,,Mama? Ona ostala ešte v Austrálií. Ostala tam na neurčitú dobu. Budem k tebe úprimný, pohádali sme sa a povedali si že si na chvíľu od seba oddýchneme." ,,Uvedomuješ že je 50 percentná šanca že si tam mama niekoho nájde?" ,,Nad tým som sa nezamyslel."

,,No nevadí, iná téma, zajtra už môžem ísť do tej novej školy?" otec sa na mňa udivene pozrel a povedal ,,Čo tak zrazu tam chceš chodiť? Veď si tam nechcel prestúpiť." usmejem sa a odpoviem mu ,,No zistil som že tam chodí Zara takže tam nebudem na začiatku bez známosti." ,,Ahá, tak o toto ti ide, áno môžeš, už je všetko vybavené, takže kľudne môžeš." otec sa zasmeje a ja s ním ,,Ďakujem otec."

Pohľad Zary

Ráno som sa zobudila na volanie Eliáša. ,,Zarka, vstávaj, máme školu. Zabudla si?" ,,Ešte chvíľu prosíííím." ,,Prepáč ale žiadna chvíľa už nebude, snažím sa ťa zobudiť už dlhšie takže ak budeš ešte v posteli tak zmeškáme autobus a tým pádom aj školu."

,,No dobre, už idem ale mohol by si ísť von, že?" poviem rozospatým tonom a uvidím že sa Eliáš začervená ,,Aha, dobre, prepáč moja chyba." zasmejem sa a už idem ku svojej taške kde mám oblečenie.

*****

Už oblečená a umytá idem do kuchyne aj s taškou v ruke kde narazím na Eliášovho otca. ,,Dobré ráno, pane- Karol." zasmejem sa, neviem si zvyknúť oslovovať jeho otca Karol. ,,Ahoj Zara, ako si sa vyspala?" ,,Dobre, neviete kde je Eliáš?" ,,Viem. Čaká ťa vonku a tu máš desiatu, ktorú ti pripravil." keď to Karol dopovedal, podal mi taký ten papierový sáčok na ktorom bolo napísané: Zarke <3 . Jééj on je milý.

,,Ďakujem, príjemný zvyšok dňa." vyšla som z kuchyne, do chodby kde som si obula čižmy, obliekla bundu a vyšla von.

,,Ahoj lass." povie milo Eliáš. ,,Ahoj, inak mooc ďakujem za tú desiatu." ,,To bola maličkosť." dopovedal a dal mi pusu na čelo. ,,Ideme na ten autobus?" Eliáš prikývol a už sme smerovali k zastávke. Keď prišiel autobus, posadali sme si na obvyklé miesta a čakali na zastávku pri mojej škole.

Už som mala vystupovať keď v tom išiel Eliáš za mnou a ja som sa ho spýtala ,,Kam ideš? Veď ti ujde autobus, budeš meškať do školy." on sa začal smiať a ja som sa na neho nechápavo pozerala.

,,Zara, dobre, už ti to poviem," začal a ja som čakala aj najhoršie keď povedal ,,prestúpil som na tvoju školu. To ešte predtým než sme sa spoznali to môj otec vybavoval, lebo som nikdy nestíhal do školy a táto je bližšie, takže som prestúpil sem a má to jednu výhodu. Teba."

Ja som tam stála ako obarená. On prestúpil na túto školu? Ja som jeho výhoda? Som total mimo. ,,Zara povedz už niečo prosím." ,, Som šťastná, ale ako výhoda?" ,,Veď že ťa poznám takže tu nebudem sám. Ale s tebou." ,,Aha, dobre, dobre ale už poďme lebo určite už zvonilo." prikývol a vošli sme a školský pozemok.

Vkročili sme do budovy a ja som hneď zahlásila ,,No super. Už zvonilo. Zasa na mňa bude kričať učiteľka, že Zara prečo si prišla neskoro??!!" povedala som slizkým hlasom a Eliáš sa začal smiať.

,,Neboj sa mám výhovorku." žmurkol na mňa a ja som sa usmiala ,,Vlastne v akej si triede?" ,,V tvojej." usmiali sme sa a ja som ho už viedla k mojej/našej triede. Zaklopali sme a vošli.

V tom momente ako si ma učiteľka všimla začala kričať ,,Jasné, kto zase prišiel neskoro? No predsa naša Zara Liftová. Ako vždy." ja som si zašomrala pre seba ,, Ako vždy." ale Eliáš to počul a vravel učiteľke ,,Dobrý deň. Prepáčte že meškáme ale ja som tu nový a chcel som aby mi to tu Zara poukazovala, tak preto meškáme."

,,Aha ty budeš ten Eliáš, že?" ,,Áno madam." ,,Dobre tak si choď sadnúť do lavice so Zarou, keďže tu iné voľné miesto nie je. Nevadí ti to však?" ,,Nie madam." Doteraz som na obidvoch pozerala ale potom som sa rozhýbala a išla k svojej lavici.

,,Takže mi budeme celý rok sedieť spolu, hej? Tak to som moc rád." šepkal mi počas vysvetľovania tej harpie.