Ani neviem kedy som zaspala. Šťastie že je piatok. Dosť ma bolela hlava. Asi z toho že ma poriadne dokopal. No čo už. Martina sa zmeniť nedá. Takto som rozmýšľala ešte pár minút. Keď som sa konečne vyhrabala z postele a postavila sa dosť sa mi zatočila hlava a hneď som spadla naspäť. Pokúsila som sa znova vstať a našťastie to bol úspešný pokus. Rýchlo som vbehla do kúpeľne aby som si mala čas vybrať oblečenie cez ktoré nebude vidno modriny. Ani ma moc neboleli ale kebyže by to uvideli učiteľky, čo ja nechcem tak by to začali riešiť. Mne by to bolo samozrejme nepríjemné, dozvedela by sa o tom incidente mama, riaditeľ, jednoducho celá škola.

V kúpeľni som si vlasy učesala do rybieho vrkoča, dala som si asi tonu makeupu pod oči keďže som mala strašné kruhy pod očami. Vyšla som z kúpeľne a namierila si to k šatníku s cieľom nájsť niečo čo zakryje modriny. Nakoniec som si po dosť dlhej chvíli vybrala oblečenie(obrázok) a zišla po schodoch do kuchyne.

Zobrala som si jablko a išla do chodby sa obuť. Obula som si hnedé baleríny, vybrala si zo skrine také béžovú koženku keďže je vonku zima iba trochu a už som išla mojou každodennou cestou na zastávku. Prišla som na čas. Za to si musím pogratulovať, pomyslela som si. Zaplatila som autobusárovi a išla si nájsť miesto lebo som si nechcela sadnúť ku Eliášovi. Vypytoval by sa ma všelijaké veci ohľadom včerajška a to ja nechcem. Nechcem o tom už nikdy počuť.

Pohľadom som hľadala voľné miesto, ale jediné bolo ako vždy pri Eliášovi. Povzdychla som si. Tú chvíľu to snáď vydržím. Vybrala som sa k nemu, zastavila som od neho asi meter keď som videla že si chce nejaká babička sadnúť. Povedala som: ,,Teta môžte si kľudne sadnúť sem" ukázala som na voľné miesto vedľa Eliáša a pokračovala som: ,,Ja aj tak o chvíľu vystupujem takže si tam môžete sadnúť ak vám to nevadí" usmiala som sa na ňu a aj na Eliáša a užívala som si ten jeho zabijácky pohľad.

Babička mi úsmev opätovala a povedala: ,,Ďakujem dievčatko, takto milých ľudí je na svete málo, vážim si ťa." usmiala sa, ja som jej úsmev opätovala a ona sa zatiaľ otočila na Eliáša ,,Mladý muž nebude ti vadiť ak si sem sadnem?" Eliáš pokrútil hlavou a ukázal na miesto vedľa seba. Babička si tam sadla a ja som sa išla postaviť už ku dverám keďže sme už blízko školy. To sme tak dlho debatovali? Tá babička bola celkom aj milá, som zvedavá čo bude Eliáš hovoriť v knižnici, už sme pri škole tak vystúpim.

Nejako záhadne mám ešte päť minút čas takže nemusím utekať. Prvú hodinu mám nemčinu. Nevadí mi to ako na všetkých hodinách aj tak buď bude písomka alebo ma vyvolajú takže ďalšie trojky. Hlavné je že neprepadám, nie? Prišla som ku skrinkám, vyberala som si tú prekliatu nemčinu (všetky hodiny sú prekliate :D) keď v tom som pochytila rozhovor nejakých báb ,,Ja naozaj neviem kedy príde ten nový. Vraj mal nejaké problémy takže príde inokedy" jáj bože už som o tom chalanovi počula že príde sem ale stále neviem kto to je.

Asi to nevie nikto. To je jedno lebo pre mňa to bude ďalší chalan čo ma bude nenávidieť. No nič už som si aj tak zvykla. Keď som ich počúvala tak som si nestihla nič vybrať a iba som sa robila že sa hrabem vo svojej skrinke. Takže teraz som musela zapnúť svoj turbo režim lebo akurát zazvonilo a ja som v rukách nemala žiadne učebnice. Rýchlo som nejaké zhrabla, pochybujem že to boli učebnice z nemčiny a už som letela do triedy.

