Odporúčam si pri tomto pustiť pesníčku: The Weeknd-Starboy
****
A hneď mi došla odpoveď.
Eliáš: ,,To som rád, vlastne ako sa máš?"
ja: ,,Celkom fajn, ale som ospalá, takže caw."
Vypla som notebook a išla spať. Po necelých päť minútach som zaspala.
Ráno som sa zobudila asi päť minút predtým ako mi mal zazvoniť zvonček. Príčinou boli slnečné lúče dopadajúce na moju tvár. Len som sa nad tým usmiala a vypla budík, aby mi nemusel potom zvoniť, keďže som už hore.
Rýchlo som si spravila rannú hygienu a išla si vybrať zo skrine oblečenie na dnešný deň. Vybrala som si ružové tričko s potlačou, čierno-biele legíny a k tomu ešte sivý svetrík (viď. obrázok). Zbalila som si potrebné učebnice a zišla som dole.
Zjedla som rožok s marmeládou. Keď som sa pozrela na hodiny, uvedomila som si, že mám ešte desať minút čas. Tak som si už išla obuť čierne topánky a obliecť čiernu tenkú bundu. Zobrala som si tašku a v kľude som išla smerom na zastávku.
Nemusela som sa ponáhľať, mala som ešte čas. Vlastne to som si iba myslela. Keďže som išla úplne pomaly zmeškala som autobus, tak som sa rozhodla, že si zabehnem do školy, tiež dobre povedané nemala som na výber.
Keď som dobehla až k skrinkám, vybrala som si učebnice z Biológie a utekala som do triedy. Meškala som dvadsať minút. To sa mi len sníva. Niééé. Prišla som do triedy a učiteľka sa hneď ozvala: ,,Meškáte Liftová, aký máte na to dôvod?"
No asi dve sekundy nadtým som rozmýšľala, ale potom sa ozvala: ,,Prepáčte pani učiteľka, ale zmeškala som autobus, takže som do školy musela ísť peši a preto nestíham."
Ona si to zapísala do klasáku a odpovedala: ,,No tak dobre, Liftová, zložte si veci a hneď k tabuli."
Ja som vypúlila na ňu oči, ale spravila som čo chcela. Myslím si, že sa aj usmiala, keď som si vybaľovala veci z tašky, no čo už môžem si za to sama. Z odpovede som dostala 3 z čoho som bola šťastná, ale som sa aj čudovala, keďže som vôbec nič nevedela. No aj tak som rada.
Ďalšie hodiny prebehli celkom v pohode. No aj tak sa najviac teším na knižnicu. Ako som išla ku knižnici, stretla som sa s Eliášom, pozdravili sme sa a pokračovali v ceste. Asi v polovici cesty sa ma spýtal: ,,Čo budeš dnes čítať, Zara?"
,,No, keďže minule som knihu dočítala, tak si pôjdem pozrieť nejakú novú, a mal si pravdu, že bola dobrá tá kniha," usmiala som sa.
,,A ty?" opýtala som sa ho teraz ja a to už sme boli pri knižnici, takže mi nestihol odpovedať. Nevadí, aj tak sa to dozviem. Pozdravili sme knihovníčku a zložili sme si veci na obvyklé miesta oproti sebe. Išli sme si vybrať knižky. Eliáš si vybral knižku skoršie, lebo on mal ešte rozčítanú, ale ja som si nevedela vybrať novú, lebo ich tam bolo tak veľa. Bola som tam asi príliš dlho, lebo prišiel Eliáš.
,,Prečo si stále tu? Nevieš si vybrať knihu?" spýtal sa. Prikývla som.
,,Mám ti nejakú vybrať? Nejakú ktorú som už čítal?" Hanblivo som prikývla. ,,Ak budeš taký dobrý," povedala som s úsmevom. On hneď vykročil a za ani nie desať sekúnd sa vrátil s knižkou a mi ju podal.
,,Ďakujem ti."
,,Nemáš za čo."
Sadli sme si a začítali sa. Keď sme museli odísť, tak sme sa pozdravili a každý išiel svojou cestou. Hneď ako som došla domov, zamierila som si to do izby. Rodičia sa zase hádali, takže si ma nevšímali ako vždy.
Po asi mesiaci som si spravila domáce úlohy, ani neviem prečo a načo. Potom som si zapla na notebooku facebook a došla mi správa.
Eliáš: ,,Ahoj, čo robíš?"
Nechcelo sa mi odpisovať, tak som napísala.
ja: ,,Nič."
Odhlásila som sa a išla si ľahnúť. Za pár sekúnd som zaspala.