36. Kapitola
Odišla som z parku so slzami v očiach. Prečo je taký? Chápem ho, že sa teraz o mňa možno bojí, ale nepotrebujem si od neho pýtať povolenie. Ešte som nad tým rozmýšľala, ale potom som už mala toho plné zuby. Preboha veď svet nestojí na nejakom Shawnovi.
Prišla som domov kde som si nahádzala do športovej tašky veci na tanečnú. Mama už bola doma, ale určite jej o tom budem musieť povedať, keďže si ma pravdepodobne predvolajú, aby som svedčila. Poviem jej o tom keď sa vrátim. Pozdravila som sa jej a vybehla z domu. Už som trochu meškala, ale to ja asi vždy meškám, takže v pohode.
Peši je to tak 15 minút. Prišla som tam a hneď sa na mňa vrhli moje kamošky z tanečnej. Ešte som vám im nespomínala. Nepíšeme si vkuse, ale tým, že sme väčšinou spolu sa z nás stali fajn kamarátky. No ja sa tam nemusím s viacerými babami takže som vďačná za tie tri.
Je tu Stephanie, modrooká blondínka, trochu šialená, pozná sa s Lucy, ale kamarátky z nich nie sú. Doteraz neviem čo sa medzi nimi stalo.
Potom Emma, celkom sa podobáme, akurát Emma je trchu vyššia, má frajera, ktorého ja osobne neznášam. Je od nás starší a fajčí. Už len to mi je nesympatické. Ale vidno, že ju má nadovšetko rád a ona jeho.
A nakoniec Alexis, ona jediná je tu ryšavka, veľmi milá a veľa kecá. Vždy, keď ideme autobusom na súťaž sedím s ňou, lebo s ňou sa nikdy nenudíte.
Hovorím, sme takmer rovnaké.
„Ahooj." Povedali jednohlasne a objali sme sa. Boli už prezlečené. Jasné Zara, ty furt musíš meškať. Stiahli ma do šatne kde som sa prezliekala a pýtali sa ma na Shawna. Šak jasné, nie žeby sa ma pýtali aké boli prázdniny, ale oni sa pýtajú presne na Mendesa. Svätý Shawn.
„To je pravda čo hovoria v telke?" Pýtala sa ma Stephanie od dverí. Boli sme tu len my štyri.
„Ty a Shawn?" Ozvalo sa z opačnej strany šatne. Obzrela som sa. Alexis. Musela som sa prezliekať a nie im tu prednášať o kanadskej hviezde.
„Ako? Kedy?" No jasné. To mohla povedať jedine Emma. Bola som ticho a tak si utvorili vlastný názor. No už som mala oblečné legíny a oranžový crop-top. Obúvala som si tenisky. Mojím mlčaním som im spôsobovala infarkty. V duchu som smiala.
„Dobre. Všetko vám poviem. Ďakujem, že ste mi fakt dali čas na prezlečenie. Cením si to." Zasmiali sme sa a išli sme do sály. Trénerka meškala a tak som im to základné povedala. Vyzerali komicky keď tomu nechceli uveriť.
„Takže to nie je pravda?" Spýtala sa ma Steph ešte s vypleštenými očami. Sedeli sme v rohu sály v tureckých sedoch. Veľa deciek takto sedelo, keďže sme si mali čo povedať po prázdninách. Trénerka nám dala trochu času. Prikývla som jej.
„Sme iba kamaráti. Život medzi fotografmi a novinármi nie je ľahký. Teraz za mnou všade chodia. Takže ak sa vás na mňa budú pýtať prosím odídte a ignorujte ich." Všetky prikývli a na ich tvárach bolo niečo ako ľútosť. Viem, že tie média mi nezávidia, ale Shawna by brali. Tú časť z dneška som vynechala. O tom nevie ani Lucy v tom našom nasilu kamarátstve. Viem, že ona má iné kamarátky a ja tiež. Akurát Amy máme spoločnú a teraz asi aj Ryana.
No keď už hovoríme o ňom, ešte som ho tu nevidela. Pravdupovediac, ani veľmi kôli babám nemám čas sa obzerať. Vkuse sa niečo pýtajú na Shawna. Najradšej by som im niečim zapchala ústa a stlačila gombík zmena témy.
„Dones mi niečo od neho. Prosím." Hodili na mňa všetky tri psie oči a ja som len prekrútila očami a prikývla. Zasmiali sa a o niečo hovorili.
