Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

41. Kapitola

Ráno som sa zobudila s mizernou náladou. Vyšla som ako mátoha z izby na raňajky a duchom som bola niekde úplne inde. Hodila som na seba len nohavice, mikinu a šitlovku. Vlasy som si nechala rozpustené keďže som ich mala vyžehlené. Išla som do kúpeľne a urobila som si rannú hygienu. To bolo všetko na čo som sa zmohla.

„No takže dnes ma zoznámiš so Shawnom." Pribehla ku mne mega natešená Lucy a začala skackať. Čo jej akože je? Prišla som do školy a už jej drbe. Dnes mám úplne náladu v keli. A ešte do toho tu toto vrešťadlo... Išiel mi buchnúť mozog.

„Aj ja ťa rada vidím, ahoj." Povedala som jej znudene a ona neveriacky nadvyhla obočie a pokrútila nado mnou hlavu. Momentálne mi je úplne jedno čo si teraz o mne myslí. Vošli sme do školy a mierila som si to ku skrinkám. Lucy najprv nechápala čo sa deje a potom za mnou dobehla.

„No zoznámiš ma s ním?" Vykladala som si učebnice zo skrinky a skoro som ich pustila na zem. Vydesene som sa na ňu pozrela a ona sa na mňa len usmiala. Predtým sa mi len zdalo, že som toto počula, ale ona to akože myslí vážne?! Jej šibe. Čo si ráno dala? Už sa ku mne správa ako kamarátka. Zrazu.

„Lucy? Ty si čo mala na raňajky?" Zavrela som skrinku a neprítomne som zamierila k učebni. Lucy mala so mnou hodinu a tak pri mne celý čas poskakovala. Už som jej mala plné zuby.

„Joooj Zara. Jedlo som mala. No zoznámiš ma so Shawnom?" Nahodila prosebný pohľad a ja som sa len ironicky usmiala a pokrútila som hlavou. Spomenula som si ako sme my dvaja so Shawnom pohádaní a úsmev sa mi z tváre vytratil. A na miesto neho sa vrátili spomienky. Ja určite nie som v poriadku.

„To ťažko." Zamrmlala som si popod nos keď sme už vchádzali do učebne. Išla som si sadnúť na moje tradičné miesto dozadu a Lucy pricupitala ku mne a sadla si. Nahla sa ku mne, aby lepšie počula čo hovorím.

„Čo sa stalo?" Spýtala sa ma a ja som zatiaľ vybrala z tašky pero. Pozrela som sa na ňu a už som jej mala dnes plné zuby. Na obranu len zdvihla ruky, ale potom ich spustila dole. Pripomenula mi niekoho. Prečo mi nedá pokoj? Veď celý čas sa k sebe ani neozveme a práve teraz keď mám na hovno náladu tu dobiedza.

„Nebavíme sa spolu. Nepýtaj sa prečo." Pre istotu som ju schladila a ona sa len pomrvila na stoličke a nahodila urazený výraz. Pozrela som sa jej smerom a zistila som, že vôbec nie je dobrá herečka.

„Prečo? To ma s ním akože nemôžeš zoznámiť?" Znovu sa nahla ku mne a už hovorila zvýšeným hlasom. Jasné, že ho chce keďže je slávny. Inak by oňho ani nezakopla. Ja ju veľmi dobré poznám. Nechcela som, aby Shawnovi niečo urobila. Predsa len, keď sa nebavíme neznamená to, že sa oňho nebojím alebo mi na ňom nezáleží. Práve som priznala, že mi na ňom záleží. Volám sanitku!

„Ty prečo ho chceš? A to prečo sa nebavíme je len a len naša vec. Sorry." Povedala som to už mierne nahnevaným hlasom. Toto sorry som najprv povedať ani nechcela. Do triedy vošla uciteľka a ja som okamžite prestala myslieť na Shawna, na ktorého sa mi pred chvíľou vybavili spomienky.

„Mne sa páči. Takže ma zoznámiš dobre? Prosím." Zašepkala mi Lucy a ja som po dlhom premýšľaní prikývla. Lucy skoro spadla zo stoličky a ja som na na nej musela zasmiať.