Otvorila som dvere jak nejaký hurikán, ospravedlnila sa a už som si išla sadnúť dozadu. Ľahla som si na lavicu a robila sa že si niečo píšem. Keď zazvonilo skoro som myslela že skolabujem. Až teraz mi došlo že máme osem hodín. Preboha.

Po šiestej hodine som išla na obed lebo som bola fakt hladná. To jablko mi nevystačilo na deň ako reklamujú: JABLKO JE VEĽMI VÝŽIVNE A MA TAKÚ ENERGIU KTORÁ VÁM VYDRŽÍ CELY DEŇ. To je moc zaujímavé lebo mne to nevydržalo ani šesť školských hodín. Mali sme špagety. (obľúbené Peťkine jedlo) Prvý krát tu niečo chutilo niečo ako jedlo. Keď som si išla pre dupľu tak som aj zablahoželala kuchárkam za konečne jeditelné jedlo. Viete čo spravili? Ukázali mi svoj zakrpatený fuck. HAHA. Si myslia že sú niečo viac. Ja som im to vrátila a zobrala si jedlo a sadla si na miesto.

Keď som odniesla jedlo a smerovala ku svojej skrinke ma napadol dosť dobrý nápad. Čo keby som nešla na posledné dve hodiny a vyhovorila sa na bolesť brucha? Dobrý nápad, pochválim sa v duchu. Teraz máme tie dve prekliate hodiny Pracovné. Takže idem do zborovne, zaklopem a otvorila mi nejaká mne neznáma učiteľka, usmejem sa na ňu a poviem: ,, Je tu pani učiteľka Ryšulicová?" to je teda meno bože. Tá učiteľka čo mi otvorila vošla naspäť, pozrela sa a zakričala: ,,Ktorá z vás je Ryšulicová? Prepáčte ale ešte vás všetkých nepoznám" vnútri sa Ryšulicová prihlásila a zahlásila: ,,Čo si prosíte milá kolegyňa?" nemusela som vidieť jej pohľad a už som vedela že sa nemajú rady.

Tá takzvaná kolegyňa odpovedala: ,,Prosí si vás nejaké dievča, tak buďte taká milá a poďte sem" otočila sa na mňa a povedala ,,Už ide počkaj" ja som prikývla a nechápala ju. Ona si myslí že som ich nepočula či čo? To prijali nejakú retardovanú učku? Dementi. Keď k tým blbým dverám prišla konečne Ryšulicová tak som začala ,,Pani učiteľka prepáčte že vás otravujem ale moc ma bolí brucho, mohla by som ísť domov?" ona sa na mňa udivene pozrie ako keby ma ani nepoznala a povedala ,,Jasné choď a túto novú učiteľku môžeš mať pokojne v paži je sprostá jak moji synovia" ja som sa na ňu usmiala, otočila sa na päte a už išla do knižnice.

Vošla som, pozdravila sa knihovníčke a išla si sadnúť na obvyklé miestečko vo veľmi pohodlnom kresielku. Až teraz mi došlo že som tu včera nebola. Dopekla. Síce sa Penny ako tak zmenila ale nebyť jej tak nemám modriny a určite by som bola včera v knižnici. Išla som si zobrať knihu čo som ešte nedočítala keďže som tu včera nebola. V tom došiel Eliáš, pozdravil sa, sadol si a tiež si išiel zobrať knihu.

***

Keď už bolo veľa hodín tak sme išli domov, samozrejme ma odprevadil. Keď sme stáli už pri mojom dome, akurát pred bránou, tak sa ku mne začal približovať a ja som otvorila bránku, šmarila ňou a utekala som do domu. Neviem prečo som reagovala práve takto, neviem či si Eliáš bol vedomý toho čo robí. Ale jedno viem som do neho zamilovaná aj keď si to nechcem priznať. V izbe som sa prezliekla do pyžama, ľahla si na postel a už som išla na sociálne siete. Na facebooku mi hneď nabehla správa od Eliáša: Prepáč nemal som to robiť, V tej chvíli som nemyslel, veľmi sa ti ospravedlňujem. Zaklapla som notebook, zakryla som sa až po uši a ani neviem kedy som zaspala.

***

Ahojte. Máme tu novú kapitolu. Páči sa vám? Chcete ďalšiu kapitolu z pohľadu Eliáša? Páči sa vám celkovo táto kniha? Prosím odpovedzte na tieto otázky o komentu, ďakujem.

Táto časť je moja úúúplne najdlhšiaaaaa. Má presne 1222 slov .

Pokračovanie na budúce :)