Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

11. Kapitola

Po chvíli som začala behať. Potrebovala som sa dostať preč. Prišla som pred náš dom. Len som sa tam tak postavila a pozerala na dom. Nechcelo sa mi ísť dnu. V mysli sa mi začali zjavovať naše spomienky. Spomienky z detstva kedy som žiadne také problémy neriešila. Ako som bola malá a hrali sme naháňačky, grilovali v záhrade a kúpali vo veľkom bazéne. Teraz už nič z toho nie je pravda. No cez leto som sa kúpala v bazéne, ale bola som sama. Konečne som sa prebrala a išla som dnu. Musela som tie spomienky zahnať, lebo sa viac rozplačem a začnem sa ľutovať. To sa už asi aj stalo. V chodbe som si vyzula topánky a rozbehla som sa po schodoch hore. Stretla som Tylera.

„Prepáč, ale dnes nemám náladu na tvoje zaujímavé kecy. Mala som na dnes dosť." Videla som na ňom, že začal otvárať ústa tak som zakročila.

„Ja som sa len chcel pýtať, že či ti to Brian povedal." Nechápala som o čom točí. Veď Brian je môj frajer a nie jeho. Ah, teda bol.

„Čo mi mal Brian povedať? Keď myslíš to, že sa o chvíľu sťahuje a medzi nami je koniec, tak hej toto mi povedal." Videla som ako sa teraz on nechápavo a doslova čudne na mňa pozerá a tak som čakala na odpoveď.

„Aha..ehm... On sa sťahuje?" Bolo mu vidno na očiach, že nežartuje. No teraz som nevedela čo sa deje. Tyler sa správal čudne. Už som sa na tej chodbe s ním cítila trápne a nesvoja. Čo to má znamenať?

„No toto mi mal povedať, nie? Počúvaj, Tyler si nejaký čudný. Aj mňa zobral ten rozvod, veď preto som revala, ale ty máš asi nejaké iné dôsledky." Videla som na jeho tvári náznak úsmevu, ale ani on nechápal čo se deje. Zaklonil hlavu a pozrel na mňa skúmavým pohľadom. Vyzeral ako 19 ročné šteniatko. Čiže ako debil.

„No dobre nebudem ťa zdržiavať, ale daj si naňho pozor." Otázku prečo som už nestihla vysloviť, lebo sa okolo mňa prehnal a mieril von z tohto domu. Potom som už len počula buchnutie dverí. Chvíľu som tam stála a rozmýšľala čo si o tom mám myslieť. Čo sa to tu do kelu deje?

Nie som si istá či to chcem vedieť.

Ale viem, že budem musieť.

A pravda bolí vždy.

Aj keď ju čakáte.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro