Pohľad Zary

Prešiel mi rukou po perách. Ruku nechal pri mojom líci takže som mu dýchala na ruku. Prečo ma nemôže jednoducho pobozkať? Bože o čom ja premýšľam? Však sa ledva poznáme a už ho chcem bozkávať. Och bože. (nemyslím to úchylne)

Stáli sme oproti sebe a hľadeli si do očí. V tom zrazu Eliáš povedal ,,Si hladná? Máš rada palacinky? Ak hej tak si pohni lebo ti vychladnú." usmial sa na mňa a odstúpil aby mi odsunul stoličku. Ou aký gentleman, pomyslela som si.

,,Priam milujem palacinky. Však kto ich nemiluje?" ľahko som sa zasmiala a sadla si na ponúkané miesto. Eliáš mi jemne prisunul stoličku a sadol si oproti mne. Opakujem sa, aký gentleman.

Odkrojím si prvé sústo palaciniek s grankom a šľahačkou na vrchu, dám si to do úst a hneď sa mi v ústach rozplynie úžasná chuť palaciniek od Eliáša. ,,Sú vynikajúce, odkiaľ máš takýto dobrý recept?" Eliáš sa na mňa pozrel ako keby som mu dala najťažšiu otázku sveta.

,,Nom, to je domáca receptúra ktorá sa dedí u nás v rodine." div že sa nezačal smiať. Hovoril to s takým sarkazmom že som skoro vyprskla tie úžasné palacinky z úst. ,,No dobre sú z jedného receptu na google." keď to dopovedal som sa začala tak smiať že som prestať jednoducho nemohla.

Pridal sa ku mne aj on, keď sme už skoro prestali tak sme sa začali smiať znova. Už ani neviem čo bolo pointou nášho rehotu. ,,D-d-do-bre už pres-s-staň nemô-ô-ôžem sa nadý-dý-chnuť." povedala som a Eliáš sa pokúšal prestať.

Poznáte ten pocit keď sa začnete smiať a potom sa neviete nadýchnuť? Ja ho prežívam teraz. Už viac ako minútu sa snažím nadýchnuť. Eliáš to asi pochopil po svojom a prišiel ku mne a začal ma búchať po chrbte.

Síce to pomohlo ale išlo by to aj samo. ,,Si v pohode?" opýtal sa s veľkým strachom v očiach. ,,Ďakujem, neboj sa nič mi nieje. To by ma prešlo, bolo to iba z toho smiechu." chabo som sa usmiala a čakala som čo bude nasledovať.

Dojedla som to božské jedlo a začala zbierať riady. ,,Sadni si Zara. Si na návšteve takže nič nebudeš upratovať." usmial sa na mňa a ja som nevedela čo na to povedať. Sadla som si a začala som sa cítiť nudne.

Pri tom ako Eliáš nakladal špinavé riady do umývačky, ja som sa pozerala na tú jeho sexi hruď. Sledovala som každý jeho pohyb keď v tom zapol umývačku a otočil sa na mňa. Dnes som sa už druhý krát cítila trápne. A to je ešte len ráno.

Eliáš si sadol na svoje miesto a začal rozprávať. ,,Zara, povieš mi teda prečo si včera utiekla z domu?" čakala som že sa na to spýta ale aj tak ma o prekvapilo. Čo mu mám povedať? ,,Moji rodičia sa rozvádzajú. Jednoducho som to nevydržala a utiekla. Stačí ti taká odpoveď?"

Nervózne som na neho hľadela a hľadala posmech na jeho tvári. Nič som nenašla. Čo som čakala? Eliáš je iný ako ostatný, to je pre mňa iba dobre. ,,Zara, to je mi ľúto. Môžem ti nejako pomôcť? Keď chceš vedel by som u rodičov vybaviť aby si tu chvíľu mohla bývať."

Keď to dopovedal bola šťastná že mám takého kamaráta. Je o dosť lepší ako Lana. Podľa mňa je už moc aby som tu bývala. ,,Aj mne. Ešte neviem, ale kebyže mi niečo napadnem tak ti poviem. To by si bol milý ale ešte uvidím ako to bude doma a aj tak si pre mňa spravil už veľa."

Pohľad Eliáša

,,Zara, to je mi ľúto. Môžem ti nejako pomôcť? Keď chceš vedel by som u rodičov vybaviť aby si tu chvíľu mohla bývať."povedal som a napäto som čakal čo povie. Ona sa zamyslela a povedala ,,Aj mne. Ešte neviem, ale kebyže mi niečo napadnem tak ti poviem. To by si bol milý ale ešte uvidím ako to bude doma a aj tak si pre mňa spravil už veľa."

Ja som nečakal takúto odpoveď. Myslel som si že povie -No pomoc nepotrebujem ale bývať u teba budem rada. Neviem prečo som si myslel že to povie. Však ona nie je ten typ dievčaťa Barbie. Asi som moc dlho rozmýšľal, lebo sa na mňa netrpezlivo pozerala.

Stále som nevedel čo povedať tak som iba niečo vyhŕkol ,,Aha, veľa som nespravil ale ok." povedal som to tak rýchlo, že mi možno nerozumela a dodal som ,,Môžeš mi ešte povedať prečo sa rozvádzajú?" ...

***

Máme tu dvadsiatu kapitolu. Čo na ňu hovoríte? Chcete aby Zara bývala u Eliáša? Ako si myslíte že bude pokračovať tento príbeh? Prosím odpovedzte do komentu.

Pokračovanie na budúce :)