Ja som už nevnímala, pretože do sály vošiel Ryan. Tak dlho som ho už nevidela. Zdal sa, že je celkom v pohode. Lucy mi povedala, že si už ani nepíšu. Som zvedavá, či za mnou príde. Ja sa mu nebudem doprosovať. To on mi klamal. Do sály vošla trénerka. Ide sa makať. Prázdniny jej asi prospeli, ale ja by som chcela tú starú dobrú trénerku. Veď ona ma teraz zničí. Niekedy cez malé prestávky som sa obzrela či ho uvidím, ale stále bol niekde za mnou a nechcela som byť nápadná. Veď ho mám na háku nie? Celý tréning som myslela na Shawna. Čo budem robiť? Niekto mi ho do hlavy natlačil a ja ho neviem dostať von.
Neviem alebo nechcem?
..................
Tréning za mnou. Išla som s babami do šatne keď ma niekto schytil za ruku. Pozrela som sa mu do tváre. Ryan. Povedala som dievčatám, že o chvíľu za nimi prídem. Aj od tamaď som počula ich chichot. Ryan ma zobral niekde na koniec chodby. Čakala som čo povie. Bol spotený, ale kto by nebol po takom tréningu.
„Ani sa mi už nepozdravíš?" Uškrnula som sa a Ryan sa konečne zastavil. Pozrel na mňa a o trávene ma pozdravil. Čo s ním je?
„Na čo som tu?" Ryan sa mi zdal fakt iný. Stále ma pevne držal za ruku a to mi pripomenulo Lucasa. Striaslo ma. Rýchlo som si ruku z jeho zovretia vymotala. Pozrel na mňa trochu čudne, ale určite mu to vysvetľovať nebudem.
„Ja sa chcem s tebou porozprávať," povedal Ryan a stále sa tváril vážne. O čom chce hovoriť? Mal kopec príležitostí.
„Mal si veľa príležitostí. Žijeme v 21. storočí takže máme mobily." Žmurkla som naňho a chcela som odísť, ale stiahol ma naspäť. Po čele mu kvapkali kvapky potu a mne začínalo už byť horúco.
„Povedal som, že sa chcem s tebou porozprávať tak neutekaj." Zvýšil hlas. Toto nie je ten starý Ryan, ktorého som poznala. Zdal sa hrozivejší. To všetci v mojom okolí na mňa musia byť takí hrubí?
„Tak hovor." Snažila som sa pôsobiť kľudne, no tak som určite nevyzerala. Lepilo sa na mňa oblečenie a ešte aj on.
„Vedel som, že ti Lucy niečo povie, ale neviem čo takže ti chcem povedať pravdu." Len som mu prikývla lebo som si bola vedomá, že Lucy je schopná navymýšľať hocičo.
„Napísal som jej prvý ja. Ty si vtedy nemohla ísť von tak som chcel zavolať ju, že ju aspoň spoznám. Tak sme išli, ona mala tie jej blbé poznámky a potom sa na mňa z ničho nič vrhla. Bola pekná tak som nenamietal. Potom sme spolu začali chodiť. Mal som ju celkom rád. Dohodli sme sa, že ti to nepovieme." Hlas sa mu miestami triasol. Asi to bolo preňho ťažké hovoriť, no povedal mi viac menej to isté čo ona.
„Ale prečo ste sa tak dohodli? Mňa absolútne nezaujíma ako a kedy, ale prečo ste mi to nepovedali?" Zvyšovala som hlas a Ryana to očividne prekvapilo.
„Neviem." Čo iné som čakala? Stále nezmenil výraz tváre. Niečo mu je.
„Sorry, ja sa ponáhľam. Nepovedal si mi nič nové. Maj sa." Konečne ma pustil a ja som odišla. V šatni už ostala iba Emma. Bývame na rovnakej ulici a väčšinou ma čaká.
„Kde si toľko?" Emma skoro vyskočila keď som vošla do šatne. Mala mobil v ruke a toto bola jej reakcia. Musela som sa zasmiať. Emma nahodila nechápavý výraz, ale to som neriešila.
„Ryan mi niečo chcel povedať." Už som bola takmer prezlečená. Nahádzala som veci do tašky stiahla som Emmu spredo dvier vonku. Nechápala čo robím. Čo všetkým dnes šibe? Prechádzali sme popri chalanoch. Len som sa pozdravila, lebo keby sme sa zakecali ako vždy, ostali by sme tu ešte pekne dlho. Len pre informáciu, boli to Matt, Patrick a Leo. Mžno ešte nejakí, ale nevidela som ich dobre. Pozerali na nás či sme v pohode, že sme nezastavili.
