Áno, bol to ten PeterRaul_M. Neviem prečo ale akonáhle som otvorila chat, mala som úsmev na tvári.

PeterRaul_M: Ahooj, už si hore? 😂
Zara_Parker: Ahoj a už áno. 😇
PeterRaul_M: Zobudil som ťa?
Zara_Parker: Nie 😂 čo už si sa zľakol? 😉
PeterRaul_M: Úprimne? Áno 😇
Zara_Parker: Ty vážne nie si ako ostatní 😉 v dobrom. 😀
Peter_Raul_M: Prečo nie som ako ostatní? 😂
Zara_Parker: Ty mi to robíš naschvál? 😂
PeterRaul_M: Ja vôbec neviem o čom hovoríš... 😜
Zara_Parker: Nie vôbec. 😂
PeterRaul_M: No povedz, v čom som iný? 😀😇
Zara_Parker: Na prvý dojem si milší 😂 ale ja ťa inak vôbec nepoznám takže viac ti nepoviem. 😉
PeterRaul_M: Ani ja teba nepoznám bohužiaľ. 😇
Zara_Parker: Bohužiaľ? To ako myslíš? 😂😉
PeterRaul_M: Myslím to tak, že ťa chcem spoznať. 😉
Zara_Parker: Prečo? 😂
PeterRaul_M: Lebo sa mi tiež zdáš iná, iná ako ostatné .😊
Zara_Parker: Tak ďakujem. 😉😇
PeterRaul_M: A môžem vedieť čo ti včera bolo? 😀
Zara_Parker: Nechcem ťa otravovať. 😉
PeterRaul_M: Ty nikdy. 😇
Zara_Parker: Vieš, je to na dlho.
PeterRaul_M: Povieš mi to keď budeš chcieť dobre? 😉
Zara_Parker: Dobre . Mám teraz také blbé obdobie a... No nechajme to tak 😊 musím ísť ahoj
PeterRaul_M: ahoj a neboj sa, budem stáť pri tebe 😂

Dosť skoro som si uvedomila, že táto konverzácia ma stála veľa času. Zistila som, že o chvíľu mám byť dole a ja ešte anie nie som oblečená. Dik Peter. Bežala som do kúpeľne a urobila som si rannú hygienu. Rýchlo som na seba hodila svetlo modré rifle s vysokým pásom a sivé oversize tričko, ktoré som z časti zastrčila do nohavíc. Vlasy som si zopla do strapatého drdola a išla som sa nalíčiť. Dala som si len mascaru, slabý make up a púder. Obula som si obyčajné čierne vansky a zbehla dolu. Mama ma už čakala pred dverami.

„No koneče, Zara." Ups. Spomenula som si, že som si zabudla hore mobil. Vybehla som znovu do svojej izby. Za sebou som počula ešte hlas mamy. Nechápala čo robím. Chvíľu na to som pred ňu prišla. Odpovedala som jej na otázku v očiach a nahodila som úsmev.

„Zabudla som si mobil." A ukázala som jej ho pred nos.

Len sa zasmiala a povedala: „Vy pubertiaci. Bez mobilu ani na krok, že?" Konečne som videla moju mamu takú, aká bola vždy.

„Presne tak mami."