„Je vám niečo smiešne, slečna Parker?" Rýchlo som sa narovnala a všimla som si, že na mňa všetci pozerajú vrátane učiteľky. Nemá práve najlepšiu náladu. Odkašľala si a ja som sa začínala červenať.

„Nie nič, pani profesorka." Odpovedala som mierne priškrteným hlasom. Na Lucy som hneď hodila vražedný pohľad a prestala sa chichotať.

„Tak to som rada. Takže začneme preberať...." Zas to isté. Myšlienkami som bola preč. Presnejšie pri Shawnovi. Zoznámim ho s Lucy. Určite sa naňho nalepí a ja sa pozriem na ten mediálny skvost. Aspoň uvidím či preňho niečo znamenám. Podľa mňa nič, keďže mi to práve teraz dokazuje. Neznášam ho.

Po škole mám tréning. Ako inak. Potom po tréningu idem na letisko po Amy. Strašne dlho som ju nevidela a dnes večer má konečne priletieť. Idem ju prekvapiť. Samozrejme, že bez Lucy, lebo tej som sľúbila, že po tréningu za ňou prídem, počkám Shawna, v rýchlosti ich zoznámim a potom bežím na letisko.

To už ma nezaujíma čo tam budú robiť. Dnes mám úplne napraskaný program, ale aspoň je piatok čiže sa učiť nemusím. Pravdepodobne ma Amy stiahne do baru, aby sme niečo, čo vymyslela ona, oslávili. Kto vie či tam nakoniec neskončí aj Lucy so Shawnom. Lucy povedala, že všetko mi zprostredkuje a dá vedieť kde budú. Už len to ma zaujíma fakt. No ako kamarátka som len prikývla a ona celú školu o ňom mlela a ja som len sporadicky prikyvovala. Hovorím, som totálne mimo.

Ale mám tu ešte jeden problém. So Shawnom som zatiaľ vôbec nehovorila. Teraz sa na to chystám, cestou na tanečnú. To bude trápne. Prejdite ma radšej električkou!

Cestou zo školy som rozdýchavala to, že budem musieť zavolať Shawnovi. Napokon som sa odhodlala a vytočila jeho číslo. Takmer hneď to zdvihol.
„Ahoj."
„Ahoj. Čo si taká milá, hm?"
„Vôbec nie som milá, ale ak chceš zmením ten tón hlasu. Nevolám kôli mne."
„No a kôli komu. Chceš podpis pre toho tvojho kamaráta?"
„JE to môj kamarát a s ním to nemá nič spoločné."
„Tak potom?"
„Tá moja kamoška vieš Lucy, by sa s tebou chcela dnes zoznámiť."
„Hovorila si mi, že ju veľmi nemusíš tak potom prečo jej robíš služby?"
„To nie je tvoja vec. Tak súhlasíš?"
„Dobre, ale to len kôli tebe. Mám sa s ňou akože stretnúť?" No aký milý, že?
„Áno, dnes o 17:00. Adresu ti pošlem."
„No dobre. A budeš tam aj ty?" Hm, nejak ho to zaujíma.
„Len vás predstavím a potom mám iný program. A nie, nie je to Ryan."
„Ok budem tam."
„Tak... No... Ďakujem. Maj sa."
Zložila som to. Neviem prečo som sa pri poslednej vete zakoktala. Možno mi chýba, že sa s ním nedokážem normálne rozprávať.

                                                          ..................
A mám konečne po tréningu. Po tvári mi stekajú kvapky potu a ani nevládzem rozprávať. Baby na tom nie sú o nič lepšie. Rozprávali sme sa len pred tréningom. Potom každý mlčal a nikomu sa nechce ani len prezliecť. Išla som do "kúpeľne" kde som si len prepláchla tvár vodou. Dala som si rýchlu sprchu, predsa len idem na letisko medzi ľudí. Na pozdrav som len ostatným kývla hlavou a vyšla som na vzduch. No o nič lepšie. Vonku bolo dosť dusno. Ešte s taškou z tréningu som mala namierené k Lucy. Celkom som stíhala.