„Zara, Emma! Ste v pohode?" Zakričal na mňa Matt a zasmial sa. Celkom sympatický. Raz som s nim tancovala duo, hnedé vlasy vyčesané dohora a orieškové oči.
„Nabudúce." Zakričala som naspäť a už som viac nepočula.
„No a čo chcel Ryan?" Stále pozerala do mobilu. Asi lustrovala Shawnov profil.
„Nič dôležité. Chcel riešiť toto s ním a Lucy. No nič nové som sa nedozvedela." Hovorila som im o nich dvoch. Bolo im to ľúto, ale ako som spomínala Lucy nemusia.
„A vysvetlíš prečo sme neostali pri tých chalanoch?" Pozrela na mňa vyčítavým pohľadom. Pekne som sa naňu usmiala.
„Sama si hovorila, že sa ponáhľame, nie?" Ten jej výdraz stál za to. Ja som sa usmievala a ona len prekrútila očami.
„Jeeežiš Zara, veď vieš, že sa Steph páči Leo." Absolútne som nerušila o čom hovorí. Vonku bolo už celkom chladno a konečne som sa nepotila. V sále bolo strašne teplo.
„Sorry, neviem o tom. A vlastne čo máš s tým ty, že sa Staph páči Lep?" Emma len hodila rukami a začala sa smiať. O chvíľu sme boli pri jej dome.
„Mám za úlohu zistiť o ňom nejaké informácie keďže Steph je hanblivá a my sa s nimi bavíme. Môžeš mi aj pomôcť. Čau." Žmurkla na mňa keď išla po schodoch k nej domov. Ešte stále som spracúvala informácie od Emmy a musela som sa zasmiať.
„Dobre. Ahoj." Pozdravila som sa a pokračovala ďalej. Ja som mala dom pár metrov ďalej. Vietor mi pekne rozfúkaval vlasy. Rozmýšľala som dnes o tom čo sa stalo v parku. Shawn mal možno pravdu. Ale zas nemusím sa mu spovedať za to, že média si myslia, že spolu chodíme.
Už som takmer bola doma. Našťastie tu žiadni novinári neboli. Možno ich to už prešlo. Dúfam. Odomkla som dvere a išla som rovno do kuchyne. Na chladničke som si všimla papierik.
Išla som do obchodu. Večeru máš v chladničke. Mama.
Super. Prázdny dom. Mimochodom, otca som nevidela a ani nepočula od toho večierka. Nenávidím ho. Sklamal ma a ani sa mi neozval.
Vošla som do svojej izby a tašku som hodila k posteli. Rýchlo som sa prezliekla do niečoho pohodlného a zobrala som si tašku, ktorú nosím do školy. Sadla som si za stôl a išla som si učiť. Bolo niečo okolo šiestej.
Nakoniec som skončila pred ôsmou. To je asi rekord. Ale v podstate nemáme zatiaľ ešte žiadne písomky takže pohoda. Pripravila som si veci na zajtra, učebnice som hodila do tašky a zbehla som do kuchyne. Mama už bola doma a ani som si to nevšimla. Sedela na gauči a asi pozerala Titanic, lebo plakala. Rýchlo som si zohriala to jedlo čo bolo v chladničke a nahádzala som to do seba. Bola som neskutočne hladná.
Prišiel čas, aby som o tom dnešku povedala mame. O tom, že je Lucas Shawnov kamoš, alebo teda bol, radšej budem ticho. Ešte by mi zadrhla aj jeho, čo už asi potrebné nebude.
AHOJTEEE!
Konečne som tu s novou časťou, dúfam, že sa páčila. Zas sa budem opakovať, ale hrozne ma mrzí, že nie som aktívna ani pri jednom mojom príbehu. Nápady mám, ale nestíham to, nechcem sa vyhovárať. Chcela by som sa však POĎAKOVAŤ VERNÝM ČITATEĽOM, PRETOŽE SME DOSIAHLI UŽ NIEČO VYŠE 2K POZRETÍ. Neskutočne ma to nakoplo, tak dúfam, že to tak aj ostane. 😂❤
ĎAKUJEM
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro