mi nejaký chalan zlomil srdce. Nikdy. No stalo sa a ani neviem ako. Moja kamarátka a on. Čo som im urobila?

Zrýchlila som krok a o chvíľu som už videla môj dom. Pred ním stál očividne nervózny chalan. Jasné, že som ho spoznala. Dúfam, že nevidno, že som plakala. Teda mala som slzu. Pozrela som sa rýchlo na displej mobilu a vyzerala som dosť unavene, ale aspoň nebolo vidno to čo som nechcela. Shawn ma zbadal a išiel smerom ku mne. Najradšej by som mu dala facku, ale nám za čo. Rozklepala som sa a bála som sa čo mi povie.

„Zara. Ja-a. No..." Začal koktať a rozhadzoval rukami. Nevenovala som mu pozornosť a kráčala som ďalej. Tu sa nedá čo vysvetľovať. Všimol si, že ho ignorujem a tak naštvane skríkol spoza mňa moje meno. Naštvala som sa. Prudko som sa otočila aby som mu videla do ksichtu. Zľakol sa lebo som videl, že inštinktívne ustúpil, no potom prišiel bližšie.

„Čo si myslíš, že čo mi povieš? Mne je to úplne jedno a aj jedno bude. Na tom nič nezmeníš. Choď si radšej za ňou. A nabudúce buď taký láskavý, neobviňuj ma, že chodím s mojím najlepším kamarátom, lebo ty práve robíš to isté len v inom zmysle. Takže ťa prosím, daj mi pokoj." Dohovorila som a naspäť som kráčala k môjmu domu. Vyzeral celkom prekvapený, ale z miery ho to nevyviedlo. Ešte na mňa niečo kričal, ale ja nemám dôvod ho počúvať. Všetko sú klamstvá a sprosté intrigy. Vošla som dnu, zabuchla som dvere a zosunula som sa po nich. Ďalšie slzy. Kvôli nemu. Veď ho nenávidím!

Shawn

Totálne ma odpísala. Ani som jej nemal šancu vysvetliť to čo sa stalo. Normálne odišla a zabuchla dvere. Chcel som jej všetko povedať. Všetko. Povedal by som jej, že je to iba sprostá hádka a za nič to nestojí. Záleží mi na nej veľmi. Možno viac akoby som chcel. Nedokážem ju pustiť z hlavy. A ona ma jednoducho odpísala.

No ani sa jej nečudujem. Videlo to čo videla a ja viem, že mi Lucy nedá pokoj a ja to budem musieť dohrať. Samé klamstvá a intrigy. Chcel by som vedieť, či je na tom rovnako ako ja.

Kvôli nej nespávam.