Mala som pocit, že niekto za mnou ide, ale nevenovala som tomu pozornosť. Keď som išla po ulici kde býva Lucy zrazu ma niekto objal zo zadu. Nadskočila som a moje srdce vynechalo pár úderov. Rozdýchavala som to a prekonávala som sa, aby som sa pozrela kto ma zo zadu ešte stále objíma. No keď som cítila tie ruky na mojom tele, bolo mi jasné, že taký pocit tepla vo mne vyvoláva iba jediný človek. Položil si hlavu na moje plecia a videla som jeho vlasy. Musela som sa usmiať. Teraz keby nás niekto vidí, myslí si, že spolu chodíme. Pravda je však úplný opak. Otočila som a pozerala som sa do orieškovo hnedých očí. Shawn sa usmiaval od ucha k uchu. Ja som sa odtiahla a asi si uvedomil čo urobil. Verte mi, nechcela som od neho odísť.

„Ahoj." Povedala som mu a kráčala ďalej. Príliš ma ten chalan dokáže rozptýliť. Zrazu som ho nevedela pustiť z hlavy a svet okolo som nevnímala.

„Nepočkáš ma?" Hovoril s úsmevom keď ma dobiehal. Nemám dôvod sa s ním baviť. No on sa tvári ako keby sa nič nestalo a ospravedlniť sa nemieni. Ja sa tak tváriť teda nebudem.

„Nie. Len ťa zoznámim s Lucy a idem preč." Ani som sa naňho nepozrela a pokračovala som ďalej. Už som videla Lucyn dom a uvoľnila som sa, že už sa nebudem musieť hrať dlho na urazenú. Pri ňom sa to jednoducho nedá, ale ja musím. No moje svedomie kričalo niečo úplne iné. Ešte sa s ním rozprávaj! Nechceš, aby ste prišli k Lucy. Rozhodla som sa, že to budem igrnorovať.

„Prečo neostaneš?" Nahodil smutný výraz, ale ja som vedela, že to robí naschvál. Ten chalan dokáže úžasne manipulovať s ľuďmi. No ja sa dať nemôžem.

„Musím ísť vyzdvihnúť kamarátku z letiska. Dlho sme sa nevideli." Nevenovala som mu pozornosť. To sa stalo až keď ma chytil za ruku a zastavil. Boli sme tesne pred domom Lucy. Čo keď nás uvidí?

„Počkaj. Čo ti je?" Ako keby to nevedel. Ešte sa aj tak tvári. On mi robí zo života peklo a ja naňho musím neustále myslieť. Toto mu samozrejme nepoviem. Zvýšilo by sa mu ego. Už teraz ho nemá najnižšie.

„To sa pýtaš? Neverím." Vytrhla som ruku z tej jeho a išla som ďalej. Došli mi nervy. Ostal tam len tak stáť s nechápavým výrazom na tvári.

„Ja nerozumiem, Zara. Stoj!" Ignorovala som ho aj keď za mnou začla behať. Už sme boli na mieste a tak som rýchlo zaklopala na dvere aby sme sa nevrátili k tej téme. Z dverí sa vynorila vysmiata Lucy a ja som sa tiež usmiala. Tak toto nebol úprimný úsmev. Shawn prišiel hneď za mnou a usmial sa. Vie sa dokonale pretvarovať. Keď sa na mňa pozrel, prezradili ho oči.

„Ahojte!" Zvrieskla Lucy. Bože ja ju raz zabijem. Stojíme od nej len zopár centimetrov. Odzravili sme sa jej a s úsmevom na perách, ktorý ma už prestavál baviť som ich išla zoznámiť.

„Tak Lucy toto je Shawn. Shawn toto je Lucy." Povedala som to a aj som znudene ukazovala rukami raz z jedného na druhého a potom opačne. Oprela som sa o múrik pri doma a sledovala ich. Lucy sa mu okamžite vrhla okolo krku. Shawn bol totálne prekvapený a pozrel na mňa s vydeseným pohľadom. Iba som mykla plecami a pozrela som sa inde. Tak mu treba!

„No dobre vy dvaja. Ja idem za Amy a vy si robte čo chcete. Majte sa." Ani som nepočkala kým si uvedomia, že tam nie som, zoskočila som z múrika a namierila som si to k autobusom. Na zastávke som nastúpila a o 20 minút som mala byť na letisku. Už sa na ňu neskutočne teším.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro