Uvidela som tam... žiadosť o priateľstvo od Eliáša. Odkiaľ vie moje priezvisko? Odkiaľ vie, že mám facebook? Tieto otázky budem mať nezodpovedané... Tak som prijala jeho žiadosť a hneď mi prišla správa.
Eliáš: ,,Ahoj, vieš kto som, že?"
Ja som nevedela čo odpísať, tak som notebook vypla a išla spať.
Ráno som sa zobudila na otravný zvuk budíka. Cítila som sa dosť nevyspalo, ani neviem kedy som odložila ten notebook a išla spať. No nič vyliezla som z postele a smerovala do kúpeľne. Tam som si rýchlo spravila rannú hygienu a prešla naspäť do izby kde sa prezlečiem.
Dlho som sa prehrabovala v šatníku ale nakoniec som si vybrala som si rifľovú košeľu s čiernymi džínsami (také ako je na obrázku). Uchmatla som školskú tašku nahádzala do nej potrebné učebnice, vošla do kuchyne a zjedla jeden krajec chleba s maslom a šunkou.
Keď som odchádzala, obliekla som si čiernu koženú bundu a obula čierne vysoké conversy. Začala som utekať na zastávku, aby som nezmeškala autobus, ale stihla som ho len tak-tak. Zaplatila som a išla si hľadať miesto na sedenie, a čo neuvidím tak ako včera. Jediné voľné miesto bolo pri Eliášovi.
Neviem prečo, ale zdá sa mi, že to miesto vždy drží mne, lebo viacerí ľudia stoja pri dverách lebo nemajú miesto a tiež neviem prečo, ale už automaticky som si sadla vedľa neho. On sa spýtal: ,,Čo kebyže držím niekomu inému miesto ako tebe?"
Hodnú chvíľu som nad tým premýšľala, ale nakoniec som len mávla hlavou a vyšla z autobusu, keďže sme už boli pri škole.
Utekala som ku skrinkám, lebo nikdy tam nestíham dojsť. Vybrala som si učebnice z Matiky, zamkla skrinku a bežala do triedy. Hodina sa už začala, takže som sa ospravedlnila celkom dobrej učiteľke, ktorá nás neučí iba matematiku, ale aj geografiu. Ona nad tým len kývla rukou a ďalej vysvetľovala nové učivo.
Keď sa skončila táto otrasná škola, smerovala som hneď do knižnice. Prišla som akurát vtedy kedy Eliáš. Pozdravila som sa knihovníčke a zložila si veci oproti Eliášovi tak ako vždy. Keď sme si obaja našli svoje knihy, sadli sme si oproti sebe a začítali sa. Po hodnej chvíli sa Eliáš spýtal: ,,Čo čítaš?"
Ukázala som mu obal knihy a on odpovedal: ,,Tú knihu som už čítal určite sa ti bude páčiť." Usmial sa ja som mu úsmev opätovala.
Keď sme už museli ísť, keďže zatvárali, tak sme si pobrali veci a išli "domov". Rodičia sa zase hádali. Ja som sa zatiaľ vyzula, dala dole bundu a išla si dať niečo pod zub. Keď som sa vrátila do izby, zapla som si notebook a odpísala Eliášovi.
ja: ,,Ahoj, áno, viem kto si."
Hneď prišla odpoveď...