Dnešný večer bude ešte veľmi zaujímavý. Doobliekala som sa a zobrala si vak ktorý sa tu objavil neviem ako. Do vaku som si zobrala si mobil, peniaze, kľúče a ešte nejaké oblečenie. ,,Idem preč!" oznámila som mame a treskla som dverami. Začala som kráčať ku parku. Ten čerstvý vzduch mi robil dobre.

V dýchavala som ten čerstvý vzduch ako keby to bola moja droga. Jediná vec ktorá ma udrží pri živote. (aj keď je to pravda) Kráčala som a kráčala až som nakoniec prišla pred Eliášov dom.

V tom mi to došlo. Nenapísala som mu správu či prídem alebo nie. Ups. Hneď som si vybrala mobil z vrecka a aj papierik s jeho číslom. Napísala som si číslo do mobilu a stlačila odoslať správu.

Do nej som napísala: Eliáš je toto správne číslo? Ak hej tak platí ešte to ubytovanie u teba?

On mi hneď odpísal: Áno Zara platí :)

Ten pocit keď mu napíšeš nech ti príde otvoriť :D : OK takže som pred domom príď mi otvoriť :)

Za necelú minútu sa otvorili dvere a v nich stál s nie chápajúcim pohľadom Eliáš. Ja som naopak mala pobavený pohľad. Toto asi nečakal :D

,,Poď do vnútra." bežííííííííííííííím, pomyslela som si. Vyzula som sa a spýtala sa ,,Kedy sa vlastne vrátia tvoji rodičia?" on nadvihol obočie a odpovedal ,,Noom, neviem ale dúfam že nie skoro. Neviem čo by povedali, kebyže uvidia že si tu nechám bývať kamarátku."

,,OK, čo podnikneme keď už som tu?" táto otázka visela vo vzduchu necelých desať minút až mi napokon Eliáš odpovedal ,,Si hladná?" ja som neprítomne prikývla a povedala ,,Rada by som si niečo dala, teda ak vieš variť," uškrnula som sa a pokračovala ,,Ja a kuchyňa nie sme veľmi dobrý kamaráti."

Začal sa smiať a ja som sa skoro prepadla od hanby. Eliáš sa snažil nadýchnuť. Keď sa mu to po 30-tom skúšaní podarilo povedal ,,Po prvé ďakujem že si mi pomohla a po druhé, s niečím sa ti zverím."

Ja som nastražila uši ako keby si mal predo mnou vyliať celé srdce. ,,Milujem varenie skoro viac ako knihy-" nestihol to odpovedať lebo som ho prerušila ,,To si nepovedal! Varenie miluješ viac ako knihy?!?!?" CCC.

Pohľad Eliáša

Nadýchol som sa a povedal ,,Milujem varenie skoro viac ako knihy-" nestihol som to dopovedať lebo Zara ma prebehla ,,To si nepovedal! Varenie miluješ viac ako knihy?!?!?" keď to dopovedala nevedel som čo povedať.

Ona sa urazila? Ale veď som povedal skoro! Pff. Dobre možno to zle pochopila takže jej to teraz musím vysvetliť. Ale ako? Pochopí ma? Ja som sa na ňu pozeral ako na démona. ,,Zara... Ale ja som to tak nemyslel." hodil som na ňu puppy face a čakal čo mi odpovie.

,,Ach, nechcem byť ako ostatné baby, takže si to nechám vysvetliť." ,,OK, nom ja som povedal skoro ako knihy ale nepovedal som že viac ako knihy. Milujem knihy najviac na svete." a aj teba Zara, pomyslel som si.

,,OK no, teda súhlasíš že uvaríš niečo ty?" zo široka som sa usmial a odpovedal ,,Samozrejme. Ale hovorím že čo robíme tu keď kuchyňa je inde." ona sa iba uchechtla a už sme si to mierili do kuchyne.

Prišli sme do kuchyne a ja som sa jej hneď spýtal ,,Takže chceš aby som ťa naučil variť?" ona s radosťou prikývla a ja som pokračoval ,,A vieš že čo mám uvariť alebo sa necháš prekvapiť?" ja som nadvihol obočie a čakal na jej odpoveď.

Ona sa začala smiať. Aký má na to dôvod? ,,Zara na čom sa smeješ?" ona sa ešte raz z chuti zasmiala a ja som sa konečne dočkal odpovede ,,Nom, ani v podstate neviem ale asi preto lebo som veľké nemehlo v kuchyni, neviem či ma to dokážeš naučiť."

Teraz som sa uchechtol ja. ,,Čoho sa ja chytím to sa spraví takže ak ťa to začnem učiť určite budeš dokonalo variť o pár dní, toho sa báť nemusíš. Ešte je tu jedna nezodpovedaná otázka. Vieš čo mám uvariť alebo sa necháš prekvapiť?"

,,OK, teda. Ako myslíš, ale asi sa nechám prekvapiť." usmiala sa na mňa a ja som si až teraz uvedomil že pri mne sa smeje toľko ako ešte nikdy. To ma veľmi teší. Viem čo jej uvarím. Moje obľúbené jedlo, ktorým sú....

****

Sorry za takéto ukončenie ale musela som. Ako sa vám to páčilo? Aké je vaše obľúbené jedlo? Čo myslíte že jej Eliáš uvarí? Len pre info všetky komentáre si rada prečítam :)