„Horí! Horí! Horí!" Začala vedľa mňa vrieskať Lucy. Ztrhla som sa a rýchlo som vyšla zo spacáka pripravená ujsť. Behala som pohľadom hore a dolu hľadajúc nejaký náznak požiaru a ruky sa mi trochu triasli. V hlave som mala strašný zmätok. Mali ste ma vtedy vidieť. Neviem či by sme náhodou neutiekli preč alebo by ste sa rozosmiali tak, ako nikdy. Vyzerala som jedným slovom strašne.

„To bol iba fór. Ale mali ste sa vidieť." Lucy sa náramne bavila a my s Amy sme si vymenili nechápavé pohľady. Amy bola na tom tak isto, lenže pre istotu už mala v rukách jej veci, tiež pripravená ujsť. Netrvalo dlho a o chvíľu sme boli všetky tak povediac na jednej lodi.

„Lucy, toto mi už, prosím ťa, nerob." Naozaj som sa zľakla.

„Dobre dobre, ale mala som si vás natočiť. Inak už je 8 hodín ráno a my sa musíme dať dokopy." Lucy velila a my sme počúvali. Mala pravdu, takto ma nemohol nikto vidieť, ale aj tak by som si ešte pospala. Všetky tri po poradí sme si dali sprchu a ľahko sme sa namaľovali. Tie kruhy pod očami bolo aj tak vidno, ale nemali sme čas skúsať nejaké beauty triky. Nahádzali sme do seba raňajky a vyšli z domu. Dnes doobeda sme mali rovnaký plán ako včera. Nákupy, ohováračky, zmrzlina a rehot. Prišli sme do mesta a ako prvé sme namierlili do H&M. Tam sme pobudli hodnú chvíľu kým sme si uvedomili, že je na čase ísť. Takto sme pobehali zvyšné obchody. Nakoniec sme išli do parku a tam sme sa ďalej rozprávali. Potom sme sa rozlúčili, pretože ja som mala už iný program.