Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Part twenty one

Odporúčam si pri čítaní pustiť pesničku hore :)

,,Môžeš mi ešte povedať prečo sa rozvádzajú?" keď mi v hlave doznela táto otázka, ostala som v pomykove. Mám mu povedať pravdu alebo klamať? Radšej pravdu. Veď mu verím. ,,No dobre, poviem ti to. Rodičia sa stále hádali, pili, mňa si nevšímali. Pred nedávnom otec odišiel a mama sa úplne zmenila. Upratala celý dom, piekla, varila, začala sa o mňa zaujímať." nadýchla som sa a pokračovala ,,Včera sa otec vrátil akoby sa nič nedialo a mne povedali že prišiel vybaviť rozvod."

Nevedela som ako pokračovať tak som hovorila občas od veci. ,,Má frajerku, požiadal ju o ruku. Nechcem aby sa rozviedli, chcem mať súrodenca. Nemôžu sa zobrať keďže sa ešte nerozviedol s mamou."

Eliáš na mňa súcitne pozrel a objal ma. Ja som zo šoku nič nevnímala. Začala som vnímať až keď Eliáš povedal ,,To je mi moc ľúto. Viem že je to od veci ale ani ja nemám súrodenca, tiež by som chcel." usmiala som sa na neho a on pokračoval ,,Naozaj ak ti môžem nejako pomôcť tak povedz. Ja by som sa vrátil domov a podľa toho čo tam bude by som sa rozhodol či budeš tam alebo pôjdeš sem."

Ja som to už nevydržala a objatie mu opätovala. Asi ho to prekvapilo lebo bol dosť napätý. Keď sa uvedomil tak mi objatie opätoval. ,,Tak ja pôjdem domov a potom ti zavolám alebo napíšem." on sa z chuti zasmial a ja som nechápala prečo.

,,Zabúdaš že nemáme svoje čísla." keď to dopovedal, tak som sa začala tiež smiať. Jasné. Však čísla. ,,Bol by si taký milý a dal mi to svoje?" on hneď odpovedal ,,Nom, porozmýšľam. Hm. Jasnačka." odišiel z kuchyne a ja som na neho počkala.

Keď sa vrátil tak mi podal malý lístoček a sadol si na miesto. ,,Ja teda idem a potom napíšem." mrkla som na neho, ani neviem prečo. Odprevadil ma ku dverám, rozlúčili sme sa a ja som smerovala domov.

++++++

Stojím pred domom a čakám. Neviem prečo čakám, proste čakám. Zrazu si všimnem že pred naším domom stojí otcove auto. V tom som nabrala odvahu a zazvonila na zvonček. Otvorila prekvapená mama. ,,Zara kde si bola celú noc? Vieš ako sme sa o teba báli?" ja som iba mykla plecami.

Mama podišla ku bránke a otvorila ju. ,,Prepáč mi za včerajšok." ja som sa čudovala že čo mi to povedala. ,,Uhm, nie si jediná kto sa mi má ospravedlniť. Ale aj tak sa to nedá ospravedlniť." v tom z domu vyšiel otec.

,,Zarinka, prepáč nám za včerajšok." mne to už liezlo na nervy a zamierila som do svojej izby. Pred dverami som za nimi ešte zakričala ,,To sa ospravedlniť nedá. Nechoďte mi do izby!" otvorila som dvere a treskla nimi.

Hneď som sa k nim vrátila a pohladkala ich.(nie nič úchylné) Oni za to predsa nemôžu, takže si na nich vybíjať zlosť nebudem. Zo skrine som si zobrala uterák.Vošla som do kúpeľne, vyzliekla sa a vošla do sprchy.

Horúcu vodu som nechala dopadať na moje stuhnuté svaly. Keď som vyliezla zo sprchy, dala som si na seba svoj pandový župan a išla do izby.

Na posteli sedela mama a pravdepodobne na mňa čakala. ,,Zara?" bože hrabe jej? ,,Áno?" dala som všetok svoj sarkazmus do toho jedného slova. Mama pretočila očami a začala ,,Zara takže môžem ťa o niečo poprosiť?" bože môj ona hovorí ako kebyže sa nič nestalo.

,,Ak to bude v mojich silách." mama nad mojou odpoveďou iba povzdychla(nič úchylné) a odpovedala ,,Prosím odpovedaj mi na všetky otázky," slovo všetky zdôraznila na 100 percent. Prikývla som a mama opäť pokračovala.

,,Takže kde si bola cez noc? Prečo si ušla z domu? U koho si bola?" síce som to čakala ale aj tak ma to prekvapilo. Vážne si myslí že jej na všetko odpoviem? CCC, úbohá matka.

,,Ja ti na všetko neodpoviem. Nie je to v mojich silách. Jediné na čo ti odpoviem je že som ušla z domu lebo som tam nevydržala počúvať vaše reči. Nechcem aby ste sa rozviedli. Tak to už pochop!" poslednú vetu som už na mamu kričala.

Čo na tom nechápu? Mama sa nestačila čudovať lebo som pokračovala ,,Môžeš prosím opustiť moju izbu? Potrebujem sa prezliecť do vecí. A len pre tvoju informáciu budem dnes zasa cez noc vonku. Ďakujem za pochopenie."

Vytlačila som mamu von z izby a zabuchla som za ňou dvere. Prišla som ku skrini a vybrala som si:

Dnešný večer bude...

========================

Ahojte, po dlhej dobe tu máme novú kapitolu. Čo na ňu poviete? Aký bude ten večer? Ako sa podľa vás zachovala Mama? Správne či nesprávne?

Pokračovanie na budúce :)

Vaša SoSo_9

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro