Dnešok bol fantastický. S mamou sme si to užili. Prešli sme dve obchodné centrá. Nepamätám si, kedy som si toľko vecí kúpila s mamou. No tieto všetky platila ona. Asi má pocit, že mi niečo musí vynahradiť. Chcela som sa jej zopár vecí na rozvod opýtať, ale nechcela som jej kaziť náladu tak som bola ticho. No aj tak som z tých vecí strašne rada. Mám aj šaty na ten večierok. Sú krásne, dlhé a ešte majú aj dokonalý strih. A o tej farbe ani nehovorím. (Hore média.)

Prišla som domov úplne zničená. Spadla som na posteľ a zavrela oči. Takto som bola zopár minút a potom som začala vybaľovať veci z tašiek. Mama išla niečo rýchle uvariť hoci sme mali v meste pizzu, ale myslela na Tylera. A možno aj na otca. Ten sa od včera neukázal a ani neviem kde je. Ja to už riešiť nbudem. Veci z tašiek už boli vybraté a poukladané v skrini.

Povedala som si, že zájdem dole a pomôžem mame, lebo som nemala čo iné na práci. Ako som schádzala dole schodmi nechtiac som si vypočula mamin a Tylerov rozhovor v kuchyni. Zastavila som sa v polovici a sadla som si na ne. Predo mnou by sa tak určite nerozprávali a tak som ostala počúvať. Viem, že sa to nemá, ale inak by som sa nedozvedela to, čo som sa dozvedela.

A ja som rada, že to viem.

Tak ako som sľúbila, od teraz sa budem snažiť vydávať pravidelne. 💕 Som rada, že to aspoň niekto číta. 😉 ďakujem 😇